Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42Cob/35/2024

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Blahu, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobcu Activ Incentiv Freizeitanlagen Gesellschaft m.b.H., IČ:133564v, so sídlom Sitz Tiefendorfergasse 11/43, Viedeň, Rakúska republika, zast. Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Trhová 992/1, 960 01 Zvolen, IČO: 50 492 934 proti žalovanému 1/ HORNONITRIANSKE BANE zamestnanecká, akciová spoločnosť (v skratke HBz., a.s.), so sídlom Matice slovenskej 10, 971 01 Prievidza, IČO: 36 002 887 a žalovanému 2/ Hornonitrianske bane Prievidza, a.s. v skratke HBP, a.s., so sídlom Matice slovenskej 10, 971 01 Prievidza, IČO: 36 005 622 o zaplatenie 7.352,38 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 1/ a žalovaného 2/ proti rozhodnutiu Okresného súdu Prievidza sp. zn. -243 zo dňa 6. septembra 2022, takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného súdu Prievidza sp. zn. -243 zo dňa 6. septembra 2022 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Prievidza sp. zn. -220 zo dňa 18. júla 2022.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie v prvom výroku napadnutého rozhodnutia uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu 7.352,38 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 519,25 Eur od 15.04.2018 do zaplatenia, zo sumy 1.542,00 Eur od 15.04.2018 do zaplatenia, zo sumy 2.429,75 Eur od 15.04.2018 do zaplatenia, zo sumy 2.674,75 Eur od 15.04.2018 do zaplatenia, zo sumy 186,63 Eur od 15.04.2018 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 Eur, všetko v lehote 3 dní od jeho právoplatnosti s tým, že plnením jedného zaniká povinnosť druhého v danom rozsahu. V druhom výroku priznal žalobcovi voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou zo dňa 21.02.2019 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 7.352,38 Eur s 8 % úrokom z omeškania ročne od 15.04.2018 do zaplatenia z jednotlivých vyúčtovaných súm tvoriacich celkovo uplatnenú čiastku a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur. Svoj nárok odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným 1/ bola uzavretá sprostredkovateľská zmluva podľa a nasl. (ďalej aj „“) v znení Dodatku č. 1 účinného od 01.02.2016 (ďalej aj „Zmluva“). Predmetom Zmluvy bolo sprostredkovanie uzatvorenia zmluvy a/alebo získavanie objednávok pre žalovaného 1/ ako záujemcu na výrobu strojárskych zariadení podľa požiadaviek tretej strany ako odberateľa za dohodnutú cenu a žalovaný 1/ ako záujemca sa zaviazal zaplatiť odplatu za túto činnosť vo výške 2,5 % z prijatých platieb zo sprostredkovaných aktivít. Za uvedenú činnosť vyúčtoval žalobca žalovanému 1/ dohodnutú zmluvnú odmenu faktúrou č. 387 zo dňa 28.02.2018 vo výške 519,24 Eur so splatnosťou 14 dní, faktúrou č. 386 zo dňa 31.01.2018 vo výške 1.542,- Eur so splatnosťou 14 dní, faktúrou č. 385 zo dňa 08.01.2018 vo výške 2.429,75 Eur so splatnosťou 14 dní, faktúrou č. 384 zo dňa 30.10.2017 so splatnosťou 14

dní vo výške 2.674,75 Eur, faktúrou č. 383 zo dňa 06.11.2017 vo výške 186,63 Eur so splatnosťou 14 dní, celkovo vo výške 7.352,38 Eur. Žalobca vyzval žalovaného 1/ predžalobnou výzvou zo dňa 06.04.2018 na zaplatenie dlžnej sumy 7.532,38 Eur do 5 dní od jej doručenia, pričom túto výzvu žalovaný 1/ prevzal dňa 09.04.2018. Úroku z omeškania z jednotlivo vyúčtovaných súm sa domáhal od prvého dňa po uplynutí 5 dňovej lehoty na zaplatenie dlžnej sumy na základe výzvy zo dňa 09.04.2018, t.j. od 15.04.2018. Žalobca namietal tvrdenia žalovaného 1/, že žalobca neposkytoval potrebnú súčinnosť podľa Zmluvy a k tejto okolnosti navrhol vypočuť svedkov A. B. C., A. C. D. a konateľa žalobcu.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný 1/ v priebehu konania namietal, že predložená Zmluva nie je žalobcom podpísaná, predložený Dodatok č. 1 je v nemeckom jazyku bez uvedenia dátumu a podpisu. Žalovaný 1/ nenamietal spoluprácu so žalobcom, avšak žalobca si nesplnil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, a to zabezpečovať koordináciu činností medzi žalovaným 1/ ako záujemcom a tretími osobami, zabezpečovať obchodno-technickú a logistickú činnosť. Tieto skutočnosti mu boli vytýkané v liste zo dňa 08.12.2017. Napriek ďalšej písomnej a mailovej komunikácii si žalobca tieto svoje povinnosti neplnil. V zmysle Zmluvy bola odplata, splatnosť a úhrada nákladov viazaná na splnenie záväzku žalobcu ako sprostredkovateľa, avšak žalobca neposkytol žalovanému 1/ potrebnú súčinnosť podľa dohodnutých zmluvných podmienok. Žalobca neposkytol žalovanému 1/ žiadnu podporu pri vyjednávaniach so zákazníkmi ohľadne cien, viac nákladov, predaja nadvýroby, nemal prehľad o realizovaných obchodných prípadoch, zabúdal zasielať výkresovú dokumentáciu a predložený doklad „Zoznam tretích strán, s ktorými agent rokuje a spolupracuje v čase uzavretia tejto zmluvy“ je podľa žalovaného 1/ bez právnej sily, pretože nie je podpísaný štatutárnymi zástupcami obidvoch zmluvných strán. K predloženým faktúram neboli predložené podklady podľa zmluvy, ktoré by preukazovali splnenie povinností žalobcu ako sprostredkovateľa.

4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že na návrh strán sporu vykonal okresný súd výsluch svedkov A. B. C., A. E. F., C. D., G. D. k preukázaniu okolností, obsahu a povahy spolupráce, činnosti a úkonov medzi žalobcom a žalovaným 1/.

5. Po vykonanom dokazovaní okresný súd zistil, že žalobca a žalovaný 1/ v postavení podnikateľov uzavreli sprostredkovateľskú zmluvu, v znení dodatku č.1 účinného od 01.02.2016, z ktorej vyplýva, že na strane žalovaného 1/ sa týka jeho odštepného závodu Banskej mechanizácie a elektrifikácie o.z. 970/1 Nováky a jej predmetom bolo sprostredkovanie uzatvorenia zmluvy alebo získanie objednávky pre záujemcu na výrobu strojárskych zariadení podľa požiadaviek tretej osoby ako odberateľa za dohodnutú odmenu. Podľa čl. I ods. 2 Zmluvy sprostredkovateľ je povinný podľa pokynov a požiadaviek záujemcu zabezpečovať koordináciu činnosti medzi záujemcom a treťou osobou, obchodno-technickú a logistickú činnosť. Podľa čl. II ods. 1 v prípade, že sprostredkovateľ splní svoj záväzok a preukáže akým spôsobom vykonal sprostredkovaciu činnosť (záznamy z rokovaní prípadne iné informácie požadované záujemcom) a tretia osoba odoberie produkty od žalovaného a uhradí kúpnu cenu, zaväzuje sa záujemca zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu podľa čl. II ods. 4 vo výške 2,5 % z prijatých platieb zo sprostredkovaných aktivít bez prepravných nákladov. Odplata mala byť uhradená bankovým prevodom na účet sprostredkovateľa do 14 pracovných dní odo dňa doručenia faktúry, ktorú môže vystaviť sprostredkovateľ až po pripísaní prostriedkov na účet záujemcu odberateľom. Podľa čl. II ods. 4 Zmluvy záujemca bude sprostredkovateľa informovať o pripísaní prostriedkov na účet najneskôr do 5 dní od ich pripísania. Žalobca vystavil faktúru č. 387 dňa 28.02.2018 so splatnosťou 14 dní na sumu 519,25 Eur, č. 386 dňa 31.01.2018 so splatnosťou 14 dní na sumu 1.542,- Eur, č. 385 dňa 08.01.2018 so splatnosťou 14 dní na sumu 2.429,75 Eur, č. 384 dňa 30.10.2017 so splatnosťou 14 dní na sumu 2.674,75 Eur a č. 383 dňa 06.11.2017 so splatnosťou 14 dní na sumu 186,63 Eur a teda žalobcom vystavené faktúry č. 383 – 387 boli splatné od 20.11.2017 do 14.03.2018.

6. Okresný súd ďalej zistil, že žalobca si viedol záznamy k jednotlivým obchodným prípadom spoločnosti KLEEMANN, Kormann Rockster Recycler, Sandvik, Wirtgen, a to od januára 2016 do septembra 2017. Podľa zápisov z č.l. 86-91 sa na rokovaní so žalobcom a klientami Rockster zúčastňovali p. G., C. D., p. C., C. G., p. H. za žalovaného 1/ a p. G. za žalobcu. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí poukázal na písomnú ako aj e-mailovú komunikáciu medzi stranami sporu týkajúcu sa vysvetlenia a zdokladovania platieb uplatňovaných žalobcom voči žalovanému 1/ za sprostredkovateľskú činnosť. Okresný súd ďalej z obchodného registra zistil, že pôvodne žalovaná spoločnosť Hornonitrianske bane zamestnanecká, akciová spoločnosť Prievidza IČO: 36 002 887 (žalovaný 1/) predala časť podniku k 01.07.2019 na základe Zmluvy o predaji časti podniku - organizačnej zložky Banská mechanizácia a elektrifikácia

Nováky, uzavretej dňa 28.05.2019 medzi spoločnosťou Hornonitrianske bane zamestnanecká, akciová spoločnosť IČO: 36 002 887 (žalovaný 1/) a Hornonitrianske bane Prievidza a.s. IČO: 36 005 622 (žalovaný 2/). Podľa okresného súdu preto v zmysle (ďalej aj „“) prešiel záväzok z predmetného vzťahu na Hornonitrianske bane Prievidza a.s. IČO: 36 005 622.

7. V napadnutom rozhodnutí okresný súd ďalej poukazoval na jednotlivé procesné úkony súdu a strán sporu. Uviedol, že hoci podľa č.l. 96 spisu okresný súd predvolal na pojednávanie 19.05.2020 v žalobe označeného žalovaného, teda žalovaného 1/, napriek tomu sa podaním zo dňa 06.05.2020 v súčasnosti žalovaný 2/ ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní a 30.06.2020 sa pojednávania zúčastnil zástupca žalovaného 2/, tak ako aj pojednávania 02.11.2021, 01.02.2022, 23.02.2022, hoci aj na tieto pojednávania okresný súd predvolával žalovaného 1/. Po pojednávaní 02.11.2021 zástupca žalovaného 2/ dňa 03.11.2021 prevzal žiadané listiny pripojené k žalobe a k podaniam žalobcu podľa záverov pojednávania z 02.11.2021. Tiež žalovaný 2/ dňa 10.11.2021 navrhol v konaní vypočuť svedkov, ktorí aj boli vypočutí. Podľa okresného súdu sám zástupca žalovaného 2/ sa domnieval, že je účastníkom konania, ako to uviedol v podaní zo dňa 26.08.2022.

8. Okresný súd poukázal na to, že predvolával strany na pojednávanie na 19.05.2020, pričom dňa 05.05.2020 žalovaný 2/ (v tom čase ešte nebol účastník konania) ospravedlnil svoju neúčasť na tomto pojednávaní a na pojednávaní dňa 30.06.2020 sa zúčastnil zástupca žalovaného 2/, hoci súd predvolával na pojednávanie žalovaného 1/. Zástupca žalovaného 2/ navrhol na tomto pojednávaní prerušiť konanie na 3 mesiace za účelom mimosúdneho rokovania. Zároveň na tomto pojednávaní predložil výpisy z obchodného registra, podľa ktorých záväzok zo vzťahu, ktorý je predmetom konania, prešiel zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/. Okresný súd poukázal aj na to, že na pojednávaní dňa 02.11.2021 zástupca žalovaného 2/ požiadal pre účely identifikácie účtovných prípadov kópie dôkazov

- faktúr originálov, priložených k žalobe a k podaniam žalobcu. Okresný súd rozhodol, že mu budú doručené všetky listiny priložené k žalobe a k podaniam žalobcu. Podľa okresného súdu tieto listiny zástupca žalovaného 2/ prevzal na súde osobne (č.l. 128a), na doručenke dátum prevzatia listín nepotvrdil, avšak z chronológie spisu vyplýva, že sa tak stalo pred 03.11.2021.

9. Okresný súd ďalej uviedol, že na pojednávaní dňa 13.04.2022 žalobca navrhol, aby súd rozšíril okruh žalovaných o údajného nadobúdateľa záväzku žalobcu z dôvodu predaja časti podniku, a to o žalovaného 2/. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 13.06.2022 ďalej žiadal o zmenu žalobného petitu tak, aby súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ na zaplatenie dlžnej sumy s príslušenstvom spoločne a nerozdielne s tým, že plnením jedného zaniká povinnosť druhého v rozsahu tohto plnenia. Okresný súd uznesením sp. zn. zo dňa 02.06.2022 pripustil, aby do konania vstúpil ďalší žalovaný, a to žalovaný 2/ a následne uznesením zo dňa 18.07.2022 pripustil zmenu žaloby v znení, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi uplatnenú sumu s príslušenstvom s tým, že plnením jedného zaniká povinnosť druhého v danom rozsahu.

10. Okresný súd poukázal na podanie žalovaného 2/ z 26.08.2022, v ktorom namietal, že mu nebola doručená žaloba ani ostatné relevantné doklady preukazujúce nárok žalobcu. Pokiaľ okresný súd pripustil zmenu žaloby, ktorú žalobca odôvodnil oznámením žalovaného 2/, že došlo k prevodu časti podniku zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/ a teda k prevzatiu záväzku, ktorý je predmetom konania, žalovaný 2/ namietal, že svojím podaním zo dňa 07.04.2022 nepreukazoval prevzatie záväzku, ktorý je predmetom tohto konania, ale len uviedol, že listiny preukazujúce tvrdenie z pojednávania zo dňa 30.06.2020 boli založené do spisu právnym zástupcom žalovaného na tomto pojednávaní a ktoré zároveň vyplývajú aj z verejných registrov. Žalovaný 2/ teda tvrdil, že prevod sporného záväzku na základe prevodu časti podniku zo žalovaného 1/ bol preukazovaný žalobcovi už dňa 30.06.2020. Poukázal aj na to, že JUDr. Milan Minárik nie je právnym zástupcom žalovaného 1/ a žiadne poverenie od žalovaného 1/ pre túto osobu sa v spise nenachádza. JUDr. Minárik konal výlučne za žalovaného 2/ podľa poverenia zo dňa 10.07.2022, ktoré je v spise, nakoľko sa domnieval, že účastníkom sporu za žalovaného je výlučne žalovaný 2/ z titulu zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 28.05.2019, ktorá bola zapísaná v obchodnom registri dňa 10.07.2019 a zverejnená v Obchodnom vestníku č. 127/2019 dňa 03.07.2019. O týchto skutočnostiach žalovaný 2/ informoval žalobcu už na pojednávaní dňa 30.06.2020. Vzhľadom na splatnosť faktúr č. 383 – 387 od 20.11.2017 do 14.03.2018, t.j. viac ako 4 roky od ich uplatnenia na súde zo strany žalobcu voči žalovanému 2/ (13.06.2022), žalovaný 2/ uplatnil námietku premlčania a žiadal žalobu voči žalovanému 2/ zamietnuť.

11. V napadnutom rozhodnutí okresný súd poukázal aj na vyjadrenie žalovaného 1/ z 26.08.2022 v ktorom uviedol, že pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania, prešla na základe Zmluvy o predaji časti podniku, a to odštepného závodu Banská mechanizácia a elektrifikácia, o.z. zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/, pričom listiny preukazujúce tieto skutočnosti boli založené do súdneho spisu na pojednávaní dňa 30.06.2020, čím si žalovaný 1/ splnil oznamovaciu povinnosť v rámci súdneho konania. Až do skončenia dokazovania žalobca nevykonal bez zbytočného odkladu žiaden procesný úkon. K prechodu záväzku na základe Zmluvy o predaji časti podniku došlo s účinnosťou ku dňu 01.07.2019. Žalovaný 1/, vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania žalovaným 2/, s poukazom na vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku voči nemu a žiadal žalobu zamietnuť.

12. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že po vykonanom dokazovaní okresný súd dospel k záveru, že na základe Zmluvy o predaji časti podniku zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/ mal v konaní preukázaný prechod všetkých práv a záväzkov, na ktorý sa predaj časti podniku vzťahuje podľa ustanovení o postúpení pohľadávok. Na prechod záväzku sa síce nevyžaduje súhlas veriteľa, avšak predávajúci ručí za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim. Okresný súd teda konštatoval, že mal preukázaný prechod záväzku zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/ na základe Zmluvy o predaji časti podniku a žalovaný 1/ sa stal ručiteľom záväzku žalovaného 2/ dňom 28.05.2019, t.j. ku dňu uzavretia Zmluvy o predaji časti podniku.

13. Vzhľadom na tvrdenie žalovaných 1/ a 2/ o premlčaní uplatneného nároku žalobcu sa okresný súd prioritne zaoberal touto námietkou. S odkazom na ustanovenie § 293, § 303, § 304, § 306 ods. 1 a 2, § 310, § 402, § 406 ods. 1 Obchodného zákonníku dospel k záveru, že námietka premlčania žalovaných 1/ a 2/ dôvodná nie je. Poukázal na to, že na konaní vedenom od 17.04.2019 proti žalovanému 1/ sa aktívne od 30.06.2020 zúčastňoval zástupca žalovaného 2/. Vzhľadom na znenie posudzoval aj to, či žalobca ako veriteľ písomne upovedomil žalovaného 2/ ako spoludlžníka o začatom konaní pred uplynutím premlčacej lehoty. Okresný súd síce konštatoval, že žalobca písomne neupovedomil žalovaného 2/ pred skončením premlčacej lehoty písomne o začatom súdnom konaní a pribratie žalovaného 2/ navrhol právny zástupca žalobcu až dňa 13.04.2022, avšak žalovaný 2/ sa tohto konania aktívne zúčastňoval od 30.06.2020, hoci ho súd na pojednávanie nepredvolával. Ani žalovaný 1/ ani žalovaný 2/ nepostupovali podľa a žalovaný 2/ neoznámil ako kupujúci časti podniku bez zbytočného odkladu žalobcovi ako veriteľovi prevzatie záväzkov od žalovaného 1/ na žalovaného 2/ až do pojednávania dňa 30.06.2020, hoci k predaju podniku došlo 28.05.2019.

14. Okresný súd vyhodnotil námietku premlčania voči žalovanému 1/ ako nedôvodnú, pretože žaloba voči nemu bola riadne a včas uplatnená dňa 17.04.2019 (odvolací súd konštatuje, že žaloba nebola doručená súdu dňa 17.04.2019, ale podľa údajov z elektronického súdneho spisu doručením tejto žaloby na upomínací súd v Banskej Bystrici dňa 25.01.2019) pred uplynutím premlčacej doby 21.11.2021 voči žalovanému 1/ ako voči jednému zo spoludlžníkov zaviazaných spoločne a nerozdielne podľa . Okresný súd konštatoval, že vzhľadom na to, že žalovaný 1/ má postavenie ručiteľa, ktorý podľa môže uplatniť voči veriteľovi, t.j. žalobcovi všetky námietky, vrátane premlčania, preto sa okresný súd zaoberal, či námietka premlčania uplatnená žalovaným 2/ je dôvodná.

15. Podľa okresného súdu v zmysle by premlčacia doba voči žalovanému 2/ prestala plynúť, ak by ho do 21.11.2021 žalobca písomne upovedomil o začatom konaní, inak by premlčacia doba uplynula 21.11.2021. Okresný súd považoval vzťah žalovaného 1/ ako ručiteľa a žalovaného 2/ ako dlžníka, na ktorého prešiel záväzok voči žalobcovi ako veriteľovi z titulu Zmluvy o predaji časti podniku, za solidárny záväzok a posúdil postavenie žalovaného 1/ a 2/ ako pasívne solidárne zaviazaných dlžníkov. Uviedol tiež, že právnu úpravu pasívnej solidarity podľa dopĺňa právnou úpravou prezumovanej, t.j. predpokladanej solidarity tak, že pokiaľ je na to isté plnenie spoločne zaviazaných niekoľko osôb, pri pochybnostiach sa predpokladá, že sú zaviazaní spoločne a nerozdielne v zmysle . Pri solidárnych, t.j. spoločných záväzkoch, je na to isté plnenie zaviazaných niekoľko osôb spoločne a nerozdielne ( a ). Takáto solidarita dlžníkov vyžaduje potrebu osobitnej úpravy pri spočívaní premlčacej doby. Začatie súdneho alebo rozhodcovského konania proti jednému spoludlžníkovi pri uplatnení zákonom stanovených podmienok spôsobuje, že prestala plynúť premlčacia doba, t.j. spočíva aj voči inému spoludlžníkovi, ktorý je s ním zaviazaný spoločne a nerozdielne. Tieto účinky však nastanú len vtedy, ak veriteľ splní zákonom predpísané podmienky, t.j. písomne upovedomí spoludlžníka o začatom konaní a upovedomenie urobí pred uplynutím premlčacej doby.

16. S odkazom na doktrinálny výklad okresný súd poukázal na to, že takáto notifikácia musí byť urobená písomne, musí byť dostatočne určitá a upovedomenie o začatom konaní môže veriteľ podať kedykoľvek v priebehu konania, ale pred jeho skončením. V dôsledku upovedomenia spoludlžníka o začatom konaní preto plynutie premlčacej doby spočíva voči tým spoludlžníkom, ktorí boli o tom upovedomení. Voči spoludlžníkovi, ktorý nebol ani žalovaný ani upovedomený, premlčacia doba plynie ďalej. Podľa prevládajúceho názoru v prípade včasnej notifikácie dochádza k spočívaniu premlčacej lehoty spätne, t.j. ku dňu začatia súdneho konania voči pôvodnému dlžníkovi.

17. Podľa okresného súdu z priebehu konania vyplýva, že žalovaný 2/ vedel o predmete konania, aktívne navrhoval svedkov, musel mať písomnú informáciu o začatí konania (teda aj žalobu, čo predstavuje písomné upovedomenie žalobcu o konaní), inak by sa nemohol aktívne konania zúčastňovať, vyjadrovať sa k dôkazom od 30.06.2020 do skončenia konania. Podľa okresného súdu preto 05.05.2020 (keďže sa tohto dňa z pojednávania ospravedlnil) bol už žalovaný 2/ písomne aj žalobcom o konaní vyrozumený, čo spôsobilo pretrhnutie plynutia premlčacej lehoty najneskôr od 30.06.2020, kedy sa zástupca žalovaného 2/, vedomý si v konaní uplatnených pohľadávok, zúčastnil pojednávania a navrhol mimosúdne rokovania. Podľa okresného súdu zástupca žalovaného prevzal prílohy žaloby a podania žalobcu osobne na súde dňa 03.11.2021, ako to preukazuje doručenka z č.l. 128a. Žalovaný 2/ teda musel nepochybne disponovať aj žalobou a doručením žaloby žalovanému 2/ obsahujúcej výzvu žalobcu žalovanému 1/ na plnenie nastali hmotnoprávne účinky upovedomenia žalovaného 2/ o konaní zo strany žalobcu. Podľa okresného súdu preto nemožno akceptovať, že by žalovaný 2/ nebol o konaní písomne informovaný, keď sa ako riadny účastník bez akéhokoľvek vysvetlenia ospravedlnil z pojednávania 05.05.2020, hoci na pojednávanie nebol predvolaný, a zúčastňoval sa aktívne celého konania od 30.06.2020. Počas celého konania sa nedomáhal doručenia žaloby, ale žiadal kópie navrhnutých dôkazov, kládol otázky svedkom. Pokiaľ preto žalobca dňa 13.04.2022 prostredníctvom právneho zástupcu navrhol rozšírenie okruhu žalovaných o žalovaného 2/ a podaním zo dňa 13.06.2022 žalobca požiadal o zmenu petitu zaplatiť žalobcovi uplatnenú sumu s príslušenstvom žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne, uplatnil potom nárok voči žalovanému 2/ včas pred uplynutím premlčacej doby, ktorá podľa okresného súdu spočívala najneskôr od začiatku aktívnej účasti žalovaného 2/ v konaní, t.j. od 30.06.2020, kedy mal najneskôr k dispozícii žalobu a najneskôr k 03.11.2022, kedy prevzal zástupca žalobcu prílohy k žalobe a ďalších podaní žalobcu a v čase návrhu na rozšírenie okruhu účastníkov a rozšírenia žaloby už neplynula. Námietka premlčania žalovaného 2/ preto dôvodná nie je a nárok voči žalovanému 2/ ani voči žalovanému 1/ premlčaný nie je.

18. Ďalšiu námietku žalovaného 1/ o nepredložení podpísanej Zmluvy považoval okresný súd za irelevantnú, pretože uzavretie zmluvy sporné nebolo a zmluvu o sprostredkovaní nie je povinnosťou uzatvárať v písomnej podobe. Uzavretie Zmluvy rozporované nebolo a vyplýva aj z predloženej Zmluvy a jej dodatku. Predloženými záznamami žalobcu z č.l. 76-86, zápisnicami z mítingov z č.l. 86-90, ktoré spochybnené neboli, ako aj výpoveďami svedkov mal okresný súd preukázané, že žalobca pre žalovaného sprostredkoval obchody aj s firmami Wirtgen a Rockster, z týchto obchodov odberatelia zaplatili žalovanému 1/ faktúry, svedkyňa D. zaslala žalobcovi zoznam a potvrdila, že ide o zoznam zrealizovaných zákaziek na základe sprostredkovania žalobcom (č.l. 140-141, resp. 153). Okresný súd preto nemal pochybnosti, že žalobca fakturoval odmenu na základe podkladov, ktoré mu zaslal sám žalovaný 1/, na výzvu žalovaného v predžalobnej výzve predložil žalovanému 1/ aj záznamy z rokovaní, ako mu to ukladala Zmluva v čl. II, čo vyplýva z e-mailu na č.l. 171. Výhrady žalovaného 1/, že pri realizácii objednávok žalobca neposkytoval pomoc pri vyjednávaní ohľadne cien, naviac nákladov, reklamácii, predaja nadvýroby, nezabezpečoval potrebnú technickú dokumentáciu a nezúčastňoval sa následne ani obchodných rokovaní, nepovažoval za relevantné, pretože podľa čl. I mal žalobca sprostredkovať objednávky pre žalovaného na výrobu strojárenských zariadení podľa požiadaviek tretej osoby ako odberateľa za dohodnutú cenu a sporné nebolo, že obchodné prípady uvedené v žalobcom vystavených faktúrach žalovanému sprostredkoval, pričom k svojej obrane žalovaný 1/ neprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, aký pokyn alebo požiadavku žalobca nesplnil. Okresný súd preto dospel k záveru, že boli splnené podmienky na vyplatenie dohodnutej odmeny a najneskôr v predžalobnej výzve doložil žalobca žalovanému 1/ záznamy z rokovaní a preukázal, akým spôsobom pri obchodných prípadoch konal tak, ako to predpokladala Zmluva. Okresný súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaných 1/ a 2/ ako solidárnych dlžníkov na zaplatenie žalovanej sumy.

19. Z priznanej sumy 7.352,38 Eur priznal okresný súd žalobcovi od 15.04.2018 do zaplatenia aj 8 % úrok z omeškania ročne, a to na základe výzvy doručenej žalovanému dňa 09.04.2018 na plnenie do 5 dní, ktorá lehota uplynula dňom 14.04.2018. Podľa priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa okresný súd riadil ustanovením a žalobcovi ako úspešnej strane priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100 %.

20. Proti uvedenému rozhodnutiu podali včas odvolanie žalovaný 1/ ako aj žalovaný 2/ z dôvodov podľa , , a .

21. Žalovaný 1/ v odvolaní namietal nesprávne a nepreskúmateľné vysporiadanie sa okresným súdom s uplatnenou námietkou premlčania. Okresný súd sa ďalej nesprávne vysporiadal aj so samotnou existenciou nároku žalobcu, keďže tento podľa žalovaného 1/ nevznikol. Poukázal na to, že žalobca sa svojou žalobou zo dňa 21.02.2019 domáhal voči žalovanému 1/ zaplatenia uplatneného nároku, avšak na základe Zmluvy o predaji časti podniku medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ (ktorý v čase podania žaloby a ani v čase uzavretia tejto zmluvy nemal postavenie žalovaného v konaní) zo dňa 28.05.2019 došlo k prechodu záväzku, t.j. uplatneného nároku zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/. Táto skutočnosť bola oznámená na pojednávaní 30.06.2020, čo vyplýva z výpisu z obchodného registra žalovaného 1/. Žalobca však nepodal návrh na pristúpenie strany alebo na zámenu strany ani na zmenu žaloby a návrh na pristúpenie žalovaného 2/ uplatnil až na pojednávaní dňa 13.04.2022, pričom o pripustení žalovaného 2/ rozhodol okresný súd uznesením zo dňa 02.06.2022. Poukázal na to, že vzhľadom na premlčanie nároku podľa jednotlivo vystavených faktúr, a to od 20.11.2017 do 14.03.2018 potom došlo k premlčaniu k najnovšej faktúre ku dňu 15.03.2022 a k najstaršej faktúre ku dňu 21.11.2021. K návrhu na pristúpenie žalovaného 2/ do konania došlo až dňa 13.04.2022, t.j. v čase uplynutia premlčacej doby aj najnovšej faktúry a uznesením, na základe podania žalobcu zo dňa 13.06.2022 na zmenu žaloby, súd pripustil dňa 18.07.2022 zmenu žaloby tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému uplatnenú sumu.

22. Žalovaný 1/ v odvolaní poukázal na nesprávny výrok napadnutého rozsudku, ktorý vyjadruje povinnosť žalovaných zaplatiť žalobcom uplatnenú sumu spoločne a nerozdielne, pretože žalovaní za záväzok spoločne a nerozdielne nezodpovedajú. Vzťah medzi žalovaným 2/ a žalovaným 1/ je vzťahom medzi dlžníkom a ručiteľom z dôvodu Zmluvy o predaji časti podniku, na základe ktorej došlo k predaju časti podniku zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/, čo konštatoval aj súd v bode 29. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Žalovaný 1/ zdôraznil nesprávnosť výroku rozsudku, pretože nesprávne posúdenie solidárneho záväzku na strane žalovaných malo následne vplyv aj na nesprávne posúdenie uplatnenej námietky premlčania. V tejto súvislosti poukázal na nesprávnosť solidárnej zodpovednosti dlžníka a ručiteľa s odkazom na doktrinálny výklad autora Fekete, I.: 2., Veľký komentár, Bratislava, Eurokódex 2011, strana 1572, ako aj na rozhodovaciu prax R 2/1975.

23. Žalovaný 1/ poukázal na to, že žalovaný 2/ uplatnil námietku premlčania, pretože nárok bol voči nemu na súde uplatnený po uplynutí premlčacej doby. Námietku premlčania vzniesol aj žalovaný 1/, pretože ako ručiteľ môže podľa uplatniť voči veriteľovi všetky námietky, ktoré patria dlžníkovi. Okresný súd takto uplatnenú námietku premlčania žalovaným 1/ a 2/ považoval za nedôvodnú na základe aplikácie . Citované ustanovenie však podmieňuje spočívanie lehoty pri spoločných záväzkoch tým, že sa jedná o záväzok spoludlžníka, ktorý je zaviazaný spoločne a nerozdielne. Samotný súd uviedol, že neupovedomenie žalobcom voči žalovanému 2/ o začatom súdnom konaní do 21.11.2021 by znamenalo, že premlčacia doba by voči žalovanému 2/ neprestala plynúť a uplynula by dňa 21.11.2021. Podľa žalovaného 1/ je nesprávny záver okresného súdu o písomnom upovedomení žalovaného 2/ zo strany žalobcu o prebiehajúcom súdnom konaní. Žalobca voči žalovanému 2/ v rámci premlčacej doby nikdy takýto úkon neurobil a súd nedôvodne existenciu takéhoto písomného úkonu, t.j. notifikácie o prebiehajúcom konaní, odvodil zo skutočnosti, že žalovaný 2/ mal vedomosť o prebiehajúcom konaní. Podľa žalovaného 1/ však ustanovenie nebolo v predmetnej veci možné vôbec aplikovať, a preto argumentácia ohľadne nesprávnosti záverov okresného súdu o existencii takéhoto úkonu žalobcu voči žalovanému 2/ je nadbytočná.

24. Podľa žalovaného 1/ aplikácia sa vzťahuje iba na spoludlžníkov, ktorí sú z uplatneného nároku zaviazaní spoločne a nerozdielne. Žalovaný 1/ ako ručiteľ a žalovaný 2/ ako dlžník nie sú zaviazaní spoločne a nerozdielne a ani prípadné upovedomenie žalovaného 2/

o prebiehajúcom konaní v rámci premlčacej doby, tak nemalo za následok spočívanie premlčacej doby. Táto zrejmá nesprávnosť záverov okresného súdu spôsobuje, že v rozsudku sa nenachádza žiadne riadne zdôvodnenie, prečo považoval súd vznesené námietky premlčania za nedôvodné. Pritom námietka premlčania je dôvodná. Poukázal na to, že premlčacia doba aj z posledného z uplatnených nárokov voči žalovanému 2/ márne uplynula dňa 15.03.2022. Žalovaný 2/ ako dlžník v tom čase nebol účastníkom konania a voči žalovanému 2/ ako dlžníkovi bol nárok uplatnený až okamihom návrhu žalobcu na pristúpenie účastníka do konania dňa 13.04.2022. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR R 37/2003 vyplýva: „Proti tomu, kto sa má stať účastníkom konania na základe uznesenia, ktorým súd pripustí jeho pristúpenie do konania sa beh hmotnoprávnych lehôt zastavuje dňom, kedy návrh na jeho pristúpenie dôjde súdu.“

25. Podľa žalovaného 1/ preto voči žalovanému 2/ sa premlčacia doba zastavila až dňom 13.04.2022, v ktorom čase však už nárok voči žalovanému 2/ bol premlčaný. Z výkladu ustanovenia vyplýva, že uplatnenie nároku voči spoludlžníkovi, ktorý nie je zaviazaný s iným dlžníkom solidárne, nemá žiaden vplyv na beh premlčacej doby voči tomuto inému dlžníkovi. Žalovaný 1/ ako ručiteľ môže podľa uplatniť voči žalobcovi, t.j. veriteľovi, všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník. Ak preto dlžník uplatní námietku premlčania, túto je oprávnený uplatniť aj ručiteľ, pričom premlčanie nároku voči dlžníkovi má za následok aj nemožnosť priznania nároku voči ručiteľovi. Aj záver okresného súdu, že žalovaný 2/ ako kupujúci podľa Zmluvy o predaji časti podniku nesplnil voči žalobcovi informačnú povinnosť podľa , je podľa žalovaného 1/ nesprávny. Predaj podniku bol zapísaný do obchodného registra a bola splnená preto aj informačná povinnosť kupujúceho ako aj predávajúceho. Odkázal v tejto súvislosti na komentár Patakyová, M. a kol.: , Komentár, 1. vydanie, C. H. Beck, 2022, str. 1464.

26. Žalovaný 1/ v odvolaní namietal aj absenciu svojej vecnej pasívnej legitimácie. Na základe Zmluvy o predaji časti podniku žalovaný 1/ stratil postavenie dlžníka a dostal sa do postavenia ručiteľa podľa . V zmysle je veriteľ oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, ak dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Žalobca však žalovaného 2/ ako dlžníka na splnenie záväzku nikdy nevyzval a preto mu nevzniklo ani oprávnenie domáhať sa splnenia záväzku voči žalovanému 1/ ako ručiteľovi. Za takúto písomnú výzvu nie je možné považovať ani uznesenie o pripustení do konania, ani uznesenie o zmene žaloby, pričom podľa súdnej praxe sa za takúto písomnú výzvu môže považovať doručenie žaloby dlžníkovi, ktorou sa veriteľ domáhal splnenia záväzku od dlžníka aj ručiteľa (rozsudok NS SR sp. zn. ). Žalovanému 2/ však žaloba doručená nebola, čo zároveň predstavuje aj porušenie práva na spravodlivý proces.

27. Žalovaný 1/ v odvolaní namietal opätovne základ nároku uplatneného žalobcom z dôvodu neplnenia jeho povinností podľa sprostredkovateľskej zmluvy, a teda žalobcovi nárok na províziu nevznikol. Nárok žalobcu je preto nedôvodný a pre uplatnenie námietky premlčania ako žalovaným 1/, tak aj žalovaným 2/, aj premlčaný. Voči žalovanému 1/ je nárok nedôvodný aj bez premlčania vzhľadom na absenciu pasívnej legitimácie. Žalovaný 1/ zopakoval, že žalobca po pojednávaní zo dňa 30.06.2020, na ktorom bol prítomný právny zástupca žalobcu, až do 13.04.2022 žiadny procesný úkon vo vzťahu k žalovanému 2/ neurobil a žalovaný 2/ sa do postavenia pasívnej strany sporu dostal až na základe uznesenia súdu zo dňa 02.06.2022, kedy však už bol nárok, vzhľadom na splatnosť faktúr, premlčaný. Žalovaný 1/ preto navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

28. Odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu podal aj žalovaný 2/ z rovnakých dôvodov ako žalovaný 1/. Nad rámec odvolacích dôvodov a tvrdení uvedených žalovaným 1/, žalovaný 2/ v odvolaní poukázal aj na to, že návrh na pristúpenie žalovaného 2/ do konania dal žalobca ústne až na pojednávaní dňa 13.04.2022, pričom návrh na rozšírenie okruhu žalovaných odôvodnil „opatrnosťou“, vzhľadom na predložené listiny žalovaného. Okresný súd tomuto návrhu vyhovel uznesením zo dňa 02.06.2022, hoci v tomto návrhu žalobca neuviedol zákonom predpísané obligatórne náležitosti podania podľa . Žalovanému 2/ zároveň nebola doručená ani žaloba, ani ostatné doklady preukazujúce nárok žalobcu.

29. Žalovaný 2/ nad rámec dôvodov uvedených žalovaným 1/ v odvolaní poukázal na to, že žalobca podal dňa 16.03.2022 aj návrh na zmenu žalobného návrhu, čo odôvodnil tým, že žalovaný 2/ v oznámení doručenom súdu 08.04.2022 uviedol prevod časti podniku o.z. BME zo strany žalovaného

1/ na žalovaného 2/ a tým aj prevzatie záväzku. Žalovaný nesúhlasil s takouto argumentáciou na zmenu žaloby, pretože žalovaný 2/ svojím podaním doručeným súdu dňa 07.04.2022 nepreukazoval prevzatie záväzku, ale len uviedol, že listiny preukazujúce tvrdenia z pojednávania zo dňa 30.06.2020 už boli založené do súdneho spisu právnym zástupcom žalovaného 1/ na pojednávaní dňa 30.06.2020 a vyplývajú z verejne dostupných registrov. Znamená to, že prevod sporného záväzku na základe prevodu časti podniku bol preukázaný žalobcovi na pojednávaní už dňa 30.06.2020. Do ukončenia dokazovania na túto skutočnosť žalobca nereagoval. Zopakoval, že JUDr. Milan Minárik nie je zástupcom žalovaného 1/, v súdnom spise sa jeho poverenie od žalovaného 1/ nenachádza.

30. Nad rámec dôvodov uvedených žalovaným 1/ v odvolaní žalovaný 2/ uviedol, že žalobca v návrhu na zmenu žaloby zo dňa 13.06.2022 neuviedol formuláciu „spoločne a nerozdielne“, avšak súd svojím uznesením zo dňa 18.07.2022, ktorým rozhodol o zmene petitu, túto formuláciu uviedol, t.j. rozhodol nad rozsah návrhu žalobcu.

31. Nad rámec odvolacích dôvodov žalovaného 1/, žalovaný 2/ v odvolaní k vecným námietkam voči základu nároku uplatneného žalobcom uviedol ďalšie skutočnosti. Poukázal na znenie Zmluvy v znení Dodatku č. 1 zo dňa 01.02.2016, a to na čl. I bod 2, na čl. II, na čl. III bod 2 a 3. Žalovaný 2/ nespochybnil uzavretie sprostredkovateľskej zmluvy, avšak z predložených listín nie je zrejmé ako žalobca preukazuje svoju sprostredkovateľskú činnosť pre žalovaného 1/, tak ako je zadefinovaná v zmluve pri plnení povinností špecifikovaných v zmluve v spojení s nárokom na úhradu spornej odmeny. Podľa žalovaného 2/ nebolo v konaní preukázané, že žalobca sa v konkrétnych prípadoch aktívne podieľal na sprostredkovateľskej činnosti pre žalovaného 1/, ako aj na plnení povinností, na ktoré sa v zmluve zaviazal, ktorých splnenie má vplyv na nárok na úhradu sprostredkovateľskej odmeny. Žalobcovi nevznikal automaticky nárok na vyplatenie provízie už samotným uzavretím zmluvy s obchodným partnerom, ale až vtedy, keď si splnil svoje povinnosti upravené v Zmluve, pričom z predložených listín a výsluchov svedkov je preukázané, že minimálne v období a u obchodných parterov, za ktoré si žalobca uplatnil sporný nárok na odmenu, nepreukázal splnenie zmluvných povinností. To, že zamestnankyňa žalovaného 1/ žalobcovi predkladala zoznam uzatvorených obchodných prípadov a úhrad faktúr neznamená, že žalobcovi automaticky vznikol nárok zo sprostredkovateľskej zmluvy na vyplatenie provízie. Aj z výsluchu ďalších svedkov vyplýva, že žalobca si postupom času, hlavne v období, v ktorom si uplatňuje svoj nárok na províziu, zmluvné povinnosti voči žalovanému 1/ riadne neplnil. Žalovaný 2/ v odvolaní poukázal na konkrétne neplnenie povinností zo strany žalobcu pri sprostredkovateľskej činnosti. Žalobcovi preto nevznikol nárok na vyplatenie žalovanej provízie, bez ohľadu na ostatné odvolacie dôvody. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol.

32. K odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 21.11.2022. Podľa žalobcu na základe vykonaných dôkazov bolo preukázané, že žalobca sprostredkoval obchodné prípady a že z týchto prípadov bolo zo strany odberateľov aj plnené na kúpnu cenu. Žalobcovi bol zasielaný zoznam zrealizovaných dodávok, ktoré ním boli sprostredkované, vrátane rozpisu samotných prijatých úhrad kúpnych cien. Bolo teda preukázané, že žalobcovi vznikol nárok na odplatu podľa uzavretej Zmluvy, ktorá bola žalobou uplatnená. K námietke premlčania uviedol, že žalovaný 1/ ako aj žalovaný 2/ mali podľa oznamovaciu povinnosť, ktorú voči žalobcovi nesplnili riadne a včas. Z vykonaného dokazovania zároveň vyplýva, že žalovaný 2/ bol upovedomený a vyrozumený o začatom konaní a bol mu známy obsah žaloby ako aj príloh, voči ktorej sa aktívne bránil. JUDr. Minárik je zároveň členom dozornej rady žalovaného 1/, ako aj povereným zástupcom žalovaného 2/ a podľa žalobcu teda žaloba bola riadne a včas uplatnená pred uplynutím premlčacej lehoty aj proti žalovanému 2/ podľa .

33. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa , a , (ďalej len „“) v senáte bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1/ a 2 / je dôvodné.

34. Zo zisteného skutkového stavu na základe dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa pôvodne domáhal voči žalovanému 1/ zaplatenia sumy 7.352,38 Eur s príslušenstvom z titulu neuhradenej dohodnutej odmeny podľa Zmluvy o sprostredkovateľskej činnosti uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1/. Z obsahu spisu a súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania vyplýva, čo sporné nebolo, že nárok pozostáva z piatich samostatne vyúčtovaných súm podľa faktúr pod č. 383 –

387, so splatnosťou od 20.11.2017 do 14.03.2018. Pôvodne žalovaný 1/ namietal základ, t.j. vznik tohto nároku, tvrdiac, že neboli zo strany žalobcu ako sprostredkovateľa splnené všetky povinnosti dohodnuté v Zmluve o sprostredkovateľskej činnosti. Z výpisu z obchodného registra žalovaného 1/ okresný súd v priebehu konania zistil predaj časti podniku žalovaného 1/ v prospech žalovaného 2/ ako kupujúceho, pričom podľa zhodného tvrdenia žalovaného 1/ a žalovaného 2/ s predajom časti podniku na žalovaného 2/ došlo aj k prechodu záväzku, ktorý je predmetom žaloby uplatnenej žalobcom v tomto konaní.

35. Z obsahu spisu vyplýva, že na základe návrhu žalobcu zo dňa 13.04.2022 okresný súd uznesením sp. zn. zo dňa 02.06.2022 pripustil, aby do konania vstúpil žalovaný 2/ a na základe návrhu žalobcu na zmenu žaloby zo dňa 10.06.2022 okresný súd uznesením sp. zn. -220 zo dňa 18.07.2022 pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne žalobcom uplatnenú sumu, vrátane príslušenstva.

36. Po takejto procesnej zmene v konaní žalovaný 1/ ako aj žalovaný 2/ uplatnili námietku premlčania, pričom žalovaný 2/ z dôvodu, že voči nemu bol uplatnený nárok žalobcom až návrhom na pristúpenie žalovaného 2/ do konania, t.j. ku dňu 13.04.2022, kedy už však pohľadávka žalobcu, zohľadňujúc splatnosť aj najneskôr vystavenej faktúry, bola premlčaná. Žalovaný 1/ uplatnil námietku premlčania z dôvodu, že mu takýto prostriedok procesnej obrany patrí v zmysle , keďže došlo k zmene právneho postavenia u žalovaného 1/, a to z dlžníka na ručiteľa žalovaného 2/ ako dlžníka, na ktorého prešiel záväzok z titulu zmluvy o predaji časti podniku.

37. Podľa (ďalej aj „“), ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

38. Podľa sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.

39. Podľa (ďalej aj „“), ak je na to isté plnenie spoločne zaviazaných niekoľko osôb, pri pochybnostiach sa predpokladá, že sú zaviazané spoločne a nerozdielne. Veriteľ môže požadovať plnenie od ktorejkoľvek z nich, ale plnenie ponúknuté iným spoločným dlžníkom je povinný prijať.

40. Podľa právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

41. Podľa pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.

42. Podľa , ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

43. Podľa zmena v osobe dlžníka alebo veriteľa nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

44. Podľa premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.

45. Podľa súdne alebo rozhodcovské konanie začaté proti jednému spoludlžníkovi spôsobuje, že prestala plynúť premlčacia doba proti inému spoludlžníkovi, ktorý je s ním ohľadne uplatneného nároku zaviazaný spoločne a nerozdielne, ak ho veriteľ upovedomí písomne o začatom konaní pred uplynutím premlčacej doby.

46. Podľa na kupujúceho prechádzajú všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje.

47. Podľa prechod pohľadávok sa inak spravuje ustanoveniami o postúpení pohľadávok.

48. Podľa na prechod záväzku sa nevyžaduje súhlas veriteľa, predávajúci však ručí za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim.

49. Podľa kupujúci je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť veriteľom prevzatie záväzkov a predávajúci dlžníkom prechod pohľadávok na kupujúceho.

50. Podľa kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

51. Podľa veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

52. Podľa ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník, a použiť na započítanie pohľadávky dlžníka voči veriteľovi, ak na započítanie by bol oprávnený dlžník, keby veriteľ vymáhal svoju pohľadávku voči nemu. Ručiteľ môže použiť na započítanie aj svoje pohľadávky voči veriteľovi.

53. Podľa právo veriteľa voči ručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi.

54. Podľa ustanovenia až 311 platia primerane aj pre ručenie, ktoré vzniklo zo zákona.

55. Odvolací súd posúdil napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených žalovaným 1/ a 2/ v odvolaní. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí správne posúdil vzťah pôvodne vzniknutý medzi žalobcom a žalovaným 1/ ako obchodnoprávny, založený na základe Zmluvy o sprostredkovateľskej činnosti podľa , avšak týkajúci sa podnikateľskej činnosti žalobcu a žalovaného 1/.

56. V priebehu konania na základe tvrdení žalovaných a vychádzajúc z výpisu obchodného registra žalovaného 1/ okresný súd zistil predaj časti podniku žalovaného 1/ ako predávajúceho v prospech žalovaného 2/ ako kupujúceho. Žalovaní 1/ a 2/ v priebehu konania tvrdili, že z dôvodu predaja časti podniku žalovaného 1/, došlo k prechodu záväzku (ktorý je predmetom konania) zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/, ako to zhodne uviedli vo svojom vyjadrení zo dňa 26.08.2022 a zo dňa 30.08.2022. Žalobca toto tvrdenie žalovaných 1/ a 2/ o prechode záväzku zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/ v priebehu konania nepoprel, naopak, navrhol pristúpenie žalovaného 2/ do konania, pričom z tejto právnej skutočnosti vychádzal žalobca aj pri podaní návrhu na zmenu petitu žaloby vo svojom podaní zo dňa 10.06.2022. Okresný súd na základe nepopretých tvrdení žalovaného 1/ a 2/, ako aj z výpisu z obchodného registra žalovaného 1/ dospel k záveru o prechode záväzku uplatneného žalobcom v tomto konaní zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/ a zároveň konštatoval aj zmenu právneho postavenia žalovaného 1/, ktorý sa stal ručiteľom žalovaného 2/ ako dlžníka žalobcu za záväzok, ktorý prešiel na žalovaného 2/ z titulu Zmluvy o predaji časti podniku (bod 29. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia).

57. Vychádzajúc z takto nesporne zistených skutočností a skutkového stavu súd prvej inštancie správne posúdil postavenie žalovaného 1/ ako ručiteľa, t.j. predávajúceho v zmysle Zmluvy o predaji časti podniku, ako aj postavenie žalovaného 2/ ako dlžníka žalobcu, t.j. kupujúceho na základe Zmluvy o predaji časti podniku, ktorá skutočnosť bola zapísaná do obchodného registra, t.j. verejne prístupná, podľa výpisu z obchodného registra žalovaného 1/ ku dňu 01.07.2019, na základe zmluvy uzavretej dňa 28.05.2019 medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/. Odvolací súd dopĺňa, že k prechodu záväzkov dochádza ex lege, t.j. aj v prípade, ak by v Zmluve o predaji časti podniku neboli identifikované (R 69/2021), avšak týkajú sa odpredávaného majetku alebo jeho časti. V konaní nebola sporná okolnosť, že v danom prípade sa jedná pri žalobcom uplatnenej pohľadávke práve o takýto záväzok, ktorý sa týkal časti predávaného podniku. Na základe vyššie uvedeného zisteného skutkového stavu došlo k zmene právneho postavenia žalovaného 1/, ktorý sa zo zákona stal ručiteľom žalovaného 2/ ako dlžníka žalobcu. V zmysle sa ustanovenia o ručení v až 311 aplikujú aj pre ručenie

zo zákona, t.j. v danom prípade sa postavenie žalovaného 1/ na základe Zmluvy o predaji časti podniku podľa pretransformovalo na postavenie ručiteľa, na ktorého sa aplikujú príslušné ustanovenia o ručení v rozsahu až 311, ako to správne konštatoval aj okresný súd.

58. Na základe návrhu žalobcu okresný súd vydal uznesenie o pripustení vstupu žalovaného 2/ do konania a následne na základe návrhu žalobcu na zmenu petitu okresný súd rozhodol o zmene žaloby tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi uplatnenú sumu spoločne a nerozdielne.

59. Žalovaní 1/ a 2/ po pripustení vstupu žalovaného 2/ do konania a po pripustení zmeny petitu namietali premlčanie, a to žalovaný 2/ z dôvodu, že žalobca podal návrh na jeho vstup do konania až dňa 13.04.2022, t.j. po uplynutí premlčacej lehoty aj najneskôr splatnej faktúry a žalovaný 1/ z dôvodu ustanovenia , keďže ručiteľ má všetky námietky voči veriteľovi ako dlžník. Vzhľadom na túto procesnú obranu sa okresný súd na prvom mieste v napadnutom rozhodnutí vysporiadaval s námietkou premlčania a dospel k záveru, že táto dôvodná nie je. Vychádzal zo záveru, že pri posúdení vzťahu žalovaného 1/ a 2/ ako solidárnych dlžníkov, je potrebné aplikovať ustanovenie a keďže vzhľadom na procesné úkony v súdnom konaní bol žalovaný 2/ ako spoludlžník informovaný o prebiehajúcom súdnom konaní pred uplynutím premlčacích lehôt dňa 30.06.2020 (účasť jeho zástupcu na pojednávaní), resp. najneskôr prevzatím dokladov dňa 03.11.2020, pričom žalovaný 2/ musel disponovať aj žalobou, potom najneskôr od tohto dátumu prestala plynúť premlčacia lehota voči žalovanému 2/ a teda jeho námietka premlčania nie je dôvodná. Keďže námietka premlčania žalovaného 1/ sa podľa odvíja od premlčania nároku voči žalovanému 2/, pri ktorom premlčanie dôvodné nie je, potom ani uplatnená námietka premlčania žalovaným 1/ nie je dôvodná. Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu o nedôvodnosti uplatnenej námietky premlčania, avšak na základe iného právneho posúdenia.

60. Na prvom mieste odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ okresný súd v bode 1. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia poukázal na žalobu zo dňa 21.02.2019 a pokiaľ v bode 31. na strane 15 odôvodnenia poukázal na podanie žaloby dňa 17.04.2019, táto skutočnosť z obsahu spisu nevyplýva, pretože z elektronického súdneho spisu vyplýva to, že žalobca doručil žalobu na upomínací súd dňa 25.01.2019.

61. Hlavným dôvodom na základe ktorého okresný súd neprihliadol na námietku premlčania uplatnenú žalovaným 1/ a 2/ bol jeho právny záver o tom, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ majú postavenie solidárnych dlžníkov a vzhľadom na takúto pasívnu solidaritu je aplikovateľné ustanovenie .

62. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym posúdením okresného súdu o solidárnom záväzku žalovaného 1/ ako zákonného ručiteľa a žalovaného 2/ ako dlžníka žalobcu, na ktorého prešiel záväzok uplatnený žalobcom na základe Zmluvy o predaji časti podniku.

63. Odvolací súd zdôrazňuje, že od. 1 (začatie súdneho konania proti jednému spoludlžníkovi spôsobuje, že prestala plynúť premlčacia doba aj proti inému spoludlžníkovi za predpokladu jeho písomného upovedomenia o začatí konania pred uplynutím premlčacej doby veriteľom) sa vzťahuje výhradne na spoločné, t.j. solidárne, záväzky spoludlžníkov, čo je vyjadrené v texte právnej normy „ktorý s ním ohľadne uplatneného nároku je zaviazaný spoločne a nerozdielne“. Znamená to, že len za predpokladu, ak je viacero dlžníkov v postavení solidárnych dlžníkov, je možné aplikovať spočívanie premlčacej lehoty podľa aj voči tomu spoludlžníkovi (solidárnemu), ktorý síce nie je žalovaný v súdnom konaní, ale ktorému veriteľ pred uplynutím premlčacej lehoty oznámi začatie súdneho konania voči inému spoludlžníkovi. Ak viaceré osoby, ktoré sú povinné plniť veriteľovi, nemajú postavenie solidárnych dlžníkov, nie je možné aplikovať spočívanie premlčacej lehoty podľa voči tej osobe, ktorá nie je účastníkom súdneho konania, aj keď by jej veriteľ oznámil, že voči inému dlžníkovi je takéto konanie začaté.

64. Odvolací súd sa preto najprv vysporiadal s povahou vzťahu medzi dlžníkom a ručiteľom, v danom prípade zákonným ručiteľom v zmysle zmluvy o predaji podniku.

65. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že na základe Zmluvy o predaji časti podniku uzavretej v priebehu konania došlo k prechodu záväzku, ktorý bol uplatnený žalobcom pôvodne voči žalovanému 1/. Na základe účinkov Zmluvy o predaji časti podniku sa dlžníkom žalobcu stal žalovaný 2/, pričom podľa za splnenie povinnosti dlžníka, t.j. žalovaného 2/ voči žalobcovi, zo zákona ručí žalovaný 1/ ako predávajúci (časti) podniku. Ručenie, ktorého úprava pre obchodno-záväzkové vzťahy je komplexne upravená v až 313 , je svojou povahou zabezpečovacím prostriedkom, ktoré zvyšuje právnu istotu veriteľa tým, že okrem dlžníka sa zaväzuje na úhradu konkrétneho záväzku aj ručiteľ, ak si tento záväzok nesplní dlžník. Z takejto zabezpečovacej povahy ručiteľského záväzku vyplýva jeho akcesorická a subsidiárna povaha. Ručiteľský záväzok z titulu akcesorickej povahy je teda vedľajším záväzkom a riadi sa obsahom hlavného (primárneho) záväzku, ktorému je podriadený. Subsidiarita ručiteľského záväzku k hlavnému záväzku znamená, že povinnosť ručiteľa splniť dlh nastupuje vtedy, ak tento dlh nesplnil dlžník, hoci bol na to veriteľom vyzvaný ( ). Akcesorita ručenia znamená, že medzi ručiteľom a dlžníkom z hlavného záväzkového vzťahu nejde o spoludlžnícky vzťah na rozdiel od inštitútu pristúpenia k dlhu podľa , ale že ručiteľ je iba v postavení „vedľajšieho“ dlžníka (Patakyová a kol.: , Veľké komentáre, C. H. Beck, 2022, strana 1271). Z takejto povahy ručiteľského záväzku vyplýva, že sa nejedná o „spoludlžníka“ pre účely vymedzenia solidárneho postavenia dlžníka a ručiteľa, čo vyplýva aj z definičného vymedzenia , podľa ktorého „kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom“. Nestáva sa teda spoludlžníkom popri hlavnom dlžníkovi, ale ručiteľom, ktorého postavenie je akcesorické a subsidiárne vo vzťahu k postaveniu „hlavného“ dlžníka. Tento charakteristický vzťah medzi dlžníkom a ručiteľom, ktorých postavenie nemá povahu solidarity, právna prax riešila vo vzťahu k formulácii žalobných petitov tak, že za správny je potrebné považovať taký petit žaloby, ktorý znie tak, že „žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi konkrétnu pohľadávku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného“. V takto formulovanom výroku sa prejavuje vzájomné postavenie dlžníka a ručiteľa, ktoré je nevyhnutné v žalobných petitoch vymedziť tak, aby sa zabránilo dvojitému plneniu v prospech veriteľa, a to ako dlžníkom tak aj veriteľom. Nejedná sa však o vzťah solidarity, t.j. solidárneho záväzku (viď Števček, Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol.: II, Veľké komentáre, 2. vydanie, C. H. Beck, 2019, strana 2045).

66. Z rozhodnutia R 2/1975 okrem iného vyplýva: „Úprave ručenia v nezodpovedá ani taký výrok rozsudku, ktorý vyslovuje záväzok dlžníka a ručiteľa ako spoločný a nerozdielny.“ Vzhľadom na osobitnú úpravu ručenia a na povahu právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom a veriteľom a ručiteľom, treba pokladať za vecne správny výrok rozsudku o žalobe veriteľa proti dlžníkovi a ručiteľovi teda v tom znení, že „žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi istinu s príslušenstvom v stanovenej lehote s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného“ (vyššie uvedený komentár k , str. 2045). Ešte jednoznačnejšie bol formulovaný vzťah medzi ručiteľom a dlžníkom v rozhodnutí R 2/1968, z ktorého vyplýva: „Po splnení podmienky uvedenej v (teraz ) nestojí nič v ceste tomu, aby sa veriteľ domáhal splnenia dlhu tak proti hlavnému dlžníkovi - ktorý sa existenciou ručiteľského záväzku svojej povinnosti nijako nezbavil - ako aj proti ručiteľovi, ktorý podľa ustanovenia (teraz ) ručením vzal na seba povinnosť voči veriteľovi, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník. Tomu nebráni ani skutočnosť, že nejde o záväzok solidárneho charakteru a že nemožno teda súdnym rozhodnutím vysloviť povinnosť oboch žalovaných zaplatiť dlh spoločne a nerozdielne.“

67. Vzhľadom na povahu ručiteľského vzťahu, na vymedzenie postavenia ručiteľa v , ako aj na vyššie uvedenú zaužívajú rozhodovaciu prax, ktorá je rešpektovaná aj v súčasnosti, nie je možné posúdiť vzťah ručiteľa a dlžníka ako solidárnych dlžníkov. Pokiaľ má preto žalovaný 1/ postavenie zákonného ručiteľa voči žalobcovi z titulu ručenia za záväzky, ktoré prešli na žalovaného 2/ z dôvodu Zmluvy o predaji časti podniku, potom žalovaný 1/ a žalovaný 2 nie sú solidárnymi dlžníkmi. Na základe uvedeného preto nie je možné v danej prejednávanej veci aplikovať spočívanie premlčacej lehoty podľa voči žalovanému 2/ z dôvodu, že sa začalo súdne konanie voči žalovanému 1/ ako ručiteľovi (aj keď pôvodne v postavení dlžníka), a to ani vtedy, pokiaľ by žalobca preukázateľne písomne oznámil žalovanému 2/, že prebieha súdne konanie voči žalovanému 1/. Vzhľadom k tomu, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú vo vzťahu ručiteľa a dlžníka, ktorý nezakladá solidárny záväzok, potom aplikácia spočívania premlčacej lehoty podľa voči žalobcovi 2/ ako dlžníkovi na základe Zmluvy o predaji časti podniku je vylúčená.

68. Okresný súd neprihliadol na námietku premlčania žalovaných 1/ a 2/, pretože mal za to, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ majú postavenie solidárnych dlžníkov, na ktoré sa uplatní spočívanie premlčacej lehoty podľa . Pretože dospel k záveru, že právny zástupca žalovaného 2/ sa zúčastňoval pravidelne konania od 30.06.2020 (aj keď sa stal účastníkom konania až na základe uznesenia súdu z 18.07.2022), teda bol podľa okresného súdu upovedomený o prebiehajúcom konaní, potom došlo k spočívaniu premlčacej lehoty voči žalovanému 2/ odo dňa jeho aktívnej účasti v konaní, t.j. od 30.06.2020, najneskôr od 03.11.2020, kedy si zástupca žalovaného 2/ prevzal doklady zo súdneho spisu.

69. Keďže podľa okresného súdu voči žalovanému 2/ nedošlo k premlčaniu z dôvodu spočívania premlčacej lehoty, potom nebola dôvodná ani námietka žalovaného 1/, ktorý mohol namietať premlčanie len vtedy, pokiaľ v zmysle by bola námietka premlčania žalovaného 2/ úspešná. Ako bolo uvedené vyššie, jedná sa o nesprávnu aplikáciu posúdenia právneho vzťahu žalovaného 1/ a 2/, ktorí nemajú postavenie solidárnych dlžníkov, a preto sa spočívanie lehoty podľa úpravy na daný právny vzťah neaplikuje.

70. Pokiaľ okresný súd poukazoval na ustanovenie , podľa ktorého v prípade pochybnosti predpokladá existenciu solidárnych záväzkov, toto ustanovenie je na daný prípad neaplikovateľné. V prejednávanej veci sa nejednalo o pochybnosť, či sa jedná o solidárny záväzok žalovaných 1/ a 2/, keďže z postavenia ručiteľa a hlavného dlžníka je vylúčená pochybnosť o povahe týchto záväzkov. Nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie nezakladá pochybnosť o povahe vzťahu ručiteľa a hlavného dlžníka a preto ani ustanovenie nemá vplyv na záver o nemožnosti aplikácie .

71. Po vyriešení povahy záväzku žalovaných 1/ a 2/, ktorý nie je solidárnym záväzkom, odvolací súd aplikoval tento záver na základe odvolacích dôvodov z hľadiska procesnoprávneho ako aj hmotnoprávneho, vzhľadom na procesný postup okresného súdu ako aj uplatnenú námietku premlčania.

72. Žalovaný 1/ ako aj žalovaný 2/ v podaných odvolaniach namietali nesprávnosť výroku napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý vyjadruje povinnosť žalovaných zaplatiť žalobcovi súdom priznanú sumu spoločne a nerozdielne a tvrdili, že z titulu ich vzťahu dlžníka a ručiteľa za záväzok žalobcu spoločne a nerozdielne nezodpovedajú. Nesprávnosť výroku napadnutého rozhodnutia o solidarite záväzku namietali z dôvodu, že na základe takéhoto nesprávneho posúdenia následne okresný súd nesprávne posúdil aj uplatnenú námietku premlčania. Žalovaný 2/ v odvolaní namietal aj to, že žalobca sa v návrhu na zmenu žaloby v podaní zo dňa 10.06.2022 nedomáhal zaplatenia ním uplatnenej pohľadávky voči žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne a napriek tomu okresný súd uznesením zo dňa 18.07.2022 rozhodol o zmene petitu nad rozsah návrhu žalobcu, pričom aj v odôvodnení tohto uznesenia zo dňa 18.07.2022 okresný súd nesprávne konštatoval, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy spoločne a nerozdielne. S uvedenými výhradami sa odvolací súd stotožnil.

73. Pri tomto odvolacom dôvode posudzoval odvolací súd podané odvolania žalovaných 1/ a 2/ podľa ich obsahu v zmysle článku 11 ods. 1 v spojení s . Žalovaní namietali, že výrok napadnutého rozhodnutia nezodpovedá povahe vzťahu žalovaných 1/ a 2/, keď títo nezodpovedajú za záväzok voči žalobcovi spoločne a nerozdielne, a teda boli nesprávnym spôsobom zaviazaní na plnenie voči žalobcovi a zároveň namietali, že žalobca sa takéhoto plnenia voči žalovaným ani nedomáhal.

74. Odvolací súd tento odvolací dôvod posudzoval z hľadiska dodržania zásady „ne ultra petitum“ vyjadrenej v . Pokiaľ by tvrdenie žalovaných v odvolaní o nesprávne formulovanom výroku, ktorého sa žalobca ani nedomáhal, zodpovedalo obsahu dispozičného úkonu žalobcu, potom by rozhodnutie okresného súdu o pripustení zmeny petitu v rozpore s návrhom žalobcu malo za následok existenciu procesnej vady konania a porušenie práva žalovaných na spravodlivý proces z dôvodu prekročenia žalobného návrhu žalobcu, t.j. vydania rozhodnutie ultra petit. Po preskúmaní procesného postupu okresného súdu musel odvolací súd konštatovať, že k takejto situácii v prejednávanej veci aj došlo.

75. Prekročením žalobného návrhu a porušením dispozičného princípu je aj priznanie iného spôsobu plnenia, oproti tomu, ktoré žalobca v žalobnom petite, resp. v návrhu na zmenu petitu požadoval alebo priznanie plnenia na základe iného skutkového stavu ako toho, ktorý tvrdil žalobca v žalobe, resp.

v návrhu na pripustenie zmeny žaloby a ktorý bol predmetom dokazovania v súdnom konaní (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 31.07.2003, sp. zn. ). Rozhodnutie o pripustení zmeny žaloby má zásadný význam pre ochranu procesných práv strán v spore a pre žalovaných z dôvodu, aby títo vedeli prispôsobiť svoju procesnú obranu voči uplatnenému nároku, ktorý je identifikovaný na základe konkrétnych skutkových okolností a tvrdení.

76. Z dispozičného princípu vyplýva, že žalobca v žalobnom návrhu, resp. v návrhu na zmenu žaloby vymedzuje predmet konania a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť iné plnenie alebo viac než čoho sa domáhajú. Je nepochybné, že zásada viazanosti súdu petitom ( zásada ne ultra petitum) vyžaduje aj to, aby súd neprisúdil iné plnenie než ktorého sa účastníci domáhajú (Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.: , Veľké komentáre, C. H. Beck, 2016, str. 1238). Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že nárok nemôže priznať z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31.03.2011) a nemôže priznať ani iné plnenie alebo iný spôsob plnenia, ktorý požaduje žalobca v žalobnom návrhu.

77. Vzhľadom na odvolacie dôvody odvolací súd posudzoval procesný postup strán sporu a okresného súdu v súvislosti so zmenou žaloby a formulácie žalobného petitu.

78. Odvolací súd konštatuje, že v súlade so zásadou viazanosti súdu petitom (ne ultra petitum) je aj požadovaný spôsob plnenia peňažného záväzku vo vzťahu ku kumulácii dlžníkov, t.j. z procesného hľadiska na strane žalovaných. V takom prípade nevyhnutnou náležitosťou návrhu na začatie konania je aj vyjadrenie povinnosti, akým spôsobom majú byť viacerí žalovaní zaviazaní na plnenie požadované žalobcom. Z doktrinálneho výkladu Števček, Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol.: II, 2. vydanie, Veľké komentáre, C. H. Beck, 2019, str. 1906 vyplýva: „V súlade s ustálenou praxou nie je súd oprávnený ultra petitom ( ) zaviazať žalovaných na plnenie spoločne a nerozdielne, pokiaľ to žalobca relevantným spôsobom nepožaduje.“

79. Znamená to, že aj vyjadrenie spôsobu plnenia, akým uplatňuje žalobca nárok voči viacerým žalovaným musí podliehať zásade viazanosti žalobným petitom.

80. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca navrhol svojím podaním zo dňa 10.06.2022 v spise na č.l. 216, aby okresný súd pripustil zmenu petitu žaloby tak, že: „Žalovaný v I. rade a žalovaný v II. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 7.352,38 Eur ... s tým, že plnením jedného zaniká povinnosť plnenia druhého v danom rozsahu.“

81. Žalobca sa teda návrhom na zmenu žaloby v zmysle a nasl. nedomáhal v navrhovanom žalobnom petite zaviazať žalovaných 1/ a 2/ na zaplatenie dlžnej sumy spoločne a nerozdielne. Navrhované znenie petitu „s tým, že plnením jedného zaniká povinnosť plnenia druhého v danom rozsahu“ nie je vyjadrením solidárnej zodpovednosti žalovaných, ale je vyjadrením zásady právnej istoty, aby sa zamedzilo vo vzťahu medzi dlžníkom a ručiteľom duplicitného plnenia vo vzťahu k veriteľovi, nejedná sa však o vyjadrenie solidarity záväzku a takéhoto spôsobu plnenia sa žalobca ani nedomáhal. Okresný súd však uznesením sp. zn. -220 zo dňa 18.07.2022 rozhodol o pripustení zmeny žaloby tak, že „Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu 7.352,38 Eur ... s tým, že plnením jedného zaniká povinnosť druhého v danom rozsahu.“

82. V rozpore s návrhom žalobcu na zmenu petitu okresný súd sám z vlastnej iniciatívy naformuloval zmenu petitu vo vzťahu k spôsobu plnenia viacerých žalovaných takým spôsobom, ktorého sa žalobca v návrhu na zmenu žaloby ani nedomáhal (solidárnej zaviazanosti) a aj v bode 2. odôvodnenia tohto rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal takejto zmeny, t.j. uložiť žalovaným povinnosť zaplatiť dlžnú sumu spoločne a nerozdielne, čo je v rozpore s návrhom žalobcu na zmenu petitu.

83. Okresný súd teda už pri vydaní uvedeného uznesenia o pripustení zmeny žaloby v rozpore so žalobným návrhom žalobcu, t.j. v rozpore s dispozičnou zásadou, kedy žalobca formuluje žalobný návrh ( s použitím a nasl. ), t.j. v rozpore so zásadou ne ultra petitum pripustil zmenu žaloby v znení, ktorej sa žalobca nedomáhal.

84. Na základe takéhoto nesprávneho rozhodnutia o pripustení zmeny žaloby, následne žalovaných 1/ a 2/ napadnutým rozhodnutím vo veci samej zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy s vyjadrením solidarity ich záväzkov, pričom takéhoto plnenia sa žalobca voči žalovaným 1/ a 2/, t.j. solidárnej zaviazanosti ani nedomáhal.

85. Vzhľadom na judikatúru najvyšších súdnych autorít, ako aj doktrinálny výklad, zaviazanie viacerých dlžníkov solidárnym spôsobom, hoci sa takéhoto plnenia žalobca v súdnom konaní nedomáhal, je postupom v rozpore s ust. , t.j. v rozpore so zásadou viazanosti žalobným návrhom.

86. Odvolací súd konštatuje, že jednou z nevyhnutných procesných podmienok konania je existencia žaloby. Vada sporového konania spočívajúca v nedostatku žaloby, ako procesnej podmienky konania, môže nastať aj v prípade, ak by došlo k porušeniu zásady ne ultra petitum, t.j. k prekročeniu žalobného návrhu, ktorý nespĺňa predpoklady uvedené v (viď Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.: , Veľké komentáre, C. H. Beck, 2016, str. 1238), pričom pod prekročením žalobného návrhu sa rozumie aj prisúdenie nároku, ktorého sa žalobca nedomáhal, resp. ako bolo uvedené vyššie, aj zaviazanie na spôsob plnenia vo forme pasívnej solidarity záväzku, ktorého sa žalobca nedomáhal. Z citovaného diela str. 800 vyplýva: „V súlade s autonómiou súkromnoprávnych vzťahov súdy neposkytujú ochranu právnemu vzťahu, právu ani nároku na plnenie o ochranu ktorého žalobca nežiadal. Súd sa teda v sporovom konaní nebude vecne zaoberať iným právnym vzťahom, iným právom ani plnením (čo do druhu alebo výšky), než aké sú uvedené v žalobe a nemôže priznať iné plnenie ako je žiadané v petite.“. Ako vyplýva aj z vyššie citovaného diela Komentára k k , pod porušením zásady ne ultra petitum sa rozumie aj postup pokiaľ okresný súd zaviaže žalovaných na plnenie spoločne a nerozdielne, hoci sa takéhoto plnenia žalobca nedomáhal.

87. Zaviazanie žalovaných 1/ a 2/ na zaplatenie dlžnej sumy spoločne a nerozdielne nezodpovedá žalobcom uplatnenému spôsobu plnenia voči žalovaným 1/ a 2/ a preto okresný súd porušil zásadu ne ultra petitum v rozpore s . Takýto postup je v rozpore so zásadou na spravodlivý proces vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/, keď okresný súd priznal iný spôsob plnenia, ktorého sa žalobca nedomáhal. V danom prípade bol preto naplnený odvolací dôvod podľa .

88. Odvolací súd zároveň konštatuje, že rozhodnutie ultra petit znamená (v časti, v ktorej rozhodol okresný súd nad rámec žalobného petitu) absenciu existencie žaloby, pričom existencia žaloby sa považuje za základnú procesnú podmienku súdneho konania. Jedná sa o takú vadu v procesných podmienkach, na ktorú inak odvolací súd prihliada aj keď nebola v odvolacích uplatnená podľa . Žalovaní však túto vadu namietli.

89. Posudzujúc obsah odvolania žalovaných a ich tvrdenia vo vzťahu k formulácii petitu nad rámec žalobného návrhu žalobcu, kedy žalovaný 2/ namietal aj nesprávny procesný postup okresného súdu pri rozhodnutí o pripustení zmeny žaloby, ktorý pripustil taký spôsob plnenia voči žalovaným 1/ a 2/ (solidárny záväzok), ktorého sa žalobca ani nedomáhal, bol podľa odvolacieho súdu uplatnený aj odvolací dôvod podľa . Posudzujúc odvolanie žalovaného 2/ podľa jeho obsahu, tento dôvodne namietal, že aj právoplatné procesné rozhodnutie okresného súdu sp. zn. -220 zo dňa 18. júla 2022 má vadu v zmysle , keďže okresný súd rozhodol o zmene žaloby nad rámec žalobného návrhu spôsobom plnenia, ktorého sa žalobca voči žalovaným 1/ a 2/ nedomáhal. Práve uvedené uznesenie o pripustení zmeny žaloby vymedzilo predmet konania spôsobom na plnenie voči žalovaným 1/ a 2/, ktorého sa žalobca nedomáhal a ktorý spôsob plnenia v rozpore so zásadou ne ultra petitum uviedol okresný súd aj do výroku napadnutého rozhodnutia, t.j. rozhodnutia vo veci samej. Uvedené uznesenie o pripustení zmeny žaloby bolo podkladom pre nesprávne rozhodnutie vo veci samej v rozpore so zásadou ne ultra petitum.

90. Pretože na základe odvolania žalovaných 1/ a 2/ odvolací súd zistil existenciu odvolacieho dôvodu podľa , t.j vadu právoplatného uznesenia o zmene žaloby, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, bolo potom povinnosťou odvolacieho súdu podľa a v spojení s zrušiť napadnuté rozhodnutie vo veci samej v prvej výrokovej vete, ktorou okresný súd žalovaných 1/ a 2/ zaviazal na zaplatenie uplatnenej sumy spoločne

a nerozdielne, pretože porušuje zásadu zákazu rozhodovania ne ultra petitum podľa , čo je porušením procesných práv žalovaných v takej intenzite, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces. Zároveň odvolací súd v zmysle zrušil aj uznesenie okresného súdu sp. zn. -220 zo dňa 18.07.2022, ktorým pripustil zmenu žaloby nad rámec návrhu žalobcu na zmenu žaloby.

91. Zrušením napadnutého rozhodnutia, ako aj uznesenia o pripustení zmeny žaloby bude okresnému súdu umožnené odstrániť viaceré pochybenia, ku ktorým došlo v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, keď okresný súd dlhodobo konal so zástupcom subjektu, ktorý nebol účastníkom konania (do pripustenia žalovaného 2/ do konania konal so zástupcom žalovaného 2/, ktorý účastníkom konania nebol), zabezpečí preukázateľné doručenie žaloby, prípadne ďalších listín, žalovanému 2/, ktorej nedoručenie žalovaný 2/ okresnému súdu vytýkal, pričom z obsahu spisu nevyplýva jej doručenie. Všeobecné konštatovanie okresného súdu, že žalovaný 2/ musel mať žalobu k dispozícii nezodpovedá obsahu spisu, z ktorého nevyplýva preukázateľné doručenie žaloby, ako základného procesného predpokladu na zabezpečenie ochrany práv žalovaného 2/ v spore. Zrušením napadnutého rozhodnutia vo veci samej ako aj uznesenia o pripustení zmeny žaloby bude umožnené okresnému súdu správne rozhodnúť o zmene žaloby v zmysle procesného návrhu žalobcu zo dňa 10.06.2002 pri zachovaní zásady podľa , t.j. zákazu rozhodovania ultra petit.

92. Odvolací súd nad rámec uvedeného udáva, že pokiaľ okresný súd v napadnutom rozhodnutí na viacerých miestach poukazoval na to, že konania sa od 30.06.2020 zúčastňoval zástupca žalovaného 2/, hoci bol predvolávaný žalovaný 1/, a teda súdneho konania sa zúčastnila osoba, ktorá nemala postavenie účastníka konania, v danom prípade sa jedná o pochybenie na strane súdu. Bez ohľadu na to, či sa sám žalovaný 2/, predtým ako súd rozhodol o vstupe žalovaného 2/ do konania, považoval za účastníka konania z titulu Zmluvy o predaji časti podniku, je to súd, ktorý, okrem iného, pri vedení každého pojednávania v zmysle zisťuje, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Nejedná sa len o formálnu činnosť súdu, ale zmyslom uvedeného ustanovenia je skúmanie a zistenie splnenia procesných podmienok vedenia pojednávania, t.j. či sa pojednávanie vedie s osobami, ktoré boli naň predvolané, v danom prípade s účastníkmi konania. Je to súd, a nie strana sporu, ktorý má procesnú povinnosť zisťovania splnenia procesných podmienok vedenia pojednávania.

93. Odvolací súd konštatuje, že Zmluva o predaji (časti) podniku, a v tej súvislosti prechod záväzku na tretiu osobu, neznamená ex offo, t.j. automaticky, že kupujúci podniku sa stáva aj účastníkom konania. Bez ohľadu na spôsob prevodu alebo prechodu záväzku na tretiu osobu, ktorá pôvodne účastníkom konania nebola, sa vyžaduje procesná aktivita žalobcu, t.j. buď jeho návrh na pristúpenie do konania ďalšieho subjektu alebo návrh na zmenu na strane žalovaného. Takýto postup bol žalobcom realizovaný až na pojednávaní dňa 13.04.2022 vo vzťahu k žalovanému 2/.

94. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie v prvom výroku vo veci samej, zrušil aj závislý druhý výrok napadnutého rozhodnutia o trovách konania. O náhrade trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa v novom rozhodnutí o veci.

95. Z dôvodu zabránenia ďalším nehospodárnosti konania sa odvolací súd vyjadruje k jednotlivým odvolacím námietkam žalovaných 1/ a 2/ nasledovne.

96. K otázke posúdenia uplatnenej námietky premlčania odvolací súd udáva nasledovné.

97. Ako už bolo uvedené okresný súd nesprávne aplikoval spočívanie premlčacej lehoty podľa z dôvodu, že na strane žalovaných 1/ a / sa nejedná o solidárnych dlžníkov. Napriek uvedenému dospel odvolací súd k záveru, že pohľadávka uplatnená žalobcom voči žalovaným 1/ a 2/ premlčaná nie je a námietka premlčania nie je dôvodná.

98. Ako bolo uvedené vyššie, žaloba bola doručená na súd dňa 25.01.2019, t.j. včas počas plynutia premlčacej lehoty voči žalovanému 1/, pôvodne dlžníkovi žalobcu. Žaloba bola podaná teda včas pred uplynutím štvorročnej premlčacej lehoty aj vo vzťahu k faktúre. č. 383 s najskorším dátumom splatnosti dňa 20.11.2017.

99. V priebehu konania došlo k zisteniu predaja časti podniku žalovaného 1/ v prospech žalovaného 2/, keď medzi žalovanými sporné nebolo, že predmetná pohľadávka uplatnená žalobcom prešla pri predaji podniku zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/. V priebehu konania po pripustení vstupu žalovaného 2/ do konania došlo v zmysle a k zmene postavenia žalovaného 1/ z pôvodného dlžníka na zákonného ručiteľa a žalovaný 2/ sa stal dlžníkom žalobcu.

100. Hoci okresný súd v napadnutom rozhodnutí citoval aj , podľa ktorého zmena v osobe dlžníka alebo veriteľa nemá vplyv na plynutie premlčacej lehoty, pri uplatnení námietky premlčania túto neposudzoval aj z hľadiska tohto ustanovenia. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný 2/ ešte pred rozhodnutím súdu prvej inštancie vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 26.08.2022 v spise na č.l. 230 a 231, t.j. ktoré je súčasťou súdneho spisu a ktoré bolo doručené aj žalobcovi, poukazoval na právnu úpravu premlčania, vrátane ust. . Uvedené ustanovenie teda bolo súčasťou vyjadrenia žalovaného 2/ ako strany sporu, bolo doručené žalobcovi, nachádza sa v súdnom spise, okresný súd ho v napadnutom rozhodnutí citoval a preto odvolací súd neaplikoval ust. a nevyzýval strany sporu pred rozhodnutím odvolacieho súdu na vyjadrenie sa k tomuto ustanoveniu, vzhľadom k tomu, že bolo už v konaní použité.

101. Odvolací súd sa zaoberal účinkami a účelom citovaného ustanovenia (v rovnakom znení nachádzajúcom sa aj v ust. ). Zmyslom tohto ustanovenia je zachovať nezmenený stav majetkového práva, v danom prípade pohľadávky, t.j. v takom stave, v akom sa nachádzalo v čase zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka. Znamená to, že právnemu nástupcovi (v danom prípade žalovanému 2/ po žalovanom 1/) sa započítava aj čas premlčacej lehoty jeho právneho predchodcu. Treba zdôrazniť, že majetkové práva podliehajú voľnej dispozícii osôb súkromnoprávnych vzťahov a nie sú viazané na konkrétnu osobu. Ustanovenie je vyjadrením zásady nemennosti majetkového stavu práva, ktoré podlieha premlčaniu, na ktoré nemá vplyv zmena, v danom prípade v osobe dlžníka. Otázkou je, či uvedená zásada platí aj v prípade spočívania premlčacej lehoty. Z diela Švestka, Spáčil, I., J. a kol.: Občanský zákonník I, Velké Komentáře, 2. vydání, 2009, str. 621, výklad k v znení rovnakom ako ustanovenie , vyplýva: „Inak povedané, právne postavenie právneho nástupcu je rovnaké ako jeho právneho predchodcu (to sa týka nielen možnosti uplatnenia námietky premlčania, ale aj pretrhnutia premlčania a spočívania premlčania atď.).“ Rovnaký záver je uvedený aj v diele Oľga Ovečková a kol.: , 2, Komentár, Iura Edition, 2012, str. 361, tretie, doplnené a prepracované vydanie, z ktorého vyplýva: „Ak dôjde k zmene osoby dlžníka alebo veriteľa, táto skutočnosť nemá vplyv na premlčaciu dobu. Vyplýva to z toho, že nový dlžník alebo veriteľ vstupujú do záväzku a preberajú všetky z neho vyplývajúce práva a povinnosti, a to aj pokiaľ ide o premlčaciu dobu. Preto sú v tom istom postavení ako ich predchodcovia, a to aj so zreteľom na spočívanie alebo prerušenie premlčacej doby, príp. jej predĺženie existujúce pred ich vstupom do záväzku.“

102. Jedná sa o vyjadrenie zásady, že právny nástupca, v tomto žalovaný 2/ z titulu nadobudnutia podniku po žalovanom 1/, vstúpil do rovnakého stavu žalobcom uplatnenej pohľadávky. Pokiaľ preto uplatnil žalobca pôvodne voči žalovanému 1/ ako dlžníkovi pohľadávku v rámci plynutia štvorročnej premlčacej lehoty podaním žaloby, v zmysle došlo k spočívaniu premlčacej lehoty, t.j. tento stav, vrátane spočívania premlčacej lehoty prevzal aj žalovaný 2/ ako kupujúci z titulu zmluvy o predaji (časti) podniku. Pokiaľ v takto začatom a neskončenom konaní došlo k pripusteniu vstupu žalovaného 2/ už ako dlžníka žalobcu do konania, keď žalovaný 2/ prevzal záväzok v stave spočívania premlčacej lehoty, nemohla byť takýmto procesným postupom pohľadávka voči žalovanému 2/ premlčaná, pretože podaním žaloby pôvodne voči žalovanému 1/ ako dlžníkovi premlčacia lehota spočívala a tento stav pohľadávky prevzal aj žalovaný 2/ z titulu zmluvy o predaji podniku. Pokiaľ v takto neskončenom konaní, v rámci ktorého došlo k spočívaniu premlčacej lehoty, došlo k pripusteniu vstupu žalovaného 2/ do konania, pohľadávka žalobcu voči žalovanému 2/ nebola premlčaná, vzhľadom na uplatnenie princípu prevzatia rovnakého stavu pohľadávky, vrátane spočívania premlčacej lehoty podľa , ktoré je v zmysle ustanovením kogentným. Pretože pohľadávka voči žalovanému 2/ z dôvodu aplikácie premlčaná nie je, nemohol ani žalovaný 2/ v zmysle úspešne uplatniť námietku premlčania. Záver okresného súdu, že nie je premlčaná pohľadávka žalobcu voči žalovaným 1/ a 2/, je správny, aj keď z dôvodu iného právneho posúdenia spočívania premlčacej lehoty.

103. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že okresný súd pripustil vstup žalovaného 2/ do konania až na základe návrhu žalobcu zo dňa 13.04.2022. Ustanovenie až 406 upravuje rôzne

predpoklady spočívania premlčacej lehoty. Ako bolo uvedené vyššie, v danom prípade majetkové právo nie je viazané na konkrétnu osobu. Ak preto došlo k spočívaniu premlčacej lehoty podaním žaloby voči pôvodnému, v tom čase existujúcemu dlžníkovi, došlo k spočívaniu lehoty v súlade s vo vzťahu k predmetnej pohľadávke a tento účinok spočívania lehoty nastal aj voči žalovanému 2/, ktorý v takto neskončenom konaní, v ktorom spočívala premlčacia lehota, vstúpil následne do konania. Rozhodnutia uvedené žalovanými v odvolaniach, podľa ktorých dochádza k spočívaniu premlčacej lehoty voči subjektu v prípade uplatnenia žaloby až okamihom podania návrhu na vstup do konania, by bolo aplikovateľné vtedy, ak by sa právne postavenie žalovaného 2/ neodvíjalo od postavenia žalovaného 1/ ako pôvodného dlžníka. Pokiaľ však došlo k spočívaniu premlčacej lehoty podaním žaloby voči pôvodnému dlžníkovi, t.j. žalovanému 1/, toto spočívanie sa v celom rozsahu v zmysle vzťahuje aj na žalovaného 2/, ako právneho nástupcu žalovaného 1/ a premlčacia lehota nezačala zmenou v osobe dlžníka znova plynúť v rozpore s , pretože účinky spočívania lehoty trvali, vzhľadom na podanie žaloby voči pôvodnému dlžníkovi, počas celého konania, do ktorého vstúpil aj žalovaný 2/ v stave spočívania premlčacej lehoty.

104. Vo vzťahu k ďalším výhradám žalovaných v odvolaní udáva odvolací súd nasledovné. Obidvaja žalovaní v odvolaní namietali absenciu pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/ z dôvodu, že v konaní nebol preukázaný postup žalobcu podľa , v zmysle ktorého môže veriteľ uplatňovať nárok voči ručiteľovi len vtedy, ak dlžník nesplnil svoj záväzok potom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Žalovaní tvrdili, že žiadnu takúto písomnú výzvu žalobca voči žalovanému 2/ nevykonal, a teda nemôže sa domáhať svojho nároku voči žalovanému 1/ ako ručiteľovi.

105. Odvolací súd konštatuje, že takúto procesnú obranu žalovaní pred rozhodnutím súdu prvej inštancie neuplatnili. V zmysle v odvolaní ani len netvrdili, že pri uplatnení tejto procesnej obrany prvýkrát v odvolaní boli splnené podmienky novoty v zmysle citovaného ustanovenia. Žalovaní teda ani len netvrdili, že by žalovaný 1/ a žalovaný 2/ bez svojej viny nemohli uplatniť túto námietku v konaní pred súdom prvej inštancie. Podľa odvolacieho súdu nebolo preukázané splnenie predpokladov na posúdenie tejto procesnej obrany ako novoty v odvolacom konaní, ktorú by mal odvolací súd v odvolacom konaní zohľadniť a preto na tieto tvrdenia žalovaných neprihliadol.

106. Odvolací súd však zdôrazňuje, že vzhľadom na zrušenie napadnutého rozhodnutia a jeho vrátenie súdu prvej inštancie sa uvedené tvrdenia ako procesná obrana stávajú súčasťou tvrdení žalovaných a bude povinnosťou okresného súdu v novom rozhodnutí vo veci sa s touto procesnou obranou vysporiadať.

107. Podľa odvolacieho súdu nie sú dôvodné výhrady žalovaných uvedené v odvolaní o nesplnení vecných predpokladov na priznanie nároku, keď namietali jeho základ z dôvodu nesplnenia povinností žalobcu podľa sprostredkovateľskej zmluvy a teda namietali, že nárok žalobcu na províziu nevznikol.

108. Okresný súd správne poukázal na to, že vznik nároku žalobcu na zaplatenie sprostredkovateľskej odmeny sa podľa čl. II. bod 1 Zmluvy viazal na preukázanie spôsobu vykonania sprostredkovateľskej činnosti, odobratie produktov od žalovaného 1/ treťou stranou a uhradenie príslušnej kúpnej ceny. Okresný súd mal preukázané, že žalobca pre žalovaného 1/ sprostredkoval obchody okrem iného aj s firmami Wirtgen a Rockster na základe záznamov žalobcu z č.l. 76 až 85, zápisníc z mítingov na č.l. 86 – 90, ako aj výpoveďou svedkyne D., ktorá doručila žalobcovi zoznam z č.l. 140-141, resp. 153 a potvrdila, že ide o zoznam zrealizovaných zákaziek na základe sprostredkovania žalobcom. V predžalobnej výzve zároveň doručil žalobca žalovanému aj záznamy z rokovaní v zmysle čl. II. Sprostredkovateľskej zmluvy, čo vyplýva z e-mailu z č.l. 171, ktorý p. G. adresovala právnikovi žalovaného a v ktorom je uvedené, že všetky faktúry predložené žalobcom sú z vecného hľadiska v poriadku, obchody sa zrealizovali, platby boli pripísané žalovanému.

109. Odvolací súd súhlasí zo záverom okresného súdu, že predpoklady na zaplatenie odplaty sú uvedené v čl. II. Zmluvy a týkajú sa preukázania sprostredkovateľskej činnosti vykonanej žalobcom, odobratia produktov a uhradenia kúpnej ceny, čo podľa okresného súdu žalobca preukázal na základe vykonaného dokazovania. Okresný súd preto správne dospel k záveru o preukázaní vzniku nároku na zaplatenie uplatnenej sprostredkovateľskej odmeny.

110. Podľa odvolacieho súdu okresný súd správne posúdil procesnú obranu žalovaných, ktorí poukazovali na neposkytnutie súčinnosti zo strany žalobcu (neposkytnutie žalovanému 1/ podpory pri vyjednávaniach so zákazníkmi ohľadne cien, viac nákladov, predaja nadvýroby, absencia prehľadu zo strany žalobcu o realizovaných obchodných prípadoch, nezasielanie dokumentácie) a správne uviedol, že vo vzťahu k vzniku nároku na zaplatenie sprostredkovateľskej odmeny sa jedná o irelevantné tvrdenia, ktoré nemali vplyv na vznik nároku na zaplatenie odmeny. Okresný súd správne konštatoval, že obchodné prípady uvedené vo faktúrach žalobca sprostredkoval a pokiaľ žalovaní v odvolaní namietali, že tieto skutočnosti nepreukázal, t.j. že pričinením žalobcu došlo k sprostredkovaniu obchodov, okresný súd odkazom na konkrétne listinné doklady a vyjadrenia konkrétnych osôb (p. Blahová, e- mail p. G.) správne vyhodnotil zistený skutkový stav, že sa jednalo o tie obchody, ktoré boli sprostredkované žalobcom, t.j. boli uzavreté jeho pričinením. Tieto skutkové závery okresného súdu žalovaní konkrétnym spôsobom v odvolaní nenamietali, t.j. že by z dokladov identifikovaných súdom (záznamy z č.l. 76-85, č.l. 86-90, zoznam zrealizovaných zákaziek odoslaný p. D. v spise na č.l. 140-141, č.l. 153, ako aj e- mailu p. G. z č.l. 171) nevyplýval záver o sprostredkovaní uzavretia konkrétnych obchodov pričinením a činnosťou žalobcu. Odvolací súd preto na tvrdenie žalovaných v odvolaní, že nebola preukázaná aktívna činnosť žalobcu pri sprostredkovaní neprihliadol a okresný súd správne vyhodnotil zistený skutkový stav.

111. Pokiaľ namietali žalovaní v priebehu konania ako aj v odvolaní neplnenie povinností uvedených v bode I. ods. 2 Zmluvy (zabezpečovať koordináciu činností medzi žalovaným 1/ ako záujemcom a tretími osobami, zabezpečovať obchodno-technickú a logistickú činnosť), okresný súd správne posúdil skutočnosť, že obchodné prípady uvedené vo vyúčtovaných faktúrach žalovaný sprostredkoval (aj na základe podkladov od samotného žalovaného 1/), sporným bolo to, že žalobca nesplnil povinnosti uvedené v bod I. ods. 2 Zmluvy.

112. Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu v tom, že predpokladom vzniku nároku na zaplatenie odmeny bolo preukázanie vykonania sprostredkovateľskej činnosti, vrátane preukázania odobratia produktov a uhradenia kúpnych cien tretími osobami, čo preukázané v konaní bolo, čím došlo k splneniu predpokladov na vyplatenie sprostredkovateľskej odmeny. Z predložených dokladov a vykonaného dokazovania okresný súd správne konštatoval, že sa jednalo o zmluvy, ktoré sprostredkoval žalobca, t.j. aktívne sa podieľal na ich uzavretí. Tvrdenie o nesplnení ďalších povinností podľa čl. I. bod 2 Zmluvy (zabezpečovať koordináciu činností medzi záujemcom a treťou osobou, obchodno-technickú a logistickú činnosť) okresný súd správne vyhodnotil ako irelevantné pre posúdenie vzniku nároku na zaplatenie sprostredkovateľskej odmeny. Ako vyplýva z čl. II. bod 1 Zmluvy predpokladom vzniku nároku na sprostredkovateľskú odmenu bolo preukázanie, že sprostredkovateľskú činnosť, ktorá je definovaná v čl. I. bod 1 Zmluvy ako „sprostredkovanie uzatvorenia zmluvy alebo získanie objednávky pre záujemcu“ žalobca vykonal, tretia osoba zmluvu uzavrela, odobrala produkty a cenu zaplatila. Takto dohodnuté predpoklady na zaplatenie sprostredkovateľskej odmeny žalobca preukázal, ako vykonané dokazovanie správne okresný súd vyhodnotil. Nesplnenie ďalších povinností uvedených v čl. I bod 2 Zmluvy podľa odvolacieho súdu v súlade so záverom okresného súdu nemá vplyv na vznik nároku žalobcu na zaplatenie sprostredkovateľskej odmeny, keďže táto nie je viazaná na vykonávanie iných, napr. koordinačných činností, ale na samotnú sprostredkovateľskú činnosť definovanú v čl. I. bod. 1 Zmluvy, t.j. na sprostredkovanie uzatvárania zmlúv, pričom predpoklady na vznik nároku na odmenu, t.j. uzavretie zmlúv, rokovanie žalobcu s treťou osobou, uhradenie ceny treťou osobou žalovanému, preukázané boli. Záver okresného súdu o vzniku nároku na sprostredkovateľskú odmenu je preto správny a odvolací súd sa s ním stotožnil.

113. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní rozhodne opätovne o návrhu žalobcu na zmenu žaloby, pričom je viazaný žalobným petitom uvedeným žalobcom v návrhu na zmenu žaloby. Po pripustení zmeny žaloby na základe dispozičného úkonu žalobcu rozhodne opätovne o nároku žalobcu s prihliadnutím na vyššie uvedené závery odvolacieho súdu, ktorými je okresný súd viazaný podľa . Okresný súd bude v ďalšom konaní postupovať tak, aby nedošlo k porušeniu procesných práv strán sporu. Najmä zabezpečí, aby vzhľadom na výhrady žalovaného 2/ tomuto boli preukázateľne doručené všetky listinné doklady nachádzajúce sa v súdnom spise, vrátane žaloby. Konštatovanie okresného súdu v bode 31. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že žalovaný 2/ nepochybne musel disponovať aj žalobou, vychádzajúc z doručenky v spise na č.l. 128a ako aj s prihliadnutím na úkony zástupcu žalovaného 2/, ktorý navyše vykonával úkony v čase, keď nebol žalovaný 2/ účastníkom konania, sú len dohadom a predpokladom. Žiadne preukázateľné doručenie žaloby žalovanému 2/ zo spisu nevyplýva. Doručenka, na ktorú odkazuje okresný súd v spise na č.l. 128a neobsahuje dátum a ani

žiadne vymedzenie listín, ktoré mali byť zástupcom žalovaného 2/ (aj keď nebol účastníkom konania) prevzaté. Okresný súd prihliadne aj na tie tvrdenia strán sporu, ktoré boli uvedené v rámci odvolacieho konania, pokiaľ majú povahu procesnej obrany a s týmito tvrdeniami, resp. aj s ďalšími tvrdeniami, príp. dôkazmi predloženými do opätovného rozhodnutia vo veci samej sa okresný súd náležite vysporiada pri zachovaní procesných práv strán sporu.

114. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).