Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/41/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Františka Potockého, vo veci starostlivosti súdu o maloletú X. G., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, dieťa rodičov: otca S. G., nar. XX.X.XXXX, bytom G. č. XX a matky S. G., nar. XX.X.XXXX, bytom X. S., K. XXX/XX, o návrhu otca na zníženie výživného, v konaní o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. -52, zo dňa 17. januára 2012, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh otca, ktorým sa domáhal zníženia výživného na mal. X. zo sumy 150,- eur na sumu 80,- eur mesačne. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Okresný súd vychádzal z preukázanej skutočnosti, že naposledy o výživnom rozhodoval Okresný súd Liptovský Mikuláš v konaní sp.zn. , rozsudkom zo dňa 1.2.2011, keď v rámci rozvodu manželstva rodičov bola schválená dohoda rodičov o úprave práv a povinnosti k mal. dieťaťu na čas po rozvode, pričom mal. X. bola zverená do výchovy matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 150,- eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 17. februára 2011. V čase posledného rozhodovania rodičia bývali v jednom byte, otcov priemerný mesačný príjem predstavoval sumu 600,- eur mesačne a 17,50 eur mesačne za činnosť domového dôverníka. Matka mala čistý priemerný mesačný zárobok 321,- eur. Maloletá X. bola žiačkou 1. ročníka ZŠ. Rodičia mali vyživovaciu povinnosť len k tomuto dieťaťu. Od tejto doby sa pomery maloletého dieťaťa podstatne nezmenili. Nezmenili sa zásadným spôsobom ani pomery na strane otca, ktorý mal priemerný mesačný zárobok za posledných 12 mesiacov vykázaný v sume 636,- eur. Po odchode otca zo spoločnej domácnosti žije v dome svojej priateľky, s ktorou plánuje uzavrieť manželstvo. Spoločne čerpali úver v sume 42.000,- eur, ktorého je spoludlžníkom, tento použili na vyplatenie BSM bývalého manžela jeho priateľky (30.000,- eur) a vyplatenie jej ďalšieho úveru (9.000,- eur). V súčasnosti má priateľka otca splácať dva úvery, a to 30.000,- z jej prvého manželstva a 42.000,- eur, ktorý čerpali spoločne s otcom maloletej. Tieto úvery splácajú spoločne mesačne vo výške 400,- eur, z toho otec maloletej jednu polovicu. Na bežných prevádzkových nákladoch domu 60,- eur sa podieľa tiež jednou polovicou. S poukazom na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine okresný súd zdôraznil, že výživné má prednosť pred inými výdavkami. Pokiaľ sa otec dobrovoľne podieľa na splácaní úveru svojej priateľky, k týmto výdavkom nie je možné prihliadať v tomto konaní, zvlášť, ak otec nespláca svoj dlh, ale dlh tretej osoby. Na strane matky došlo síce od septembra 2011 k zvýšeniu príjmu na sumu 1.184,- mesačne, ale táto skutočnosť sama o sebe neznamená potrebu zníženia výživného na strane otca. Pokiaľ sa životná úroveň matky zvýšila, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine), naviac matka aj osobnou starostlivosťou vyvažuje platenie výživného zo strany otca. Matka aj s dieťaťom býva vo vlastnom byte, za ktorý platí mesačne 55,- eur bytovému podniku, inkasné platby 141,- eur, spláca úver po 77,- eur mesačne na zariadenie bytu. Keďže neboli zistené zákonné predpoklady pre zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine, okresný súd návrh otca na zníženie výživného zamietol. Súd nemohol prihliadať na tvrdenie otca, že v blízkej budúcnosti má dôjsť k poklesu jeho príjmu, pretože pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia ( ). O trovách konania rozhodol okresný súd podľa .

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a znížiť výživné na mal. X. zo sumy 150,- eur na sumu 80,- eur mesačne odo dňa právoplatnosti rozsudku, resp. rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Okresný súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a tým nesprávne rozhodol vo veci. V období návrhu na zníženie výživného mal trvalý pobyt na adrese matky, hoci sa tam nezdržiaval, a tak o uložení zásielky zo strany súdu sa nedozvedel. Vyjadrenie matky zo dňa 27.12.2011 mu bolo teda doručené až na súdnom pojednávaní, a keďže sa pre napätú situáciu nebolo možné k nemu podrobne vyjadriť, učinil tak v podanom odvolaní. Otec zdôraznil, že počas manželstva čerpali úvery na zariadenie bytu, ku dňu odchodu zo spoločnej domácnosti na účte matky zostala suma z nevyčerpaného úveru vo výške 89.000,- Sk. Žiadal preto, aby súd vyžiadal od odporkyne výpis z jej účtu v čase rozvodu. K tvrdeniam, že sa otec maloletej počas manželstva nevenoval rodine, uviedol, že netrávil čas s priateľmi a milenkou, ale privyrábal si občasnými prácami a získané prostriedky boli použité do domácnosti (písací stôl do detskej izby, opravy kúpeľne). Matka dieťaťa disponovala počas manželstva s jeho účtom, vyberala z neho finančné prostriedky. Nechcel, aby ho s matkou spájali spoločné úvery, preto odpredal po rozvode motorové vozidlo a úver vyplatil. Vyjadril pochybnosť, že počas doby, keď matka poberala dávky v hmotnej núdzi, mohla si dovoliť kúpu auta a denne ho využívať. Žiadal preto preskúmať pohyb na účte matky, z ktorého financovala kúpu motorového vozidla. Odmietol tvrdenie, že po rozvode vyvíjal na matku psychický nátlak; bola to práve matka, ktorá reagovala pri akomkoľvek kontakte hystericky, plačom, výčitkami a to aj pred maloletou, preto často veci riešil s otcom bývalej manželky. Tento aj uviedol, že dcére finančne pomôže, aby sa vzťahy z BSM vyrovnali, nie je preto pravdivé tvrdenie, že si matka musela finančné prostriedky požičať od svojho zamestnávateľa. Vo vzťahu k maloletej uviedol, že veľkú časť oblečenia a obuvi jej zakúpil on a nie jeho rodičia, čo môže dokladovať účtami. Na jej prospech sa informuje priebežne u učiteľov. Je pravdou, že odmietol prispieť na kúpu školských pomôcok, pretože pomôcky z minulého školského roka bolo možné použiť aj na aktuálny školský rok. Celé prázdniny bola maloletá u starých rodičov zo strany matky, preto matka mohla výživné od neho ušetriť na kúpu školských pomôcok. Nemal doteraz preukázané, čo všetko matka investuje do rozvoja dcéry, resp. do osobných aktivít. Dcére sa snaží maximálne venovať, nie je pravdou, že zo stretnutia s ním chodí domov zmenená. Namietal, aby matka zaťažovala dieťa jej vlastnými problémami v zamestnaní, resp. s jej partnerom. Nie je tiež pravdou, že sa nezaujíma o zdravotný stav dcéry, pretože v minulom roku absolvoval s dcérou vyšetrenia srdca v Bratislave, tiež absolvoval predoperačné vyšetrenia pri problémoch s prietržou, chodil ju navštevovať do nemocnice. V lete ju brával na výlety aj s novou partnerkou, s ktorou si rozumie. Za zavádzanie súdu označil tvrdenia matky, že je klamár, nezodpovedný, bezohľadný, pretože z pomsty za rozpad manželstva vzbudzuje dojem, že otec má negatívny vzťah k dcére. Matka maloletej nikdy nebola vo finančnej tiesni, o čom svedčia jej majetkové pomery (motorové vozidlo, trojizbový byt, polovica domu v X. N.). K tvrdeným výdavkom na dcéru namietal, že suma 35,- eur na drogériu, lekára, papiernictvo, sú nadsadené. Pokiaľ ide o výdavky na telefón, tento jej zakúpil otec aj so vstupným kreditom. Pokiaľ by sa kredit nedobíjal, možno sa maloletej dovolať aj bez tohto dobíjania. Inak žiadal predložiť zoznam hovorov, aby vedel, na čo prispieva. Pri sume 58,- eur na školné a tanečnú školu uviedol, že je možné voliť aj menej náročnú formu, ako je navštevovanie súkromnej tanečnej školy. Dcére zakúpil letné a zimné ošatenie s obuvou za 80,- eur. Nesúhlasil, aby výdavky na bývanie, resp. auto, boli matke zohľadnené, ak neboli zohľadnené aj jemu. Namietal výdavky matky uvádzané k vyjadreniu zo dňa 27.12.2011, pretože sú rozporné s preukázanými dokladmi o príjme a sú tiež nepravdivé. K jednotlivým položkám bližšie rozviedol svoje námietky. Žiadal, aby matka predložila doklady preukazujúce jej príjem a aby dokladovala, v akej výške poberala dávky v hmotnej núdzi. Zdôraznil, že bol preradený na inú pracovnú pozíciu a jeho príjem sa znížil. Pripojil opis mzdového listu za mesiac január 2012. Keďže sa matke výrazne zlepšila finančná situácia, žiadal na túto zmenu prihliadnuť a znížiť výživné.

Podaním zo dňa 11.5.2012 otec maloletej oznámil, že terajšia partnerka očakáva narodenie dieťaťa s termínom pôrodu 4.11.2012, s čím mu vznikajú náklady na zakúpenie výbavičky a ktorú okolnosť žiadal zohľadniť. K podaniu pripojil kópie mzdových listov za mesiace I. - IV. 2012 a zdôraznil, že už pred okresným súdom poukázal na preradenie v práci.

Matka vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na skutočnosť, že otec v čase rozvodu súhlasil so stanovenou výškou výživného s vedomím, aké náklady bude mať po rozvode. S priateľkou žije v spoločnej domácnosti, žijú z dvoch príjmov, pričom svoj príjem investuje do majetku a splátok úveru tretej osoby. K reálnej výške jej príjmov uviedla, že zamestnávateľ sa jej snažil pomôcť v zlej finančnej situácii po rozvode, kedy potrebovala splácať súčasne viac pôžičiek, a preto ju zamestnal v rámci projektu Vzdelávanie pracovníkov v cestovnom ruchu. Tým sa jej príjem od septembra 2011 do marca 2012 výrazne zvýšil a mohla tak aspoň časť pôžičiek uhradiť. Od posledného pojednávania uhradila Ing. L. zo zostávajúcej dlžnej sumy ďalšiu časť pôžičky vo výške 1.740,- eur a dňa 12.3.2012 poslednú splátku majetkového vyrovnania navrhovateľovi vo výške 506,- eur. Od apríla 2012 má dôjsť opäť k výraznému poklesu príjmov vzhľadom na zníženie počtu hodín, ktoré jej zostávajú v rámci projektu do jeho ukončenia. Vzhľadom k pretrvávajúcej kríze je vysoko pravdepodobné, že po tomto termíne bude opäť nezamestnaná. Snaží sa dcére zabezpečiť plnohodnotné detstvo, s príjmami aj majetkom nakladá hospodárne a rozumne, výživné od navrhovateľa je v plnej výške použité len pre zabezpečenie časti nákladov maloletej X..

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa. Poukázal na skutočnosť, že platenie výživného je prvoradé pred všetkými ostatnými výdavkami otca a je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť doposiaľ stanovené výživné vo výške 150,- eur mesačne.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. a bez nariadenia pojednávania ( v spojení s ) tento rozsudok v súlade s ust. ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o zníženie výživného, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. . Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ).

V nadväznosti na dôvody odvolania otca krajský súd považoval za potrebné zdôrazniť, že konanie starostlivosti o maloleté deti patrí medzi nesporové konania, t.j. konania, v ktorých neexistuje spor o konkrétne súkromné právo v pravom slova zmysle. Jedná sa o konania, kedy štát, vychádzajúc z hodnôt, na ktorých je budovaný, prostredníctvom súdu považuje za nevyhnutné vstupovať do spoločenských vzťahov, inak výsostne privátnych. K takémuto postupu dochádza predovšetkým vtedy, keď sa nositelia práv a povinností daných vzťahov nedokážu dohodnúť na ich bezprostrednej realizácii, alebo keď ich niektorý zo subjektov zneužíva. Zásah štátu - rozhodnutie súdu - však vždy vytvára len minimálny, hrozbou donútenia garantovaný rozsah výkonu konkrétnych práv, ale nie je spôsobilý riešiť (skutočnosť) podstatu rozporov medzi dotknutými osobami. Tá totiž nemá prioritne povahu právnu, ale ide o rovinu medziľudských vzťahov, zvyčajne výrazne narušenú predchádzajúcimi okolnosťami. Rozhodnutie súdu nadväzne predstavuje iba nevyhnutný základ, od ktorého je možné odvíjať konsolidáciu daných vzťahov a vzájomných väzieb. Zároveň vo veciach starostlivosti o maloleté deti sa nejedná o riešenie sporov rodičov, ale predovšetkým o zabezpečenie čo najvhodnejšieho prostredia pre vývoj dieťaťa, zabezpečenie jeho celkových životných potrieb. Dieťa v tomto procese nie je prostriedkom, cez ktorý rodičia sa majú snažiť kompenzovať vlastné pocity krivdy, zlyhania, či traumy, majúce základ vo vzájomných vzťahoch a už vôbec nie prostriedkom pomsty či vydierania druhého rodiča.

Krajský súd, vzhľadom na okolnosti súdenej veci, považoval za nevyhnutné podrobnejšie zvýrazniť tieto širšie súvislosti. Maloleté dieťa pochádza zo vzťahu rodičov, ktorí boli manželia, bezprostrednú výchovu maloletej zabezpečuje matka; dieťa t.č. vyrastá v prostredí osamelého rodiča, z ktorého titulu je povinnosťou rodičov ich prístupom zmierniť dôsledok daného faktu. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a tento správne vyhodnotil v nadväznosti na ust. a ust. .

Ust. Zákona o rodine (citované v napadnutom rozhodnutí) vyjadruje zásadu, že úprava výživného sa uskutoční vždy podľa stavu, ktorý tu je v čase rozhodovania ( ). V priebehu času môže dôjsť ku zmene potrieb oprávneného, predovšetkým v súvislosti s pribúdajúcim vekom dieťaťa (fyzickým dospievaním, školskou dochádzkou, ďalšími formami prípravy na budúce povolanie), ale môže nastať i zmena v možnostiach povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu (napr. v dôsledku rastu alebo dôvodného poklesu jeho príjmu, v dôsledku zúženia alebo rozšírenia okruhu osôb, ku ktorým má rodič vyživovaciu povinnosť). Uvedené faktory môžu odôvodniť zvýšenie alebo zníženie stanovených čiastok výživného, alebo dokonca i zrušenie povinnosti. Musí však ísť o zmenu pomerov zásadného charakteru, nemôže ísť iba o prechodnú, resp. krátkodobú či dočasnú zmenu. Zmena pomerov sa musí týkať naviac skutočností, na ktorých je založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča voči maloletému. Vzhľadom na zákonné možnosti zmeny pôvodného rozhodnutia o výživnom v zmysle Zákona o rodine a , bolo potrebné dôsledne skúmať, či od doby posledného rozhodovania došlo ku kvalifikovanej a relevantnej zmene pomerov, či sa jedná o závažnú zmenu pomerov, ktorá nemá len prechodný charakter. Z hľadiska právneho rozmeru posudzovanej veci krajský súd sa stotožnil s úvahami súdu prvého stupňa pri hodnotení zistených skutočností, ako aj s jeho závermi. Tak ako správne konštatoval okresný súd, od doby posledného rozhodovania o výživnom pre maloletú X. (február 2011) nedošlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodného rozhodnutia. Nezmenili sa výrazným spôsobom pomery maloletej a ani pomery na strane otca, ktoré sú pre posúdenie danej veci relevantné. V nadväznosti na dôvody odvolania krajský súd považoval za potrebné uviesť, že dôvody odvolania smerovali k objasneniu vzťahov počas manželstva rodičov, tiež následné riešenie vzťahov vyplývajúcich z vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva. Tieto skutočnosti však iba objasňujú širšie súvislosti vo vzájomných vzťahoch a nie sú pre posúdenie veci podstatné, pretože zisťovanie, akým spôsobom sa nakladalo s finančnými prostriedkami počas manželstva, ako sa ktorý z rodičov venoval rodine, ako sa podieľaval na starostlivosti o maloletú, nie sú už v tomto štádiu ich vzťahov rozhodujúce. K námietkam z odvolania krajský súd uvádza, že v konaní bolo preukázané, že od doby posledného rozhodovania sa zásadným spôsobom nezmenili pomery maloletej a ani otca maloletej. Jeho príjem dokonca mierne vzrástol, žije v spoločnej domácnosti so svojou družkou a teda na bežných životných nákladoch sa podieľajú obaja partneri, na rozdiel od matky, ktorá žije s maloletou sama. Správne okresný súd neprihliadal pri posudzovaní možností otca na splácanie úverov, a to s poukazom na ust. Zákona o rodine, keď vyzdvihol prioritu povinnosti rodiča vyživovať svoje dieťa. Ak otec poukazoval v odvolaní na výšku príjmov matky, túto námietku nebolo možné zohľadniť. Vyšší príjem matky a z toho odvodená aj zvýšená životná úroveň maloletej, nie je dôvodom na zníženie vyživovacej povinnosti povinného rodiča. Pokiaľ otec poukázal v doplňujúcom podaní zo dňa 24.2.2012 a 11.5.2012 na to, že v súčasnosti bol preradený na inú pracovnú pozíciu a jeho príjem sa znížil, pričom pripojil mzdový list za mesiac január až apríl 2012, odvolací súd rovnako na tieto dôvody odvolania prihliadnuť nemohol. Tvrdené preradenie v zamestnaní otca, jeho dôvody, trvalosť preradenia, otec nedokladoval, nie je teda možné konštatovať, že sa jedná o stav trvalý a nie je ani preukázané podstatné trvalé zníženie príjmu z tohto dôvodu. Až pri existencii zákonných dôvodov, ktoré by museli byť v konaní náležitým spôsobom preukázané (pribudnutie vyživovacej povinnosti, trvalá zmena v pracovnom zaradení a pod.), bolo by možné pristúpiť k úprave výšky vyživovacej povinnosti ( ).

Na základe uvedených skutočností a dôvodov uvedených vyššie, krajský súd rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil, keď mal za to, že doteraz stanovená výška výživného aj v súčasnosti zodpovedá možnostiam a schopnostiam povinného rodiča a v konaní neboli preukázané zákonné dôvody pre zmenu rozhodnutia o výživnom na maloletú X..

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu. Konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých je v zmysle konaním, ktoré možno začať i bez návrhu, preto rozhodol krajský súd o trovách odvolacieho konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.