Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24P-370-2010.pdf
PDF · 98.58 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/370/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v konaní pred samosudkyňou Mgr. Máriou Sitárovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého J. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, detašované pracovisko Zlaté Moravce ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: Z. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M., F. XXXX/XX, zastúpený Mgr. Janou Hoksovou, advokátkou so sídlom Volkovce, J. Kalinčiaka 13 a X. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M., J. XXXX/X, t. č. bytom Q. XXX, zastúpená Mgr. Martinom Vanekom, advokátom so sídlom Bratislava, Štefunkova č. 9 o návrhu otca na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd zveruje maloletého J. R., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke a otca zaväzuje prispievať na jeho výživu sumou vo výške 100,- eur mesačne a to za obdobie od 28.09.2010 do 30.04.2012 a od 01.05.2012 sumou vo výške 150,- eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Zročné výživné súd otcovi neurčuje.
Súd upravuje styk otca s maloletým J. R., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každú v stredu v čase od 15.30 hod, kedy si otec maloletého prevezme z Materskej školy na T. ulici v M. a po ukončení stretnutia o 18.00 hod matke maloletého v mieste bydliska dieťaťa v čas a riadne odovzdá, ďalej je otec oprávnený stretávať sa s maloletým v párnom týždni v kalendárnom roku v sobou v čase od 13.00 hod do 17.00 hod a v nepárnom týždni v kalendárnom roku v nedeľu v čase od 13.00 hod do 17.00 hod s tým, že si otec maloleté dieťa v mieste bydliska dieťaťa prevezme a po ukončení stretnutia na tom istom mieste maloleté dieťa matke v čas a riadne odovzdá. Matka je povinná maloleté dieťa na stretnutia s otcom v čas a riadne pripraviť a v stanovenú hodinu otcovi v čas a riadne odovzdať.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ - otec maloletého dieťaťa sa svojím písomným návrhom podaným na tunajší súd dňa 28.09.2010 domáhal, aby Okresný súd v Nitre zveril maloletého J. do výchovy a osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 100,- eur mesačne. Zároveň žiadal, aby súd upravil aj jeho styk s maloletým dieťaťom a to na každý utorok a štvrtok od 15.30 hod do 18.00 hod, párnu sobotu od 9.00 hod do 18.00 hod, nepárnu nedeľu od 9.00 hod do 18.00 hod, počas letných prázdnin štyri týždne počnúc tretím júlovým týždňom od pondelka do nedele druhého augustového týždňa, každý párny rok počas vianočných sviatkov od 23.decembra do 28.decembra a každý nepárny rok od 28.decembra do 2.januára, každý párny rok počas jarných prázdnin a nepárny rok počas veľkonočných sviatkov.
Zároveň žiadal predbežným opatrením upraviť jeho styk s maloletým dieťaťom v rozsahu utorka a štvrtka, párnej soboty a nepárnej nedele. Svoj návrh odôvodnil tak, že od apríla 2009 nežije s manželkou - matkou dieťaťa v spoločnej domácnosti, nastali medzi nimi vážne rozpory, ktoré ho viedli k podaniu návrhu na rozvod manželstva. Odkedy nežijú v spoločnej domácnosti, dieťa je vo výlučnej starostlivosti matky, on mesačne prispieva sumou 230,- eur. Aj on sa chce stretávať s maloletým a podieľať sa na jeho výchove, avšak matka dieťaťa mu v stretnutiach opakovane bránila, vydierala ho a od septembra 2009 syna skoro vôbec nevidel.
Otec vypočutý ako účastník konania uviedol, že trvá na podanom návrhu. V podstate sa ohľadne dieťaťa aj vedia dohodnúť, problémom zostáva iba jeho styk s maloletým. Po podaní návrhu na rozvod sa s dieťaťom stretával iba za prítomnosti matky, bolo to asi štyrikrát v parku. Toto bolo v roku 2010, od februára prebiehal styk za asistencie pracovníčok z úradu práce. Styk prebiehal až na základe predbežného opatrenia a za prítomnosti matky. On nechce, aby bol styk za prítomnosti matky. Výživné platí po 100,- eur mesačne.
Právny zástupca otca uviedol, že matka dieťaťa sa s rozvodom nedokáže vyrovnať. Otcovi formou SMS správ píše veci, v ktorých sa vulgárne vyjadruje. V konaní o rozvod manželstva sa matka spočiatku vyjadrovala, že v ich manželstve panovala harmónia, bolo to ideálne manželstvo, dochádzalo iba k bežným hádkam a až po referáte, kedy už bolo zrejmé, že manželstvo sa už zachrániť nedá, začala matka dieťaťa poukazovať na skutočnosti, že bola fyzicky napádaná, že sa otec k dieťaťu správal nevhodne, začala ho obviňovať z alkoholizmu a týrania a pod. Zo znaleckého posudku vyplýva, že dieťa nemá problém v kontakte s otcom, styk prebieha za prítomnosti matky a to buď v súlade s predbežným opatrením alebo podľa rozhodnutia matky. Čo sa týka obvinenia z užívania drog otcom, tak z ich pohľadu sú to abnormálne obštrukcie, ktoré spôsobujú prieťahy v konaní, matka vyšla zo znaleckého posudku ako psychicky labilná s tým, že 90% jej pravdy je lož a v podstate by mohli vzniknúť pochybnosti či je schopná vychovávať dieťa. právny zástupca otca v konečnom návrhu žiadal zveriť maloletého J. do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazať výživným vo výške 100,- eur mesačne od podania návrhu a od mája 2012 vo výške 150,- eur mesačne, styk navrhuje upraviť každú stredu v čase od 15.30 hod kedy si otec maloletého vyzdvihne v MŠ a v čase o 18.00 hod matke dieťa vráti. Ďalej bude styk prebiehať v párnom týždni v sobotu a nepárnom týždni v nedeľu v čase od 10.00 hod do 17.00 hod.
Matka vypočutá ako účastníčka konania uviedla, že po tom čo prestali spolu žiť mohol otec za dieťaťom prísť kedy chcel. Chodieval raz za dva týždne, ale keď mu niekto zavolal, tak sa jednoducho zobral a odišiel. Stretnutia na syna nevplývali dobre, keď otec odišiel, tak syn plakával, nevedela ho utíšiť a keď videla ako dieťa trpí, tak mu tie stretnutia zakázala. Pokiaľ žili ako normálna rodina, tak mal k synovi dobrý vzťah až pokiaľ sa nedostal do stresovej situácie, bolo to napr. keď sa syn ako dva a pol ročný pocikal. Syn je hyperaktívny, myslí si, že otec by to s ním celý deň nezvládol, keď jedno obyčajné pocikanie ho vedelo takto vystresovať. Ďalej matka uviedla, že navrhuje, aby súd určil výživné otcovi od mája 2012 na 150,- eur mesačne, keďže už syn začal navštevovať materskú školu, kde sú náklady na stravu, školné a angličtinu. Nesúhlasí, aby sa otec stretával s dieťaťom bez jej prítomnosti, pretože sa dozvedela, že otec dieťaťa požíva drogy, volali jej anonymní telefonujúci. Ona bola z toho v šoku, keď to povedala kolegom, tí sa vyjadrili, že oni to vedia už dávno len jej to nechceli povedať.
Právny zástupca matky uviedol, že znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný v konaní o rozvod manželstva spochybnili a budú žiadať jeho revíziu. Majú z viacerých zdrojov potvrdené, že otec užíva drogy a táto skutočnosť je tak závažná, že môže mať závažné následky aj z hľadiska budúcnosti dieťaťa a je potrebné preukazovať či vôbec bude možné upraviť styk otca s dieťaťom akýmkoľvek spôsobom. Právny zástupca matky v konečnom návrhu uviedol, že čo sa týka zverenia dieťaťa a určenia výživného v tomto bode sa s navrhovateľmi zhodli. Čo sa týka úpravy styku, tak majú za to, že momentálne určovať styk otca s dieťaťom by nebolo v záujme dieťaťa. Tiež navrhovaná úprava styku je nad rámec vyjadrenia znalca a vzhľadom na upozornenie na užívanie drog navrhujú, aby súd styk otca s dieťaťom neupravoval.
Kolízny opatrovník uviedol, že čo sa týka zverenia dieťaťa do starostlivosti matky s týmto súhlasia a tiež s výškou výživného. V konaní bolo preukázané a to hlavne s prihliadnutím k znaleckému posudku, že
je v záujme maloletého dieťaťa, aby bol styk otca s dieťaťom upravený čo najčastejšie. V tomto smere chcú apelovať na matku, aby pripravovala dieťa na styk s otcom, aby dieťaťu preukazovala, že mu za otca nevybrala zlého človeka. Preto navrhujú styk upraviť v párnom týždni v sobotu a v nepárnom týždni v nedeľu v čase od 10.00 hod do 17.00 hod.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, uznesenie o nariadení predbežného opatrenia, potvrdenie o príjme matky, výmenné poukazy na vyšetrenie maloletého, prepis SMS správ matky adresovaných otcovi, úradné záznamy ÚPSVaR, priebežnú správu z psychologickej konzultácie, správu zo šetrenia pomerov, pripojený spis OS Nitra sp. zn. 8C/30/2010 z neho zápisnice z pojednávaní, potvrdenie o príjme otca, znalecký posudok a zistil tento skutkový stav:
Maloletý J. R. pochádza z manželstva rodičov Z. a X. R.. Dňa 12.04.2010 podal otec maloletého dieťaťa návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu. Vo veci zatiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté. Rodičia maloletého dieťaťa od apríla 2009 nežijú v spoločnej domácnosti. Starostlivosť o dieťa zabezpečuje od uvedenej doby matka. Matky býva spolu s maloletým v rodinnom dome. Od septembra 2011 navštevuje maloletý materskú školu, kde sú mesačné výdavky na stravu cca 23,- eur a 17,- eur uhrádza matka za hodiny anglického jazyka v predškolskom zariadení. Otec prispieva na maloletého výživným vo výške 100,- eur mesačne. V čase podania návrhu prispieval sumou 200,- eur mesačne. Okrem toho sa podieľa aj iným spôsobom na uhrádzaní potrieb maloletého dieťaťa ako napr. kúpou oblečenia, obuvi a pod. Otec je zamestnaný v spoločnosti HP Strojárne, spol. s r. o. Zlaté Moravce, kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 542,31 eura. Matka maloletého dieťaťa je zamestnaná na Mestskom úrade Zlaté Moravce, kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 465,10 eura. Matka je študentkou Vysokej školy ekonómie a manažmentu verejnej správy v U. externou formou štúdia. Potom čo rodičia maloletého dieťaťa prestali žiť v spoločnej domácnosti nevedeli sa dohodnúť na úprave styku otca s maloletým dieťaťom. Stretnutia prebiehali sporadicky a v roku 2010 sa takto otec s maloletým stretol približne štyrikrát vždy za prítomnosti matky maloletého dieťaťa. Po nariadení predbežného opatrenia uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 24P/370/2010 zo dňa 27.10.2010 prebiehali stretnutia otca s maloletým J. na základe uvedeného rozhodnutia pravidelne za prítomnosti matky maloletého dieťaťa. Rodičia sa vedeli dohodnúť aj na stretnutiach mimo rozsahu uvedeného v predbežnom opatrení. Všetky stretnutia však boli realizované za prítomnosti matky maloletého dieťaťa. Ako vyplýva z úradných záznamov kolízneho opatrovníka, ktorý vykonával asistenciu pri realizácii styku otca s maloletým dieťaťom, prítomnosť matky pri týchto stretnutiach vyvolávala napätú atmosféru, slovne útočila na otca maloletého dieťaťa a zasahovala do konverzácie otca a maloletého J.. Maloletý nemal problém nadviazať kontakt so svojim otcom, spontánne s ním komunikoval, tešil sa z jeho prítomnosti. Dieťa svojim správaním vyjadrovalo svoj pozitívny vzťah k otcovi. V konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému J. na čas po rozvode bolo nariadené znalecké dokazovanie. Zo znaleckého posudku D.. R.. J. F., O.. vyplýva, že citová väzba medzi maloletým dieťaťom a jeho otcom je obojstranne pozitívna. Matka trestá otca tým, že sa snaží mariť jeho kontakt so synom, je presvedčená, že im obom ublížil tým, že sa chce rozviesť. Prítomnosť matky pri stretnutí vyvoláva neurotické situačné napätie jej monologickými poznámkami na adresu otca. Sú to urážlivé až vulgárne vyjadrenia a z týchto dôvodov je jej účasť na stretnutiach dieťaťa s otcom nežiaduca. Styk otca s dieťaťom bez jej prítomnosti by mohol priaznivo, podnecujúco ovplyvniť mentálnu úroveň dieťaťa, znamenal by uvoľnenie napätia a rozvíjanie tvorivých aktivít dieťaťa pri vhodne zvolenom programe. Matka by však mala postaviť otca do kladného svetla, mala by dieťaťu zdôrazniť niečo podstatné, dobré na otcovi a jeho správaní, že mu dôveruje a nebojí sa zveriť ho do jeho rúk. Počiatočné stretnutia bez prítomnosti matky by mali byť dvoj, trojhodinové jedenkrát do týždňa alebo zvoliť jedno popoludnie v týždni a budúca sobota. Ak sa dieťa týmto stretnutiam prispôsobí môže byť jedno stretnutie tri hodiny a druhé sobotné celodenné od 9.00 hod do 18.00 hod. Postupom času možno skúsiť aj víkendové stretnutia s prespaním.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. /ďalej len Zákon o rodine/, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 78 ods. 1/ Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh otca bol podaný dôvodne, pretože v danom prípade sú splnené zákonné podmienky pre to, aby súd upravil práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu. Rodičia maloletého dieťaťa sú stále manželia, ale od apríla 2009 nežijú v spoločnej domácnosti, od 12.04.2010 prebieha na tunajšom súde konanie o rozvod ich manželstva a úpravu práv a povinností k spoločnému dieťaťu na čas po rozvode. Starostlivosť o maloletého J. zabezpečuje matka, v ktorej starostlivosti súd nezistil tak závažné nedostatky (za nedostatok vo výchove maloletého súd považuje nesprávne vedenie výchovy maloletého dieťaťa vo vzťahu k jeho otcovi), že by maloleté dieťa aj napriek dohode rodičov a odporúčaniu kolízneho opatrovníka nemohol zveriť do jej osobnej starostlivosti. Otca súd zaviazal výživným za obdobie od podania návrhu do 30.04.2012 vo výške 100,- eur mesačne a od 01.05.2012 vo výške 150,- eur mesačne, na takejto výške výživného sa účastníci konania dohodli a takto určené výživné je primerané veku a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ako aj možnostiam a schopnostiam oboch rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Otec dieťaťa prispieval na výživu maloletého určenou sumou a preto mu zročné výživné nevzniklo. Pri úprave styku otca s maloletým dieťaťom súd vychádzal nielen zo znaleckého posudku D.. R.. J. F., O.., ale aj z úradných záznamov kolízneho opatrovníka, ktorý bol opakovane prítomný pri styku otca s maloletým dieťaťom a mal možnosť pozorovať aj správanie matky maloletého počas takýchto stretnutí. Jej prítomnosť v žiadnom prípade nebola na prospech budovania zdravého a plnohodnotného vzťahu otca a syna. Maloletý J. nemá žiadny problém tráviť čas so svojim otcom, má k nemu vytvorený pozitívny citový vzťah, nebojí sa ho objať, komunikovať s ním. Otec má svoje dieťa rád bez akýchkoľvek výhrad, s plnou otcovskou zodpovednosťou. Svojou mužskou rolou pri výchove dieťaťa účinne prispeje k zvyšovaniu mentálneho, intelektového potenciálu syna. S prihliadnutím k odporúčaniam znalkyne a k vykonanému dokazovaniu súd preto upravil styk otca s maloletým každú stredu v rozsahu dve a pol hodiny a počas víkendov v sobotu v párnom týždni a v nedeľu v nepárnom týždni v rozsahu štyroch hodín. Takto upravený styk bude zárukou upevňovania a prehlbovania vzájomných citových väzieb medzi maloletým dieťaťom a jeho otcom, počas ktorého bude môcť otec realizovať svoje rodičovské kompetencie a podieľať sa na výchove svojho dieťaťa čo je prvoradou úlohou a právom každého rodiča.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené(§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.