Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20P-334-2011.pdf
PDF · 78.69 KB
Case nature
Area
Subarea
20P/334/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin samosudkyňou Mgr. Evou Marčekovou v právnej veci navrhovateľky C. Š., E.. Ť., nar.XX.X.XXXX, bytom G. XXX/XX, M. P. K. proti odporcovi L. Š., O..X.XX.XXXX, bytom G. XXX/XXX, M. P. K. v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľky C. Š. o určenie manželského výživného a o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky v celom rozsahu z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
Navrhovateľka v návrhu osobne podanom na tunajšom súde dňa 21.12.2011 žiadala o manželské výživné 100,- Eur od 1.12.2011 z dôvodu, že žiada o dávku v hmotnej núdzi a súčasťou je uplatnenie si zákonných nárokov.
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu, oboznámil sa s návrhom, s príjmovými, zárobkovými a majetkovými pomermi účastníkov, s listinnými dôkazmi vyžiadanými súdom a so spismi tunajšieho súdu sp.zn. 21P/102/2011 a sp.zn. 20P/318/2011.
V priebehu konania navrhovateľka zotrvala na návrhu, žiadala výživné určiť aj po rozvode. Krátko pracovala, ale prácu nezvládla a je nezamestnaná. Odporca súhlasil s určením výživného, výšku ponechal na rozhodnutie súdu.
Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd zistený a preukázaný nasledovný skutkový stav:
Účastníci nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti, manželstvo bolo rozvedené rozsudkom sp.zn. 21P/102/2011 zo dňa 9.3.2012, súd mal. Z., O..X.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti odporkyne, navrhovateľovi bola uložená povinnosť platiť výživné s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, t.j. 28.3.2012. Vzťahy medzi manželmi boli vážne narušené a trvalo rozvrátené, manželstvo neplnilo svoj
účel a nebolo možné očakávať obnovenie manželského spolužitia, manželka sa odsťahovala, spolu nekomunikovali. Podľa navrhovateľa bola dôvodom rozvodu nevera odporkyne.
Navrhovateľka aj odporca sú podľa listinných dôkazov obstaraných súdom z úradu práce nezamestnaní, v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce a spoločne od 1.4.2009 do 31.10.2011 poberali dávku a príspevky v hmotnej núdzi. Navrhovateľka je v evidencii od 13.4.2012 a bola aj predtým. Krátkodobo od 1.4.2012 do 12.4.2012 bola zamestnaná v Ecco Slovakia, a.s., Martin, pre problémy s kŕčovými žilami a státim na nohách 12 hodín požiadala o skončenie pracovného pomeru. Sezónne pracovala ako pomocná sila v kuchyni v Reštaurácii Humno v areáli Snowland Valčianska dolina. Od novembra 2011 poberá preddavkovú dávku v rôznych výškach (vyplácaná je pozadu), v decembri 207,28 Eur, v januári 192,09 Eur, vo februári 184,49 Eur, v marci 167,03 Eur a v apríli 175,- Eur. Od novembra 2011 býva v prenajatom 2-izbovom byte spoločne s priateľom E. Š. (momentálne je dobrovoľne nezamastnaný), dcérou Ivetou zamestnanou v Obchodnom centre Tulip Martin a siedmačkou Z., na ktorú otec platí súdom určené výživné.
Odporca je v evidencii od 17.2.2002, od 1.1.2012 sa zúčastňuje aktivačnej činnosti formou menších obecných služieb pre Obec Kláštor pod Znievom, od 1.12.2011 je mu poskytovaná preddavková dávka a príspevky v hmotnej núdzi 181,37 Eur. Býva v 2-izbovom nájomnom byte vo vlastníctve Štátnych lesov, kde kedysi pracoval, platí nájomné 75,- Eur a elektrinu 100,- Eur. Býva tam aj dcéra L. s manželom, s dcérou M. a synom Jánom, zabezpečujú pre celú rodinu stravu.
Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa § 71 ods. 2 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Podľa § 72 ods. 3 prvá veta Zákona o rodine príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Súd po komplexnom zhodnotení dokazovania a dôslednom zvážení vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, zisteného a preukázaného skutkového stavu rozhodol tak ako je uvedené vo výroku a návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný, lebo nie je v možnostiach a schopnostiach odporcu, aby na výživu navrhovateľky prispieval čo i len nízkym výživným, nakoľko je sám
sociálne odkázaný, jeho príjmom je len nízka sociálna dávka, z ktorej platí minimálne výživné 26,- Eur na 13-ročnú dcéru Z. žijúcu s matkou. Požiadal rovnako o priznanie príspevku, návrh súd zamietol, konanie nie je právoplatne skončené. Priznanie výživného by podľa presvedčenia súdu nebolo v súlade s dobrými mravmi, keď dôvodom rozvodu bola nevera odporkyne, táto však mohla mať príčinu v jeho dlhodobej nezamestnanosti, požívaní alkoholu, bližšie súd príčiny vedúce k rozvratu manželstva neskúmal.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), podľa ktorého by mal odporca ako účastník, ktorý mal vo veci plný úspech, nárok na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti navrhovateľke, ktorá vo veci úspech nemala. Nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli, náhradu trov mu proti neúspešnej navrhovateľke súd nepriznal. Navrhovateľka je v konaní oslobodená od poplatkovej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. e) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a preto súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, dvojmo (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).