Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_14C-11-2012.pdf
PDF · 74.13 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/11/2012
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III v právnej veci navrhovateľa: 1. I. K., bytom W. 1, J., 2. C. K., bytom W. 1, J., proti odporcovi: D. M., bytom J. XX, J., o obnovu konania, takto
rozhodol:
Súd návrh na povolenie obnovy konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 13C 1/2000 z a m i e t a.
Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na súd 01.02.2012 sa domáhal navrhovateľ 1., aby súd povolil obnovu konania, vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 13C 1/2000, predmetom ktorého bolo určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke. Konanie bolo právoplatne skončené dňa 30.06.2003. Navrhovateľ ako dôvod obnovy uviedol, že v pôvodnom konaní súd neprizval navrhnutých svedkov, nevypočul ich, nevyhodnotil všetky dôkazy doložené v spise, nepoučil účastníkov konania nakoľko neboli zastúpení právnymi zástupcami, nebola daná možnosť na ukončenie dokazovania a záverečné zhodnotenie dôkazov a preto je daný dôvod na obnovu konania v zmysle § 228 ods. 1 písm. a), b) Občianskeho súdneho poriadku.
Z obsahu spisu sp. zn. 13C 1/2000 súd zistil, že súd rozsudkom č.k. 13C 1/2000-51 zo dňa 24.09.2001, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 8Co 323/02-81 zo dňa 25.02.2003 návrh navrhovateľa o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.06.2003.
Podľa § 228 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ( O.s.p.), právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev,
-2- 14C 11/2012
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.
Podľa § 228 ods. 3 O.s.p. návrh na obnovu konania má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) obsahovať označenie rozsudku, proti ktorému smeruje, dôvod obnovy, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť návrhu preukázať, ako aj to, čoho sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 230 ods. 1 O.s.p., návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.
Podľa § 230 ods. 2 O.s.p., po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v
a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,
b) § 228 ods. 1 písm. c),
c) § 228 ods. 1 písm. d),
d) § 228 ods. 1 písm. e).
Podľa § 230 ods. 3 O.s.p. navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné.
Podľa § 234 ods. 1 O.s.p., návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne, alebo obnovu konania povolí.
Podľa § 234 ods. 2 O.s.p., ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný, alebo preto, že ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí nariaďovať pojednávanie.
Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu prvého stupňa alebo odvolacieho súdu. Z právnej úpravy v ust. § 228 až § 235 O.s.p. vyplýva, že pred samotným konaním o obnove, v rovine vecného prejednania a rozhodnutia o obnove konania, je súd povinný skúmať prípustnosť obnovy v rovine splnenia všetkých zákonom vymedzených podmienok konania o obnove. Pod prípustnosťou v širšom slova zmysle je potrebné rozumieť splnenie všetkých procesných podmienok potrebných pre prejednanie návrhu na obnovu konania, medzi ktoré podmienky patrí predovšetkým podanie návrhu s náležitosťami podľa § 228 ods. 3 O.s.p. a v lehote podľa § 230 ods. 1, 2 O.s.p., ďalej nesmie ísť o obnovu proti rozsudkom podľa § 229 O.s.p. Od uvedenej prípustnosti je potrebné odlíšiť v ust. § 228 ods. 1 O.s.p. taxatívne vymedzené dôvody obnovy, len za uvedenia a splnenia ktorých môže účastník napadnúť právoplatný rozsudok návrhom na obnovu konania. Uvedené rozlišovanie má právny význam pre procesný postup prvostupňového súdu, ktorý podľa § 234 ods. 2 O.s.p. nemusí nariaďovať pojednávanie, ak zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný, alebo preto, že ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený.
Súd sa primárne zaoberal prípustnosťou obnovy v rovine formálnych základných predpokladov, medzi ktoré nepochybne patrí podanie návrhu na obnovu konania v zákonnej
-3- 14C 11/2012
lehote. V ustanovení § 230 O.s.p. sú vymenované subjektívne a objektívne lehoty, v rámci ktorých možno návrh na obnovu konania podať. Tieto lehoty nemožno predĺžiť, lebo ide o zákonné lehoty a nie je prípustné ani navrátenie lehoty na obnovu konania postupom podľa § 58 Os.p. Subjektívna 3-mesačná lehota na včasné podanie návrhu na obnovu konania vyplýva z ust. § 230 ods. 1 Os.p., ktorej uplynutie je však obmedzené najneskôr uplynutím objektívnej lehoty troch rokov od právoplatnosti rozsudku, v zmysle § 230 ods. 2 (a contrario) O.s.p., pričom začiatok subjektívnej lehoty je stanovený subjektívnym okamihom začiatku vedomosti účastníka o dôvode obnovy konania, resp. subjektívnym momentom, od ktorého mohol dôvod obnovy konania uplatniť.
V danej veci sa navrhovateľ 1., (vzhľadom k tomu, že navrhovateľka 2. C. K. nebola účastníčkou pôvodného konania 13C 1/2000 a napriek tomu, že je označená v návrhu na obnovu konania, tento nepodpísala, a napriek výzve súdu navrhovateľ 1. nedoložil súdu plnú moc, ktorá by ho oprávňovala za ňu podať návrh) sa domáha obnovy pôvodného súdneho konania vedeného pod sp. zn. 13C 1/2000 z dôvodov uvedených v § 228 ods. 1, písm. a/, b/ O.s.p., pričom tieto bližšie nešpecifikoval, uviedol len, že lehota na podanie návrhu je zachovaná, nakoľko o dôvode obnovy sa dozvedel na základe listu od p. M. zo dňa 28.11.2011, kde si urobil zápočet pohľadávok dňa 25.11.2011 pričom bol o tom vydaný rozsudok Okresným súdom Pezinok, č.k. 26Cb 6/2008, právoplatným 3.3.2011 a vykonateľným v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob 128/2011-501 dňa 1.1.2011.
Z návrhu navrhovateľa na obnovu konania je zrejmé, že ho podal dňa 01.02.2012. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ návrh na obnovu konania podal po uplynutí objektívnej prekluzívnej trojročnej lehoty, ktorá začala plynúť od právoplatnosti rozsudku č.k. 13C/1/2000-51, t.j. odo dňa 30.06.2003. Pretože navrhovateľ neuviedol a ani nepreukázal existenciu ani jedného dôvodu pre ktorý by bolo možné podať návrh aj po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozsudku v zmysle § 230 ods. 2 O.s.p. súd jeho návrh na obnovu konania v súlade s ust. § 234 ods. 1, 2 O.s.p. zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku, avšak v konaní úspešnému odporcovi náhradu trov nepriznal, nakoľko odporcovi v konaní žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia písomne v dvoch rovnopisoch na Krajský súd v Bratislave,
prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III..
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 a nasl. O. s. p. ).