Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CoP-31-2012.pdf
PDF · 77.23 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoP/31/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky Q. Z., bytom B. K. I., R. X/X proti odporcovi Q. Z., bytom B. K. I., R. X/X v konaní o zrušenie výživného pre dospelé dieťa, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou z 25.8.2011 č. k. 4C 163/2011-8, takto jednohlasne
rozhodol:
M e n í rozsudok tak, že zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľky voči odporcovi určenú rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou z 28.7.2009 č. k. 7C 88/2009-53, počnúc dňom 1.9.2011 a návrh v prevyšujúcej časti zamieta.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľky voči odporcovi určenú rozsudkom Okresnú súdu Vranov nad Topľou z 28.7.2009 č. k. 7C 88/2009-53 počnúc dňom 20.7.2011. Vyslovil, že navrhovateľke trovy konania nepriznáva. Vychádzal zo skutkového zistenia, že výživné navrhovateľke voči odporcovi bolo naposledy stanovené rozsudkom tamojšieho súdu zo dňa 28.7.2009 č. k. 7C 88/2009-53 vo výške 60 Eur mesačne. Odporca v šk. roku 2010/2011 ukončil strednú školu a nepripravuje sa na ďalšie povolanie. Navrhovateľka okrem odporcu má vyživovaciu povinnosť voči dcére, ktorá naďalej študuje. Obrana odporcu v konaní spočívala v tom, že po ukončení strednej školy si zháňa zamestnanie, ale pre nedostatok pracovných príležitostí sa mu prácu nepodarilo zohnať. Prvostupňový súd citoval ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine a dospel k záveru, že odporca je schopný sám sa živiť, keďže ukončil stredoškolské štúdium, získal kvalifikáciu na budúce povolanie, čím bola splnená hmotnoprávna podmienka na zrušenie vyživovacej povinnosti v súlade s návrhom navrhovateľky.
O trovách konania súd rozhodol tak, že úspešná navrhovateľka sa zriekla práva na náhradu trov konania, preto jej tieto priznané neboli.
V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie odporca. Uviedol, že stredoškolské štúdium ukončil maturitnou skúškou v máji 2011, ale pre nedostatok pracovných príležitostí sa nemohol zamestnať. Do konca augusta 2011 sa nemohol ani zaevidovať ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce, pretože bol stále posudzovaný ako študent podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Po zaevidovaní sa na úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie mu nevznikol nárok na príspevok v nezamestnanosti, ani nárok na príspevok v hmotnej núdzi podľa
zákona č. 599/2003 Z. z., pretože do 25. roku svojho života pre účely hmotnej núdze je posudzovaný spolu s otcom, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, a ktorý je riadne zamestnaný. Pretože otec je riadne zamestnaný nárok na dávku v hmotnej núdzi mu nepatrí. Aj keď ukončil štúdium na strednej škole nie vlastnou vinnou nemá žiaden príjem. Zdôraznil, že svoju kvalifikáciu si po ukončení školy zvýšil vykonaním zváračskej skúšky, avšak napriek predchádzajúcemu prísľubu zamestnávateľ Bukóza a.s., ho do zamestnania neprijal. Z tohto dôvodu je stále odkázaný na výživu otca. Preto považuje za nesprávne, aby súd vyživovaciu povinnosť voči nemu zo strany navrhovateľky zrušil. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a návrh navrhovateľky zamietol.
Navrhovateľka k odvolaniu odporcu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že skutočnosť, že odporca nie je zaevidovaný na úrade práce, nemá žiaden príjem, nie je dôvodom, aby jej vyživovacia povinnosť voči nemu naďalej trvala. Zdôraznila, že podobne ako odporca nemá žiadny príjem, nakoľko ukončila podnikanie a jej jediným príjmom je čiastočný invalidný dôchodok.
Na prejednanie podaného odvolania odvolací súd v zmysle ust. § 214 ods. písm. a) O. s. p. nariadil pojednávanie. Mal na zreteli potrebu zopakovania a doplnenia dokazovania. Na nariadenom pojednávaní okrem doplnenia a zopakovania dôkazov preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásadu uvedených v § 212 O. s. p.. Po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo a po zopakovaní dôkazov
- výsluchom účastníkov konania a doplnení dokazovania oboznámením sa s pripojeným spisom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 7C 88/2009 a doplnením dokazovania oboznámením so správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou - odbor služieb zamestnanosti z 14.12.2011, oddelenie pomoci v hmotnej núdzi z 21.12.2011 a odboru služieb zamestnanosti z 9.5.2012, potvrdením o poberaní invalidného dôchodku vydaným Sociálnou poisťovňou, pobočka Vranov nad Topľou zo 7.5.2012 a rozhodnutím Sociálnej poisťovne pobočka Vranov nad Topľou z 17.4.2012 dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie odporcu je len čiastočne dôvodné.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
V súlade s citovaným ust. súd prvého stupňa správne konštatoval, že schopnosť sám sa živiť nadobudol odporca ukončením stredoškolského štúdia čím získal kvalifikáciu pre budúce povolanie. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odporca stredoškolské štúdium ukončil maturitnou skúškou v máji 2011. Svoju kvalifikáciu si odporca po ukončení strednej školy zvýšil vykonaním zváračskej skúšky v mesiacoch júl - august 2011. Odporca sa zaevidoval na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou odo dňa 1.9.2011. Týmto úkonom odporca preukázal snahu získať zamestnanie a vlastný príjem, čo však závisí aj od objektívnych skutočností daných stavom ekonomiky. V mesiacoch november a december 2011 odporca na základe dohody o vykonaní práce bol zamestnaný u zamestnávateľa W. O., so sídlom vo Vranove nad Topľou. Od 1.2.2012 odporca vykonáva tzv. absolventskú prax a z toho dôvodu mu Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou poskytuje mesačne dávky vo výške 185 Eur.
Keďže vyživovaciu povinnosť k deťom majú obaja rodičia, bolo by v rozpore s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, aby táto povinnosť ostala len na otcovi odporcu. V súlade s dobrými mravmi je preto ponechať vyživovaciu povinnosť navrhovateľky ako matky voči odporcovi do času, kým sa odporca nezaevidoval na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Do 31.8.2011 sa odporca nemohol zaevidovať na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, pretože bol stále posudzovaný ako študent podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Aj keď po zaevidovaní sa na úrade práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie odporcovi nevznikol nárok na príspevok v nezamestnanosti, ani nárok na príspevok v hmotnej núdzi, týmto úkonom odporca (zaevidovanie sa na úrade práce od 1.9.2011) preukázal snahu získať zamestnanie a vlastný príjem. V súlade s dobrými mravmi je preto ponechať vyživovaciu povinnosť navrhovateľky ako matky voči odporcovi do 31.8.2011. K zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa pristúpil odvolací súd aj z dôvodu prihliadnutia na minimálne časové obdobie, za ktoré je možné považovať obdobie 3 mesiacov po ukončení stredoškolského štúdia, následného zvýšenia kvalifikácie
vykonaním zváračskej skúšky, počas ktorého obdobia mal odporca možnosť hľadať si prácu primeranú dosiahnutému vzdelaniu.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
S poukazom na citované ust. odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a vyživovaciu povinnosť zrušil až k 1.9.2011, teda k obdobiu od ktorého odporca sa zaevidoval na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. K zmene pristúpil odvolací súd v súlade s ust. § 220 O. s. p., keďže neboli splnené podmienky ani pre potvrdenie rozsudku (§ 219), a ani pre jeho zrušenie (§221).
O trovách celého konania bolo rozhodnuté v zmysle §224 ods. 2 v spojení s § 142 ods. 2 O. s. p. z dôvodu čiastočného úspechu odporcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.