Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5T-65-2003.pdf
PDF · 105.18 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/65/2003
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, samosudcom Mgr. Pamelou Záleskou, v trestnej veci obžalovaného I.. D. P., pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov a iné, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 06.05.2012 takto
rozhodol:
Podľa § 226 písmeno b) Trestného poriadku sa
obžalovaný
I.. D. P. , narodený XX.XX.XXXX v M., trvale bytom M. - S., R. XXXX/XX, adresa na doručovanie písomností M., P.O.Q. XX,
spod obžaloby Okresného prokurátora v Nitre sp.zn. 3Pv/1276/2002, podanej na Okresný súd Nitra 14.04.2003, kde skutok je právne kvalifikovaný ako trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona a trestný čin poškodzovania veriteľa podľa § 256 odsek 1 písmeno a), odsek 3 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť, tak, že: „v období od 15.02.2001 do 28.06.2001 v rozpore s upovedomením o začatí exekúcie sp. zn. EX 3/2000 zo dňa 19.11.2000, vydaným na základe poverenia Okresného súdu v Nitre sp. zn. 5403 012888* zo dňa 30.10.2000, exekútorským úradom súdneho exekútora L.. F. K., podľa ktorého mal obvinený zakázané nakladať so svojim majetkom, uzavrel ako predávajúci kúpno-predajnú zmluvu s viacerými kupujúcimi na svoj nehnuteľný majetok, ktorý mal byť predmetom nariadenej exekúcie, čím súdny exekútor už takto začaté konanie nemohol zrealizovať a následkom čoho veriteľovi obvineného I.. D. P., spoločnosti P., a.s., M., spôsobil škodu vo výške 281.710,- Sk“
o s l o b o d z u j e ,
pretože tento skutok nie je trestným činom.
Podľa § 229 odsek 3 Trestného poriadku sa poškodená spoločnosť P., a.s., M., so sídlom M., U. č.2, I.: XX XXX XXX, odkazuje s nárokom na náhradu škody na konanie o občianskoprávnych veciach.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu v Nitre sp. zn. 5T/65/2003 zo dňa 18.07.2005 bol obžalovaný I.. D. P. (ďalej len „obžalovaný“) oslobodený spod obžaloby Okresného prokurátora v Nitre sp. zn. 3Pv 1276/2002 pre skutok v tejto obžalobe právne kvalifikovaný ako trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona a trestný čin poškodzovania veriteľa podľa § 256 odsek 1
písmeno a), odsek 3 Trestného zákona, a to podľa § 226 písmeno b) Trestného poriadku, pretože po vykonaní dokazovania dospel súd prvého stupňa k záveru, že skutok nie je trestným činom.
Na základe odvolania Okresného prokurátora v Nitre rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn. 3To/29/2005 zo dňa 06.07.2006 podľa § 258 odsek 1 písmeno a), písmeno b), písmeno c) Trestného poriadku a zrušil napadnutý rozsudok, pričom podľa § 259 odsek 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Svoje rozhodnutie odôvodnil odvolací súd najmä tým, že súd prvého stupňa nepostupoval zákonne, ak pri rozhodovaní o obžalobe dôsledne nerozlíšil konanie obžalovaného, ktoré malo smerovať k trestnému činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 odsek 2 Trestného zákona a k trestnému činu poškodzovania veriteľa podľa § 256 odsek 1 písmeno a), odsek 3 Trestného zákona s upozornením, že týmto nedostatkom je zároveň poznačená aj skutková veta obžaloby. Dôkladne uviedol a poukázal na zákonné znaky oboch trestných činov a konštatoval, že bude povinnosťou súdu prvého stupňa opätovne vypočuť obžalovaného na účely podrobného opísania stavu jeho majetku, z ktorého napriek obžalobou uvádzaným scudzením (ne)bol schopný uspokojiť veriteľa - poškodeného a následne preveriť obranu obžalovaného úkonmi, ktorých potreba vykonania vyvstane z jeho doplnenej výpovede a až potom ustaľovať, či obžalovaný svojim konaním naplnil aj obligatórne znaky toho trestného činu.
Podľa § 264 odsek 1 Trestného poriadku, súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a doplnenia, vykonanie ktorých odvolací súd nariadil. Podľa § 219 odsek 2 veta druhá Trestného poriadku, ak sa však zmenilo zostavenie senátu alebo ak to treba z iného dôvodu, musí byť hlavné pojednávanie vykonané znovu; to neplatí, ak obžalovaný súhlasí so zmenou prísediaceho v zložení senátu.
V zmysle citovaných ustanovení a vyššie uvedeného uznesenia odvolacieho súdu prejednal Okresný súd Nitra trestnú vec proti obžalovanému celú odznova, pretože okrem nedostatkov vytknutých odvolacím súdom prišlo na Okresnom súde Nitra navyše ku zmene zákonného sudcu. Na hlavnom pojednávaní v dňoch 28.03.2012 a 16.05.2012 preto súd vykonal a doplnil dokazovanie v intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Nitre, a to prečítaním výpovedí obžalovaného z prípravného konania a z konania pred súdom vykonaným predchádzajúcim zákonným sudcom, výsluchom svedka L.. F. K., prečítaním výpovedí svedkov I.. L. P., I.. V. P., U. L., D. S., L. S., I.. T. D., I.. S. D., I.. F. W., I.. W. W., A. W., V. L. a I.. U. L., ďalej prečítaním znaleckého posudku znalca z odboru stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností I.. U. F. a prečítaním listinných dôkazov.
Z výsledkov takto vykonaného a doplneného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný I.. D. P. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.03.2012 využil svoje právo a po zákonnom poučení uviedol, že k zažalovanému skutku vypovedať nebude. Preto súd postupujúc podľa § 207 odsek 2 Trestného poriadku prečítal jeho výpovede z prípravného konania ako aj z konania vykonaného pred predchádzajúcim zákonným sudcom a takto zistil, že obžalovaný dňa 26.02.2003 pred vyšetrovateľom využil svoje právo a ku skutku nevypovedal. Následne v konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní dňa 04.10.2004 uviedol, že sa necíti byť vinný, pretože po prevzatí upovedomenia o začatí exekúcie sa z tohto nedozvedel, aký majetok má byť použitý na realizáciu exekúcie. Mimo pozemku, ohľadne ktorého uzavrel kúpnu zmluvu mal vo vlastníctve ďalší majetok o rozlohe 7.600 m2, v jednej štvrtine ďalší majetok v centre mesta a tiež rodinný dom na S.. Oznámenie o realizácii exekúcie na pozemok, ktorého predaj bol predmetom kúpnej zmluvy, mu prišlo od exekútora až po zrealizovaní predaja tohto pozemku. Na hlavnom pojednávaní dňa 28.05.2007 znova využil svoje zákonné právo a nevypovedal.
Svedok L.. F. K. na hlavnom pojednávaní dňa 28.03.2012 ku skutku uviedol, že po doručení návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý mu oprávnený - v tomto konaní poškodený predložil dňa 27.09.2000, mu zároveň doručil aj kópiu z výpisov listov vlastníctva na exekútorský úrad, z ktorého bolo zrejmé, že obžalovaný je vlastníkom viacerých nehnuteľností. Dňa 29.11.2000 vydal upovedomenie o začatí exekúcie, súčasťou ktorého bolo samozrejme v zmysle exekučného poriadku aj poučenie povinného - v tomto konaní obžalovaného o zákaze nakladania s majetkom, ktorý v zmysle exekučného poriadku podlieha exekúcii. Obžalovaný toto upovedomenie prevzal do vlastných rúk dňa 12.12.2000. Dňa
18.06.2001 mu boli z Katastrálneho úradu v Nitre doručené výpisy z listov vlastníctva (ďalej len „LV“), pričom LV č.3781 sa zhodovalo s tým výpisom LV, ktoré mu predložil oprávnený - poškodený, avšak LV č.7310 obsahovalo iné údaje ako to pôvodné LV jemu predložené oprávneným - poškodeným, čo na vysvetlenie doplnil tak, že sa nezhodovali nehnuteľnosti zapísané na pôvodnom LV. Z toho usúdil, že tieto nehnuteľnosti obžalovaný predal. Následne sa svedok pokúsil urobiť kroky smerujúce k predaju nehnuteľností zostávajúcich vo vlastníctve obžalovaného, avšak v ich priamom predaji mu bránilo záložné právo, ktoré na predmetných nehnuteľnostiach viazlo a keďže sa k tomuto záložnému právu pridávali aj ďalšie a tieto trvali počas celej exekúcie, nebolo možné exekúciu k uspokojeniu pohľadávky oprávneného - poškodeného vykonať. Svedok ďalej vypovedal, že v osobnom kontakte s obžalovaným nebol, niektoré písomnosti mu preberal, niektoré nie. Doplnil, že po tom, ako mu 18.06.2001 boli doručené z Katastrálneho úradu v Nitre výpisy z LV č. 3781 a č. 7310, vydal upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie, ktoré si však obžalovaný prevzal až pri ďalšom pokuse o doručení dňa 11.03.2002 a v zmysle exekučného poriadku toto zároveň doručoval aj Katastrálnemu úradu, ktorý mu na toto upovedomenie odpovedal, že zápis o exekúcii vykonal len k dvom parcelným číslam a k ostatným nie, pretože obžalovaný už vtedy nebol ich vlastníkom. Až z tejto odpovede z Katastrálneho úradu sa dozvedel, že nehnuteľnosti vo vlastníctve obžalovaného boli zredukované, a preto si opätovne vyžiadal výpisy z LV z Katastrálneho úradu v Nitre, ktoré mu boli doručené 10.09.2002, obsahovali údaje k 02.09.2002 a na LV č. 7310 sa nachádzali už len dve parcelné čísla. Exekučné konanie nebolo zastavené, priebežne vykonáva šetrenie ohľadne získania aktuálnych informácií o stave majetku obžalovaného, avšak pohľadávka oprávneného - poškodeného nebola uspokojená ani ku dňu konania hlavného pojednávania. Na doplňujúce otázky uviedol, že mal vedomosť o tom, že obžalovaný podal voči začatiu exekúcie námietky, a to dňa 20.12.2000, ktoré boli na exekútorský úrad doručené 11.01.2001 a o ktorých následne Okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. Er/5350/2000 rozhodol dňa 16.03.2001 tak, že ich zamietol. Obžalovaný prevzal upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie na druhý pokus. Žiadny iný majetok okrem uvádzaných nehnuteľností jeho úrad exekvovať nemohol, pretože lustráciou majetku obžalovaného zistili okrem nehnuteľností už len vlastníctvo k jednému osobnému motorovému vozidlu, ktoré však nevedeli nájsť, a preto nebolo možné ho ani zexekvovať. Ďalej svedok uvádzal, že pokiaľ išlo o záložné právo zriadené na nehnuteľnosti obžalovaného podľa LV č.7310, tam bolo zriadené v prospech L. P. a na LV č.3781 trikrát v prospech P. P., a.s.. Po odpovedi z Katastrálneho úradu s odstupom takmer dvoch rokov, že obžalovanému zostávajú v katastri zapísané len dve parcely, zistil, že išlo o parcely č. 62/4 o výmere 5.861 m2 a parcele č. 62/81 o výmere 726 m2, pričom o zriadenie záložného práva na tieto parcely bolo požiadané až v roku 2005, pretože až dňa 07.07.2005 mu oprávnený - poškodený predložil takýto návrh, a preto až v tento deň vydal príkaz na zriadenie záložného práva. Dodal, že na vydanie takéhoto príkazu potrebuje exekútor návrh zo strany oprávneného a pred týmto dátumom mu oprávnený taký návrh nepodal. V zmysle ustanovení Exekučného poriadku exekútor nie je oprávnený vydať taký príkaz sám a to právo je výlučne priznané oprávnenému. Okrem toho uviedol, že ak nie je oprávnený zároveň osobou, v prospech ktorej by bolo zriadené iné záložné právo, exekútor v takom prípade ani nemá právny dôvod domáhať sa zexekvovania takéhoto majetku, pretože pohľadávky sú prioritne určené. Ďalej okrem záložným práv v prospech pána P. a P. P., a.s. neskôr pribudlo aj záložné právo v prospech Daňového úradu a podľa výpisu z LV č.3781 ku dňu 30.06.2005 na nehnuteľnostiach uvedených na tomto LV ešte stále viazli ťarchy štyrikrát v prospech Slovenskej Sporiteľne, a.s. a ďalšia v prospech Daňového úradu. Ku dňu 26.04.2001 viazli na nehnuteľnostiach obžalovaného ťarchy s výnimkou parciel č. 62/4 a č. 62/104, na všetkých ostatných bolo zriadené záložné právo v prospech pána P., a to konkrétne na parcelách č.: 62/81, 62/82, 62/85, 62/115, 62/120 až 129. Svedok tiež vypovedal, že mal vedomosť, že vo vlastníctve obžalovaného sú aj nehnuteľnosti zapísané pod parcelnými číslami 62/4 a 62/104. Na tieto dve nehnuteľnosti nebola vykonaná exekúcia preto, že hodnota týchto nehnuteľností bola v zjavnom nepomere vo vzťahu k pohľadávke, ktorú mal oprávnený, resp. v tomto konaní poškodený voči obžalovanému, teda že cena nehnuteľností prevyšovala niekoľkokrát výšku pohľadávky oprávneného - poškodeného.
Z výpovedí svedkov L.. F. K., prečítaním výpovedí svedkov I.. L. P., I.. V. P., U. L., D. S., L. S., I.. T. D., I.. S. D., I.. F. W., I.. W. W., A. W., V. L. a I.. U. L., ktoré súd prečítal na hlavnom pojednávaní dňa 16.05.2012 podľa § 211 odsek 1 Trestného poriadku, vyplynulo, že svedok I.. L. P. kúpil od obžalovaného nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy, pričom obžalovaný mu tvrdil, že v čase jej predaja na nej neviaznu žiadne ťarchy, čo potvrdila svojou výpoveďou aj svedkyňa I.. V. P.. Svedkovia U. L., D. S., L. S., I.. T. D. a I.. S. D. ako aj I.. F. W. a I.. W. W. kupovali nehnuteľnosti na základe kúpnych zmlúv od
svedka I.. L. P. a s obžalovaným neprišli vôbec do kontaktu. Svedok A. W. o skutku nevedel nič, nakoľko o kúpu nehnuteľnosti sa starali len jeho rodičia. Svedok V. L. potvrdil, že obžalovaný mu v čase predaja nehnuteľnosti neuviedol, že by jeho majetok bol zaťažený exekúciou.
Zo znaleckého posudku č.7/2008 znalca I.. U. F. z odboru stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, ktorý bol na hlavnom pojednávaní dňa 16.05.2012 prečítaný podľa § 211 odsek 4 Trestného poriadku súd zistil, že všeobecná hodnota nehnuteľností, ktoré boli v čase začatia exekúcie ku dňu 12.12.2000 (podľa podpisu obžalovaného na doručenke) vo vlastníctve obžalovaného, nachádzajúcich sa na v katastrálnom území Dolné Krškany II., a to parcelné čísla 62/4, 62/81, 62/85, 62/104, 62/115, 62/120, 62/121, 62/122, 62/123, 62/124, 62/125, 62/126, 62/127, 62/128 a 62/129, kde vo všetkých prípadoch išlo o ornú pôdu, bola 9.883.074,64 Sk, po zaokrúhlení 9.900.000,- Sk. Z predmetných nehnuteľností mal konkrétne pozemok na parcelnom čísle 62/4 hodnotu 4.678.953,52 Sk a pozemok na parcelnom čísle 62/104 hodnotu 944.064,- Sk. Ostatné pozemky boli približne v hodnote od 230.000,- Sk do 662.000,- Sk .
Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v trestnom spise, a to fotokópiu návrhu na vykonanie exekúcie, poverenie súdneho exekútora, žiadosť o udelenie poverenia, upovedomenie o začatí exekúcie, žiadosť o udelenie súhlasu na predaj nehnuteľností, námietky obžalovaného proti exekúcii, žiadosť o rozhodnutie o námietkach, uznesenie sp. zn. Er 5550/2000, upovedomenie o ďalších trovách exekúcie, výpis z katastra nehnuteľností, správu z Okresného súdu Nitra, kópiu platobného rozkazu, kópiu exekútorského spisu sp. zn. Er 5359/2000, správu zo Správy katastra Nitra, výpisy z katastra nehnuteľnosti, správu z ODP ORPZ Nitra, úradný záznam, výpis zo živnostenského registra, kópiu výpisu z obchodného registra, fotokópiu plnomocenstva, kópiu zmluvy o dielo, kópie faktúr, kópiu notárskej zápisnice, kópie zmlúv, rozhodnutie katastrálneho odboru, kópie kúpnych zmlúv, zmluvy o záložnom práve a kópie príjmových dokladov, odpis registra trestov obžalovaného a správy o jeho povesti, informáciu o stave exekučného konania. Z listinných dôkazov týkajúcich sa exekúcie súd zistil, že návrh na vykonanie exekúcie bol na exekútorský úrad doručený dňa 27.09.2000 a jeho prílohou bol platobný rozkaz Okresného súdu Nitra sp. zn. 2Rob/703/2000 zo dňa 10.08.2000, právoplatný dňom 11.09.2000, v ktorom mal obžalovaný (odporca) uloženú povinnosť zaplatiť poškodenému (navrhovateľovi) sumu 281.710,- Sk s príslušenstvom. Okresný súd Nitra vydal poverenie na začatie exekúcie svedkovi L.. F. K. (exekútorovi), ktoré mu bolo doručené 21.11.2000. Obžalovaný prevzal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 12.12.2000, proti ktorému podal v zákonnej lehote námietky a o týchto Okresný súd Nitra uznesením sp. zn. Er 5350/2000 zo dňa 16.03.2001 rozhodol tak, že ich zamietol, pričom rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 27.03.2001. V mesiaci august 2001 požiadal svedok L.. F. K. (exekútor) poškodeného (oprávneného) o udelenie súhlasu k predaju nehnuteľností obžalovaného, ktorý obratom od poškodeného aj dostal, pričom sa jednalo o nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. 7310 v katastrálnom území Nitra. Z listinných dôkazov týkajúcich sa nakladania s majetkom obžalovaného vyplynulo, že na podklade jednotlivých kúpnych zmlúv, ktoré obžalovaný uzavrel s individuálnymi svedkami, prišlo v období roku 2001 k predaju nehnuteľností z majetku obžalovaného, a to konkrétne nasledovne: dňa 15.02.2001 a dňa 28.06.2001 svedkom I.. L. P. a I.. V. P. parcely č. 62/90, 62/105, 62/106, 62/85, 62/104, 62/120, 62/122, 62/125 až 129 z LV č. 7310, dňa 25.05.2001 svedkovi U. L. parcelu č. 62/124 z LV č. 7310, svedkom I.. T. D. a I.. S. D. parcelu č.62/115 z LV č. 7310 a svedkovi I.. V. L. parcelu č. 62/123 z LV. Č. 7310, dňa 29.05.2001 svedkom I.. W. W., I.. F. W. a A. W. parcely č. 62/121 z LV č. 7310.
Obžalovaný nebol do spáchania prejednávaného skutku súdne trestaný a podľa správy z Obvodného úradu v Nitre ani priestupkovo prejednávaný. Z miesta bydliska nebol hodnotený.
Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstarali orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán a zistil, že z výsledkov vykonaného dokazovania nie je možné bezpečne ustáliť a prijať záver, že skutok uvedený v obžalobe okresného prokurátora vykazuje znaky zažalovaných trestných činov, alebo zákonné znaky niektorého iného trestného činu.
Z dokazovania vyplynulo, že obžalovaný mal v čase začatia exekúcie ku dňu 12.12.2000 vo vlastníctve viaceré nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Dolné Krškany II., ktorých celková súhrnná hodnota bola znaleckým posudkom ustálená na sumu 9.883.074,64 Sk, pričom tento sa v konané bránil
tvrdením, že mal dostatok majetku na uspokojenie pohľadávky poškodeného, a preto sa necítil byť vinný zo spáchania zažalovaných trestných činov. Obžalovaný preukázateľne v čase po prevzatí upovedomenia o začatí exekúcie (dňa 12.12.2000) a preukázateľne v čase po doručení rozhodnutia súdu o zamietnutí jeho námietok proti exekúcii (v čase od 16.03.2001 do 27.03.2001) začal predmetné nehnuteľnosti predávať, pričom jednu z nich predal už dňa 15.02.2001. Ku dňu 26.04.2001 viazli na nehnuteľnostiach obžalovaného ťarchy s výnimkou parciel č. 62/4 a č. 62/104 zapísaných na LV č. 7310, kde hodnota týchto dvoch nehnuteľností predstavovala spolu sumu presahujúcu 5,5 milióna Sk. Svedok L.. F. Cipár (exekútor) požiadal poškodeného (oprávneného) o udelenie súhlasu k predaju nehnuteľností obžalovaného dňa 03.08.2001, ktorý od poškodeného v mesiaci august 2001 obratom aj dostal a postupne zistil, že na jednotlivých nehnuteľnostiach obžalovaného sú už zriadené exekúcie, alebo záložné práva, a to v prospech viacerých veriteľov (svedka P., Daňového úradu, Slovenskej Sporiteľne, a.s.).
Presný dôvod nevykonania exekúcie na ďalšie nehnuteľnosti obžalovaného, konkrétne pozemky zapísané na parcelných číslach č. 62/104 a č. 62/4 súdu objasnil svedok L.. F. K. - exekútor, ktorý uviedol, že na tieto dve nehnuteľnosti nebola vykonaná exekúcia preto, že hodnota týchto nehnuteľností bola v zjavnom nepomere vo vzťahu k pohľadávke, ktorú mal poškodený voči obžalovanému, keďže cena nehnuteľností prevyšovala niekoľkokrát výšku pohľadávky poškodeného a tiež z dôvodu, že o zriadenie záložného práva na parcely č. 62/4 o výmere 5.861 m2 a parcele č. 62/81 o výmere 726 m2 požiadal až v roku 2005, pretože až dňa 07.07.2005 mu poškodený (oprávnený v exekučnom konaní) predložil takýto návrh.
Podľa § 171 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, kto zmarí alebo podstatne sťaží výkon rozhodnutia súdu alebo iného štátneho orgánu tým, že zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnou, zatají, scudzí alebo odstráni vec, ktorej sa také rozhodnutie týka, potresce sa odňatím slobody až na päť rokov alebo peňažným trestom. Ako to už konštatoval Krajský súd v Nitre v zrušujúcom rozhodnutí, „marenie“ musí byť takej povahy, že rozhodnutie nemožno vykonať vôbec, alebo ho možno vykonať len za podstatne sťažených podmienok.
Z vyššie uvedených skutočností, a to najmä z obranného postoja obžalovaného, ktorému korešpondujú aj závery znaleckého posudku a ostatných listinných vyplynulo, že konaním obžalovaného neprišlo k naplneniu všetkých zákonných znakov skutkovej podstaty vyššie uvedeného trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia (rozhodnutia súdneho exekútora o začatí exekúcie), nakoľko toto postráda charakter ako „marenia“ tak aj „podstatného sťaženia podmienok“ vykonania rozhodnutia súdu. Obžalovaný síce scudzil, teda previedol titulom kúpnych zmlúv časť svojho majetku na iné osoby, ale napriek tomu zostával vlastníkom ďalšieho majetku, ktorého hodnota (znalecky vyčíslená) viacnásobne prevyšovala pohľadávku poškodeného, vymoženia ktorej sa poškodený domáhal v zmienenom exekučnom konaní. Obžalovaný tak svojim konaním nevytvoril situáciu, v ktorej by výkon úradného rozhodnutia nebolo možné vykonať vôbec a ani nevytvoril situáciu, v dôsledku ktorej by bol výkon takého rozhodnutia podstatne sťažený. Nečinnosť poškodeného - nepodanie návrhu exekútorovi na zradenie záložného práva na dve najcennejšie nehnuteľnosti v majetku obžalovaného, respektíve oneskorené podanie tohto návrhu, nemôže byť pripísané v neprospech obžalovaného a ani nemôže dodatočne vytvoriť podmienky na vyhodnotenie konania obžalovaného ako protiprávneho.
Podľa § 256 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, kto, čo aj len čiastočne, zmarí uspokojenie svojho veriteľa tým, že zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnou, zatají, predá, vymení alebo inak odstráni čo aj len časť svojho majetku, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo peňažným trestom. Podľa § 256 odsek 3 Trestného zákona, odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 alebo 2 väčšiu škodu alebo ním získa pre seba alebo iného väčší prospech.
Aj v súvislosti s týmto zažalovaným trestným činom už Krajský súd v Nitre konštatoval, že dlžník zmarí uspokojenie svojho veriteľa tým, že zmenší svoj majetok tak, že veriteľ ani čiastočne nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky. Uspokojenie veriteľa je tak čiastočne zmarené vtedy, ak dlžník takým konaním zmenší svoj majetok a veriteľ v dôsledku toho nedosiahne úplné uspokojenie, ktoré by dosiahol,
keby tu nebol zásah dlžníka. Úplným alebo hoci len čiastočným zmarením tohto uspokojenia je potom trestný čin dokonaný. V prejednávanej veci však takéto konanie obžalovaného nebolo preukázané, pretože napriek tomu, že obžalovaný predal (scudzil) nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve, v dôsledku čoho prišlo k zmenšeniu jeho majetku, stále mu aj po takomto scudzení zostával vo výlučnom vlastníctve majetok, z ktorého bol schopný uspokojiť pohľadávku poškodeného ako svojho veriteľa. Dôkazom toho boli podľa názoru súdu nehnuteľnosti vo vlastníctve obžalovaného, majúce hodnotu viac ako 5,5 milióna Sk v porovnaní k existujúcej neuspokojenej pohľadávke poškodeného vo výške 281.710,- Sk.
Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že vo vzťahu k zvyšným pozemkom, ktoré boli v čase, kedy malo prísť ku spáchaniu skutku, vo vlastníctve obžalovaného, exekúcia vykonaná nebola.
Z skutkových okolností tohto prípadu tak nebolo možné vyvodiť záver, že by obžalovaný svojim konaním zmaril alebo podstatne sťažil výkon rozhodnutia súdneho exekútora a ani že by čo i len čiastočne zmaril uspokojenie pohľadávky poškodeného.
V tomto prípade sa mala v exekučnom konaní oprávnená osoba (poškodená spoločnosť P., J..) obrátiť s návrhom na zapísanie záložného práva aj na ďalšie nehnuteľnosti vo vlastníctve obžalovaného na exekútora, aby tento mohol začať exekúciu aj na ďalší majetok obžalovaného a uspokojiť tak pohľadávku oprávneného (poškodeného).
V konaní bolo nado všetky pochybnosti preukázané, že skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, sa stal, avšak v tejto súvislosti sa súd stotožnil s obranou obžalovaného, prezentovanou v konaní pred súdom, potvrdenej výsledkami znaleckého dokazovania a aj výpoveďou svedka L.. F. K., že v čase začatia exekučného konania mal dostatok majetku na to, aby mohla byť pohľadávka poškodeného uspokojená, pretože nenakladal s celým týmto majetkom tak, že by jeho konanie viedlo k čo i len čiastočnému zmareniu exekučného konania, a teda ani k čo i len čiastočnému poškodeniu práv poškodeného, voči ktorému mal v rozhodujúcom čase preukázateľne dlh.
Okresný prokurátor napriek odvolacím súdom vytknutým nedostatkom (ktorý sa v dôvodoch zrušujúceho rozhodnutia dotkol aj formulácie a obsahu skutkovej vety obžaloby) ohľadne presného označenia spôsobu protiprávneho konania obžalovaného a znakoch jeho protiprávnosti zotrval na obžalobe v podanom znení, a preto súd postupom podľa § 226 písmeno a) Trestného poriadku obžalovaného spod obžaloby oslobodil.
Vzhľadom na to, že súd obžalovaného spod obžaloby okresného prokurátora oslobodil, rozhodol o poškodeným uplatnenom nároku na náhradu škody tak, že ho v súlade s ustanovením § 229 odsek 3 Trestného poriadku s týmto nárokom odkázal na konanie o občianskoprávnych veciach.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie najneskôr do 8 (ôsmych) dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom súdu, ktorý vo veci rozhodol, na Krajský súd v Nitre. Odvolanie má odkladný účinok.