Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Co-238-2011.pdf
PDF · 85.29 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/238/2011
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne L. C., Q. F. B., Ť. Č.. X, proti žalovanej Allianz - Slovenskej poisťovni a.s. so sídlom v Bratislave, Dostojevského rád č. 4, o zaplatenie 398,33 eur s prísl, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 10.3.2011 č.k. 16C 1565/2000-77 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalovanú zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 398,33 euro so 17% úrokom z omeškania od 15.7.1998 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti ohľadom úroku z omeškania žalobu zamietol a žalovanú zaviazal nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 157,61 euro, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobkyne titulom poistného plnenia na základe poistnej zmluvy o združenom poistení pracujúcich zo dňa XX.X.XXXX.
Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že právny predchodca žalovanej Slovenská štátna poisťovňa uzatvorila so žalobkyňou dňa XX.X.XXXX poistnú zmluvu o združenom poistení pracujúcich. Účastníci dohodli, že poistenie sa vzťahuje na úrazy, ku ktorým dôjde pri výkone povolania i v ostatnom dennom živote. Poistenie bolo dojednané na základné poistné sumy pre smrť, ktorá nenastala úrazom v sume 10.000,- Sk, pre smrť, ktorá nastala úrazom 20.000,- Sk a pre trvalé následky úrazu podľa rozsahu následkov príslušné percento zo sumy 40.000,- Sk. Ďalej vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že žalobkyňa dňa X.XX.XXXX utrpela pracovný úraz a na základe poistnej zmluvy žalovaná vyplatila žalobkyni sumu 300,- Sk. V konaní vedenom na Okresnom súde Košice I sp. zn. 16C 1566/2000 bol vypracovaný znalecký posudok, v ktorom znalec z odboru zdravotníctva konštatoval, že žalobkyňa pri pracovnom úraze dňa X.XX.XXXX utrpela ujmu, ktorá u nej zanechala trvalé nepriaznivé následky.
Na základe uvedených zistení dospel súd prvého stupňa k záveru, že nárok žalobkyne je dôvodný, lebo žalobkyňa utrpela dňa 5.12.1997 pracovný úraz, v dôsledku ktorého u nej pretrvávajú trvalé následky. V tejto súvislosti poukázal na závery znaleckého dokazovania vykonaného v konaní vedenom pod sp. zn. 16C 1566/2000, v ktorom znalec z odboru zdravotníctva došiel k záveru, že úraz ktorý žalobkyňa utrpela, zanechal u nej trvalé nepriaznivé následky, čo bolo konštatované aj v právoplatnom rozsudku. Súd prvého stupňa poukázal na účinnosť záväznosti rozhodnutia, v ktorom sa riešila predbežná otázka - trvalé následky úrazu a uvedená záväznosť vo veci sp. zn. 16C 1566/2000 bráni, aby súd právoplatne vyriešenú prejudiciálnu otázku v tomto konaní samostatne opätovne posudzoval. Záväznosť rozhodnutia vo veci 16C 1566/2000 podľa jeho názoru vylúčuje dokazovanie, týkajúce sa už právoplatne stanoveného právneho následku a vo svojej podstate bráni súdu, ktorý sa zaoberá súvisiacou vecou (hodnotenie trvalých následkov pracovného úrazu u žalobkyne), učiniť si vo vzťahu k tomuto právnemu následku nové alebo odchylné skutkové zistenie. Súd preto vychádzal zo záverov uvedeného rozsudku, v ktorom bolo konštatované, že ujma, ktorú žalobkyňa utrpela v dôsledku pracovného úrazu má preukázateľné trvalé a výraznejšie nepriaznivé dôsledky na jej životné úkony.
Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a z uzatvorenej poistnej zmluvy priznal žalobkyni požadovanú sumu z titulu uzatvorenej poistnej zmluvy, t.j. 12.000,- Sk, nakoľko k úrazu došlo po prvykrát u žalobkyni po 12 rokoch od uzatvorenia poistnej zmluvy a v dôsledku zmluvných dojednaní medzi účastníkmi konania tak žalobkyňa má nárok na percentuálny podiel vo výške 30% zo sumy 40.000,- Sk, t.j. 398,33 eur.
Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia.
Proti tomuto rozsudku vo vyhovujúcom výroku a trovám konania podala včas odvolanie žalovaná. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu ako celok zamietne a zaviaže žalobkyňu k náhrade trov konania. V odvolaní uviedla, že sa nestotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že nárok žalobkyne bol preukázaný závermi znaleckého dokazovania v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 16C 1566/2000 v ktorom znalec z odboru zdravotníctva zhodnotil stav žalobkyne tak, že úraz zanechal u nej trvalé následky v zmysle čoho bolo žalobkyni priznané sťaženie spoločenského uplatnenia. Uvedený výsledok konania považoval súd za podstatný pri rozhodovaní o nároku žalobkyne v tomto konaní. V tejto súvislosti poukázala na ust. § 27 ods. 1 a § 87 ods. 1 vyhl. č. 49/1964 Zb.. Podľa jej názoru pri posudzovaní trvalých následkov úrazu postupovala v zmysle zásad pri hodnotení telesných poškodení, kde bod 1/ stanovuje výšku plnenia poisťovne, ktorá je určená správou lekára, ktorý poisteného ošetroval. Opiera sa pritom o stanovisko lekára, ktorý pre ňu vykonáva odbornú poradenskú činnosť. V uvedenom prípade postupovala striktne nielen podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, týkajúcich sa poistenia osôb, ale aj podľa vyhl. č. 49/1964 Zb. a jej zásad pre hodnotenie telesných poškodení. Samotná poistná zmluva sa na uvedené ustanovenia odvoláva a riadi sa nimi, preto nemožno akceptovať názor súdu, že pre posúdenie trvalých následkov úrazu pri zmluvnom poistení osôb je rozhodujúci znalecký posudok znalca, ktorý posudzoval zdravotné nároky žalobkyne v konaní o náhradu škody voči zamestnávateľovi, ktorého konanie s riadi iným právnym režimom. Rozhodnutie súdu preto považuje za rozporné s poistnou zmluvou, pretože nekorešponduje s právnymi predpismi, na ktoré sa poistná zmluva odvoláva. Je toho názoru, že pokiaľ súd chcel hodnotiť znalecký posudok spracovaný znalcom v konaní o náhradu škody, mal znalec zohľadniť aj plnenie za trvalé následky úrazu, ktoré nastali ešte pred X.XX.XXXX. V tejto súvislosti poukazuje na opätovné hodnotenie zdravotného stavu žalobkyne zmluvným posudkovým lekárom z odboru neurológie MUDr. F. P..
Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku.
Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa zaťažil konanie a rozhodnutie vážnou procesnou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.), spočívajúcou vo vade konania pri zisťovaní skutkového stavu veci.
Inou vadou konania, na ktorú musí odvolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v odvolaní namietaná (§ 212 ods. 3 O.s.p.), je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 221 ods. 1 písm. a/ - g/ O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej príčinou je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní a jej dôsledkom je nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej. Za takúto vadu sa v súdnej praxi považuje aj vada spočívajúca v postupe súdu v dôkaznom procese.
Uvedenou vadou v zmysle § 212 ods. 3 O.s.p. je v prvom rade neúplnosť alebo nesprávnosť zistenia skutkového stavu veci nie z pohľadu výsledku hodnotenia vykonaných dôkazov, ktorým môže byť skutkové zistenie, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), ale z pohľadu postupu súdu v dôkaznom procese.
O vadu konania pri zisťovaní skutkového stavu veci sa jedná najmä vtedy, ak v dôkaznom konaní nebolo postupované v súlade s ust. § 120 O.s.p. a neboli vykonané dôkazy, ktoré procesná strana sporového konania, zaťažená povinnosťou tvrdiť a navrhovať dôkazy navrhla, i napriek tomu, že dôkaz mal poslúžiť k verifikácii právne významnej skutočnosti, predstavujúci určitý znak skutkovej podstaty právnej normy, ktorej sa procesná strana dovoláva. Za situácie keď zmienená rozhodujúca skutočnosť nie je preukázaná inak, ide o vadu konania, a to i vtedy, ak súd taký nevykonaný dôkaz hodnotil postupom podľa ust. § 132 O.s.p. a vyvodil z neho skutkové zistenie, o ktoré oprel svoj právny záver. Tak tomu bolo aj v prejednávanej veci.
Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa v konaní uplatňuje nárok na poistné plnenie titulom poškodenia zdravia úrazom dňa X.XX.XXXX. V poistnej zmluve účastníci poistné plnenie dohodli pre prípad trvalých následkov úrazu podľa rozsahu následkov ako príslušné % zo sumy 40.000,- Sk, pričom dohodli aj zvýšenie plnenia za trvalé následky úrazom, ak poistená utrpí prvý úraz po 10. rokoch od začiatku poistenia. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobkyňa utrpela dňa X.XX.XXXX úraz na ktorý sa vzťahovalo poistenie. Sporná medzi účastníkmi bola skutočnosť, či v dôsledku tohto úrazu nastali u žalobkyni aj trvalé následky odškodniteľné podľa poistnej zmluvy. Bolo preto úlohou súdu prvého stupňa zamerať dokazovanie na zistenie, či žalobkyňa v dôsledku utrpeného úrazu má trvalé následky.
Ako však vyplýva z obsahu zápisnic o pojednávaní súdu prvého stupňa zo dňa 27.5.2010 a 10.3.2011 súd vykonal vo veci dokazovanie iba výsluchom žalobkyne. Vo vzťahu k zisteniu, či u žalobkyni nastali trvalé následky v dôsledku úrazu dokazovanie nevykonal, lebo ako vyplýva z dôvodov napadnutého rozsudku vychádzal súd z názoru, že „záväznosť rozhodnutia vo veci 16C 1566/2000 vylučuje dokazovanie, týkajúce sa už právoplatne stanoveného právneho následku a vo svojej podstate bráni súdu, ktorý sa zaoberá súvisiacou vecou (hodnotenie trvalých následkov pracovného úrazu u žalobkyne), učiniť si vo vzťahu k tomuto právnemu následku nové alebo odchylné skutkové zistenie“. Súd mal preto za to, že v konaní 16C 1566/2000 sa vyriešila predbežná otázka vo vzťahu nielen k žalobkyni, ale aj k žalovanej, nakoľko v uvedenom konaní znalec z odboru zdravotníctva dospel k záveru, že v dôsledku utrpeného úrazu u žalobkyni nastali trvalé nepriaznivé následky.
S uvedeným názorom súdu prvého stupňa však nemožno súhlasiť. Je tomu tak preto, že viazanosť súdu s rozhodnutím v inej veci ohľadom záväznosti vyriešenia predbežnej otázky podľa § 135 ods. 2 O.s.p. môže nastať iba za predpokladu, že predbežná otázka bola vyriešená v inom konaní vo vzťahu medzi tými istými účastníkmi, nie však vo vzťahu medzi inými účastníkmi.
V konaní vo veci 16C 1566/2000 na ktoré poukazuje súd prvého stupňa žalobkyňa uplatnila nárok na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi Železničnej spoločnosti Slovensko a.s., a nie vo vzťahu k terajšej žalovanej. V uvedenom konaní sa preto nemohla riešiť ani sa neriešila predbežná otázka vo vzťahu k terajšej žalovanej ohľadom trvalých následkov úrazu, lebo rozhodnutie v uvedenej veci žalovanú nezaväzuje (§ 159 ods. 2 O.s.p.). Avšak aj v prípade, ak by bola vo vzťahu k žalovanej vyriešená predbežná otázka ohľadom trvalých následkov žalobkyne nezbavovalo by to súd povinnosti vykonať v tomto konaní dokazovanie ohľadom žalobkyňou tvrdených následkov postupom podľa §§ 120, 122 a 125 O.s.p.. O to skôr má preto súd povinnosť vykonať dokazovanie ohľadom tvrdení účastníkov, ktoré neboli vo vzťahu k jednému z nich vyriešené ani predbežne.
Z uvedeného preto vyplýva, že vo vzťahu k žalovanej v konaní 16C 1566/2000 nebola ako predbežná otázka vyriešená právna skutočnosť, že v dôsledku utrpeného úrazu u žalobkyni nastali trvalé následky, preto bolo povinnosťou súdu prvého stupňa vykonať dokazovanie listinami - znaleckými posudkami podanými v konaní 16C 1566/2000 postupom podľa § 129 O.s.p.. Keďže súd prvého stupňa takto nepostupoval a dokazovanie znaleckými posudkami nevykonal, jeho záver ohľadom skutkového zistenia ku ktorému dospel tak, že „vychádzal zo záverov rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 16C 1566/2000 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 13.10.2009 sp. zn. 3 Co/85/2009, ktorým bolo zhodne konštatované, že ujma, ktorú žalobkyňa utrpela v dôsledku pracovného úrazu dňa X.XX.XXXX má preukázateľné trvalé a výrazne nepriaznivé dôsledky na jej životné úkony“ nemožno považovať za správny.
Pokiaľ súdu prvého stupňa sám v konaní nenariadil znalecké dokazovanie za účelom zistenia, či u žalobkyne nastali následkom úrazu trvalé následky, mohol využiť znalecké dokazovanie vykonané v konaní 16C 1566/2000 a uvedené dôkazné prostriedky vykonať postupom podľa § 129 O.s.p.. Keďže súd takto nepostupoval má to za následok aj porušenie práva žalovanej na spravodlivý proces, pretože zisťovanie skutočností dôležitých pre meritórne rozhodnutie súdu hodnotením nevykonaných dôkazov ukracuje žalovanú v konaní o jej právach k týmto dôkazom sa vyjadriť, prípadne navrhovať protidôkazy, ktoré napokon žalovaná vznáša aj v odvolaní, ak uvádza, že vznáša námietku ohľadom znaleckého posudku, vzhľadom na to, že znalec mal zohľadniť aj plnenie za trvalé následky úrazov, ktoré nastali ešte pred X.XX.XXXX.
Rozhodnutie súdu prvého stupňa je zaťažené aj vadou spočívajúcou v nepreskúmateľnosti rozhodnutia vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci, lebo z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, ako súd prvého stupňa vec právne posúdil (§ 157 ods. 2 O.s.p.), t.j. akú právnu normu na zistený skutkový stav aplikoval. Tomuto zisteniu súdu zodpovedá aj odvolanie žalovanej, ak v odvolaní uvádza, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nekorešponduje s právnymi predpismi, na ktoré sa poistná zmluva odvoláva.
Účastníci uzatvorili poistnú zmluvu dňa XX.X.XXXX a v poistenej zmluve dohodli, že pre toto poistenie platia ust. Občianskeho zákonníka a vyhl. č. 49/1964 Zb. o poistných podmienkach pre poistenie osôb v znení vyhlášky. č. 56/1979 Zb.. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na ust. 28 vyhl. č. 49/1964 Zb. a na prílohu vyhl. č. 56/1979 Zb. upravujúcu zásady a tabuľky pre hodnotenie telesných poškodení v úrazovom poistení dojednávanom so Slovenskou štátnou poisťovňou (tabuľka b ako plnenie za trvalé následky úrazu).
Už teraz je zrejmé, že výpočet urobený súdom prvého stupňa je nesprávny, ak súd pri výpočte nároku žalobkyne na poistné plnenie vychádzal iba z poistnej zmluvy a výšku nároku vypočítal ako 30% zo sumy 40.000,- Sk určenej ako základnej poistnej sumy pre trvalé následky úrazu podľa rozsahu následkov. Uvedený výpočet je nesprávny preto, lebo o 30 % sa zvyšuje plnenie za trvalé následky úrazu, alebo za smrť úrazom, v prípade ak utrpí poistený prvý úraz po 10 rokoch od začiatku poistenia. To znamená, že žalobkyni patrí poistné podľa vyhl. č. 49/1964 Zb. v znení prílohy vyhlášky č. 56/1979 Zb. ktoré sa má navýšiť o 30% vzhľadom na to, že žalobkyňa utrpela úraz po 10 rokoch od začiatku poistenia.
Ako vyplýva z obsahu žalobného návrhu, žalobkyňa žiadala priznať okrem poistného za trvalé následky úrazu v sume 12.000,- Sk, aj náhradu za čas nevyhnutného liečenia ako uvádza najmenej 20% zo sumy 5.000,- Sk, t.j. v sume 33.019,- eur. Súd sa však týmto nárokom žalobkyne nezaoberal a o tomto nároku ani nerozhodol.
Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú splnené podmienky pre opakovanie ani doplnenie dokazovania, lebo súd svojím nesprávnym procesným postupom zaťažil rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce procesnou vadou, spočívajúcou v pochybení pri zisťovaní skutkového stavu, ak nevykonal dokazovanie v súlade s ust. § 120 O.s.p. a rozhodnutie z hľadiska právneho posúdenia je nepreskúmateľné, preto odvolací súd postupom podľa § 221 ods. 1,2 O.s.p. zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa vykonať dokazovanie za účelom zistenia, či u žalobkyni nastali trvalé následky v dôsledku úrazu a za tým účelom vykonať dokazovanie spôsobom uvedeným v ust. § 120, 122 a 125 a nasl., vyporiadať sa s návrhom žalobkyne na náhradu za čas nevyhnutného liečenia, vykonané dôkazy vyhodnotiť v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov uvedenou v ust. § 132, následne vo veci rozhodnúť a rozhodnutie náležite podľa zásad uvedených v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné z hľadiska skutkových zistení, ale aj právneho posúdenia veci.
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.