Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/150/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom sudcom JUDr. Ivanom Spurným v právnej veci navrhovateľky E. H., J.. XX.XX.XXXX, G. G. XXX, zastúpená S.. S. A., J.. XX.XX.XXXX, G. I. X. XXX, proti odporcovi P. G., J.. XX.XX.XXXX, G. G. XXX, zastúpený JUDr. Romanom Kasanom, advokátom so sídlom Ul. M. R. Štefánika 455 Nová Baňa o určenie neplatnosti vydržania a určenie spoluvlastníckeho práva takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľky, ktorým navrhovala, aby súd určil, že nadobudnutie nehnuteľností v 1/2 do vlastníctva odporcu vydržaním v nasledujúcom rozsahu je neplatné na základe rozhodnutia Okresného úradu v Ž. číslo L. XXXX/XX, L. XXXX/XX k nehnuteľnostiam podľa geometrického plánu číslo XXXXXXXX-XX/XX, úradne overeného dňa XX.XX.XXXX, t.j. k týmto nehnuteľnostiam LV číslo XXXX PKN parcela číslo 150 a z LV číslo XXXX - parcela číslo 150 pred THM - záhrada o výmere 862 m2, ako podiel „1“ o výmere 81 m2, ktorý sa pričlenil ku KN parcela číslo 901, ako diel „2“ o výmere 34 m2, ktorý sa pričlenil ku KN parcela číslo 902, ako diel „3“ o výmere 52 m2, ktorý sa pričlenil ku KN parcela číslo 903, ako diel „4“ o výmere 179 m2, ktorý sa pričlenil ku KN parcela číslo 905, ako diel „5“ o výmere 19 m2, ktorý sa pričlenil ku KN parcela číslo 906, z LV číslo XXXX - PKN parcela číslo 151 a z LV číslo XXXX - parcela číslo 151 pred THM - zastavaná plocha o výmere 211 m2, ako diel „6“ o výmere 7 m2, ktorý sa pričlenil ku KN parcela číslo 902, ako diel „7“ o výmere 99 m2, ktorý sa pričlenil ku KN parcela číslo 905, ako diel „8“ o výmere 105 m2, ktorý sa pričlenil ku KN parcela číslo 906, z LV číslo XXXX - PKN parcela číslo 152 a z LV číslo XXXX - parcela číslo 152 pred THM - záhrada o výmere 1789 m2, ako diel „9“ o výmere 21 m2, ktorý sa pričlenil ku KN parcela číslo 904, ako diel „10“ o výmere 41 m2, ktorý sa pričlenil ku KN parcela číslo 905, ako diel „11“ o výmere 843 m2, ktorý sa pričlenil ku KN parcela číslo 906 v Katastrálnom území G., ako aj aby súd určil, že do podielového spoluvlastníctva navrhovateľky E. H., V.. Č.H., V..Č.. XXXXXX/XXX, G. G. XXX, prikazuje nehnuteľnosti zapísané na LV číslo XXXX vedomom Správou Katastra Ž., pre Katastrálne územie G., Obec G., a to CKN parcela číslo 901 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 104 m2 v podiele 81/416 - tin, CKN parcela číslo 902 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 41 m2 v podiele 1/4, CKN parcela číslo 903 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 94 m2 v podiele 13/94-tin, CNK parcela číslo 904 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 21 m2 v podiele 1/4, CKN parcela číslo 905 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 422 m2 v podiele 319/1688 - tin, CKN parcela číslo 906 - záhrady o výmere 967 m2 v podiele 1/4, ako aj aby súd určil, že do podielového spoluvlastníctva odporcu P. G., V..Č.. XXXXXX/XXX, G. G. XXX prikazuje nehnuteľnosti zapísané na LV číslo XXXX vedenom Správou katastra Ž., pre Katastrálne územie G., Obec G., a to CKN parcela číslo XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 104 m2 v podiele 335/416

- tin, CKN parcela číslo 902 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 41 m2 v podiele 3/4, CKN parcela číslo 903 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 94 m2 v podiele 81/94 - tin, CKN parcela číslo 904 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 21 m2 v podiele 3/4, CKN parcela číslo 905 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 422 m2 v podiele 1369/1688, CKN parcela číslo 906 - záhrady o výmere 967 m2 v podiele 3/4, v plnom rozsahu z a m i e t a.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi na účet právneho zástupcu JUDr. Romana Kasana sumu 515,37 eur, ako trovy právneho zastúpenia, do 3. dní od právoplatnosti rozhodnutia.

odôvodnenie:

Navrhovateľka podala na Okresný súd Žiar nad Hronom dňa 07.06.2011 návrh na začatie konania, ktoré do pojednávania tri krát upravila a domáhala sa, aby súd určil, že nadobudnutie vlastníckeho práva odporcu vydržaním, na základe rozhodnutia Okresného úradu v L., zo dňa 01.12.1999 je neplatné a účastníci sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti Katastrálneho územia G., uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Svoj návrh odôvodňovala tým, že odporca získal nehnuteľnosti do svojho vlastníctva na základe rozhodnutia Okresného úradu o vydržaní, pričom zistila, že čestné prehlásenie, ktoré je priložené k týmto dokladom, ona nepodpísala, podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva na základe vydržania neboli splnené, až do roku 2011 nemala vedomosť o vydaní sporného rozhodnutia, nehnuteľnosti v minulosti užívala tak, ako ich získala na základe dedičského rozhodnutia po svojej matke, dňa 05.09.1967 pod I. XXX/XX.

Odporca navrhoval návrh zamietnuť, a to z toho dôvodu, že rozhodnutie o vydržaní je právoplatné, doklady k tomuto rozhodnutiu on nevybavoval. Navrhovateľka sa domáha nehnuteľností, na ktorých v roku 1948 postavil rodinný dom jeho otec a následne druhý dom on v 1964 roku a urobili tak, potom čo jeho matka spolu s matkou navrhovateľky, ako podielové spoluvlastníčky sa v minulosti dohodli na rozdelení nehnuteľností, v prírode sa vybudoval plot a takto sa nehnuteľnosti užívajú až doposiaľ.

Z vykonaného dokazovania, a to výsluchom účastníkov, ako aj z pripojených listinných dôkazov nie je sporné, že Okresný úrad v Ž.i, Katastrálny odbor, svojím rozhodnutím zo dňa 01.12.1999, pod číslom konania L. XXXX/XX, L. XXXX/XX potvrdil, že P. G., V..Č.. XXXXXX/XXX, G. G. XXX, nadobudol vlastníctvo k pozemku, podľa geometrického plánu číslo XXXXXXXX-XX/XX, úradne overeného dňa 26.08.1998, a to vo výroku presne uvedených nehnuteľností, dňom 01.12.1999 vydržaním. Okresný úrad vydal rozhodnutie po preukázaní splnenia podmienok uvedených v § 11 ods. 4 Zákona číslo 180/95 Zbierky zákonov. Navrhovateľka tvrdila, že čestné vyhlásenie, ktoré je súčasťou tohto rozhodnutia, a ktoré znie na jej meno s tým, že súhlasí s nadobudnutím vlastníckeho práva pre odporcu, a je podpísané 06.09.1999, nepodpísala, preto nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním na základe tohto rozhodnutia považuje na neplatné.

Správny orgán na návrh účastníka rozhodnutím potvrdí, že navrhovateľ nadobudol vlastníctvo pozemku vydržaním, ak sú splnené podmienky ustanovené týmto zákonom (§ 11 ods. 1 Zákona číslo 180/1995 Zbierky zákonov o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom). Navrhovateľka sa nedomáhala preskúmania tohto rozhodnutia, len tvrdila, že nikdy nemala úmysle vzdať sa svojho spoluvlastníctva v prospech odporu. Nikdy mu neodovzdala predmet vydržania a odporca od samého začiatku vedel, že navrhovateľka je spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností, ktoré aj užívala. Nadobudnutie vlastníctva vydržaním, na základe rozhodnutia vydaného podľa odseku 1, sa zapíše do registra. Tým nie je dotknuté právo iných osôb, domáhať sa určenia vlastníctva na súde (§ 11 ods. 11 uvedeného zákona).

Odporca nadobudol vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam na základe rozhodnutia z právneho úradu a nie právneho úkonu, pretože predmetom konania nebolo preskúmanie správneho rozhodnutia. Navrhovateľka nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o neplatnosti vydržania, pretože v zmysle § 11 ods. 11, má právo domáhať sa iba určenia vlastníckeho práva na súde, a preto súd návrh navrhovateľky v časti, ktorej navrhovala, aby bolo určené za neplatné nadobudnutie vlastníckeho práva v 1/2 vydržaním u odporcu na základe rozhodnutia Okresného úradu v L., ako je uvedené vo výroku, zamietol.

Z výsluchu navrhovateľky má súd za dokázané, že jej písomný prejav a ústny prejav je rozdielny. Vyplynulo to aj z ohliadky na mieste samom, z ktorého vyplýva, že príčinou terajšieho konania je nesúhlas navrhovateľky s postavením stavby na parcele 868/5 - záhrada o výmere 248 m2, ktorá bola vytvorená geometrickým plánom číslo XXXXXXXX-XX/XXXX, zo dňa 29.06.2010. K tomuto súd iba pripomína navrhovateľke, že túto nehnuteľnosť získal odporca na základe rozsudku Okresného súdu v Žiari nad Hronom XC XXX/XXXX. Účastníčkou tohto konania bola aj navrhovateľka, bola k návrhu vypočutá, s návrhom navrhovateľa súhlasila a táto nehnuteľnosť, ani nebola predmetom terajšieho konania. Toto konanie (XC XXX/XXXX) však aj vyvracia tvrdenie navrhovateľky, že o stave nehnuteľnosti sa dozvedela až v roku 2011, pretože už v roku 2010 bola účastníčkou konania, kde bola aj riadne vypočutá a musel jej byť známy stav nehnuteľnosti.

Odporca sa bránil tým, že jeho matka spolu s matkou navrhovateľky boli sestry a v minulosti sa dohodli na rozdelení pozemnoknižných parciel pozemkov, kde boli ako podielové spoluvlastníčky. Odporca tvrdil, že to bolo asi v roku 1950, keď na základe tejto dohody, ich rodičov, prišiel predseda bývalého Národného výboru s notárom, spravili hranicu, ktorá oddeľovala pozemky a matka navrhovateľky, vybudovala medzi takto rozdelenými pozemkami oplotenie. Časť takto vybudovaného oplotenia, sa zachovala doteraz a bolo ju vidieť aj na ohliadke na mieste samom. Takto si matka navrhovateľky (S. Č., V.. U.) a matka odporcu (Z. G., V.. U.), medzi sebou vysporiadali podielové spoluvlastníctvo. Ďalej sa odporca bránil tým, že od tohto rozdelenia nehnuteľností, si každý užíval takto rozdelenú nehnuteľnosť, ako vlastnú. Jeho otec P. G., v roku 1950 postavil rodinný dom a on v roku 1964 postavil ďalší rodinný dom a tieto nehnuteľnosti užíva, ako vlastné doposiaľ. Navrhovateľka nikdy pozemky, ktoré sú pod domami, ani priľahlú záhradu neužívala, neobhospodarovala a uznávala rozdelené podielové spoluvlastníctvo. Tvrdenie odporcu potvrdila aj svedkyňa M. Y., suseda, ktorá potvrdila, že v roku 1952 sa dve sestry, a to matka navrhovateľky a matka odporkyni dohodli na rozdelení pozemkov. Matka navrhovateľky spravila plot oddeľujúci jednotlivé parcely, a táto hranica je zachovaná až doposiaľ. Potvrdila tú skutočnosť, že otec odporcu i odporca, si postavili v rozdelenej časti rodinné domy a rodina navrhovateľky užívala svoju časť bez stavieb. Tvrdenie odporcu o reálnom rozdelenie nehnuteľností potvrdzuje aj výpis z pozemkovej knihy z vložky číslo 447 pre Katastrálne územie G., týkajúcich sa pôvodne pozemnoknižných parciel číslo 150 - záhrada v intraviláne, 151 - dom s popisným číslom 141 s dvorom intraviláne a pozemnoknižná parcela číslo 152 - záhrad v intraviláne. V tejto vložke v odd. B vlastníctvo, pod radovým číslom 10 je zápis, kde podľa zápisnice danej v G., dňa 20.mája 1949, číslo J. F. XXX/XX, zapisuje sa vlastnícke právo na základe skutočnej držby v prospech tam uvedených podielových spoluvlastníkov, okrem iných aj S. Č. XX/XX M. Z. G. I. XX/XX. Tento zápis potvrdzuje tú skutočnosť, že v roku 1949 došlo k reálnemu rozdeleniu pozemnoknižných parciel 150, 151, 152, tak ako o tom vypovedal odporca aj svedkyňa. Súd má za dokázané, že od tohto roku, odporca spolu so svojou rodinou až doposiaľ, užíva nehnuteľnosti, na ktorých si potom v roku 1950 postavil rodinný dom otec odporcu (č.l.13) a v roku 1964 samotný odporca (č.l.15). V dlhotrvajúcom stave dobromyseľného užívania reálne rozdelených nehnuteľností možno vidieť dohodu účastníkov o zrušení podielového spoluvlastníctva nielen čo do rozdelenia, ale aj čo do zániku vlastníckeho práva. Ak teda minimálne od roku 1949 užívala matka odporcu reálne rozdelené nehnuteľnosti, ako vlastné, nemohla matka navrhovateľky byť v roku 1967 podielovou spoluvlastníčkou tých pozemkov, ktoré boli rozdelené reálnou deľbou. Aj keď navrhovateľka sa stala podielovou spoluvlastníčkou v podiely 22/80 k pozemnoknižným parcelám číslo 150, 151, 152, na základe dedičského rozhodnutia O. XXX/XXXX zo dňa 05.09.1967, po svojej matke, nemohla tak nadobudnúť spoluvlastnícke právo k nehnuteľnostiam odporcu, pretože v tom období už matka navrhovateľky S. Č., podielovou spoluvlastníčkou týchto nehnuteľností nebola.

Podielové spoluvlastníctvo je možné zrušiť aj dohodou podielových spoluvlastníkov. Súd má za dokázané, že k takejto dohode medzi účastníkmi došlo ešte pred 01.01.1951, kedy začal platiť číslo Právo obyčajové, ktoré v čase uzavretia zmluvy o zrušenie podielového spoluvlastníctva platilo, umožňovalo zvoliť taký postup, ako to urobili právny predchodcovia účastníkov, a takýto právny stav, potom akceptoval aj Stredný vychádzajúc z ustanovení Zákona číslo

Z vykonaného dokazovania má súd za dokázané, že navrhovateľka nie je podielová spoluvlastníčka nehnuteľností, ktoré sú uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, a preto súd jej návrh aj sčasti týkajúci sa určenia podielového spoluvlastníctva zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa Odporca mal vo veci úspech, a preto mu súd priznal náhradu trov potrebných na účelné bránenie svojho práva voči navrhovateľke, ktorá vo veci úspech nemala. Trovy odporcu predstavujú, trovy advokáta za úkony právnej pomoci v zmysle vyhlášky číslo Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, ktoré je možné zistiť len z neprimeranými ťažkosťami ( vyhlášky). V roku 2011 predstavovala hodnotu 57 eur a v roku 2012 58, eur. V roku 2011 uskutočnil advokát tri úkony právnej pomoci (príprava, prevzatie, zabezpečenie dôkazu, podanie na súd), v roku 2012 dva úkony (ohliadka na mieste samom, pojednávanie dňa 16.05.2012). Ďalšie úkony právnej služby vo výške dvoch tretín základnej sadzby ( ) prináležia advokátovi za poradu s klientom dňa 3.11.2011 a .1.2012. Odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby ( prináleží advokátovi za pojednávanie dňa 25.1.2012. Od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu, za každý úkon právnej pomoci ( zákona). V roku 2011 predstavovala sumu X,XX eur a v roku 2012 7,63 eur. V roku 2011 uskutočnil advokát štyri úkony právnej pomoci a v roku 2012 štyri úkony právnej pomoci. Pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktorá nie je sídlom advokáta za čas strávený cestou do tohto miesta a späť, patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu ( vyhlášky). Advokát si uplatňoval stratu času, v roku 2011 za jednu polhodinu vo výške 12, eur a v roku 2012 za jednu polhodinu vo výške 12,71 eur a dvakrát po dve polhodiny po 25,42 eur. U. trovy právneho zastúpenia predstavovali sumu 515,37 eur. Platobným miestom na náhradu trov konania účastníka zastúpeného advokátom, je advokát ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu, ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.