Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-415-2006.pdf
PDF · 75.3 KB
Case nature
Area
Subarea
8Er/415/2006
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného Slovenský plynárenský priemysel, a. s., so sídlom Mlynské nivy 44/A, Bratislava, IČO: 35 815 256, proti povinnému GourmetS s. r. o., so sídlom Palúčanská 20, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 370 142, pre vymoženie pohľadávky 424,35 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Mikeskom, so sídlom Exekútorského úradu Bellova 1555, Liptovský Mikuláš, pod sp. zn. Ex 294/06, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e.
Súd oprávnenému u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Mikeskovi trovy exekúcie vo výške 23,49 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Mikeskom sa dňa 24. 05. 2006 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 294/06 na vymoženie pohľadávky vo výške 12 784,- Sk s príslušenstvom, priznanej vykonateľným platobným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 14. 12. 2005, sp. zn. 1Rob/650/2005. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 006814* zo dňa 26. 06. 2006, ktoré v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 12 784,- Sk, trovy predchádzajúceho konania 635,- Sk a trovy exekúcie.
V priebehu konania postúpil súdny exekútor tunajšiemu súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 10. 02. 2011. Oprávnený svoj návrh odôvodnil nemajetnosťou povinného.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Exekučné konanie, ako konanie návrhové, je ovládané tzv. dispozičnou zásadou, na základe ktorej môže exekúcia začať len na návrh oprávneného a nemôže sa v nej pokračovať proti jeho vôli. Oprávnený môže v ktoromkoľvek štádiu navrhnúť zastavenie exekúcie a súd je povinný jeho vôľu rešpektovať. Dôvodom podaného návrhu na zastavenie exekúcie je súdnym exekútorom zistená nemajetnosť povinného. V dôsledku tejto skutočnosti bolo v záujme oprávneného podať návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko ďalším pokračovaním exekúcie by vznikali náklady, ktoré by pre nemajetnosť povinného znášal oprávnený. Preto, ak oprávnený navrhol, aby bola exekúcia zastavená pre nemajetnosť povinného, súd rozhodol s súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. c) v spojení s ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a exekúciu zastavil.
Súdny exekútor si v podaní, ktorým postupoval návrh oprávneného, uplatnil trovy exekúcie vo výške 27,47 Eur, predložil ich špecifikáciu a exekútorský spis Ex 294/06.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
V súlade s vyššie citovaným ustanovením a s poukazom na ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie, ktoré má za primerané, hospodárne, účelné a preukázateľné.
Predmetné exekučné konanie začalo dňa 24. 05. 2006, preto podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) patrí súdnemu exekútorovi odmena a náhrady podľa vyhlášky v znení platnom do 30. 04. 2008. Preskúmaním exekútorského spisu a po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, mu súd podľa 14 ods. 1 a 2 vyhlášky priznal odmenu za jednu hodinu účelne vynaloženú na exekúciu vo výške 6,64 Eur.
V súlade s § 15 vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi aj paušálna odmena vo výške po 3,32 Eur za získanie poverenia na vykonanie exekúcie a za doručenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie (doručované súdnym exekútorom), spolu vo výške 6,64 Eur.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi paušálnu sumu odmeny za úkon označený ako doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, nakoľko z doručeniek nachádzajúcich sa v exekútorskom spise vyplýva, že upovedomenie bolo doručované prostredníctvom pošty a nie súdnym exekútorom. Pokiaľ na doručenie súdny exekútor využije služby iného subjektu (pošta), potom mu nevzniká právo na odmenu za doručenie, ale len náhrada poštovného. Priznaním odmeny za doručenie, ktoré súdny exekútor, by bola porušená zásada priznávania odmeny len za úkony, ktoré boli reálne vykonané exekútorom, resp. zamestnancami jeho úradu, pri vykonávaní exekučnej činnosti. Naviac, podanie zásielky na poštovú prepravu rozhodne nemožno považovať za exekučnú činnosť v právnom zmysle slova. Na doručenie exekútorských listín prostredníctvom pošty sa totiž nevyžaduje, aby bola tá ktorá osoba štátom určená a splnomocnená na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (§ 2 ods. 1 Exekučného poriadku). Odmeňovanie súdneho exekútora tak, ako ho pozná vyhláška, je prejavom zohľadnenia odbornej kvalifikovanosti, zodpovednosti súdneho exekútora za bezchybný priebeh konania a v neposlednom rade náročnosti jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Samostatný úkon spočívajúci v odoslaní listiny na poštovú prepravu má charakter administratívnej práce, pričom odmena za takéto práce je zahrnutá podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora.
Popri odmene súd priznal exekútorovi aj náhradu hotových výdavkov predstavujúcich poštovné vo výške 7,55 Eur.
Súdny exekútor preukázal, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) a v špecifikácii si uplatnil DPH z odmeny. Súd preto v súlade s § 196 Exekučného poriadku zvýšil priznanú odmenu vo výške 13,28 Eur o 20 % DPH, t. j 2,66 Eur.
Celkom tak súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 23,49 Eur, ktoré je povinný zaplatiť exekútorovi oprávnený.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdu o zastavení exekúcie môže oprávnený aj povinný podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v štyroch vyhotoveniach.
Podľa § 374 ods. 4 posledná veta O. s. p., ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Proti rozhodnutiu súdu o trovách exekúcie môže podať odvolanie oprávnený, povinný aj súdny exekútor.
Podľa § 374 ods. 4 prvá a druhá veta O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.