Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_KE-7S-37-2019.pdf
PDF · 81.62 KB
Case nature
Area
Subarea
KE-7S/37/2019
Uznesenie
Správny súd v Košiciach, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX E., právne zastúpený: BAKO JANČIAR LEVRINC – advokáti, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom J. Kozáčeka 13, 960 01 Zvolen, IČO: 36 859 842, proti žalovanému: Poľovnícke združenie Gerlach Rožňavské Bystré, so sídlom Rakovnica 244, 049 31 Rakovnica, IČO: 52 093 441, o preskúmanie zákonnosti uznesení mimoriadnej členskej schôdze žalovaného č. 3, 5, 6 a 7 zo dňa 11. apríla 2019, rozhodnutia Výboru žalovaného Č. p.: 1-003/2019 zo dňa 28. januára 2019 a uznesenia Výboru žalovaného č. 6 zo dňa 14. marca 2019, takto
rozhodol:
Vec postupuje Okresnému súdu Rožňava ako súdu vecne a miestne príslušnému.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 26.06.2019 sa žalobca domáhal zrušenia uznesení mimoriadnej členskej schôdze žalovaného č. 5 a 6 zo dňa 11.04.2019 v spojení s rozhodnutím Výboru žalovaného Č. p.: 1-003/2019 zo dňa 28. januára 2019. Vyššie uvedenými uzneseniami bolo schválené a potvrdené rozhodnutie Výboru žalovaného Č. p.: 1-003/2019 zo dňa 28. januára 2019 vo výrokoch o vine (č. 5) a o treste (č. 6) za spáchanie pokračovacieho disciplinárneho previnenia podľa čl. 18 ods. 1 písm. a) s poukazom na čl. 4 ods. 2 písm. d) Stanov žalovaného. Za uvedené konanie bolo žalobcovi v zmysle čl. 18 ods. 2 písm. d) Stanov žalovaného uložené disciplinárne opatrenie vylúčenie člena poľovníckeho združenia. 2. Zároveň sa domáhal zrušenia
- uznesenia mimoriadnej členskej schôdze žalovaného č. 3 zo dňa 11. apríla 2019 o zamietnutí žiadosti žalobcu o zmenu termínu konania mimoriadnej členskej schôdze žalovaného;
- uznesenia mimoriadnej členskej schôdze žalovaného č. 7 zo dňa 11. apríla 2019 o zamietnutí žiadosti žalobcu o nahliadnutie do listinného materiálu a o vyhotovenie fotokópií listín disciplinárneho konania a
- uznesenia výboru žalovaného č. 6 zo dňa 14. marca 2019 o zamietnutí žiadosti žalobcu o nahliadnutie do listinného materiálu a o vyhotovenie fotokópií listín disciplinárneho konania. 3. Podľa § 97 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej ,,S.s.p.“), ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 4. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) S.s.p. na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 5. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) S.s.p. na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. 6. Podľa § 4 S.s.p. orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú a) orgány štátnej správy, b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky
Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. 7. Podľa § 32 ods. 1 písm. a), b), c), d) zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej aj „zákon o poľovníctve“) sa na účely tohto zákona sa poľovníckou organizáciou rozumie právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá je organizáciou, ktorá nie je založená na účel dosiahnutia zisku, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva, má sídlo na území Slovenskej republiky, je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie ministerstvo, riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi. 8. Podľa § 32 ods. 2 zákona o poľovníctve poľovnícka organizácia môže mať svoje organizačné zložky, ktoré majú právnu subjektivitu v rozsahu určenom v stanovách poľovníckej organizácie. 9. Podľa § 7 písm. d) S.s.p., správne súdy nepreskúmavajú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese. 10. Podľa § 18 ods. 2 S.s.p., ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému súdu alebo správnemu súdu. Nižší správny súd je postúpením veci vyšším správnym súdom viazaný. 11. Podľa § 25 S.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva. 12. Podľa § 12 ods. 1 C.s.p., na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak. 13. Podľa § 13 C.s.p., na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak. 14. Podľa § 15 ods. 1 C.s.p., všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla. 15. Správny súd podľa § 97 S.s.p. skúmal svoju vecnú príslušnosť na rozhodnutie predmetnej veci a teda posudzoval, či rozhodnutie žalovaného bolo rozhodnutím o právach a právom chránených záujmoch žalobcu v oblasti verejnej správy. 16. Správny súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalobca podal žalobu voči rozhodnutiam (vymedzených v bodoch 1 a 2 tohto uznesenia) Poľovníckeho združenia Gerlach Rožňavské Bystré, ktoré predstavuje právny subjekt súkromného charakteru. Kým Slovenská poľovnícka komora napĺňa základné znaky orgánu záujmovej samosprávy, ktorý rozhoduje v oblasti verejnej správy, jednotlivé poľovnícke združenia zriadené v zmysle § 32 zákona o poľovníctve nepredstavujú orgány záujmovej samosprávy, ktoré by rozhodovali o právach, povinnostiach a právom chránených záujmoch v oblasti verejnej správy. Poľovnícke združenia rozhodujú len o právach a povinnostiach svojich členov v rozsahu určenom v stanovách predmetnej organizácie, teda iba v záujmovej oblasti svojich členov, z čoho vyplýva, že ide o rozhodovanie v oblasti súkromnej a nie v oblasti verejnej. Rozhodnutie poľovníckeho združenia nie je realizáciou verejnej moci, ani nesleduje žiadny verejný záujem alebo cieľ. Samotný zákon o poľovníctve ani žiaden iný zákon nezveril poľovníckym združeniam právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodovanie združenia o právach a povinnostiach svojich členov vyplývajúce zo stanov jednotlivých združení nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve v zmysle § 6 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, keďže stanovy sú internou - súkromnoprávnou záležitosťou združenia (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1KO/33/2017 zo dňa 10.10.2017). Správny súd taktiež poukazuje na fakt, že vylúčením člena z poľovníckeho združenia, tomuto členovi nezaniklo oprávnenie loviť zver, keďže je naďalej držiteľom poľovného lístka a taktiež vylúčený člen sa môže stať členom v inom poľovníckom združení, teda nebolo zasiahnuté do práv a právom chránených záujmov na úseku verejnej správy. 17. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze pod sp. zn. PL ÚS 19/2014-83 zo dňa 16.3.2016 špecifikoval štyri kritéria, ktoré určujú, či právny subjekt je prostriedkom realizácie združovacieho práva, a teda ide o súkromnoprávny subjekt alebo je prejavom práva občanov zúčastňovať sa na správe vecí verejných a ide o orgán záujmovej samosprávy, ktorý rozhoduje v oblasti verejnej správy. Prvým kritériom
je spôsob založenia subjektu a to, či tento subjekt bol založený jednotlivcami alebo zákonom. Druhým kritériom je integrácia subjektu v štátnych štruktúrach. Tretie kritérium spočíva v skutočnosti, či právnemu subjektu bola zverená administratívna, normotvorná alebo disciplinárna právomoc a štvrté kritérium spočíva v cieli, ktorý má právny subjekt naplniť, pričom v prípade orgánu záujmovej samosprávy, cieľom musí byť verejný záujem. Slovenská poľovnícka komora uvedené kritéria napĺňa, keďže je subjektom zriadeným zákonom, pričom samotný zákon upravuje aj jej organizačnú štruktúru a rozdelenie úloh jej jednotlivým orgánom. Taktiež disponuje administratívnou, normotvornou a disciplinárnou právomocou, keďže je oprávnená rozhodovať o vydaní poľového lístka, predĺžení jeho platnosti a zároveň má aj právomoc prejednávať a rozhodovať disciplinárne previnenia držiteľov poľovných lístkov. Čo sa týka cieľa, ktorý má Slovenská poľovnícka komora dosahovať, tak ten má verejnoprávny rozmer, keďže úlohou komory je ochrana poľovníctva a zveri, starostlivosť o zver, zlepšovanie životných podmienok zveri, výkon práva poľovníctva a iné zákonom vymedzené úlohy. Teda obsahové zameranie úloh komory v sebe spája jednak orientáciu na trvalo udržateľné, racionálne, cieľavedomé obhospodarovanie a využívanie voľne žijúcej zveri ako prírodného bohatstva a súčasti prírodných ekosystémov, ale aj na reguláciu záujmovej činnosti uskutočňovanej vo významnej miere pomocou strelných zbraní spôsobilých ohroziť zdravie a život človeka. Na základe uvedeného je zrejmé, že Slovenská poľovnícka komora predstavuje orgán záujmovej samosprávy, ktorý rozhoduje v oblasti verejnej správy. 18. Zákon o poľovníctve v ustanovení § 32 umožňuje jednotlivým subjektom združovať sa aj v dobrovoľných organizáciách s nepovinným členstvom, ktoré združujú občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov ako aj iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva. Uvedené organizácie však nenapĺňajú vyššie uvedené kritéria, a preto ich nemožno považovať za orgány záujmovej samosprávy, ale za súkromnoprávne subjekty, ktoré vznikli na základe práva združovať sa v jednotlivých spolkoch, spoločnostiach a iných združeniach podľa čl. 29 Ústavy SR. 19. V tejto súvislosti Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. PL ÚS 19/2014-83 z 16.3.2016 zaujal názor, ktorým vylúčil možnosť priznať akejkoľvek právnickej osobe verejno-mocenské oprávnenie bez explicitnej opory v zákone a teda, keďže zákon o poľovníctve žiadne prerogatíva verejnej moci poľovníckym organizáciám nepriznáva, rozhodnutie takéhoto združenia o vylúčení svojho členia nie je výkonom verejnej moci, pretože ide o rozhodnutie súkromno-právneho subjektu o svojom členovi. Uvedené rovnako platí aj o ostatných uzneseniach, ktoré sú de facto výsledkom hlasovania členov o predložených návrhoch žalobcu (o odvolaní voči rozhodnutiu o vylúčení, o žiadostiach o nahliadnutie do spisu a vyhotovenie fotokópie a o žiadosti o zmenu termínu zasadnutia členskej schôdze). Ústavný súd Slovenskej republiky v uvedenom náleze bod 123. jednoznačne označil poľovnícke združenia za súkromnoprávne združenia, v ktorých sa ich jednotliví členovia združujú na dobrovoľnej báze. 20. Správny súd tiež poukazuje aj na rozhodnutie kompetenčného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1KO/33/2017 zo dňa 10.10.2017, v ktorom aj Najvyšší súd Slovenskej republiky zaujal názor, že rozhodnutie poľovníckej organizácie týkajúce sa jej jednotlivých členov nie je rozhodnutím v oblasti verejnej správy ale súkromnoprávnou záležitosťou združenia. Ani zákon o poľovníctve ani žiadny iný zákon poľovníckym združeniam nezveril rozhodovaciu právomoc o právach a povinnostiach ich členov práve z dôvodu, že tieto sú internou, súkromnoprávnou záležitosťou združenia. Preto takéto rozhodnutia nemôžu podliehať súdnemu prieskumu v správnom súdnictve v zmysle § 6 ods. 2 S.s.p.. Takémuto prieskumu by podliehali len v prípade, ak by sa týkali oblasti verejnej správy a zákon (nie predpis nižšej právnej sily, alebo ich interný akt) by im v tomto smere zveril právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. 21. Pre podporu argumentácie správny súd poukazuje na ďalšie obdobné rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, najmä uznesenia sp. zn. 1KO/4/2020 zo dňa 08.06.2021, 1KO/6/2021 zo dňa 25.05.2021, 1KO/35/2018 zo dňa 08.11.2018 a rozsudok sp. zn. 4Sžk/27/2018 zo dňa 02.04.2018. Vzhľadom na dátum vydania, resp. vyhlásenia citovaných rozhodnutí sa príslušná judikatúra, na ktorú poukazuje žalobca javí byť prekonanou. 22. Na základe vyššie uvedeného v prejednávanej veci vystupujú účastníci ako súkromnoprávne subjekty, ktoré rozhodujú na základe stanov združenia v záujmovej oblasti svojich členov, teda iba v oblasti súkromnej a nie v oblasti verejnej. Rozhodnutia poľovníckeho združenia nie sú realizáciou verejnej moci, ani nesledujú žiaden verejný záujem alebo cieľ. Vzhľadom k tomu, že vzťah poľovníckeho združenia a jeho člena vo veciach týkajúcich sa uplatnenia práv členov združenia, je vzťahom súkromnoprávnym a nespadá do oblasti verejnej správy, je nevyhnutné postúpiť vec vecne príslušnému okresnému súdu na jej prejednanie. 23. Žalovaným je právnická osoba so sídlom v Rakovnici, t. j. miestne príslušným súdom na konanie o podanej žalobe v prvej inštancii je Okresný súd Rožňava.
24. Keďže v danej právnej veci nie je daná príslušnosť správneho súdu, tento súd v súlade s uvedenými skutočnosťami a citovaným zákonnými ustanoveniami rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia. 25. Toto uznesenie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. d/ S.s.p.).