Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_14C-76-2011.pdf
PDF · 103.94 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/76/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, v právnej veci navrhovateľov: 1. Y. H., nar. XX.X.XXXX, bytom B., J. č. XXX, 2. V. H., rod. I., nar. XX.X.XXXX, bytom B., J. č. XXX, obaja zastúp: JUDr. Jolanou Černou, advokátkou, Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 1203, proti odporcom: 1. DUPOS dražobná, spol. s r.o., Trnava, Tamaškovičova 17, IČO: 36 233 935, 2. Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, 3. 2T Future, s.r.o., Riečka 196, IČO: 45 390 631, zastúp: Patajová Pataj s.r.o., Banská Bystrica, J. Chalúpku 8, IČO: 36 867 519, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Súd odporcom v 1., 2. a 3. rade náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa 19.5.2011 domáhali určenia, že dobrovoľná dražba vykonaná odporcom v 1. rade dňa 21.3.2011, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v katastrálnom území J., a to parcela č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 600 m2 zapísané na LV č. XXX, a rodinný dom súp. č. XXX na parcele č. XX/X zapísaný na LV č. XXX, je neplatná.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa so Znaleckým posudkom č. 102/2010 vypracovaným R.. V. T., so Znaleckým posudkom č. 68/2010 vypracovaným R.. V. Q., s oznámeniami o dobrovoľnej dražbe, so zápisnicou o odovzdaní predmetu dražby, a zistil nasledovný skutkový stav veci.
Právna zástupkyňa navrhovateľov uviedla, že dobrovoľnú dražbu konanú dňa 21.3.2011 na nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľov považujú za neplatnú z dôvodu, že podľa ich názoru bolo stanovenie hodnoty nehnuteľností počas dobrovoľnej dražby znaleckým posudkom R.. V. T. nereálne, nakoľko druhým znaleckým posudkom ktorý si dali vypracovať mesiac po vypracovaní posudku k dobrovoľnej dražbe, bola stanovená hodnota nehnuteľností namiesto 54.800 eur sumou 74.700 eur, čo je značný rozdiel. Navrhovatelia si v júni 2010 dali vypracovať znalecký posudok R.. V. Q. na základe doporučenia ČSOB a.s., pretože syn navrhovateľov mal už predbežne schválený úver vo výške 45.000 eur, aby z tohto úveru mohol uhradiť odporcovi v 2. rade zvyšok nesplateného úveru navrhovateľov. Navrhovatelia svoj nesúhlas s ustanovením všeobecnej hodnoty predmetu dražby písomne oznámili odporcom v 1. a v 2. rade, a k tomuto oznámeniu zo dňa 29.6.2010 pripojili aj znalecký posudok R.. V. Q.. V tomto písomnom podaní navrhovatelia žiadali odporcu v 2. rade o oznámenie výšky záväzku, aby si vedeli zaobstarať úver v potrebnej výške. I. oznámeniu výšky záväzku odporcom v 2.
rade, nebolo možné vec vyriešiť vyplatením dlžnej sumy, nakoľko odporca v 1. rade už mal prvé kolo dražby vytýčené, a konanie tohto kola neodvolal. Ani po bezvýslednom prvom kole dražby navrhovatelia nemohli dlžnú sumu vyplatiť, nakoľko predbežný súhlas ČSOB a.s. bol limitovaný, a v tom čase už uplynul. Navrhovatelia v súvislosti s podaním znaleckého posudku podali na znalkyňu R.. V. T. trestné oznámenie pre prečin nepravdivého znaleckého posudku, pričom polícia v tejto veci konanie zastavila s odôvodnením, že úmysel nie je dokázaný. Pokiaľ ide o vyjadrenie odporcu v 1. rade, že cena zistená druhým znaleckým posudkom sa mu javí aj na prvý pohľad neobjektívna a nadhodnotená, keď sa odvoláva na znalecký posudok vypracovaný v roku 2007 ktorým bola určená hodnota nehnuteľností na 1.900.000,-Sk, teda 63.068,45 eur, pričom v čase krízy sa cena nehnuteľností nemohla zvýšiť, ale dokonca sa tieto ceny znížili, nie je to pravda, pretože od roku 2007 až do roku 2009 ceny nehnuteľností neustále stúpali, a až od roku 2010 začali klesať, takže znalecký posudok vypracovaný na základe doporučenia ČSOB a.s. sa z tohto hľadiska javí objektívny a reálny. Obec Povoda je zhruba 2 km od okresného mesta Dunajskej Stredy, preto ide o zaujímavú lokalitu pre investorov, a v obci predávajú nehnuteľnosti aj menšieho rozsahu za cenu 70.000 - 80.000 eur. Odporca v 2. rade po doručení druhého znaleckého posudku, ako objednávateľ dražby neurobil v tejto veci žiadne kroky, a nesnažil sa zvýšiť hodnotu draženej nehnuteľnosti, čo nesvedčí o jeho snahe, aby jeho pohľadávka bola v čo najväčšej miere uspokojená. Podľa názoru navrhovateľov teda počas dobrovoľnej dražby okrem nesprávneho stanovenia výšky ceny predávanej nehnuteľnosti, nebol sledovaný ani účel tejto dražby, a síce aby sa z nehnuteľnosti vyťažilo čo najviac, a aby pohľadávka odporcu v 2. rade bola v čo najväčšej miere uspokojená. Tým sa navrhovatelia dostali do situácie, že ich 7 izbový dvojpodlažný rodinný dom, ktorý mal hodnotu okolo 70.000 eur bol vydražený len za sumu 27.755 eur, a takto nemajú ani nehnuteľnosť, a nemajú splatený ani úver. Neplatnosť dobrovoľnej dražby videli v stanovení príliš nízkej hodnoty nehnuteľností ktorú dokázali predložením iného znaleckého posudku, a aj v tom, že ani odporca v 1. rade ani odporca v 2. rade, sa s týmito rozdielmi v cene počas dražby nezaoberali. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti tejto dražby videli v tom, že takto nemajú ani nehnuteľnosť, a odporca v 2. rade im ešte stále vykazuje dlžnú sumu vyše 16.000 eur, hoci ich nehnuteľnosť mala takú cenu, že by tento dlh mohol byť z výťažku dražby vyrovnaný v celosti. Navrhovatelia uviedli, že na odporučenie známych vyhľadali R.. J., ktorý im prisľúbil pomoc pri vybavovaní pôžičky, a ktorý im poradil, aby sa odhlásili z trvalého pobytu ktorý mali hlásený v obci B., X. č. XXX., takže sa z tejto adresy odhlásili, a prihlásili sa k pobytu na adrese B. č. XXX.
Odporca v 1. rade uviedol, že dobrovoľná dražba konaná dňa 21.3.2011 bola úspešná, a vydražiteľovi, odporcovi v 3. rade, bol na nej udelený príklep, pričom uhradením ceny dosiahnutej vydražením sa stal výlučným vlastníkom dražených nehnuteľností. Pre účely dražby zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby znalkyňou R.. V. T., znalkyňou z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, ktorá vykonala znalecké zameranie za účasti navrhovateľov. Znalkyňa vyhotovila dňa 13.5.2010 znalecký posudok č. 102/2010, v ktorom bol zohľadnený stav predmetu dražby. Tento znalecký posudok bol dňa 20.5.2010 zaslaný obom navrhovateľom. Odporca potvrdil, že po doručení znaleckého posudku navrhovateľom, a ešte pred uskutočnením úspešnej opakovanej dražby, mu navrhovatelia zaslali list, v ktorom vyjadrili nesúhlas so všeobecnou hodnotou nehnuteľností, ktorý nebol riadne odôvodnený a ničím podložený. Tento list bol adresovaný odporcovi v 2. rade, a bola v ňom obsiahnutá aj žiadosť o vyčíslenie pohľadávky, pričom odporca v 1. rade list dostal len na vedomie, a navyše žiadna príloha k nemu priložená nebola. Navrhovatelia mu okrem zaslania tohto listu nepredložili žiaden iný znalecký posudok na porovnanie, a nežiadali ho ani o vypracovanie kontrolného znaleckého posudku, a to počas celej doby desiatich mesiacov od doručenia znaleckého posudku, až po udelenie príklepu a vykonanie troch kôl dražieb. Odporca v 1. rade ďalej uviedol, že dražobník nie je osobou odborne spôsobilou k tomu aby prehodnocovala správnosť znaleckých posudkov, a navyše cena zistená znalcom je len procesným podkladom pre dražobníka, pretože najnižšie podanie na dražbe nie je viazané na výšku hodnoty nehnuteľnosti zistenej znaleckým posudkom, ale je na navrhovateľovi dražby, akú výšku najnižšieho podania navrhne. Dražobná spoločnosť je povinná upustiť od dražby v zákonnom stanovených dôvodoch, ktoré sú uvedené v § 19 zákona o dobrovoľných dražbách, pričom písomná žiadosť dotknutých osôb, ktorej obsahom je prehodnotenie stanovenej všeobecnej ceny odhadu, sa medzi týmito dôvodmi nenachádza. Vzhľadom na to, že dražobná spoločnosť je viazaná návrhom navrhovateľa, a nie je oprávnená svojvoľne zastavovať proces dražby, odporca nemohol v čase, keď už prvé kolo dražby bolo naplánované, dražbu bez súhlasu navrhovateľa pozastaviť. Odporca na základe námietok prehodnotil výšku hodnoty nehnuteľností určenú znaleckým posudkom a dospel k záveru, že v danom čase, mieste a podmienkach, sa mu javila ako správna. Túto skutočnosť neskôr preukázala
aj nutnosť opakovania jednotlivých kôl dražieb s postupným znižovaním výšky najnižšieho podania s tým, že zakaždým bola snaha o predaj nehnuteľnosti za čo najvyššiu sumu. Správnosť znaleckého posudku R.. T. do určitej miery bolo potvrdené aj tým, že jej trestné stíhanie bolo zastavené z dôvodu nepreukázania úmyslu. Navrhovatelia sa tesne pred termínom opakovanej dražby odhlásili z trvalého pobytu z predávanej nehnuteľnosti na inú adresu v obci B., takže hodnota draženej nehnuteľnosti mohla byť v dražbe znížená namiesto o 1 -inu, na jednu polovicu ceny stanovenej odhadom. O tejto skutočnosti mal odporca v 1. rade vedomosť z oznámenia Obecného úradu B., ktoré mu bolo doručené dňa 15.3.2011 a z ktorého vyplýva, že navrhovatelia v 1. a 2. rade sú prihlásení k trvalému pobytu na adrese B. č. XXX. Dôkaz o internetových ponukách nehnuteľností v obci B. na predaj za určité ceny považoval odporca za nedôvodný, pretože požadovanie kúpnej ceny v určitej výške neznamená, že za takúto cenu nehnuteľnosť v skutočnosti aj bude predaná. V zmysle ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, môže osoba, ktorá tvrdí, že bola dotknutá na svojich právach v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Odporca v 1. rade však riadne zabezpečil prostredníctvom znalca zapísaného v zozname znalcov ocenenie predmetu dražby, znalecký posudok vyhotovený týmto znalcom riadne zaslal a doručil navrhovateľom, čím si splnil všetky zákonné podmienky týkajúce sa ohodnocovania nehnuteľnosti uvedené v ustanovení § 12 ods. 1 veta druhá zákona o dobrovoľných dražbách. Preto bez ohľadu na to, či boli porušené ustanovenia iného zákona, súd podľa jeho názoru nie je oprávnený vyhlásiť dražbu za neplatnú, pokiaľ boli dodržané ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách. Navrhovatelia pritom ale v celom svojom návrhu nekonkretizovali, ktoré ustanovenia a akým spôsobom boli postupom odporcu v 1. rade porušené. Z toho dôvodu žiadal súd o zamietnutie návrhu.
Odporca v 2. rade taktiež žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť, z dôvodov uvádzaných odporcom v 1. rade, ku ktorým sa pripojil.
Právny zástupca odporcu v 3. rade uviedol, že k celému priebehu dobrovoľnej dražby sa vedia vyjadriť len v tom rozsahu, že odporca v 3. rade sa tejto dražby zúčastnil, a urobil najvyššie podanie ktoré aj v celej výške zaplatil. Celý spôsob oceňovania predmetných nehnuteľností však išiel mimo neho, a preto k spôsobu oceňovania ako aj k výške ceny nehnuteľností sa vyjadriť už nevie. Pretože odporca v 3. rade nenašiel pochybenia procesného charakteru, ktoré by mohli zakladať dôvod pre určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal na to, že nehnuteľnosť bola v čase vydraženia v katastrofálnom technickom stave, a preto ak boli finančné prostriedky poskytnuté odporcom v 2. rade na rekonštrukciu nehnuteľnosti, vyslovil vážne pochybnosti o použití týchto finančných prostriedkov.
Zo znaleckého posudku č. 102/2010 vypracovaného dňa 13.5.2010 znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností R.. V. T. súd zistil, že týmto znaleckým posudkom bola stanovená hodnota nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území J., a to parcely č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 600 m2 zapísanej na LV č. XXX, a rodinného domu súp. č. XXX na parcele č. XX/X zapísaného na LV č. XXX, sumou 54.800 eur.
Zo znaleckého posudku č. 68/2010 vypracovaného dňa 22.6.2010 znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností R.. V. Q. súd zistil, že týmto znaleckým posudkom bola stanovená všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností sumou 74.700 eur.
Z oznámenia o dobrovoľnej dražbe súd zistil, že dražobník DUPOS dražobná, spol. s r.o. so sídlom v Trnave, vykoná na návrh navrhovateľa dražby Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, dňa 23.7.2010 dražbu, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území J., vedené Správou katastra X. M. na LV č. XXX, ako parcela č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 600 m2, a rodinný dom súp. č. XXX nachádzajúci sa v katastrálnom území J., na parcele č. XX/X, vedený Správou katastra X. M. na LV č. XXX. Išlo o prvú dražbu s najnižším podaním 54.800 eur.
Z oznámenia o opakovanej dobrovoľnej dražbe súd zistil, že dražobník DUPOS dražobná, spol. s r.o. so sídlom v Trnave, vykoná na návrh navrhovateľa dražby Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, dňa 14.12.2010 dražbu, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území J., vedené Správou katastra X. M. na LV č. XXX, ako parcela č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 600 m2, a rodinný dom súp. č. XXX nachádzajúci sa v katastrálnom území J., na parcele č. XX/X, vedený Správou katastra X. M. na LV č. XXX. Išlo o prvú opakovanú dražbu s najnižším podaním 46.000 eur.
Z oznámenia o opakovanej dobrovoľnej dražbe súd zistil, že dražobník DUPOS dražobná, spol. s r.o. so sídlom v Trnave, vykoná na návrh navrhovateľa dražby Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, dňa 21.3.2011 dražbu, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území J., vedené Správou katastra X. M. na LV č. XXX, ako parcela č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 600 m2, a rodinný dom súp. č. XXX nachádzajúci sa v katastrálnom území J., na parcele č. XX/X, vedený Správou katastra X. M. na LV č. XXX. Išlo o druhú opakovanú dražbu s najnižším podaním 41.100 eur.
Zo Zápisnice o odovzdaní predmetu dražby zo dňa 1.4.2011 súd zistil, že dňa 21.3.2011 boli na dobrovoľnej dražbe vydražené nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území J., vedené Správou katastra X. M. na LV č. XXX, ako parcela č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 600 m2, a rodinný dom súp. č. XXX nachádzajúci sa v katastrálnom území J., na parcele č. XX/X, vedený Správou katastra X. M. na LV č. XXX, vydražiteľom 2T Future, s.r.o. so sídlom Riečka 196. Cena dosiahnutá vydražením bola 27.400 eur.
Podľa § 12 ods. 1 veta prvá a druhá zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov.
Podľa § 21 ods. 2 veta prvá a druhá zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty.
V predmetnej veci mal súd vykonaným dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov konania a listinnými dokladmi preukázané, že dňa 21.3.2011 boli na dražbe konanej odporcom v 1. rade ako dražobníkom, na návrh odporcu v 2. rade, vydražené nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľov odporcom v 3. rade za sumu 27.400 eur. Uhradením ceny dosiahnutej vydražením sa odporca v 3. rade stal výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností. Odporca v 1. rade ako dražobník, zabezpečil pre účely dražby ohodnotenie predmetu dražby, a to znalkyňou z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností R.. V. T., ktorá dňa 13.5.2010 vyhotovila znalecký posudok č. 102/2010, v ktorom stanovila hodnotu dražených nehnuteľností sumou 54.800 eur, čo zohľadňovalo stav týchto nehnuteľností. Odporca v 1. rade tento znalecký posudok dňa 20.5.2010 zaslal obom navrhovateľom, ktorým bol aj doručený. Navrhovatelia s cenou určenou týmto znaleckým posudkom nesúhlasili, pretože podľa znaleckého posudku zo dňa 22.6.2010, ktorý si dali vyhotoviť znalcom R.. V. Q., bola hodnota nehnuteľností určená sumou 74.700 eur. Tento svoj nesúhlas s ustanovenou hodnotou nehnuteľností písomne aj oznámili odporcovi v 1. a v 2. rade, a ako tvrdili, k tomuto oznámeniu zo dňa 29.6.2010 pripojili aj znalecký posudok R.. V. Q.. Túto skutočnosť však súdu ničím nepreukázali, a odporca v 1. rade poprel že by mu akýkoľvek ďalší znalecký posudok zo strany navrhovateľov bol doručený, ktorým by mu preukázali inú hodnotu nehnuteľnosti. Navrhovatelia nežiadali ani o vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania na preukázanie skutočnej hodnoty nehnuteľností. Pretože navrhovatelia sa pred termínom opakovanej dražby odhlásili z trvalého pobytu z predávanej nehnuteľnosti na inú adresu v obci B., mohla
byť hodnota draženej nehnuteľnosti v dražbe znížená až na jednu polovicu ceny stanovenej odhadom, za ktorú cenu bola potom nehnuteľnosť dňa 21.3.2011 v druhej opakovanej dražbe v skutočnosti aj vydražená.
Dobrovoľná dražba je originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, keď dražbou dochádza k prechodu vlastníckeho práva, pretože udelením príklepu a uhradením ceny dosiahnutej vydražením, sa vydražiteľ stáva vlastníkom predmetu dražby za predpokladu, že sú splnené podmienky ustanovené zákonom o dobrovoľných dražbách. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, v prípade ak dražba nebola uskutočnená v súlade s týmto zákonom, ju môže súd na návrh osoby práva ktorej boli týmto dotknuté, vyhlásiť za neplatnú. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že len v prípade porušenia ustanovení tohto zákona, môže sa osoba ktorej práva boli dotknuté domáhať vyslovenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, pričom zároveň musí isť o také porušenie, ktorým je táto domáhajúca sa osoba priamo dotknutá na svojich právach. Nepostačuje teda akékoľvek porušenie ustanovení tohto zákona. Zo skutočností preukázaných vykonaným dokazovaním, však súdu pri priebehu dražby predmetom ktorej bolo vydraženie nehnuteľností vo vlastníctve navrhovateľov, takéto porušenie zákona o dobrovoľných dražbách ktoré by spôsobilo jeho neplatnosť, nevyplynulo. Navrhovatelia dôvod neplatnosti dražby videli v tom, že znalecký posudok vypracovaný v priebehu tejto dražby určil hodnotu draženej nehnuteľnosti v nižšej výške, ako bola zistená znaleckým posudkom, ktorý si dali vypracovať samy pre účely poskytnutia úveru, keď takto zistená cena bola takmer o 20.000 eur vyššia. Napriek tomu, že túto skutočnosť namietali, dražba sa uskutočnila, a vychádzalo sa pritom práve z tohto namietaného znaleckého posudku. V konaní však bolo preukázané, že odporca v 1. rade ako dražobník zaistil ohodnotenie predmetu dražby tým, že jej ohodnotenie zadal znalkyni z odboru stavebníctvo odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, čím splnil svoju povinnosť uloženú mu ustanovením § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách. Ak teda bola týmto znaleckým posudkom stanovená taká cena nehnuteľnosti, ktorá nezodpovedala jej skutočnej hodnote, došlo k porušeniu iného zákona ako zákona o dobrovoľných dražbách, a k porušeniu zo strany inej osoby ako osoby zúčastnenej na dražbe, čo nespôsobuje jej neplatnosť. Navrhovatelia v prípade ak namietali zistenú hodnotu nehnuteľnosti mali určité možnosti na dosiahnutie jej nápravy, ktoré však v priebehu tejto dražby nevyužili. Pokiaľ ide o odporcu v 1. rade, súd tu musí uviesť, že v zmysle ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, bolo jeho povinnosťou len zaistiť ohodnotenie predmetu dražby, čo aj v skutočnosti zaistil tým, že o určenie hodnoty nehnuteľnosti požiadal znalca, ktorý má na to odborné znalosti, je zapísaný v zozname znalcov, a má teda aj svoju zodpovednosť za znalecký posudok ktorý podá.
V prípade, ak súd vyhlási dobrovoľnú dražbu za neplatnú, vydražiteľ musí vec vrátiť späť jeho vlastníkovi, a taktiež aj cenu dosiahnutú vydražením je potrebné vrátiť vydražiteľovi. V predmetnej veci navrhovatelia odôvodňovali svoj naliehavý právny záujem na určení neplatnosti tejto dražby tým, že stanovením nízkej hodnoty nehnuteľností, a následne vydražením nehnuteľností za nízku cenu, nemajú ani nehnuteľnosť, a stále majú voči odporcovi v 2. rade ešte dlh vo výške viac ako 16.000 eur, aj keď ich nehnuteľnosť mala takú cenu, že tento dlh mohli z výťažku dražby vyrovnať v celej výške. Vzhľadom na vyššie uvedené právne následky vyhlásenia dobrovoľnej dražby za neplatnú, bol súd toho názoru, že v predmetnej veci navrhovatelia nemali na určení neplatnosti dražby naliehavý právny záujem. Ak by teda súd vyhlásil na základe ich návrhu dražbu za neplatnú, nevyriešilo by to situáciu navrhovateľov, ktorým by síce bola nehnuteľnosť vrátená späť do ich vlastníctva, zároveň by však musela byť vrátená aj cena získaná vydražením, takže navrhovatelia by naďalej mali voči odporcovi v 2. rade dlh v pôvodnej výške, ktorý čiastočne už bol splatený z výťažku z dražby. Ani v takomto prípade by zrejme nemali pre neposkytnutie úveru zo strany ČSOB a.s. dostatok peňažných prostriedkov na splatenie pohľadávky odporcu v 2. rade, pričom by opäť došlo k realizácii záložného práva a k vyhláseniu dobrovoľnej dražby na ich nehnuteľnosti, pričom však nemajú istotu že v tomto prípade by došlo k vydraženiu nehnuteľností za vyššiu cenu, a to s prihliadnutím k tomu, že aj v priebehu tejto dražby bolo potrebné dražbu opakovať pretože nebol záujem o kúpu nehnuteľností za tak vysokú cenu, ako aj s prihliadnutím k tomu, že výška najnižšieho podania nezávisí od hodnoty nehnuteľnosti zistenej znaleckým posudkom.
Vzhľadom k týmto skutočnostiam dospel súd k záveru, že návrh je potrebné zamietnuť pre nedostatok naliehavého právneho záujmu navrhovateľov na určení neplatnosti dražby. Súd však zároveň poukazuje aj na to, že ani v prípade ak by takýto naliehavý právny záujem navrhovatelia v konaní súdu preukázali,
nebolo by možné ich návrhu vyhovieť, a to pre nedostatok dôvodov na vyhlásenie dražby za neplatnú, keď porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách nebolo v konaní preukázané.
Súd odporcom v 1. až 3. rade náhradu trov konania nepriznal napriek tomu, že v konaní boli plne úspešnými účastníkmi konania, a v zmysle § 142 ods. 1. O.s.p. by na náhradu trov konania mali právo. Odporcovia si však náhradu trov konania neuplatnili, z toho dôvodu im ju súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.