Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Cb-42-2011.pdf
PDF · 86.94 KB
Case nature
Area
Subarea
7Cb/42/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Rastislavom Kreslom, v právnej veci žalobcu: Ing. Kamila Molecová
- Účtovníctvo, IČO: 33 912 629, Liptovská 2719/3, 911 08 Trenčín, právne zastúpená: JUDr. Renáta Jánská, advokátka, Piaristická 6836, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: Anton Junas, IČO: 40 347 532, s miestom podnikania 919 30 Jaslovské Bohunice č. 214, o zaplatenie istiny 500- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 500,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 500,- Eur odo dňa 20.05.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 560,89-Eur k rukám právneho zástupcu žalobcu, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom súdu doručeným dňa 24.03.2011 domáhal sa žalobca od žalovaného zaplatenia sumy 500- Eur titulom neuhradenia faktúry za poskytnuté služby v oblasti vedenia a spracovania účtovníctva.
Platobným rozkazom 13Rob 27/2011- 17 zo dňa 29.06.2011 súd návrhu v skrátenom konaní v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný podal voči predmetnému platobnému rozkazu zákonom stanovenej lehote odpor, na čo dňa 04.10.2011 súd uznesením zrušil vyššie uvedený platobný rozkaz.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, najmä faktúrou č. 017/2009, príjmovým pokladničným dokladom, platobným rozkazom Okresného súdu Trnava 13Rob 27/2011- 17 zo dňa 29.06.2011, odporom, uznesením o zrušení platobného rozkazu, peňažným denníkom, čestným prehlásením, správou o povesti, potvrdením o oznámení, s obsahom celého spisového materiálu a výsluchom účastníkov konania, svedkov ako aj výsluchom právneho zástupcu žalobcu, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Žalobkyňa vo svojom žalobnom návrhu uviedla, že žalovaný si u nej objednal služby v oblasti vedenia a spracovania účtovníctva. Za poskytnuté služby si vyúčtovala odmenu vo výške 1.000,- Eur na základe faktúry č. 017/2009 vystavenej dňa 05.05.2009 splatnej dňa 19.05.2009. Žalovaný jej dňa 06.05.2009 uhradil len časť zo žalovanej sumy a to vo výške 500,- Eur, vo zvyšnej časti dlžnú sumu nezaplatil.
Žalovaný uviedol, že si objednal vedenie účtovníctva u žalobkyni za ktoré zaplatil 500,- Eur tak ako boli dohodnutí, avšak keď žiadal vystavenie príjmového dokladu, žalobkyňa mu ho odmietla vystaviť s odôvodnením, že by sa suma navýšila na 1.000,- Eur.
Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že na požadovanej istine v celkovej výške 1000,-Eur trvá a to vzhľadom na ústnu dohodu medzi ňou a žalovaným za vykonanie služieb v oblasti účtovníctva za tri zdaňovacie obdobia 2006, 2007, 2008. Je pravdou, že mu mohla každoročne faktúru vystaviť ale vzhľadom na ich kamarátsky vzťah nepredpokladala, že by predmetnú faktúru nezaplatil. Okrem toho jej manžel robil žalovaného aj cestovné príkazy na autá čo mu aj povedala, že v cene boli aj daňové priznanie vystavené pre jeho dcéry. Keď mu povedala, že tieto stoja 60.000,-Sk, tak žalovaný povedal, že to je veľa. Tak sa dohodli na cene 1000,-Eur. Potom doniesla účtovné doklady p. V. jeho priateľke, kde sa stretli s tým, že mu dá faktúru a žalovaný ju vyplatí. Žalovaný uviedol, že toľko peňazí nemá, že má iba 500,-Eur a takúto sumu jej aj dal s tým, že zvyšok jej doplatí.
PZ žalobcu na pojednávaní uviedla, že žalobkyňa si nárokuje na zaplatenie sumy 500,-Eur s prísl., pričom tak celkovú výšku odmeny, ako aj výšku neuhradenej pohľadávky riadne preukázala písomnými dokladmi. Túto si uplatňuje na základe riadne vystavenej faktúry, ktorú riadne doručila žalovanému, pričom sa odporca vo svojej výpovedi priznal, že túto faktúru prevzal v roku 2009, v ktorom bola vystavená, pričom nepredlžil žiadny doklad o tom, že by reklamoval alebo namietal výšku sumy. Uviedla, že žalovaný potvrdil vo svojich výpovediach a potvrdila to aj svedkyňa P. V., že skutočná výšky odmeny na základe vystavenia jediného dokladu je 1000,-Eur a žalovaný zaplatil len 500,- Eur. Poukázala na to že žalovaný nepredložil súdu žiadny relevantný dôkaz o tom, že by sa dohodli na inej sume, než tej aká bola vystavená na faktúre ktorú prevzal. Vyjadrenia žalovaného o dohode so žalovanou za poskytnuté služby vo výške 500,- Eur považuje za účelové v snahe vyhnúť sa zaplateniu dlžnej istiny.
Žalovaný na pojednávaní uviedol, že za objednané účtovníctvo v roku 2006 a 2007 riadne zaplatil. Zaplatil aj za spracovanie účtovníctva jeho dcér, pričom mu žalobkyňa odmietla vystaviť pokladničný doklad a to z dôvodu, že v prípade vystavenia pokladničného dokladu mu žalobkyňa povedala, že to keďže stáť raz toľko. Nie je pravdou, tak ako uvádza žalobkyňa, že údajne dlžná suma je za tri zdaňovacie obdobia, keďže za roky 2006, 2007 riadne zaplatil. Pri platení za zdaňovacie obdobia r.2008 jej vyplatil dohodnutú čiastku podľa ústnej dohody a žalobkyňa mu odmietla vystaviť doklad s tým, že mu pošle faktúru Faktúra mu prišla po zaplatení až za 2-3 týždne, žiadny príjmový doklad o zaplatení nemal. Je to neoprávnená požiadavka zo strany žalobcu.
Svedkyňa P. V. na pojednávaní uviedla, že so žalovaným sú blízky priatelia. Žalobkyňa viedla účtovníctvo jej aj žalovanému. Bola prítomná, keď žalovaný vyplácal peniaze žalobkyni vo výške 500,- Eur. Uviedla, že žalovaný si aj pýtal od žalobkyni doklad o tom, že jej dáva peniaze, na čo mu ona povedala, že v prípade, že keby chcel doklad, tak by to nebolo 500,-Eur ale 1000,-Eur. Peniaze jej vyplácal za zdaňovacie obdobie za rok 2008. Ďalej uviedla, že žalovaný taktiež platil žalovanej za zdaňovacie obdobie za r. 2007 a 2008, vždy to bolo po daňovom období asi v apríli, ale nikdy doklad nedostal na príjmový doklad ani faktúru. Pri platení bola vždy prítomná
Svedok J.. B. V. na pojednávaní uviedol žalobkyňa je jeho manželka. Má vedomosť o tom, že žalovaný je dlžný jeho manželke peniaze, ktoré nezaplatil a mal ich zaplatiť. Jedná sa o čiastku 500,-Eur. Bol prítomný, keď žalovaný zaplatil 500,-Eur jeho manželke s tým, že uviedol, že zvyšných 500,-Eur doplatí neskôr. Žalovaný ďalej uviedol, že momentálne nemá, že má výdavky s vnúčaťom. Odohralo sa to v Trenčianskej Turnej v altánku u žalovanej, ktorá mu nedávala žiadny doklad. Poprel tvrdenie žalovaného, že za rok 2006 a 2007 vyplácal žalovaný žalobkyni pred ním 10.000,-Sk.
Podľa ust. § 536 ods. 1 ObchZ zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Podľa ods. 2 dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Podľa ods. 3 cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
Podľa ust. § 365 ObchZ dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa ust. § 369 ods. 1 ObchZ ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.
Na základe výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne, nakoľko medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzatvorená ústna zmluva o dielo v zmysle § 536 ObchZ a nasl.. V danej právnej veci stoja proti sebe dve skupiny dôkazov svedčiace v prospech aj v neprospech žalovaného. Na jednej strane je výpoveď žalovaného a svedkyni P. V. o tom, že sa so žalobkyňou dohodli na spracovaní účtovníctva za rok 2009 vo výške 500,- Eur a na druhej strane sú výpovede žalobkyne, svedka J.. B. V., ako aj listinné dôkazy a okolnosti svedčiace v prospech žalobkyne. Čo sa týka výpovede žalovaného, súd ju vyhodnotil ako nepresvedčivú. Súd nespochybňuje morálne kvality žalovaného, avšak sa je až nelogické konanie žalovaného, keď odovzdal peniaze žalobkyni bez toho, aby mu dala nejaký doklad o úhrade, navyše nie je súdu zrejmé, prečo si tri roky u žalobkyni objednával služby v oblasti vedenia a spracovania účtovníctva a vždy keď jej za každý rok zaplatil a požadoval od nej doklad o zaplatení odmietla to a naďalej pokračoval v spolupráci s ňou. Z výpovede svedkyne P. V., ktorá potvrdila tvrdenia žalovaného o platbách za spracovanie účtovníctva je treba uviesť, že sa jedná o blízku osobu vo vzťahu k žalovanému, tak ako svedka J.. B. V., ktorý je manželom žalovanej. Z jednotlivých výpovedí súd usúdil, že sa jedná o tvrdenia proti tvrdeniu a je veľmi obtiažne uviesť, ktoré z týchto výpovedí sú pravdivé. Preto súd vychádzal z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spisovom materiály. Z peňažného denníka je nesporné, že žalobkyňa vykonávala v rokoch 2006 až 2009 účtovnícke práce v rozsahu uvedenom v tomto denníku riadne a včas a žalovaný v zákonom stanovenej lehote nereklamoval žiadnu vadu diela, resp. neexistuje o tom žiadna písomnosť, ktorá by potvrdila výpoveď žalovaného, že nebol spokojný so službami žalobkyne a pod.. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa vykonala pre žalovaného služby v oblasti účtovníctva, načo žalovanému vystavila faktúru vo výške 1.000,- Eur. Žalovaný žalovanú istiny z časti zaplatil sumou 500,- Eur a zvyšnú časť v sume 500,- Eur žalobkyni nezaplatil.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd priznal žalobkyni žalovanú istinu v plnom rozsahu. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, priznal súd žalobcovi aj uplatnený zmluvný úrok z omeškania vyčíslený v súlade so zákonom a so zmluvnými podmienkami.
V konaní úspešnom navrhovateľovi súd priznal v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu navrhovateľa vo výške 560,89- Eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 30,- Eur a náhrady trov právneho zastúpenia.
Súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia za vykonané 6 úkonov právnej služby podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., t.j. podľa ust. § 10 ods. 1 vyhlášky za úkony prevzatie a príprava zastúpenia, 2 x písomné podanie na súd, 3 x účasť na pojednávaní; každý úkon v hodnote 34,86- Eur, ako aj podľa ust. § 16 ods. 3 vyhlášky režijný paušál k úkonom za 4 úkony v roku 2011 á 7,41- Eur a v roku 2012 za 2 úkony 7,63- Eur. Právnemu zástupcovi žalovaného súd priznal podľa ust. § 17 ods. 1 vyhlášky aj náhradu za stratu času za vykonanú cestu na pojednávanie z miesta sídla advokáta z Trenčína do miesta konania pojednávania na Okresný súd v Trnave spolu eur za 8 začatých polhodín celkovo za 98,80- Eur a za 4 začatých polhodín celkovo za 50,86- Eur a náhradu cestovného podľa ust. § 15 a 17 vyhlášky spolu 127,17- Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.