Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-76-2010.pdf
PDF · 109.82 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-4C/76/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Kežmarku - samosudca JUDr. Erika Borovská v právnej veci žalobkyne B., práv. zast. JUDr. Milanom Sivým, advokátom so sídlom Nám. sv. Egídia 95, Poprad, proti žalovanej v 1. rade Q., a žalovanej v 2. rade ING Životná poisťovňa, a.s., Trnavská cesta 50/B, Bratislava, IČO: 35 691 999, práv. zast. CLS Čavojský & Partners, s.r.o., Zochova 6-8, Bratislava, a o určenie neplatnosti dohody o zmene poistnej zmluvy, o zaplatenie 2 939,02 s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej v 1. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému v 2. rade náhradu trov konania vo výške 1 165,59 eur na účet právneho zástupcu žalovaného v 2. rade Advokátskej kancelárie CLS Čajovský & Partners, s.r.o., so sídlom Zochova 6 - 8, Bratislava, IČO: 36 854 972 do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 13. 7. 2010 domáhala, aby súd uložil žalovanej v 1. rade povinnosť zaplatiť jej 2 939,02 eur a náhradu trov konania, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu.
Uznesením zo dňa 31. 1. 2012 sp. zn. 4C 76/2010 - 131 súd v priebehu konania vyhovel návrhu žalobkyne a pripustil zmenu účastníctva v konaní, ako aj zmenu žaloby. Do konania do procesného postavenia žalovanej v 2. rade pripustil poisťovňu tak, ako je označená v záhlaví tohto rozhodnutia. Zmenu žaloby súd pripustil tak, že žalobkyňa žalobou v jej konečnej úprave žiadala určiť, že dohoda o zmene poistnej zmluvy č. XXXXXXXX uzavretá medzi poisteným a poistníkom B., a žalovanou v 2. rade, ktorej návrh bol vypracovaný nezistenou osobou dňa 6. 6. 2006, je neplatná, a žalovanej v 2. rade uložiť povinnosť zaplatiť jej 2 939,02 eur spolu s 9,25% úrokmi z omeškania odo dňa podania žaloby do zaplatenia a náhradu trov konania, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu.
Žalobu dôvodila tvrdeniami, že je dcérou t. č. už neb. B. ktorý zomrel po ťažkej chorobe 10. 6. 2006. Rodičia sa v roku 1993 rozviedli. Otec sa odsťahoval a po čase oženil so žalovanou v 1. rade. Spolu so sestrou žijú s matkou. V roku 2004 otec pri jednej svojej návšteve jej aj matke oznámil, že uzavrel zmluvu o životnom poistení, a že v prípade, ak by sa mu niečo stalo, určil ju ako svoju dcéru za osobu, ktorej bude poistná suma vyplatená s tým, aby sa so sestrou podelili. Povedal, že s tým súhlasila aj jeho manželka, pretože investoval do jej rodičovského domu 250 000,- Sk. Následne otec ťažko ochorel. Diagnostikovali mu rakovinu lymfatických uzlín. S mamou ho chodili navštevovať do nemocnice, aj domov do I.. V marci
2006 k nim otec prišiel na návštevu a doniesol fotokópiu poistnej zmluvy zo dňa 10. 1. 2004, o ktorej hovoril. Povedal, aby sme ju odložili, nakoľko je si vedomý svojho zdravotného stavu, aby sa nestratila a aby sme neprišli o peniaze. Po smrti otca sa pri jednaní s poisťovňou dozvedeli, že na poistné plnenie si uplatnila nárok žalovaná v 1. rade. Na otázku, ako sa s to mohlo stať, bolo im povedané, že otec tesne pred smrťou dňa 4. 6. 2006 podpísal zmenu tejto poistnej zmluvy a ako oprávnenú osobu určil žalovanú v 1. rade. Po zistení bližších okolnosti, ako k podpísaniu tejto zmeny zmluvy došlo, nadobudli podozrenie, že pri podpísaní zmeny zmluvy došlo k niečomu nezákonnému. Preto podali trestné oznámenie, aby sa prešetrilo, či otec skutočne pred svojou smrťou podpísal túto zmenu. Okrem toho majú vážne pochybnosti, či otec vzhľadom na svoj zdravotný stav bol vôbec schopný rozpoznať relevantnosť svojho konania, či si bol vedomý jeho následkov. Jeho zdravotný stav mu nedovoľoval už rozprávať. V rámci šetrenia polície zistila, že zmena poistnej zmluvy mala byť podpísaná dňa 4. 6. 2006, teda 6 dní pred smrťou otca, pričom jedinou zmenou, ktorá bola vykonaná, bola zmena v oprávnenej osobe. Na žiadosti o zmenu poistnej zmluvy sa nachádzajú 2 podpisy. Podľa záverov znaleckého dokazovania vypracovaného pre účely tohto trestného konania jeden z podpisov jednoznačne nevyhotovil otec. Kto tento podpis vyhotovil, nebolo jednoznačne zistené. Pravdepodobne ho vyhotovila žalovaná v 1. rade. U druhého podpisu otca ako pisateľa podpisu nebolo možné potvrdiť ani vylúčiť. Nakoľko nebolo jednoznačne preukázané, kto podpis vyhotovil, trestné stíhanie bolo podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku prerušené. Aj keď stupeň spracovania znaleckého posudku nestačil pre vedenie trestného konania, je z neho zrejmé, že podpisy na žiadosti o zmenu poistnej zmluvy boli zmanipulované. Za dôležité považuje aj ďalšie skutočnosti nasvedčujúce pokusu o zmanipulovanie žiadosti, a to skutočnosť, že k schváleniu žiadosti B. o zmenu poistnej zmluvy poisťovateľom došlo pravdepodobne 6 dní po jeho smrti, dňa 16. 6. 2006. Nebohému teda už nemohla byť doručená akceptácia jeho žiadosti. Má preto za to, že k riadnemu uzavretiu zmluvy o zmene poistnej zmluvy nedošlo. Pokiaľ teda poisťovňa poistné plnenie vyplatila žalovanej v 1. rade, plnila v prospech neoprávnenej osoby na základe neexistujúceho právneho úkonu. Toto plnenie si žalovaná v 2. rade môže vymáhať v samostatnom konaní. Žalovanú v 2. rade vyzvala listom zo dňa 2. 11. 2011 na vydanie poistného plnenia, avšak bezvýsledne.
Žalovaná v 1. rade žiadala žalobu zamietnuť. Bránila sa obvineniam z falšovania podpisu na žiadosti o zmenu poistnej zmluvy. Tvrdila, že s manželom rok a pol pred smrťou chodili po lekároch. Posledný mesiac s ním ostala doma. Riešila to dovolenkou a paragrafmi, aby neprišla o zamestnanie. Práve v tomto období zvažoval situáciu. Hovoril, že bývala manželka by sa o neho takto nepostarala. Uvedomil si, čo pre neho znamená. Preto sa rozhodol zmeniť poistnú zmluvu. Tlačivo žiadosti o zmenu zmluvy podpisoval doma. Priniesla a vyplnila ho u nich doma poistná poradkyňa p. M. z C.. Sama bola pri tom. Svedkami bola táto poistná poradkyňa a jej matka p. N.. Prehlásila, že oba podpisy na žiadosti sú podpismi jej nebohého manžela. Uviedla, že nevie si vysvetliť záver znalca. Manžel bol chorý, písmo sa mu zrejme menilo. Poistná poradkyňa jej povedala, že poistná zmluva je platná polnocou. Nevie, o čo žalobkyni vlastne ide. Manžel obidvom dcéram vyplatil nejaké peniaze z poistného plnenia, ktoré dostal, keď mu diagnostikovali rakovinu. Dievčatá dostali tiež pozemky, ktorých sa nemusela vzdať. Bola to vôľa manžela.
Žalovaná v 2. rade vzniesla v konaní námietku premlčania uplatneného nároku. S poukazom na zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania žiadala, aby sa súd touto námietkou bez skúmania akýchkoľvek ďalších skutkových a právnych okolností zaoberal, a žalobu v druhej časti žalobnej žiadosti pre premlčanie uplatneného nároku zamietol. Argumentovala, že zo žaloby možno nepochybne vyvodiť, že žalobkyňa sa na nej domáha splnenia zmluvnej povinnosti, a to zaplatenia poistného plnenia na základe poistnej zmluvy. Poistná udalosť, z titulu ktorej si nárokuje na poistné plnenie, nastala 10. 6. 2006. S poukazom na § 101 a § 104 Občianskeho zákonníka všeobecná 3 - ročná premlčacia doba začala plynúť rok po poistnej udalosti, tzn. 11. 6. 2007, a uplynula 11. 6. 2010. Žalobkyňa žalobu voči nej podala až návrhom na zmenu pôvodnej žaloby dňa 7. 11. 2011. Žalobu žiadal zamietnuť aj ohľadne určovacej žalobnej žiadosti s odôvodnením, že účelom žaloby je dosiahnutie plnenia od nej tak, ako sa žalobkyňa domáha v 2. časti žaloby, a na určovacej žalobe žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem.
Žalobkyňa neakceptovala námietku premlčania vznesenú vo veci žalovanou v 2. rade. Argumentovala, že nárok uplatnený žalobou si uplatnila už v rámci trestného konania, v dôsledku čoho došlo k prerušeniu
plynutia premlčacej doby. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe dôvodila tvrdením, že určenie odstráni právnu neistotu v jej postavení.
Žalovaná v 2. rade nesúhlasila s tvrdením žalobkyne, že predmetný nárok si riadne uplatnila v trestnom konaní. Argumentovala, že v trestnom konaní si žalobkyňa uplatnila iný nárok, a to nárok na náhradu škody. Nárok , ktorý si uplatnila voči nej v konaní v danej veci nemožno kvalifikovať ako nárok na náhradu škody. Naviac, nárok na náhradu škody si v trestnom konaní neuplatnila voči nej, nakoľko v tomto trestnom konaní v žiadnom rozsahu nefigurovala.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
V zmysle citovanej právnej úpravy odôvodnené vznesenie námietky premlčania práva dlžníkom v občianskom súdnom konaní má za následok, že súd nemôže veriteľovi premlčané subjektívne občianske právo priznať a žalobu veriteľa, ktorou sa tohto premlčaného práva domáha, musí zamietnuť. Vznesením námietky premlčania dlžníkom totiž dochádza k zániku nároku, tzn. subjektívne právo prestáva byť vznesením námietky premlčania na súde autoritatívne vynútiteľné (§ 3).
V danej veci žalovaná v 2. rade vzniesla v konaní námietku premlčania nároku uplatneného žalobkyňou voči nej žalobou. Keďže odôvodnené vznesenie námietky premlčania má za následok povinnosť súdu žalobu zamietnuť, súd v súlade so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania sa prednostne zaoberal touto námietkou, pričom dospel k záveru, že námietka je dôvodná.
V konaní nebolo medzi účastníkmi sporným, že tak, ako to súd zistil aj oboznámením listinných dôkazov v spise (úmrtného listu B., rodného listu žalobkyne, poistnej zmluvy zo dňa 10. 1. 2004 č. XXXXXXXX. a pripojeného dedičského spisu tunajšieho súdu sp. zn. č D 346/2006) otec žalobkyne B., zomrelý 10. 6. 2006, za svojho života uzavrel so žalovanou v 2. rade dňa 10. 1. 2004 poistnú zmluvu pre prípad svojho úmrtia. Ako osobu, ktorej v prípade tejto poistnej udalosti vznikne právo na poistné plnenie, určil žalobkyňu ako svoju dcéru.
Vychádzajúc zo skutkových tvrdení v žalobe žalobkyňa v danej veci učinila sporným, či B. písomnou žiadosťou o zmenu tejto poistnej zmluvy tak, ako je obsahom spisu, v júni 2006 vykonal zmenu určenia osoby oprávnenej na poistné plnenie z tejto poistnej zmluvy v prospech žalovanej v 1. rade (tvrdenia žalobkyne, že podpisy na žiadosti sú zmanipulované), a ak ju vykonal, či bola vykonaná platne (tvrdenia žalobkyne o zlom zdravotnom stave otca, tvrdenia o neschválení žiadosti o zmenu poisťovateľom za jeho života). Súčasne tvrdí, že má vážne podozrenie z úmyselného protiprávneho konania v súvislosti s vykonaním tejto zmeny. Na základe týchto tvrdení sa žalobkyňa prvou časťou žalobnej žiadosti domáha určenia neplatnosti dohody o zmene poistnej zmluvy, ktorou bola vykonaná zmena osoby oprávnenej na poistné plnenie z poistnej zmluvy v prospech žalovanej v 1. rade. Druhou časťou žalobnej žiadosti sa domáha na žalovanej v 2. rade zaplatenia 2 939,02 eur s príslušenstvom.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 816 Občianskeho zákonníka z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok, alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.
Podľa § 817 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je dohodnuté, že poistnou udalosťou je smrť poisteného, môže ten, kto poistnú zmluvu s poistiteľom uzavrel, určiť osobu, ktorej má poistnou udalosťou vzniknúť právo na plnenie, a to menom alebo vzťahom k poistenému. Až do vzniku poistnej udalosti môže určenie osoby zmeniť; ak nie je ten, kto zmluvu uzavrel, sám poisteným, môže tak urobiť len so súhlasom poisteného. Zmena určenia osoby je účinná doručením oznámenia poistiteľovi.
Citované ustanovenie § 489 Občianskeho zákonníka rozlišuje právne skutočnosti, ktoré môžu byť právnym dôvodom vzniku záväzkového vzťahu medzi subjektmi občianskeho práva, a to tak zmluvného, ako aj mimozmluvného. Rozlíšenie právneho dôvodu vzniku toho ktorého záväzkového vzťahu má zásadný význam pre správnu aplikáciu príslušných ustanovení hmotného práva pri posudzovaní práv a povinností účastníkov z tohto vzťahu, teda aj pri posudzovaní premlčania týchto práv. Predmetom premlčania je totiž vždy určité konkrétne právo, ktoré je charakterizované jednak svojim obsahom, jednak účastníkmi, tzn. subjektmi, medzi ktorými existuje takto definovaný právny vzťah. Súd sa plne stotožňuje s právnou argumentáciou žalovanej v 2. rade, že podľa právnej teórie ako aj doterajšej jednotnej súdnej praxe tam, kde existuje zmluvne vzniknutý záväzkový právny vzťah, z ktorého je jeden subjekt povinný plniť druhému, nie je nárok na dohodnuté plnenie nárokom zo zodpovednostného vzťahu, ale nárokom z právneho vzťahu, ktorého právnym dôvodom je zmluva. Nesplnenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvne založeného záväzkového vzťahu medzi účastníkmi alebo povinnosti vyplývajúcej zo zákona môže byť predpokladom vzniku zodpovednostného záväzkového vzťahu zo spôsobenej škody. Pokiaľ však právo na plnenie vyplýva z už existujúceho zmluvného vzťahu, z ktorého je jeden účastník povinný plniť druhému, nie je spôsobenie škody právnym dôvodom vzniku takéhoto záväzku.
V danej veci súd prijal záver, že uzavretím poistnej zmluvy medzi neb. otcom žalobkyne B. ako poistníkom a poisteným na strane jednej a žalovanou v 2. rade ako poisťovateľom na strane druhej dňa 10. 1. 2004 vznikol medzi žalovanou v 2. rade ako poisťovateľom a žalobkyňou ako osobou určenou poistníkom za osobu oprávnenú na poistné plnenie v prípade dojednanej poistnej udalosti (smrti poistníka) zmluvný záväzkový právny vzťah, z ktorého v dôsledku naplnenia dojednanej poistnej udalosti vyplýva žalovanej v 2. rade povinnosť poskytnúť žalobkyni poistné plnenie podľa poistnej zmluvy. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovanej v 2. rade, že skutkové tvrdenia žalobkyne v žalobe bez väčších pochybností nasvedčujú záveru, že žalobkyňa sa zaplatenia sumy 2 939,02 eur na žalovanej v 2. rade domáha na základe tejto poistnej zmluvy. Právnym dôvodom vzniku povinnosti žalovanej v 2.rade zaplatiť žalobkyni je teda poistná zmluva. Súd mal za to, že zo skutkových tvrdení žalobkyne v žalobe nevyplýva záver o tom, že by nárok uplatnený voči žalovanej v 2. rade mal byť nárokom zo spôsobenej škody. Avšak aj v prípade, ak by takýto záver bolo možné učiniť, súd mal za to, že ak plnenie, ktorého sa žalobkyňa na žalovanej v 2. rade domáha vyplýva zo zmluvy, aplikácia ustanovení o náhrade škody či už na základe porušenia zmluvnej alebo mimozmluvnej povinnosti na daný právny vzťah neprichádza do úvahy.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 104 Občianskeho zákonníka pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti.
Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde ale u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy premlčacej doby súd v danej veci učinil právny záver, že žalobkyňa nárok na zaplatenie zmluvne dojednaného poistného plnenia voči žalovanej v 2. rade mohla prvý krát uplatniť na súde rok po poistnej udalosti, tzn. rok po smrti otca, teda dňa 10. 7. 2007 (B. zomrel 10. 6. 2006). Týmto dňom začala plynúť všeobecná 3 - ročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na súde. Nárok žalobkyňa voči žalovanej v 2. rade uplatnila až návrhom na pripustenie zmeny
žaloby doručeným súdu dňa 7. 11. 2011, teda po uplynutí premlčacej doby, ktorá márne uplynula dňom 10. 7. 2010.
Preto súd žalobu žalobkyne v dôsledku dôvodne vznesenej námietky premlčania v časti, v ktorej sa na žalovanej v 2. rade domáhala zaplatenia 2 939,02 eur s prísl., zamietol.
Súd neakceptoval argumentáciu žalobkyne o prerušení plynutia tejto premlčacej doby v dôsledku uplatnenia nároku v trestnom konaní. Z pripojeného trestného spisu OR PZ, odboru kriminálnej polície Poprad, sp. zn. ČVS:ORP-734/OEK-PP-2007 je zrejmé, že na základe trestného oznámenia žalobkyne uznesením vyšetrovateľa zo dňa 15. 6. 2007 bolo voči neznámemu páchateľovi začaté trestné stíhanie vo veci prečinu podvodu podľa § 221 ods.1 ods. 2 Trestného zákona , ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 4. 6. 2006 mal nezisteným spôsobom a za nezistených okolností zmanipulovať žiadosť o zmenu predmetnej poistnej zmluvy zo dňa 18. 1. 2004, na základe ktorej došlo k zmene osoby oprávnenej na poistné plnenie. V tomto konaní si žalobkyňa v rámci tzv. adhézneho konania uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 90 869,- Sk (3 016,30 eur). Uznesením zo dňa 11. 11. 2009 bolo toto trestné stíhanie prerušené podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku , tzn. z dôvodu, že sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. Ako už súd vyššie uviedol, nárok uplatnený žalobkyňou v tomto konaní súd posúdil ako nárok žalobkyne voči žalovanej v 2. rade vyplývajúci z existujúceho zmluvného záväzkového vzťahu týchto účastníkov založeného poistnou zmluvou. Preto súd mal za to, že uplatnenie nároku na náhradu škody v adhéznom konaní nemalo vplyv na plynutie premlčacej doby u nároku uplatneného žalobkyňou voči žalovanej v 2. rade v tomto konaní.
Súd žalobu žalobkyne zamietol aj v časti určovacej žiadosti. Žalobkyňa v konaní neuviedla žiadne tvrdenia a v konaní nevyšli najavo ani žiadne skutočnosti, na základe ktorých by súd mohol prijať záver, že na požadovanej určovacej žalobe má naliehavý právny záujem tak, ako to predpokladá ust. § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku . V zásade platí, že ak požadované určenie existencie práva či právneho vzťahu medzi účastníkmi (resp. neplatnosti právneho úkonu) má charakter len prejudiciálnej otázky k inému sporu medzi účastníkmi, nebude daný naliehavý právny záujem na takomto určení. Preto za situácie, že žalobkyňa sa žalobou domáha na žalovanej v 2. rade poistného plnenia, pričom otázka vykonania, resp. platnosti vykonania zmeny poistnej zmluvy má charakter prejudiciálnej otázky, súd mal za to, že vo vzťahu k žalovanej v 2. rade žalobkyňa nemá na určovacej žalobe naliehavý právny záujem. Pokiaľ ide o žalovanú 1. rade, žalobkyňa sa žalobou na tejto žalovanej nedomáha žiadneho plnenia. Prijatím poistného plnenia od žalovanej v 2. rade sa žalovaná v 1. rade neoprávnene obohatila na úkor žalovanej v 2. rade, tzn. že právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol medzi ňou a žalovanou v 2. rade, nie medzi ňou a žalobkyňou. V prípade, že by z tvrdení žalobkyne malo vyplývať, že medzi ňou a žalovanou v 1. rade existuje zodpovednostný vzťah zo spôsobenej škody, nie je zrejmé, prečo sa žalobkyňa na žalovanej v 1.rade nedomáha žiadneho plnenia, a v prípade, že má v úmysle sa takéhoto plnenia domáhať, aký má na určení, ktoré aj v tomto prípade by malo charakter predbežnej otázky, naliehavý právny záujem.
Preto za danej situácie súd žalobu aj v tejto časti zamietol, a to jednak z dôvodu procesnej neprípustnosti žaloby, ako aj z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej v 1. rade v konaní.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku . Žalované boli v konaní úspešné. Preto im prislúcha právo na náhradu trov, ktoré vynaložili na účelné bránenie svojich práv. Predpokladom priznania náhrady trov konania je podľa § 151 Občianskeho súdneho poriadku uplatnenie nároku na náhradu trov v konaní. Keďže žalovaná v 1. rade si nárok na náhradu trov konania neuplatnila, súd jej žiadnu náhradu trov nepriznal. Žalovanej v 2. rade, ktorá si nárok riadne uplatnila a písomným podaním doručeným súdu dňa 15. 5. 2012 trovy vyčíslila na sumu 1165,80 eur, súd priznal náhradu nasledovne:
a/ tarifnú odmenu za zastupovanie advokátom v konaní (§ 10 ods. 1 u peňažného plnenia, § 11 ods.1 u určovacej žaloby pri aplikácii § 13 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov, tzn. 111,21 eur + 1/3 z 58,69 eur):
rok 2012
- príprava a prevzatia zastúpenia.............................................................................................130,77 eur
- písomné vyjadrenie k žalobe zo dňa 13.3.2012 ..................................................................130,77 eur
- písomné vyjadrenie zo dňa 30.4.2012....................................................................................130,77 eur
- zastúpenie na pojednávaní dňa 15.5.2012..............................................................................130,77 eur
__________________________________________________________________________________
Spolu:.........................................................................................................................................523,08 eur
b/ náhrady (§ 16 ods. 3,§ 17 ods. 1,§ 15):
- režijný paušál - 4 x 7,63 eur...........................................................................................30,52 eur
- náhrada za stratu času na ceste K. - C. a späť ( 2 x 355 km) na pojednávanie dňa 15.5.2012 v rozsahu 16 polhodín x 12,71 eur.......................................................203,36 eur
- náhrada cestovného na ceste K. C. a späť ( 2 x 355 km) na pojednávanie dňa 15.5.2012 osobným motorovým vozidlom zn. XC60, ev. číslo K., pri priemernej spotrebe 7 l á 100km, cene pohonných hmôt 1l á 1,699 eur a základnej náhrade 1 km á 0,183 eur - 710km x 0,07 l x 1,699,- eur + 0,183 eur x 710 km...........................................214,37 eur
_______________________________________________________________________________
Náhrady spolu:..............................................................................................................448,25 eur
Spolu odmena a náhrady..............................................................................................971,33 eur
+ 20 % DPH............................1 165,59 eur
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach(§ 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).