Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-226-2006.pdf
PDF · 123.94 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-11C/226/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Monikou Blahutiakovou v právnej veci žalobcov: 1. G. C., nar. X.X.XXXX, 2. V. C., nar. X.XX.XXXX, obaja bytom Vývojová 227/4, 851 10 Bratislava, obaja zastúpení JUDr. Dušan Pohovej & partners, s.r.o. so sídlom Námestie Slobody 10, 811 06 Bratislava proti žalovaným: 1. L.. M. Š. Y.., nar. XX.X.XXXX, zastúpený Ž. Š. na základe plnomocenstva, 2. S. O., nar. XX.X.XXXX, 3. V. B., nar. XX.X.XXXX, všetci žalovaní bytom S. XXX/X, XXX XX N., o určenie práva užívať nehnuteľnosť takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Žalovaným náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobcovia sa domáhali, aby súd u každého z účastníkov konania, vlastníkov bytov a spoluvlastníkov spoločných časti a spoločných zariadení domu určil v súlade so závermi znalca výmeru pivničných priestorov, nachádzajúcich sa na I. podzemnom podlaží obytného domu súpisného čísla XXX, orientačného čísla X, postaveného na parc. č. XXX v N., S. X.., v katastrálnom území F., obec N. - O. Č. F.sovce, zapísaného na liste vlastníctva č. XXX. Žalobcovia mali za to, že žalovaný 1. užíva pivničné priestory vo väčšom rozsahu, ako zodpovedá jeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Argumentujúc údajmi z listu vlastníctva, podľa ktorého podiel žalovaného 1. na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu predstavuje 190/1000 k celku, podiel žalovanej 2. v rozsahu 250/1000 k celku, podiel žalovanej 3. v rozsahu 250/1000 k celku a podiel žalobcov v rozsahu 310/1000 k celku, žiadali určiť výmeru pivničných boxov podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov tak, aby z 8 pivničných boxov ( 1000/1000) 2 pivničné boxy ( 250/1000 ) užíval vlastník bytu č. 1-žalovaná v 2. rade, 2 pivničné boxy ( 250/1000) vlastník bytu č. 2 - žalovaná v 3. rade, l,52 pivničných boxov ( 190/1000) vlastník bytu č. 4 - žalovaný v 1. rade a žalobcom určil právo užívať 2,48 pivničných boxov (310/1000).
Žalobcovia k žalobe priložili grafické znázornenie doterajšieho stavu užívania pivničných boxov ( listina založená v súdnom spise ako č.l. 5 ) a z neho vychádzajúci nový stav užívania, zohľadňujúci veľkosť spoluvlastníckych podielov ( listina založená v súdnom spise ako č.l. 6). Žalobcovia právne argumentovali ustanovením § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka , majúc za to, že pri hospodárení so spoločnou vecou medzi spoluvlastníkmi nebola dosiahnutá dohoda. Žiadali nariadiť znalecké dokazovanie za účelom zistenia výmery podlahovej plochy pivničných priestorov v bytovom dome, ktoré podľa názoru žalobcov majú účastníci užívať podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Takýto dôkaz považovali za rozhodujúci pri rozhodovaní súdu o tom, v akej výmere majú účastníci konania užívať jednotlivé pivničné priestory. Žalobca G. C. ďalej uviedol, že bytová nehnuteľnosť bola postavená v roku 1963, pred podpisom zmlúv o prevode vlastníctva bytov bola vykonaná komisionálna ohliadka stavu
užívania pivničných priestorov, každý užívateľ mal ním užívanú pivnicu uzamknutú. Pri prevode bytov do vlastníctva ich užívateľov bol zachovaný existujúci stav užívania pivničných boxov. Poukazoval na to, že jednotlivé pivničné boxy neboli v zmluvách konkretizované, keďže situačný plán ich rozdelenia resp. pridelenia neexistoval. Žalobcovia v marci 2005 požiadali žalovaného v 1. rade o uvoľnenie časti ním užívaného pivničného priestoru v takom rozsahu, aby sa dosiahol stav, ktorý by zohľadňoval u každého vlastníka bytu pri pivničnom priestore veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu. Spor o užívanie pivníc medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade pred podaním žaloby bol predmetom sťažností, ktorú riešil Miestny úrad O. Č. N. - F. v stavebno-bytovej komisii a v komisii ochrany verejného poriadku, avšak bezvýsledne.
L.. Š., Y.., žalovaný v 1. rade, s názorom žalobcov a teda ani s návrhom nesúhlasil. Žalobou uplatnený nárok považoval za nedôvodný. V písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že v októbri 1987 sa stal užívateľom 1-izbového vtedy štátneho bytu na S. X.. X v N. - F., a to výmenou s užívateľkou I. O. za byt na T. X.. XX v N.. Ním užívaný byt č. X sa nachádza na X. podlaží štvorbytovky. Byty v dome boli postavené na lokálne vykurovanie, preto od začiatku užíval jednu pivničnú kobku s okienkom na uskladnenie tuhého paliva a jednu tmavú pivnicu na zeleninu. Ďalej uviedol, že približne v roku 1993 si nájomníci zaviedli do bytov plynové vykurovacie telesá. Žalovaný si napriek tomu ponechal aj piecku na tuhé palivo, ktorú príležitostne, v čase tuhých mrazov resp. v prechodnom období, používa na prikurovanie. Jeho 1-izbový byt, pôvodne však 2-izbový, je v susedstve s 3-izbovým ( pôvodne tiež 2- izbovým ) bytom č. 3 žalobcov. Žalovaný dňa 6.11.1993 požiadal o kúpu bytu, túto žiadosť zopakoval dňa 22.8.1994. Prevodu bytov v bytovom dome do osobného vlastníctva predchádzalo niekoľko rokovaní na Miestnom úrade v F. za účasti všetkých užívateľov - nájomníkov v bytovom dome. K podpisu zmluvy o prevode vlastníctva bytu došlo dňa 30.4.1997. Súdu predložil znalecký posudok vypracovaný dňa 31.1.1994 vo veci určenia ceny nehnuteľnosti obytného domu vrátane pozemku a príslušenstva pre účely zistenia ceny domu a vypočítania podielu ceny pre každého nájomcu. Podľa žalovaného žalobcovia začali byt č.X v bytovom dome na S. X.. súpisného č. XXX užívať začiatkom roku 1997 po výmene bytu na S. X.. súpisného č. XXX s T. Š., otcom žalobkyne a svokrom žalobcu. Žalobcovia užívali spolu s bytom parkovacie miesto, záhradu, jednu tmavú pivnicu na zeleninu a jeden sklad paliva po svojom príbuznom T. Š.. Podľa nepísanej dohody zostal stav užívania vlastníkmi v dome, na dvore a na záhradách taký istý aj po odkúpení bytov, neskôr došlo aj k odkúpeniu záhrad. Koncom februára 2005 a v marci 2005 žalobcovia od žalovaného žiadali odstúpenie neidentifikovaného pivničného priestoru. Žalobca pivničný priestor, ktorý požadoval odstúpiť, konkrétne neoznačil. Žalovaný L.. Š. ďalej argumentoval údajmi zo znaleckého posudku a údajmi zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu, z porovnania ktorých je zrejmé, že predmetom prevodu bola aj pivnica ako príslušenstvo bytu, avšak bez jej konkrétneho označenia v zmluve. Ďalej uviedol, že každý vlastník bytu, predtým jeho užívateľ neskôr nájomca, od začiatku užíval a dodnes užíva 2 pivničné boxy, ktoré síce nie sú a ani v čase prevodu vlastníctva bytov neboli označené menom ich užívateľa resp. číslom.
Pivničné kobky boli a sú uzamknuté, kľúčom disponuje ten ktorý vlastník bytu. Porovnaním údajov o podlahovej ploche priradenej jednotlivým užívateľom v znaleckom posudku a uvedenej v zmluve o prevode vlastníctva bytu je možné zistiť výmeru pivnice, ktorá bola zahrnutá do celkovej podlahovej plochy bytu ako jeho príslušenstvo. Keďže užívanie pivničných kobiek od roku 1987 považuje za súladné s právom a za stavu, keď žalobcovia neprodukovali žiadny dôkaz preukazujúci dôvodnosť žaloby, žiadal návrh žalobcov zamietnuť. Nariadenie znaleckého dokazovania za účelom určenia výmery pivníc priradených každému vlastníkovi bytu považoval v prejednávanej za dôkaz nadbytočný, nehospodárny. Žalovaný L.. Š. naďalej trval na tom, že 4 tmavé a 4 svetlé kobky nachádzajúce sa v suteréne domu na S. ul. X/XXX v F. sú príslušenstvom k štyrom bytom v dome, a to v rozdelení jedná tmavá a jedna svetlá kobka ku každému bytu v súlade s ustanoveniami Stavebného zákona i Občianskeho zákonníka , a že tieto kobky s bytmi hospodársky i hygienicky súvisia.
S. O., žalovaná v 2. rade, uviedla, že užívateľkou bytu na S. X. X sa stala po výmene bytu s predchádzajúcou jeho užívateľkou pani S. M.. Predchádzajúca užívateľka jej odovzdala kľúče od bytu a kľúče od pivnice. V tomto prípade išlo o 2 miestnosti, jednu tmavú a jednu svetlú s okienkom. Pivničné priestory neboli označené menom ani číslom, každý užívateľ bytu v bytovom dome užíval pivničné priestory jemu vyhradené. Nahliadnutím do náčrtu na č.l. 5 potvrdila, že od začiatku, t.j. od roku 1986, užíva priestory v ňom označené arabskou číslicou 1 a potvrdila aj skutočnosť, že v súvislosti s prevodom bytov do osobného vlastníctva sa osobitne neoznačovali žiadne priestory, teda ani pivničné boxy. Mala vedomosť o výmene pivničných boxov medzi žalovaným pánom Š. a žalovanou A. B.. Potvrdila faktické
užívanie pivničných boxov ostatnými vlastníkmi bytov v bytovom dome tak, ako je uvedené v náčrte na č.l. 5. Vznik sporov ohľadom užívania pivníc medzi žalobcami a žalovaným 1. nevedela časovo vymedziť. V liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie F. je doposiaľ registrovanou výlučnou vlastníčkou 2- izbového bytu č. X. v bytovom dome súpisného čísla XXX. Pokiaľ ide o žalobný návrh, stotožnila sa so stanoviskom žalobcov a podporovala ho v celom rozsahu.
V. B., žalovaná v 3. rade uviedla, že v bytovom dome na S. ul. X/XXX býva od roku 1989, keď sa po vydaji nasťahovala k svojmu manželovi. Domnievala sa, že jej manžel býval v bytovom dome už od roku 1963. Po jeho smrti ostala v byte bývať naďalej aj so svojimi deťmi, v roku 1997 byt ako jeho nájomca odkúpila do výlučného vlastníctva. Ďalej uviedla, že v čase, keď sa do bytu nasťahovala, užívatelia bytov kúrili pevným palivom. Na uskladnenie paliva slúžila pivničná miestnosť s okienkom, kadiaľ sa pevné palivo vhadzovalo. Každý nájomca bytu užíval aj ďalšiu tmavú pivnicu. Pivnične boxy neboli označené menom jeho užívateľa ani inak, každý z nájomcov mal kľúč od svojich pivničných boxov. Žalovaná užívala pivničnú kobku s okienkom, nachádzajúcu sa hneď po pravej strane a ďalšiu kobku bez okna nachádzajúcej sa po ľavej strane celkom vzadu v rohu. V roku 2004 došlo na základe ústnej dohody s pánom Š. k výmene pivnice s oknom za jeho pivnicu v ľavej časti domu. Tento stav užívania trvá doteraz, ostatní účastníci konania o výmene kobiek boli informovaní, v čase tejto výmeny žiadny vlastník bytu a užívateľ pivničných kobiek nič nenamietal, nespochybňoval, neuplatňoval.
Po výsluchu účastníkov konania súd vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich obsah spisu a vypočul ako svedka Ing. W. Š..
Z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie F. mal preukázané, že žalobcovia, manželia, nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva byt č. X s príslušenstvom na 2. poschodí bytového domu súpisného č. XXX, postaveného na parc. č. XXX, S. ul., orientačné číslo a číslo vchodu X v N. - F. a podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v rozsahu 310/1000 k celku. Právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam bola kúpa, ktorej účinky nastali dňom 18.7.1997 pod č. V-XXXX/XX. Zo znaleckého posudku č. X/XX/A vypracovaného L.. W. Š., znalcom z odboru stavebníctva a ekonomiky, z výpočtu úžitkovej plochy bytov rozhodujúcej pre výpočet ceny podielov v ňom uvedeného mal súd preukázanú podlahovú plocha bytu č. X vo výmere 65,55 m2. Podľa kúpnej zmluvy celková podlahová plocha bytu žalobcov je 68,55 m2. Znalec v znaleckom posudku, ktorý bol vypracovaný v roku 1994, ako užívateľa tohto bytu uvádzal T. Š.. Kópiou evidenčného listu pre výpočet úhrady za užívanie bytu, vyhotoveného dňa 9.10.1996, mal súd preukázané, že byt žalobcov mal 43 m2 obytnej plochy 3 izieb a 19,30 m2 plochy vedľajších miestností v byte.
Z vyššie označeného listu vlastníctva mal súd ďalej preukázané, že vo vyššie uvedenom bytovom dome žalovaný v 1. rade nadobudol byt č. X a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v rozsahu 190/1000 k celku. Právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam bola kúpa, účinky ktorej nastali dňom 8.10.1997. Vkladové konanie bolo vedené pod č. V- XXXXX/XX. Žalovaný bol užívateľom predmetného bytu na základe rozhodnutia Obvodného národného výboru v N. S., odboru bytového, o schválení dohody o výmene bytov zo dňa 9.10.1987. Podľa evidenčného listu pre výpočet úhrady za užívanie bytu zo dňa 12.10.1987 išlo o byt s 1 izbou o výmere 16,6 m2 a plochou vedľajších miestnosti v byte o výmere 18,9 m2. Podľa protokolu o odovzdaní bytu zo dňa 14.10.1987 k bytu prislúchali 2 pivnice - jedna na uhlie a jedna na zeleninu. Zo zmluvy č. XX X XXXX XX o prevode vlastníctva bytu, uzatvorenej dňa 23.4.1997, mal súd preukázané, že prevádzaný byt č. X pozostáva z 1 obytnej miestnosti a príslušenstva. Celková výmera podlahovej plochy podľa čl. II, bod 4/ zmluvy je 42,21 m2. V znaleckom posudku č. X/XX/A vypracovanom L.. W. Š., znalcom z odboru stavebníctva a ekonomiky, vo výpočte úžitkovej plochy bytov rozhodujúcej pre výpočet ceny podielov, je uvedená plocha bytu č. X, t.j. plocha obytnej miestnosti ako aj vedľajších miestností v byte, spolu 39,51 m2.
Žalovaná v 2. rade nadobudla byt č. 1 a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v rozsahu 250/1000 k celku. Právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam bola kúpa, ktorej účinky nastali dňom 8.10.1997 pod č. V- XXXXX/XX. V znaleckom posudku č. X/XX/A vypracovanom L.. W. Š., znalcom z odboru stavebníctva a ekonomiky, vo výpočte úžitkovej plochy bytov rozhodujúcej pre výpočet ceny podielov je uvedená podlahová plocha bytu spolu 52,53 m2. Podľa kúpnej zmluvy celková podlahová plocha bytu vrátane príslušenstva je 55,38 m2.
Podľa výpisu z vyššie označeného listu vlastníctva žalovaná v 3. rade nadobudla byt č. X a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v rozsahu 250/1000 k celku. Právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k označeným nehnuteľnostiam bola kúpa, ktorej účinky nastali dňom 8.10.1997 pod č. V- XXXXX/XX. V znaleckom posudku č. X/XX/A vypracovanom L.. W.V. Š., znalcom z odboru stavebníctva a ekonomiky, vo výpočte úžitkovej plochy bytov rozhodujúcej pre výpočet ceny podielov je uvedená plocha bytu spolu 52,53 m2 s konštatovaním, že byt číslo X je výmerou podlahovej plochy zhodný s bytom č. 1. Podľa kúpnej zmluvy celková podlahová plocha bytu je 55,38 m2. Z protokolu o prevzatí bytu č. X užívateľom T. B., vyhotoveného dňa 17.5.1976, mal súd preukázané, že právnemu predchodcovi užívateľa tohto bytu vzniklo právo na užívanie 2 pivníc.
Z vyššie uvádzaného posudku znalca L.. Š. súd ďalej zistil, že prízemie bytového domu má 2 byty, poschodie pozostáva taktiež z dvoch bytov. Suterén bytového domu je pod úrovňou terénu 160 cm a pozostáva z nefunkčnej práčovne, pivníc a skladov paliva. Ide o lokálne vykurované byty. V posudku uvádzaných výmerách podlahových plôch bytov č. 1 až 4 nie sú uvádzané pivničné boxy. Posudok obsahuje len údaje o ploche izieb a ploche vedľajších miestností nachádzajúcich sa v byte. V čase vypracovania posudku užívateľom ( nájomcom ) bytu žalobcov bol T. Š..
Stavebnotechnickú dokumentáciu bytového domu súpisného č. 227 sa v priebehu konania nepodarilo získať. Príslušný stavebný úrad takouto dokumentáciou nedisponoval, Ministerstvo vnútra SR, Archív hlavného mesta SR Bratislavy oznámil, že v jeho archíve sa stavebná dokumentácia k S. ul. X/XXX v katastrálnom území N. - F. nenachádza. Z mailovej korešpondencie žalovaného v 1. rade zo dňa 19.1.2011 súd zistil, že Hlavné mesto SR Bratislava odňalo Mestskej časti N. - A. dňa 27.8.1998 protokolom č. XX XX XXXX XX XX správu obytných domov v Mestskej časti N. - F. z dôvodu, že nehnuteľnosti uvedené v tomto protokole sa nenachádzajú v katastrálnom území A.. Medzi tieto obytné domy patrili aj obytné domy súpisných čísiel XXX a XXX na S. ul.v F.. Hlavné mesto SR Bratislava, referát správy miestneho majetku, oddelenie nakladania s majetkom nemalo vedomosť o tom, či súčasťou protokolu bola aj projektová dokumentácia na označené bytové domy.
Z listu žalovaného v 1. rade, adresovaného Miestnemu úradu Mestskej časti F. zo dňa 21.1.2011, súd zistil, že žalobcovia sa mali do bytu č. X nasťahovať v marci 1997 po jeho predchádzajúcej rekonštrukcii. Rekonštrukcia bytu č. X bola vykonaná pred prevodom bytov do osobného vlastníctva ich užívateľov. Prestavba bytov na poschodí bytového domu, t.j. z dvoch 2-izbových bytov na jeden 1-izbový a jeden 3- izbový pre T. Š., otca žalobkyne, sa uskutočnila v neznámom období. Správu bytového domu na S. ul. súpisného čísla XXX do 31.5.1998 mal vykonávať Bytový podnik Petržalka, od roku 1998 správu bytového domu vykonáva spoločenstvo vlastníkov SPOVLAB, zapísané do príslušného registra v roku 1998. Súčasný správca stavebnotechnickou dokumentáciou bytového domu nedisponuje a nikdy nedisponoval.
Na vyžiadanie súdu zo dňa 21.5.2010 oddelenie výstavby Miestneho úradu F. súdu telefonicky oznámilo, že k bytovému domu na S. ul. súpisného č, XXX nemajú žiadnu stavebnú dokumentáciu. Dňa 14.7.2001 Mestská časť Bratislava - F. súdu predložila situačný náčrt I. podzemného podlažia na S. ul.č. XXX a č. XXX, náčrt II-III. nadzemného podlažia na S. ul. č. XXX,XXX a dokument s názvom „Situácia S. ul.č. XXX,XXX“, ktoré podľa vyjadrenia v sprievodnom liste zo dňa 12.7.2011 boli v archíve iných spisov. Touto predloženou dokumentáciou mal súd preukázané, že bytový dom na S. ul.č. XXX mal 4 dvojizbové byty. Stavebná dokumentácia, z ktorej by bolo možné vyvodiť a zistiť, za akých okolností a na základe ktorej právnej skutočnosti bola pripojená jedna izba z bytu č.X k bytu č. X, nebola predložená. Žalobcovia nepreukázali existenciu rozhodnutia alebo iného právneho dokumentu, z ktorého by vyplýval právny nárok žalobcov užívať aj ďalší priestor majúci charakter príslušenstva bytu nad rámec doteraz reálne užívaných priestorov. Žalobcovia nepreukázali, na základe akej právnej skutočnosti sa stali nájomcami bytu č. X, nepreukázali, na základe akej právnej skutočnosti prišlo k vytvoreniu 3- izbového bytu č. X, ktorý bol pôvodne 2-izbový. V takejto dôkaznej núdzi žalobcov vznikla u žalovaného v 1. rade pochybnosť o transparentnosti a legálnosti nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcov k 3-izbovému bytu č. X.
Správa katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu listom zo dňa 24.5.2011 potvrdila, že v spisových obaloch týkajúcich sa vkladových konaní V-XXXXX/XX, V-XXXX/XX, V-XXXXX/XX, V XXXXX/XX, teda prevodov bytov do vlastníctva účastníkov konania, a v ich zbierke listín sa neevidujú žiadne grafické prílohy. Mestská časť Bratislava - F. v liste zo dňa 7.7.2011 vyhodnotila grafické
znázornenie I. podzemného podlažia ( č.l. 5 a 6 súdneho spisu), predložené žalobcami, ako prílohy žaloby, ako svojvoľne upravované.
Podľa § 43b ods. 2 zák.č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) bytový dom je budova určená na bývanie pozostávajúca zo štyroch a z viacerých bytov so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie. Podľa ods. 4 byt je obytná miestnosť alebo súbor obytných miestností s príslušenstvom usporiadaný do funkčného celku s vlastným uzavretím, určený na trvalé bývanie. Podľa ods. 6 príslušenstvo bytu na účely tohto zákona sú miestnosti, ktoré plnia komunikačné, hospodárske alebo hygienické funkcie bytu.
Podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 2 ods. 1 bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky. Bytovým domom (ďalej len "dom") sa na účely tohto zákona rozumie budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako tri byty a v ktorej byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov ( ods. 2 ). Nebytovým priestorom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie; nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu ani spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu ( ods. 3 ).Spoločnými časťami domu sa na účely tohto zákona rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie ( ods. 4 ). Spoločnými zariadeniami domu sa na účely tohto zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočikárne, spoločné televízne antény, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky (ods. 5). Podľa ods. 6 spoločnými časťami domu a príslušenstvom domu, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu a pritom nie sú stavebnou súčasťou domu (ďalej len "príslušenstvo"), sa na účely tohto zákona rozumejú oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sa nachádzajú na pozemku patriacom k domu (ďalej len "priľahlý pozemok"). Podľa ods. 7 podlahovou plochou bytu sa na účely tohto zákona rozumie podlahová plocha všetkých miestností bytu a miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu, bez plochy lodžií a balkónov. Podľa § 3 citovaného zákona (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahuje sa na práva a povinnosti vlastníkov domov, bytov a nebytových priestorov Občiansky zákonník a a osobitné predpisy. (2) Právne vzťahy k bytom a nebytovým priestorom v domoch sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka a osobitných predpisov, ktoré sa týkajú nehnuteľností, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 5 citovaného zákona (1) Zmluva o prevode vlastníctva bytu a zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome musí byť písomná a okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) popis bytu alebo nebytového priestoru v dome a príslušenstva bytu, vymedzenie polohy bytu alebo nebytového priestoru v dome označením čísla bytu, čísla vchodu a opisom nebytového priestoru, určenie rozsahu podlahovej plochy a vybavenia bytu a nebytového priestoru v dome, Podľa § 121 Občianskeho zákonníka (1) Príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali. (2) Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali. Podľa § 137 Občianskeho zákonníka (1) Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Podľa § 139 Občianskeho zákonníka (1) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. (2) O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
Slovenská technická norma STN 73 4301 - Budovy na bývanie vymedzuje a charakterizuje v bode 2.7 byt ako obytnú miestnosť alebo súbor obytných miestností s príslušenstvom usporiadaný do funkčného celku s vlastným uzavretím, určený na trvalé bývanie. V bode 2.12 charakterizuje príslušenstvo bytu ako vedľajšie miestnosti, ktoré plnia funkcie komunikačné, hospodárske alebo slúžia na osobnú hygienu.
Podľa metodiky znaleckého ohodnocovania ceny bytu hodnotí sa príslušenstvo bytu v byte, kam sa zahŕňa kuchyňa, komora, predsieň, kúpeľňa a WC a príslušenstvo mimo bytu - pivnica s tým, že podlahová plocha obytnej plochy a príslušenstva bytu tvoria spolu podlahovú plochu bytu.
Na základe výsledkov dokazovania, najmä obsahom zmluvy o prevode vlastníctva bytu, bolo možné konštatovať, že prevod vlastníctva bytov v bytovom dome na S. ul. súpisného čísla XXX bol vykonaný bez konkretizácie jednotlivých pivníc, ktoré sú z pohľadu zákonnej úpravy príslušenstvom bytu nachádzajúcim sa mimo bytu a ktorých výmera sa započítava do celkovej podlahovej plochy kupovaného bytu. Zmluva o prevode vlastníctva bytu, predložená žalovaným v 1. rade, síce popisuje príslušenstvo bytu, vymedzuje polohu prevádzaného bytu v dome označením čísla bytu, čísla vchodu určuje rozsahu podlahovej plochy a vybavenia bytu v dome, avšak dostatočne určite nevymedzuje, aká je celková plocha obytných miestností a plocha príslušenstva kupovaného bytu, ktorým pivnice bezpochyby sú.
Porovnaním údajov o podlahovej ploche bytov uvádzaných v znaleckom posudku L.. Š. a celkovej podlahovej plochy uvedenej v zmluvách o prevode vlastníctva bytov možno dospieť k záveru, že do celkovej podlahovej plochy kupovaných bytov bola zahrnutá aj plocha príslušenstva bytov nachádzajúceho sa mimo bytu ( pivníc ), ktorá podľa vyjadrenia žalovaného v 1. rade, podporeného znaleckým posudkom znalca L.. Š. a výkresom 1. podzemného podlažia predstavuje konkrétne u bytu č. 1-vlastník O. 2,85 m2, u bytu č. X -vlastník B. 2,85 m2, u bytu č. X-vlastník C. s manželkou 3 m2, u bytu č. X -vlastník L.. Š. 2,7 m2. Tieto skutočnosti mal súd preukázané z listinných dôkazov založených v spise.
Stav užívania pivníc v bytovom dome na S. ul. č. X/XXX pred rokom 1997 nebol medzi účastníkmi sporný. Tento nebol sporný ani v čase prevodu vlastníctva bytov na ich užívateľov. Podľa zhodných vyjadrení všetkých účastníkov konania označenie pivníc užívaných pred rokom 1997 ako aj po prevode bytov do vlastníctva ich užívateľov dokladujú zámky na jednotlivých pivničných boxoch, čo súd zhodne s účastníkmi považoval za postačujúce na označenie kto a ktorú pivničnú kobku užíva.
Z listín predloženými žalovaným v 1. rade ako aj výpoveďami účastníkov konania mal súd preukázané, že spor medzi rodinou žalobcov a žalovaného v 1. rade pretrváva. V rámci súdneho riešenia predmetu sporu žalobcovia žiadali vykonať znalecký úkon. Žiadali, aby znalec určil, aká výmera zo suterénnych pivničných priestorov prislúcha tomu ktorému vlastníkovi bytu bytového domu súpisného čísla XXX na S. ul. v N. - F., postaveného na parc. č. XXX v N. a vedenom na LV č. XXX. Ďalšou úlohou znalca podľa návrhu žalobcov malo byť vyjadrenie, či po tom ako určí aký podiel prislúchajúci tomu ktorému vlastníkovi bytu bytového domu, je možné na základe stavebných úprav takto určené podiely dosiahnuť prestavbou, bez narušenia nosných konštrukcií obytného domu. S odkazom na takto určenú výmeru žiadali súdnym výrokom určiť u každého účastníka konania oprávnenie užívať pivničné priestory na I. podzemnom podlaží vo výmere podľa znaleckého posudku. Ako žalovaných označili ostatných vlastníkov bytov v bytovom dome a spoluvlastníkov podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Dôvodom podania žaloby bol spor medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade, keď žalovaný v 1. rade nebol ochotný akceptovať názor žalobcov, že ako vlastníci väčšieho bytu majú nárok aj na užívanie väčšieho rozsahu pivničných priestorov. Mali za to, že žalovaný užíva pivničné priestory v rozsahu väčšom, ako mu patrí vzhľadom na veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Stav užívania 1 svetlej a 1 tmavej pivnice u žalovanej v 2. aj v 3. rade žalobcovia akceptovali s tým, že počet nimi užívaných pivníc zodpovedá veľkosti ich spoluvlastníckeho podielu 250/1000. Žalobcovia právne svoj nárok opierali o ustanovenie § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka , podľa ktorého o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
Z výpovedí účastníkov konania, svedka L.. Š. ako aj z listinných dôkazov zadovážených v priebehu konania súd nemal pochybnosti o tom, že priestory v suteréne označované účastníkmi konania ako pivnica svetlá a pivnica tmavá, doposiaľ užívané vlastníkmi bytov, plnili a naďalej plnia funkcie hospodárske a podľa stavebnotechnického usporiadania domu boli určené na to, aby sa užívali spolu s bytmi. Z pohľadu vyššie citovaných zákonných ustanovení tieto priestory nie sú spoločným zariadením ani spoločnou časťou domu, na ktorých jednotliví vlastníci bytov participujú spoluvlastníckym podielom. Jednotliví vlastníci bytov 1,2 a 4 nadobudli užívacie práva k pivniciam spolu s užívacím (nájomným)
právom k bytu, ktorému tvoria príslušenstvo podľa právneho stavu platného v čase vzniku ich užívacieho práva. Výpoveďou žalovaných ako aj protokolom o odovzdaní bytov predložených žalovaným v 1. rade ako aj žalovanou v 3. rade mal súd preukázané, že príslušenstvom bytov odovzdaných do užívania boli 2 pivnice určené na to, aby sa spolu s bytom užívali. V čase prevodu vlastníctva bytov do osobného vlastníctva účastníkov konania počet užívaných pivničných priestorov, ich výmera ani označenie sporné medzi účastníkmi neboli.
Keďže účastníkmi doposiaľ užívané pivnice nie sú z hľadiska vyššie citovanej právnej úpravy spoločným zariadením ani spoločnou časťou domu, nie sú ani nebytovým priestorom, ale z pohľadu vyššie citovanej zákonnej úpravy sú charakterizované ako vedľajšie miestnosti určené na to, aby sa s bytom ako jeho príslušenstvo užívali, nedôvodne sa preto žalobcovia podľa názoru súdu domáhajú určenia výmery pivníc v rozsahu, zodpovedajúcom veľkosti ich spoluvlastníckeho podielu. Vychádzajúc z uvedeného súd v tomto smere uzavrel, že užívanie príslušenstva bytu vlastníkom bytu nie je možné podriadiť pod právny režim hospodárenia so spoločnou vecou v zmysle § 139 ods. 2 ObčZ. Pokiaľ je príslušenstvo bytu určené na to, aby sa užívalo spolu s bytom, nemôže mať takéto príslušenstvo charakter spoločnej veci a ako spoločná vec byť predmetom spoluvlastníctva.
Účastníci konania sú spoluvlastníkmi iba spoločných častí a spoločných zariadení domu, nie však príslušenstva bytu, pričom spoluvlastnícky podiel každého z účastníkov konania na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu je už určený a preukázaný listom vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie F..
Z výkresu I. podzemného podlažia ( č.l. 123 v súdnom spise ), ktorý súdu zaslala Mestská časť N.
- F. dňa 14.7.2011, mal súd preukázané, že v podzemnom podlaží bytového domu sa nachádzajú 4 podľa výmery identické priestory bez okien s označením pivnice a 4 podľa výmery identické priestory s okienkami, ktoré podľa zhodných vyjadrení žalovaných slúžili ako sklad paliva pre ten ktorý byt. Podľa ich zhodného vyjadrenia ide o 8 pivničných boxov, ktoré boli určené na to, aby sa spolu s bytom užívali a z ktorých každý vlastník bytu užíval a doposiaľ užíva 1 svetlú a l tmavú kobku, ktorých výmera je podľa výkresu rovnaká a rozmermi uvedenými vo výkrese aj určená.
Pokiaľ ide o ďalší priestor pri schodoch v suteréne bytového domu, označený účastníkmi ako kočikáreň a nefunkčná práčovňa, z hľadiska vyššie uvedeného právneho vymedzenia pojmov tieto priestory sú spoločnými zariadeniami domu. Z listu vlastníctva č.XXX je zrejmý a preukázaný podiel každého z účastníkov konania na tomto spoločnom priestore.
Žalobcovia nepredložili súdu žiadny dôkaz, ktorý by vypovedal o takej právnej skutočnosti, na základe ktorej by bolo dôvodné súdnym výrokom nanovo upraviť užívacie práva k pivničným priestorom oproti existujúcemu reálnemu a právnemu stavu. Povinnosť predložiť dôkazy spolu s návrhom žalobcom vyplýva z ustanovenia § 79 ods. 2 O. s.p. Povinnosť označiť dôkazy (t.j. dôkazy, ktoré žalobcovia nemohli pripojiť k návrhu bez svojej viny), vyplýva z ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p. ).
Súd žalobu žalobcov v znení upraveného žalobného petitu zo dňa 11.10.2010 ( č.l. 102), na základe ktorej mal súd vysloviť úpravu užívacích práv k pivničným priestorom, posudzoval ako žalobu, ktorá nemala ani charakter žaloby na plnenie, ani žaloby na určenie. Súd bol v prejednávanej právnej veci pri rozhodovaní viazaný žalobným návrhom. Hľadiskom pre posúdenie vecnej oprávnenosti nároku žalobcov, ktorý vymedzili v žalobnom petite, boli skutočnosti, aká je povaha miestnosti, uvoľnenia ktorej sa žalobcovia proti žalovanému v 1. rade domáhali, najmä či išlo o spoločný priestor, prípadne spoločné zariadenia domu. Z výpovedí všetkých žalovaných ako aj listín nimi predložených mal súd za preukázané, že žalovaní resp. ich právni predchodcovia užívali spolu s bytom 2 pivnice, každý z nich užíval jednu tzv. svetlú a jednu tmavú pivnicu, ktorých výmera vyplýva z výkresu na č.l. 123, je teda určená. Každý z vlastníkov bytov mal od začiatku pivničné kobky nimi užívané uzamknuté, čím je podľa názoru súdu dostatočne určito označené, ktorá pivničná kobka je užívaná ako príslušenstvo jeho bytu, ktoré sa nachádza mimo tohto bytu.
Po vyhodnotení dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti súd nakoniec upustil od vykonania dôkazu znaleckým dokazovaním podľa návrhu žalobcov, pretože nimi navrhovaný a žiadaný dôkaz v kontexte so skutkovými tvrdeniami účastníkov konania a s prihliadnutím na vyššie citované právne
vymedzenie pojmov, považoval za dôkaz nadbytočný a pre toto konanie irelevantný. Medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade vznikol spor týkajúci sa iba výmery nimi užívaných „pivničných priestorov“, konkretizovaných v náčrte, ktorý k žalobe pripojili a ktorý zohľadňoval aktuálny ( čl. 5 ) i navrhovaný ( č.l. 6 ) stav ich užívania. Povaha týchto miestností daná účelom ich užívania bola preukázaná jednak zhodnými vyjadreniami žalovaných ako aj protokolmi o odovzdaní bytu do užívania. Žalobcovia v priebehu konania neprodukovali žiadny dôkaz, ktorý by oslabil ich dôkaznú silu.
Pokiaľ súd uzavrel, že jednotlivými vlastníkmi bytov užívané 2 pivničné kobky boli a sú užívané ako príslušenstvo ich bytu, ktoré sa nachádza mimo bytu a ide o priestor, ktorý bol určený na to, aby sa užíval spolu s bytom, za nedôvodné a nadbytočné preto súd považoval súdnym znalcom určovať pre každého vlastníka bytu výmeru tohto príslušenstva, ktorá nakoniec už určená je a to rozmermi uvedenými u každej jednotlivej pivničnej kobky na výkrese označenom ako č.l.123. Podľa názoru súdu žalobcov zaťažovalo dôkazné bremeno predložiť dôkaz, ktorý by osvedčoval takú právnu skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné dospieť k záveru, že žalovaný 1. užíva na úkor žalobcov príslušenstvo bytu vo väčšom rozsahu, ako mu podľa zákona patrí a v rozpore s dohodou ostatných vlastníkov bytov.
Vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcov, z vykonaného dokazovania a z vyššie uvedeného právneho vymedzenia pojmov súd preto žalobu v znení upraveného žalobného petitu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku . V spore úspešným žalovaným nepriznal náhradu trov konania, keďže žalovaní v 2. a 3. náhradu trov konania nežiadali a žalovaný v 1. rade nepreukázal ( nevyčíslil ), aké trovy mu v tomto konaní vznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odôvodnené odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde, štvormo.
Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti: z podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované, v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O.s.p.