Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23CoP-28-2023.pdf
PDF · 85.54 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/28/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého W. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ľ., U. XX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny W., dieťa rodičov - matky T.. I. H., L.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., I. XX, toho času X., J. XX a otca L. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ľ., U. XX, o návrhu matky na zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a úpravu rodičovských práv a povinností, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok, č. k. 5P/129/2021 - 277 zo dňa 15.11.2022, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh matky a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozsudok odôvodnil tým, že návrhom doručeným súdu dňa 2.9.2021 sa matka domáhala zverenia maloletého syna do svojej starostlivosti. Návrh odôvodnila s poukazom na záznam kolízneho opatrovníka o prejave vôle dieťaťa, kde sa maloletý vyjadril, že by chcel bývať s matkou. Súd prvej inštancie uviedol, že naposledy boli rodičovské práva a povinnosti k maloletému W. upravené rozsudkom zo dňa 22.8.2019, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu Kežmarok 5P/310/2013 zo dňa 12.11.2013 v časti výživného. Súd uviedol, že v čase vydávania predchádzajúcich rozhodnutí bolo názorom maloletého W., že chce bývať s otcom. V súčasnej dobe maloletý zmenil názor a posledný rok uvádza, že chce ísť bývať k mame. Súd uviedol, že bolo potrebné vyhodnotiť prianie maloletého dieťaťa. Názor maloletého dieťaťa je dôležitý, nemôže ostať nepovšimnutý a je potrebné prihliadať na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa. V konečnom dôsledku posúdenie záujmu dieťaťa prináleží súdu. Čím je dieťa staršie, tým má jeho názor väčšiu váhu. Súd uviedol, že vyhodnotil prianie maloletého dieťaťa a jeho názor korigoval. Súd uviedol, že nepochybuje o tom, že za posledné obdobie sa maloletý s mamou zblížil, chce byť s ňou čo najviac a že mu prítomnosť matky musí chýbať. Dôležité pri korigovaní názoru maloletého W. boli viaceré zistené skutočnosti, a to najmä skutočný záujem matky, ktorý súd prvej inštancie postrádal. Poukázal na to, že za obdobie konania, ktoré sa viedlo jeden rok a dva mesiace, matka maloletého sa s maloletým stretla v januári 2022, vo februári 2022 po jednom dni, potom v apríli na víkend. Po skončení školského roku maloletý strávil s matkou mesiac prázdnin. Súd poukázal aj na to, že otec nebráni matke v stretávaní s maloletým. Ďalej súd poukázal na to, že otec sa o maloletého riadne stará a zabezpečuje všetku potrebnú starostlivosť. Súd uviedol aj možné ovplyvňovanie maloletého matkou, ktorý mal konajúcej sudkyni poslať dva maily, v ktorých sa pýtal, kedy sa môže presťahovať k mame. Súd zistil z výsluchu maloletého, že maloletý meno konajúcej sudkyne nepozná a nepozná ani emailovú adresu sudkyne. Súd teda návrh matky na zverenie maloletého zamietol ako nedôvodný, nakoľko z vykonaného dokazovania nevyplýva taká
zmena okolností, ktorá by odôvodňovala zverenie maloletého zo starostlivosti otca do starostlivosti matky. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 52 CMP.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka. Uviedla, že rozsudok napáda v celom rozsahu. Rozhodnutie je nesprávne z hľadiska logiky, empirickej štatistiky, detskej psychológie a zásad spravodlivosti. Uviedla, že sa domáha striedavej starostlivosti o dieťa. Hlavným dôvodom odvolania je porušenie práva na spravodlivý proces, ďalším je odmietnutie súdu vykonať navrhovaný dôkaz, konkrétne znalecký posudok detského psychológa, ktorý by zistil skutočné emocionálne psychické vzdelávacie, fyzické a vývinové potreby dieťaťa, ako aj motívy, prečo si želá byť vychovávané v prostredí matky, prečo sa vyjadrilo v minulosti k tejto otázke ako sa vyjadrilo, nakoľko súd vôľu dieťaťa a jeho motívy opakovane spochybňuje. Súdu uviedla, že zmenou pediatra súdu uniklo, že v prostredí otca priamo prebieha ujma na fyzickom zdraví dieťaťa. Od momentu výsluchu dieťaťa kolíznym opatrovníkom v auguste 2021, kedy sa dieťa radostne nazdávalo, že sa ide presťahovať k matke, do jeho bezdôvodného výsluchu v novembri 2022, na ktorom bolo zrejmé, že mu súd nevyhovie, dieťa pribralo viac ako 100-násobok normálneho prírastku na hmotnosti pre jeho vekovú kategóriu a pohlavie. Uviedla, že súd sa správne nazdáva, že v konaní o navrátenie dieťaťa do opatery matky prebiehajú pokusy o manipuláciu, tieto však súd pripísal nesprávnemu účastníkovi konania. Uviedla, že zo strany otca ide o systematické citové vydieranie dieťaťa. Uviedla, že klinický psychológ by mohol tiež zistiť, či sa niekto dieťaťa pýtal, či súhlasí so zásadným narušením svojho súkromia nasťahovaním cudzej osoby do svojej domácnosti. Súd ignoruje skutočnosť, že dieťa sa verejne o vnútenej spolubývajúcej vyjadruje kladne, pretože je so všetkými svojimi vyjadreniami konfrontované. Klinický psychológ nebude mať problém zistiť, kto v skutočnosti poskytuje dieťaťu starostlivosť, nakoľko prítomnosť otca a starostlivosť otca sú dve odlišné veci. Poukázala na to, že nevedenie evidencie styku s dieťaťom zo strany matky súd vyhodnotil ako absenciu styku, v akom by frekvencia vyhovovala nedefinovaným predstavám súdu a riadil sa nepodloženými vyjadreniami zo strany otca. Súd však ani na opakovaný návrh matky tak urobiť styk v konkrétnej frekvencii určiť odmietol. Požiadala o zmenu kolízneho opatrovníka, pretože v svojich doterajších správach uvádzal nepravdy, zamlčoval podstatné okolnosti. Spochybnila, že by nejakým spôsobom ovplyvňovala syna, aby písal mail sudkyni. Uviedla, že bola psychicky vyčerpaná s neustálej otázky, kedy sa bude syn môcť presťahovať k mamke, a tak len prehodila, že to je otázka na sudkyňu a syn sa toho chopil. Uviedla, že z hľadiska pravdepodobnej štatistiky je rovnaké rozhodovanie súdu od januára 2019 za neustále sa meniacich podmienok matematickým dôkazom o zaujatosti takéhoto rozhodovania. Znakom nezávislosti systému, či už prírodného alebo spoločenského, je variabilita výstupu pri variabilite vstupu. Navrhla vykonať znalecké dokazovanie na jednoznačné určenie, či súd v celej kauze konal nezaujato. Uviedla, že ak dieťa sa vyjadrí, že chce byť zverené do starostlivosti matky, nevyjadruje tak svoj názor, ktorý by mohol súd korigovať. Prejavuje tak svoju slobodnú a vážnu vôľu. Uviedla, že nemá v meste W. vytvorené zázemie na poskytovanie osobnej starostlivosti svojmu dieťaťu, v meste W. má trvalé bydlisko jej matka, s ktorou nie je v žiadnom kontakte. Uviedla, že sa domáha zrušenia rozsudku a zverenia dieťaťa do striedavej starostlivosti.
3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie matky navrhuje zamietnuť. Uviedol, že striedavá osobná starostlivosť predpokladá zo strany rodičov toleranciu, spoločnú vôľu, schopnosť vzájomne komunikovať, spolupracovať na výchove dieťaťa, čo sa u maloletého W. v súčasnej dobe nerealizuje. Aj otec vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok potvrdiť.
4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.
5. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj “CMP“) na konania podľa CMP sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej aj “CSP“) ak CMP neustanovuje inak.
6. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal, a z tohto skutkového stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo svojom rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie v svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo
dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).
7. Súd prvej inštancie úplne a dostatočne zistil skutkový stav, z rozhodnutia však nevyplývajú relevantné dôvody toho, prečo súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s vyjadreným názorom dieťaťa. V čase prvoinštančného konania vyjadrenie maloletého, ktorý v tom čase mal 13 rokov, bolo, že chce bývať so svojou mamou. Odvolací súd súhlasí so závermi súdu prvej inštancie o tom, že od názoru maloletého dieťaťa je možné sa v rozhodnutí aj odkloniť, avšak čím staršie dieťa, tým menej rozhodnutie v rozpore s názorom dieťaťa prichádza do úvahy. Z toho dôvodu odvolací súd nariadil vo veci pojednávanie a odvolací súd sám opätovne zistil názor maloletého W.. Z tohto zisteného názoru vyplýva, že v súčasnej dobe je názorom maloletého, že chce zostať bývať s otcom až do ukončenia základnej školy. Po ukončení základnej školy zvažuje možnosť štúdia tak, aby mohol bývať u mamy v X.. Odvolací súd s týmto názorom oboznámil prítomných účastníkov, nikto nemal návrhy na doplnenie dokazovania. Kolízny opatrovník potvrdil, že rovnaký názor maloletého dieťaťa pred odvolacím pojednávaním zistil aj on sám.
8. Odvolací súd poukazuje na to, že názor maloletého dieťaťa v tomto konaní bol určujúcim faktorom pre rozhodnutie v tejto veci (najmä vzhľadom na vek maloletého W.) a možnosť rozhodnutia v rozpore s názorom dieťaťa bola len minimálna. Keďže v čase rozhodnutia odvolacieho súdu názorom bol názor maloletého opätovne zistený, a tento sa vyjadril, že chce zostať s otcom, rozhodnutie súdu prvej inštancie je teda s ohľadom na túto zmenu vecne správne.
9. Vykonanie znaleckého posudku detského psychológa nebolo v danom prípade potrebné. Mal. W. vzhľadom na svoj vek a vyspelosť je schopný komunikovať svoje potreby a predstavy za účelom zistenia skutočností dôležitých pre konanie. V konaní nebolo spochybnené, že matka je schopná a ochotná postarať sa o maloletého W.. Odvolací súd nezistil, že by maloletý W. trpel nejakou ujmou na fyzickom zdraví v súvislosti s prírastkom na hmotnosti. Rovnako nezistil, že by súčasná partnerka otca maloletého bola pre maloletého cudzou osobou, ktorá mu je vnútená. Z vyjadrenia maloletého vyplýva, že má so súčasnou partnerkou otca dobrý vzťah a žiaden z vykonaných dôkazov nesvedčí o opaku.
10. Súd prvej inštancie uviedol nedostatočný kontakt matky so synom ako jeden z dôvodov prečo nevyhovel názoru maloletého dieťaťa. Odvolací súd je toho názoru, že frekvencia styku matky s dieťaťom v danom prípade nesvedčí o nezáujme matky o dieťa.
11. Súd prvej inštancie mohol zohľadniť aj možné ovplyvňovanie maloletého matkou, ktorá vyplýva z toho, že maloletý napísal konajúcej sudkyni dva emaily, v ktorom sa domáhal, aby už mohol byť u matky. Vzhľadom na zmenu rozhodnutia a nové právne skutočnosti nie je táto okolnosť pre rozhodnutie dôležitá.
12. Odvolací súd nezistil, že by kolízny opatrovník konal v rozpore so záujmom dieťaťa alebo že by uvádzal nepravdy, zamlčoval podstatné okolnosti.
13. Podľa názoru odvolacieho súdu je nemožné vykonávať znalecký posudok, ktorý by preukázal zaujatosť rozhodovania súdu vo vzťahu k matke. Zaujatosť sudcu môže byť založená jeho vzťahom k veci alebo účastníkom, spôsob konania alebo konkrétne rozhodnutie sudcu nie je dôvodom na jeho vylúčenie (§ 49 ods. 3 CSP).
14. Aj keď sa súd prvej inštancie vyjadril, že korigoval názor maloletého, podľa názoru odvolacieho súdu sa nejednalo v skutočnosti o korekciu názoru (tú by mohol urobiť len sám maloletý). Maloletý svoj názor vyslovil, súd pri rozhodovaní tento názor zohľadnil ako jednu z viacerých skutočností a rozhodol inak, ako sa vyjadril maloletý. Takéto konanie a rozhodnutie súdu zákon umožňuje.
15. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 387 ods. 1 CSP, vrátane vecne správneho výroku o trovách konania.
16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. Ustanovenie § 52 CMP je všeobecným pravidlom rozhodovania o trovách konania v konaniach vedených podľa ustanovení CMP. Ak CMP ustanovuje inak (napr. v ustanoveniach § 53 - 55), možno sa od tohto všeobecného pravidla odchýliť. V danom prípade nie sú dané dôvody na rozhodnutie podľa iných ustanovení CMP.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).