Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29Cb-110-2011.pdf
PDF · 94.7 KB
Case nature
Area
Subarea
29Cb/110/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III so sídlom v Bratislave, samosudkyňou JUDr. Andreou Kriškovou, v právnej veci žalobcu: HAPPY FAMILY TRADING, s.r.o., IČO: 44 397 089, Kazanská 5/A, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária, PASTIERIK, s.r.o., Továrenská 6, Bratislava, proti žalovanému: Greg Hamm promotions, s.r.o., IČO: 35 855 843, Kaplinská 5, Bratislava, o zaplatenie 3.697,12 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.577,12 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3.697,12 Eur od 29.10.2010 do 01.12.2010, zo sumy 3.697,12 Eur od 02.12.2010 do 14.06.2011 a zo sumy 3.577,12 Eur od 02.08.2011 do zaplatenia.
II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 221,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 710,59 Eur.
III. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania sa žalobca domáhal zaplatenia dlžnej sumy vo výške 3.697,12 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3.697,12 Eur od 29.10.2010 do 01.12.2010, zo sumy 3.697,12 Eur od 02.12.2010 do 14.06.2011, zo sumy 3.697,12 Eur od 15.06.2011 do zaplatenia a trov konania.
Návrh žalobca odôvodnil tak, že dodal žalovanému tovar (kondómy zn. PRINCE) v celkovom množstve 6720 ks, ktorý žalovaný prevzal dňa 01.10.2010. Dňa 01.12.2010 žalovaný faktúru č. 2010014 za dodaný tovar čiastočne uhradil v sume 3.500 Eur. Ďalšie platby už neuhradil. Žalobca mal za to, že čiastočným splnením záväzku žalovaný uznal zvyšok dlhu, ktorý odmieta bezdôvodne zaplatiť.
Súd vydal dňa 22.08.2011 platobný rozkaz č. k. 50Rob/105/2011-23, voči ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. Odôvodnil ho tak, že vo viacerých splátkach čiastočne splatil žalobcovi dlh v sume 120 Eur. Preto neakceptoal žalobcov návrh v požadovanej sume istiny 3.697,12 Eur a uznal dlh v sume 3.577,12 Eur. Zároveň poukázal na dlh žalobcu voči nemu v celkovej výške 1.689,60 Eur titulom neuhradených faktúr. Žalobca mal podľa žalovaného so započítaním vzájomných splatných pohľadávok súhlasiť. Na základe toho žalovaný vzniesol námietku započítania a žiadal, aby boli jeho splatné pohľadávky, spolu so zákonným úrokom z omeškania, započítané proti jeho záväzku voči žalobcovi.
K odporu žalovaného sa žalobca vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 26.10.2011, v ktorom potvrdil čiastočné zaplatenie dlhu zo strany žalovaného v sume 120 Eur. Mal za to, že žalovaný sa zaplatením tak nízkej sumy snaží nekalo a účelovo predlžovať súdne konanie. Opätovne poukázal na uznanie dlhu zo strany žalovaného. Považoval tvrdenia žalovaného ohľadom jeho pohľadávky voči nemu v sume 1.689,60 Eur za nepravdivé a nedoložené relevantnými dôkazmi.
Žalovaný sa v podaní doručenom súdu dňa 13.02.2012 vyjadril tak, že záväzok žalobcu voči nemu vznikol na základe požiadavky žalobcu o uzavretie obchodnej spolupráce (predaj jeho tovaru v sieti obchodov, s ktorými mal žalovaný spolupracovať). Túto spoluprácu mal žalovaný podmieniť jeho službou
- merchandisingom, tzn. službou objednávania, dokladania tovaru žalobcu v jeho navrhovanom rozsahu a frekvencii vo vybraných obchodných reťazcoch a monitoringom. Poukázal na to, že v tejto súvislosti malo dôjsť k podpísaniu zmluvy, čo sa však nestalo, ale obchodná a merchandisingová spolupráca naďalej fungovala. Služby merchandisingu a monitoringu mal žalovaný vykazovať výkazmi hodín, ktoré zasielal žalobcovi. Ten tieto služby nerozporoval, na základe čoho mu boli vystavené faktúry, ktoré však žalobca neuhradil.
Skutkový stav veci mal súd preukázaný týmito listinnými dôkazmi: Faktúra č. 2010014, Dodací list č. 2010014, Doklad o bankovom prevode zo dňa 01.12.2010, Odpor žalovaného zo dňa 14.09.2011 proti platobnému rozkazu, Výpis z účtu žalovaného, Faktúry č. 201120418, 201120362, 201120283, 201120194, 201120127, 201120055, Vyjadrenie žalobcu zo dňa 26.10.2011, Podanie žalovaného zo dňa 10.02.2012 spolu s prílohami, Výpis z Obchodného registra žalobcu, Výpis z Obchodného registra žalovaného a inými listinnými dôkazmi založenými v spise.
Úlohou súdu bolo v tomto konaní bolo skúmať, či došlo k dodaniu tovaru žalovanému, t.j. či došlo medzi účastníkmi konania k uzavretiu kúpnej zmluvy v zmysle § 409 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obch.Z.”), a tým k vzniku práv a povinností z takejto zmluvy vyplývajúcich (medzi nimi právo žalobcu a jemu zodpovedajúca povinnosť žalovaného zaplatiť kúpnu cenu za dodaný tovar). Zároveň súd skúmal námietku žalovaného ohľadom započítania jeho pohľadávky voči žalobcovi, ktorá mu mala vzniknúť titulom nezaplatenia faktúr za poskytnuté služby.
Dodanie tovaru a cena tovaru neboli medzi účastníkmi sporné. Rozpor medzi účastníkmi nastal v súvislosti s uplatnením si započítania pohľadávky žalovaného voči žalobcovi v sume 1.689,60 Eur, ktorá mu mala vzniknúť z titulu nezaplatených faktúr za poskytnuté služby (merchandising a monitoring). Súd skúmal túto vznesenú námietku žalovaného v zmysle § 98 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.”). Nakoľko išlo o sumu nižšiu, ako sumu, ktorú si žalobca uplatnil v návrhu, ide len o obranu proti návrhu. V tejto súvislosti žalovaný doložil do súdneho spisu faktúry, e-mailovú komunikáciu, návrh zmluvy o dielo a výkazy odpracovných hodín. Taktiež ako dôkaz pravdivosti jeho tvrdení navrhoval výsluch svedkov. Súd vyhodnodtil listinné dôkazy predložené žalovaným týkajúce sa poskytnutých služieb žalobcovi v súlade s § 132 O.s.p. každý jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že námietka žalovaného ohľadom započítania jeho nároku voči pohľadávke žalobcu je nedôvodná.
Listinné dôkazy predložené žalovaným nepreukazujú jeho právny vzťah so žalobcom, na základe ktorého mu mala vzniknúť vyššie uvedená pohľadávka. Predložená e-mailová komunikácia nie je adresovaná, resp. sa netýka žalobcu, ale iného subjektu (spoločnosti prince condoms), s ktorým bol žalovaný v kontakte a ktorý si od neho prípadne objednal služby merchandisingu a monitoringu. Žalobca v priebehu konania jednoznačne poprel, že by si niekedy takéto služby od žalovaného objednával a poukázal na to, že uvedená e-mailová komunikácia je adresovaná inej spoločnosti, jeho dodávateľovi. Zmluva o dielo, ktorej predmetom malo byť zabezpečenie merchandisingových služieb, neobsahuje označenie na strane objednávateľa a navyše nie je ani podpísaná. Jej doručenie žalobcovi žalovaný nepreukázal, ani žiadne rokovania o nej. Preto je z hľadiska posúdenia obrany žalovaného proti návrhu právne nepodstatná. Rovnako ani predložené výkazy odpracovaných hodín a faktúry nepreukazujú tvrdenia žalovaného v súvislosti s jeho nárokom voči žalobcovi.
To znamená, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno (§ 120 a nasl. O.s.p.) spočívajúce na jeho tvrdeniach ohľadom poskytnutia služieb žalobcovi. Samotné splnenie dôkaznej povinnosti ešte neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana síce môže splniť dôkaznú povinnosť, ale ak ju splní len tak, že to nevedie k preukázaniu jej tvrdení, dôkazné bremeno neunesie. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom dôkazné bremeno spočívalo a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze (neponúkol alebo nevedel súdu ponúknuť také dôkazné prostriedky, ktorými by sa pre výsledok sporu preukázali rozhodujúce skutočnosti).
Na základe uvedeného, posúdil súd vzťah žalobcu a žalovaného ako kúpnu zmluvu.
Podľa § 409 ods. 1 Obch.Z. kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 409 ods. 2 Obch.Z. v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.
Podľa § 411 Obch.Z. predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.
Podľa § 447 Obch.Z. kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
Podľa § 448 ods. 1 Obch.Z. kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.
Podľa § 448 ods. 2 Obch.Z. ak cena nie je v zmluve dohodnutá a nie je určený ani spôsob jej určenia a ak je zmluva platná s prihliadnutím na § 409 ods. 2, môže predávajúci požadovať zaplatenie kúpnej ceny, za ktorú sa predával obvykle taký alebo porovnateľný tovar v čase uzavretia zmluvy za zmluvných podmienok obdobných obsahu tejto zmluvy.
V prípade kupnej zmluvy zákon nestanovuje formu, ktorá musí byť dodržaná, aby bola predmetná zmluva perfektná. To znamená, že účastníci tohto zmluvného vzťahu môžu uzavrieť takúto zmluvu nielen písomne, ale aj iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, že si zmluvné strany dostatočne určili práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Súd má na základe predložených listinných dôkazov, a to hlavne na základe dodacieho listu č. 2010014 za preukázané, že žalobca skutočne dodal žalovanému tovar (kondómy zn. PRINCE), ktorý žalovaný prevzal v celkovom množstve 6720 ks, za čo mu žalobca vystavil faktúru č. 2010014 v sume 7.197,12 Eur. Súd má za preukázané, že v danom prípade došlo medzi účastníkmi konania k uzavretiu kúpnej zmluvy, a to na základe dodania tovaru žalobcom a jeho prevzatia žalovaným. Taktiež má súd za preukázané, na základe dokladu o bankovom prevode zo dňa 01.12.2010, že žalovaný faktúru za dodaný tovar čiastočne uhradil sumou 3.500 Eur. Táto skutočnosť medzi účastníkmi konania sporná nebola. Žalobca nerozporoval ani námietku žalovaného z odporu proti platobnému rozkazu týkajúcu sa ďalšieho čiastočného uhradenia vyššie uvedenej faktúry v sume 120 Eur, čo preukazuje aj výpis zo žalovaného účtu v banke. Na základe toho súd žalobu v tejto časti zamietol.
Podľa § 323 ods. 1 Obch.Z. ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
Podľa § 323 ods. 2 Obch.Z. za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.
Podľa § 407 ods. 3 Obch.Z. ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
Čiastočnú úhradu faktúry sumou 3.500 Eur, možno považovať zo strany žalovaného ako uznaniu dlhu voči žalobcovi titulom nezaplatnia kúpnej ceny za dodaný tovar.
Záverom považuje súd za potrebné uviesť, že nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov navrhovaných žalovaným. Dôvodom bolo nesplnenie si žalovaného povinnosti zabezpečiť ich prítomnosť na konaných pojednávaniach napriek tomu, že to sám navrhoval. Na pojednávaní konanom dňa 17.04.2012 sa žalovaný zaviazal zabezpečiť prítomnosť navrhovaných svedkov na ďalšom pojednávaní konanom dňa 15.05.2012. Túto povinnosť však žalovaný nesplnil, pričom tohto pojednávania sa bez ospravedlnenia nezúčastnil. Navyše ich výpoveď by podľa názoru súdu neznamenala zvrat v tomto konaní, pretože z listinných dôkazov založených v súdnom spise a z výpovedí účastníkov konania je skutkový a právny stav preukázaný. Na základe toho súd konal v súlade s procesnou zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 365 Obch.Z. dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia, alebo do doby keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 Obch.Z. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. V tomto prípade je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v tomto prípade je 1%, a teda úrok z omeškania je 9% ročne.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Trovy konania vo veci úspešného účastníka podľa § 142 ods. 1 O.s.p. - žalobcu, pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 221,50 Eur podľa zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a trov právneho zastúpenia.
Súd v súlade s § 142 ods. 3 O.s.p. priznal žalobcovi náhradu štyroch úkonov právnej služby po 141,09 Eur + DPH (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, 2x účasť na pojednávaní) a štyroch režijných paušálov po 6,95 Eur + DPH. Spolu trovy právneho zastúpenia vrátane DPH vo výške 710,59 Eur. Žalobca vo vyčíslení trov právneho zastúpenia žiadal priznať náhradu paušálnych výdavkov (režijných paušálov) vo výške 6,95 Eur, pričom mal nárok na náhradu paušálnych výdavkov podľa jednotlivých úkonov právnej služby, keďže sa režijný paušál priznáva za úkon právnej služby podľa času uskutočnenia. To znamená, že za úkony právnej služby vykonané v r. 2009 sa priznáva režijný paušál vo výške 6,95 Eur, v r. 2010 vo výške 7,21, v r. 2011 vo výške 7,41 Eur a v r. 2012 vo výške 7,63 Eur. Súd však žalobcovi v súlade s § 153 ods. 2 O.s.p. priznal náhradu trov právneho zastúpenia tak, ako si ich vyčíslil.
Podľa § 153 ods. 2 O.s.p. súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.
Podľa § 151 ods. 5 O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia. Z tohto dôvodu rozhodol súd o náhrade trov konania a ich výške podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože v konaní úspešný účastník si v zákonnej lehote podľa § 151 O.s.p. vyčíslil trovy konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave cestou tunajšieho súdu, písomne vo dvoch vyhotoveniach.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods.1 O.s.p.)