Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_34Cb-139-2010.pdf
PDF · 119.37 KB
Case nature
Area
Subarea
34Cb/139/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Nitre sudkyňou Mgr. Zuzanou Bezákovou v právnej veci navrhovateľa: Oto Galla - OTTOTRANS, s miestom podnikania: J.G. Tajovského 1881/65, 941 31 Dvory nad Žitavou, zastúpený: Mgr. Jozef Vida, advokát, S.H. Vajanského 73, 940 01 Nové Zámky, proti odporcovi: Ľuboš Kabát, s miestom podnikania: Brezová 20, 953 01 Zlaté Moravce, zastúpený: JUDr. Jozef Gajdoš, so sídlom: Hviezdoslavova 37, 953 01 Zlaté Moravce, o zaplatenie sumy 1.511,17 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 448,94 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 448,94 eura od 18.9.2010 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a .
Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným na súd dňa 01.10.2010 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 1.511,17 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.511,17 eura od 18.09.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania z dôvodu nezaplatenia dohodnutej odmeny pre vodiča v oblasti medzinárodnej nákladnej dopravy. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že na základe ústnej dohody uzavretej s odporcom vykonával pre neho cestnú nákladnú dopravu, a to vozidlom odporcu. S odporcom sa dohodli, že mu bude platiť odmenu v závislosti od počtu najazdených kilometrov, pričom v zmysle ich dohody mal odporca platiť sumu 0,083 eura za každý km jazdy, čo zodpovedá všeobecnej odmene pre vodičov v oblasti medzinárodnej nákladnej dopravy. Navrhovateľ ďalej vo svojom návrhu uviedol, že prepravu začal vykonávať od 29.06.2010 a vykonával ju do 03.09.2010, pričom celkovo najazdil 22 484 km, odporca mu mal zaplatiť sumu 1.866,17 eura (22 484 x 0,083 eura), ten mu však dohodnutú odmenu nezaplatil. Na výzvu právneho zástupcu navrhovateľa odporca zaslal dňa 10.09.2010 sumu 355,- eur navrhovateľovi poštovou poukážkou. Dlh odporcu predstavuje 1.511,17 eura.
Súd vo veci vydal dňa 26.10.2010 platobný rozkaz č.k. 34Rob/662/2010-23, proti ktorému podal odporca v zákonnej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej a tým došlo podľa § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) k zrušeniu platobného rozkazu v plnom rozsahu.
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že v plnom rozsahu trvá na písomne podanom návrhu, v júni 2010 účastníci konania uzatvorili zmluvu, obsahom ktorej bolo vykonanie prepravy tovaru
navrhovateľom v prospech odporcu na vozidlách patriacich odporcovi v rámci celej EÚ. Jej súčasťou bola dohoda o cene za vykonanú prepravu vo výške 0,083 eura za každý km jazdy. Nakoľko si odporca svoju povinnosť uhradiť takú dohodnutú cenu nesplnil ani po predchádzajúcej výzve navrhovateľa, bol podaný tento návrh na súd. V záverečnom návrhu uviedol, že na základe vykonaného dokazovania nebola preukázaná dokázaná existencia dohody medzi účastníkmi a preto súd správne viedol dokazovanie smerom k zisteniu obvyklej ceny. Uplatnená suma 2,5 Sk za km zodpovedá obvyklej cene, s tým, že čo sa týka vyjadrenia odporcu, jeho výpoveď považujem za nedôveryhodnú nielen pre rozpory čo sa týka existencie dohody medzi účastníkmi, keď najprv tvrdil, že dohoda uzavretá nebola a následne tvrdil opak. Tvrdil, že navrhovateľa vyplácal v hotovosti po každej jazde a následne, že ho vyplatil na 2x. Výpoveď svedkov možno hodnotiť ako účelovú, keďže títo svedkovia vypovedali o skutočnostiach, ktoré na vlastné oči nevideli a to ktoré na vlastné oči nevideli alebo ku skutočnostiach, ku ktorým došlo neskoršie. Odporca svoje tvrdenia nevedel preukázať iným hodnoverným spôsobom, napr. výpisom z peňažného denníka, ktorý je povinný viesť v zmysle zákona o účtovníctve. Čo sa týka právnej stránky má zato, že navrhovateľ poskytol odporcovi plnenie, ktoré spočívalo vo vykonaní prepravy. Toto plnenie bolo zo strany odporcu prijaté. Odporca zrejme teda ani nenamietal a obrdžal protihodnotu od tretích osôb za plnenie, ktoré bolo poskytnuté prostredníctvom navrhovateľa a preto teda má za to, že uvedené možno kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka konkrétne ako plnenie bez právneho dôvodu.
Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že s odporcom sa na konci mesiaca jún 2010 dohodli v Zlatých Moravciach v jednom bare, že bude vykonávať ako vodič živnostník medzinárodnú prepravu tovaru na vozidlách do 3,5 tony, v rámci všetkých štátov EÚ na vozidle, ktoré patrí odporcovi, bude tankovať kartou, ktorá patrí odporcovi a zároveň sa dohodli na cene za odjazdené km vo výške 0,083 eura za odjazdený km. Dohodli sa na tom, že koncom každého mesiaca navrhovateľ vyúčtuje realizované prepravy faktúrou, ktorú predloží odporcovi a zároveň sa dohodli na spôsobe výplaty dohodnutej ceny v hotovosti. Preprava sa uskutočňovala tak, že odporca ho osobne informoval, kde treba tovar naložiť, za aký čas ho treba prepraviť na miesto vykládky, po realizovaní prepravy formou SMS, alebo telefonicky odporcovi oznámil, že sa preprava zrealizovala, následne navrhovateľ vypísal záznam o prevádzke vozidla , ktorý bol podkladom pre vyúčtovanie ceny, tento po každej jazde odporcovi odovzdal. Prepravu realizoval na základe pokynov odporcu, jazdil na vozidle Mercedes Sprinter, mal k dispozícii tankovaciu kartu Shell, ktorou uhrádzal dialničné poplatky, platil za nákup pohonných hmôt, táto karta patrila odporcovi. Odporca mu pred prvou jazdou dal hotovosť 200,- eur, ktorú mal použiť v prípade, ak v niektorých štátoch nie je možné použiť kartu Shell. Tieto peniaze navrhovateľ vyúčtoval z predložených záznamov o prevádzke vozidla. Pred každou jazdou odporca túto sumu dorovnal. Po poslednej jazde navrhovateľovi zostala hotovosť 129,20 eura, túto vrátil odporcovi, doklad o tom nemá. Navrhovateľ ďalej uviedol, že vystavil pre odporcu dve faktúry, ktoré má vedené v účtovníctve, nie je platcom DPH. Odporca mu však dohodnutú cenu prvý mesiac, ani druhý mesiac neuhradil a preto z tohto dôvodu, ako aj z dôvodu dohody medzi nimi, že navrhovateľ nebude pracovať, resp. vykonávať prepravu počas víkendov a toto zo strany odporcu dodržané nebolo, sa navrhovateľ rozhodol ukončiť zmluvný vzťah. Predžalobnou výzvou odporcu vyzval na uhradenie dlžnej sumy, na čo mu poštovou poukážkou bolo poukázaných 355,- eura od odporcu, zvyšok dlžnej sumy odporca neuhradil.
Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že tvrdenie navrhovateľa v jeho písomnom návrhu ako aj na pojednávaní nevychádzajú zo skutočného stavu veci. Ďalej uviedol, že zotrváva na stanovisku uvedenom v odpore a a má za to, že medzi účastníkmi konania nedošlo k dohode s takým obsahom ako uvádza navrhovateľ. V prvom rade odporca mal záujem zmluvný vzťah ošetriť písomne, navrhovateľovi bola predložená písomná dohoda upravujúca jej vzájomné práva a povinnosti, ktorú však navrhovateľ nepodpísal a odporcovi nevrátil. Odporcovi neboli predložené do dnešného dňa žiadne faktúry, ktorými mala byť vyúčtovaná cena prepravy a keďže medzi účastníkmi bol uzatvorený obchodno - právny vzťah je potrebné svoj nárok na uhradenie peňažnej sumy podložiť faktúrami Medzi účastníkmi bola dohodnutá výška odmeny za realizovanú prepravu, nie však v tej výške ako uvádza navrhovateľ, ale vo výške za ktorú vykonávajú prepravu ostatní zmluvní partneri odporcu, ktorí majú uzatvorené písomné zmluvy s odporcom. Má za to, že vzťah medzi účastníkmi konania nezodpovedá, resp. nie je možno ho subsumovať pod ustanovenie o mandátnej zmluve, tak isto navrhovateľ neuviedol všetky skutočnosti, zamlčal, že pri preprave tovaru spôsobil odporcovi škodu a to tým, že pri kontrole vozidla bolo zistené nesvietenie žiarovky na svetle vozidla políciou. Je povinnosťou vodiča skontrolovať si technický stav vozidla a len s vozidlom, ktoré je v poriadku absolvovať jazdu. Okrem toho že navrhovateľovi bola
dohodnutá cena za prepravu vyplatená v plnej výške. Navrhovateľ nepreukázal opodstatnenosť svojho návrhu. Značnú čiastku za služby, ktoré vykonal pre odporcu, odporca uhradil. Poukázal na vyúčtovanú sumu 129,20 eur a 132,72 eur, ktorá ako záloha bola poskytnutá a nebola vyúčtovaná navrhovateľom. Po zohľadnení vyplatených súm, podľa skutočne odjazdených km, ktoré odporca nikdy nenamietal, pri súdom ustálenej cene 0,066 eura za km navrhuje aby rozhodol. Tento právny vzťah je špecifický tým, že nebola uzatvorená písomná zmluva. Navrhovateľ pre odporcu nevykonal prepravu, len šoféroval vozidlá, ktoré patrili odporcovi.
Odporca na pojednávaní uviedol, že je pravda, že sa s navrhovateľom stretol, mal záujem uzatvoriť s ním mandátnu zmluvu. Na základe tejto zmluvy mal navrhovateľ vykonávať jeho vozidlom prepravu tovaru tak, ako navrhovateľ uviedol. Zmluvu navrhovateľovi predložil, keďže ten však nebol schopný predložiť DIČ, ktoré tam nebolo uvedené, zmluva z jeho strany podpísaná nebola. Čo sa týka ceny prepravy tovaru, dohodli sa na cene, ktorá je uvedená v návrhu tejto zmluvy a to vo výške 2,- Sk za odjazdený km, pri spotrebe do 10 litrov a 1,80 Sk pri spotrebe nad 10 litrov, s týmto navrhovateľ súhlasil. Pri každej jazde navrhovateľ vyhotovil a odovzdal odporcovi záznam o prevádzke vozidla, po každej jazde ho odporca v hotovosti vyplatil. Nie je teda pravdou tvrdenie navrhovateľa, že raz mesačne bude vystavovať faktúry, tieto nikdy nevystavil, ani mu ich nepredložil. Odporca uviedol, že navrhovateľa vyplácal v hotovosti a to z dôvodu, že ho o to navrhovateľ požiadal, nakoľko tvrdil, že voči nemú vedú exekúcie a v prípade, že by sa tieto peniaze dostali na jeho účet, exekútor by mu ich hneď zobral. Pri výplate navrhovateľa boli prítomní svedkovia K. L., F. G. a D. M., ktorí boli prítomní, keď navrhovateľovi vyplatil 680,- eur. Navrhovateľom predložené záznamy o prevádzke vozidla zodpovedajú odjazdeným kilometrom a realizovaným prepravám, k týmto odporca nemal žiadne výhrady, všetko na čom sa s navrhovateľom dohodli, mu vyplatil. Poslednú jazdu, ktorú absolvoval navrhovateľ dňa 03.09.2010, za túto mu nezaplatil, pretože zavinením navrhovateľa muselo auto stáť do 13.09.2010, bolo to pre odobratý technický preukaz vozidla a to v dôsledku, že navrhovateľ neprekontroloval stav vozidla pred jazdou. Po obdržaní predžalobnej výzvy však odporca navrhovateľovi doplatil aj 355,- eura za túto jazdu, ktorú mu pôvodne odporca zadržal ako kompenzáciu za škodu, ktorú mu navrhovateľ spôsobil. Peniaze navrhovateľovi poslal poštou a nie na účet, zase na žiadosť navrhovateľa, z vyššie uvedených dôvodov. Navrhovateľovi zaplatil za vykonané prepravy dňa 27.07.2010 - 700,- eur a 04.09.2010 - 428,50 eura v hotovosti a dňa 10.09.2010 - 355,- eur poštovou poukážkou. Pred každou jazdou navrhovateľovi dorovnal finančné prostriedky na sumu 200,- eur, boli to firemné peniaze, ktoré mal navrhovateľ na náklady. Platby v hotovosti pre navrhovateľa nemá zaznamenané v účtovníctve, je si vedomý povinnosti podnikateľa tieto výdavky uvádzať. Sumu 700,- eur a 428,50 eura navrhovateľovi odovzdal na parkovisku v Zlatých Moravciach za prítomnosti svedkov, ktorých už uviedol. Zmluvný vzťah ukončili dohodou a to z dôvodu, že navrhovateľ nechcel jazdiť počas víkendov, čo odporca akceptoval.
V konaní boli vypočutí dňa 16.5.2011 svedkovia H. H., K. L., M. G., D. M..
Svedok H. H. pred súdom uviedol, že pracuje resp. má s odporcom uzatvorenú zmluvu, na základe ktorej vykonáva štyri roky prepravu tovaru odporcu na jeho vozidlách. Navrhovateľa videl len raz asi začiatkom júna 2010 v byte odporcu. Byt odporcu je zároveň miestom podnikania odporcu, tam si svedok chodí zobrať po vykonaných jazdách pre odporcu CMR, dodacie listy a iné doklady, ktoré potrebuje k jazdám. S navrhovateľom bol vtedy odporca v inej miestnosti bytu ako bol svedok, avšak dvere boli otvorené, počul o čom sa zhovárajú, odporca hovoril navrhovateľovi, že je potrebné podpísať zmluvu avšak k nej potrebuje uviesť IČO a DIČ navrhovateľa, čo však navrhovateľ nemal, preto ho odporca urgoval, že je potrebné aby tieto údaje čo najskôr priniesol a mohli podpísať zmluvu. Svedok počul ako odporca navrhovateľovi hovorí, že cena za odjazdené km je 1,80 Sk pri spotrebe nad 10 litrov a 2,- Sk pod 10 litrov, tak ako je to u všetkých vodičov - živnostníkov, ktorí u odporcu pracujú. Bavili sa o zmluve, odporca zdôrazňoval, že je nutné podpísať zmluvu, aby aj on bol krytý. Potom ako si svedok zabezpečil potrebné doklady, odišiel z bytu odporcu.
Svedkyňa K. L. pred súdom uviedla, že pracuje ako barmanka v reštaurácii A. K. v Zlatých Moravciach, niekedy v júli, alebo v auguste 2010 prišli do reštaurácie pán G. s odporcom. Požičala z pokladne 680,- eur pánovi L., resp. ich dala do rúk pánovi G. potom, ako jéj šéf odsúhlasil telefonicky, že môže tieto peniaze vydať. Peniaze mali byť určené na výplatu vodiča, pán G. s odporcom vyšli von pred
reštauráciu. Svedkyňa utekala za nimi, či 680,- eur stačí alebo či potrebujú požičať ešte viac, videla ako odporca odovzdáva peniaze vodičovi, navrhovateľovi, ktorý sedí tu v pojednávacej miestnosti. Sumu si svedkyňa zapísala, nestalo sa to prvý raz, že požičala hotovosť odporcovi, vždy peniaze na druhý deň vrátil. Na otázku právneho zástupcu odporcu svedkyňa uviedla, že navrhovateľa videla len vtedy po prvý krát, viacej ho nevidela. Videla, ako odporca odovzdáva peniaze do rúk navrhovateľa, následne odišla do vnútra. Prítomný bol pri bare aj pán M., ktorý videl ako dáva peniaze pánovi G.. Na otázku právneho zástupcu navrhovateľa svedkyňa uviedla, že k udalosti, ktorú opísala vo svojej výpovedi, došlo na prelome mesiacov júl a august 2010, presný dátum si nepamätá, bolo to niekedy na večer alebo poobede, keď vyšla von z reštaurácie, videla pána G. ako stál pri dverách spolujazdca, pán L. sedel na mieste spolujazdca a pán navrhovateľ sedel na mieste vodiča, auto bolo bordovej farby, išlo o dodávku, značku si nepamätá, nešlo o kamión. Peniaze pýtal pán G., ktorému ich svedkyňa odovzdala, išlo o 6ks 100,-eurových bankoviek a 4ks 20,-eurových bankoviek. Hneď ako dala peniaze pánovi G., videla, ako pán G. dáva peniaze odporcovi a ten ich predal navrhovateľovi. Svedkyňa sa spýtala, či je to v poriadku, alebo či treba požičať ešte nejaké peniaze, odporca kývol že je to v poriadku, a vrátila sa do reštaurácie. Viac krát sa stalo, že požičala peniaze z pokladne odporcovi, je to dlhoročný zákazník, nepamätá si, že by dala priamo peniaze pánovi G., ktorý ich dal odporcovi aj inokedy, ako to bolo na prelome júla a augusta 2010, túto pôžičku si pamätá, pretože to bola vyššia suma peňazí ako pred tým.
Svedok F. G. pred súdom uviedol, že je v priateľskom vzťahu s odporcom.
Navrhovateľa videl 2x, vie, že pracoval ako vodič pre odporcu. Koncom júla 2010 v utorok sa svedok vracal s odporcom z Prievidze, kde trénujú kone, odporcovi telefonoval navrhovateľ, po ukončení telefonátu mu odporca povedal, že navrhovateľ chce peniaze. Išli do baru Y., t.č. A. K.. Navrhovateľ opätovne telefonoval odporcovi, ktorý ho usmernil, že má ísť zozadu za herňu. Odporca vyšiel za ním, za navrhovateľom, následne svedok vyšiel za nimi, odporca mu povedal, aby vypýtal 680,- eur od čašníčky, vrátil sa dnu, požičal peniaze a zaniesol ich odporcovi, ktorý ich odovzdal navrhovateľovi. Svedok stál vonku oni sa bavili vo vozidle, išlo o dodávku červenej alebo bordovej farby. Bavili sa o robote, počul ako navrhovateľ hovorí odporcovi, že mu má dať ešte cca 350,- eur, presnú sumu si nepamätá, odporca povedal, že mu to pošle na účet, s čím navrhovateľ nesúhlasil, chcel ich v hotovosti. Druhý raz sa svedok stretol s navrhovateľom v byte odporcu asi mesiac pred tým, ako som bol prítomný pri odovzdávaní 680,- eur. Videl navrhovateľa u odporcu, robili niečo s papiermi, nevie o čom sa bavili. Svedok z bytu odporcu po krátkom čase odišiel. Na otázku právneho zástupcu navrhovateľa svedok uviedol, že sa stalo len raz, že išiel zobrať peniaze od barmanky, ktoré si požičal odporca na výplatu šoféra. Avšak svedok bol prítomný ako si odporca požičal peniaze aj inokedy od barmanky s tým, že tieto peniaze boli určené inému vodičovi a mal si ich vyzdvihnúť v reštaurácii resp. v bare. Barmanka mu odovzdala 680,- eur v nominálnej hodnote 100,- eurové bankovky a 20,- eurové bankovky a tieto svedok dal vonku pánovi L..
Svedok D. M. pred súdom uviedol, že je v priateľskom vzťahu s odporcom. Ďalej svedok uviedol, že si spomína, že niekedy v júli minulý rok bol v bare Y., sedel za barom, prišiel tam pán G., ktorý tam už pred tým bol s odporcom, chcel si požičať pre odporcu peniaze od barmanky, akú sumu to svedok nevie, videl len, že mu nejaké peniaze odovzdala. Svedok ostal za barom, pán L. bol vonku, s navrhovateľom sedeli v aute, nevidel ich, ale myslí si že, to tak bolo. Pán G. s odporcom čakali v bare na navrhovateľa, nerozprávali sa o tom, ale vie, že mu mali vyplatiť peniaze.
E. vykonal dokazovanie okrem výsluchu účastníkov konania a svedkov oboznámením sa s obsahom návrhu zo dňa 28.9.2010 a nasledujúcimi listinnými dôkazmi:
-výpisy zo živnostenského registra účastníkov konania
-záznamy o prevádzke vozidla zo dňa 2.7.2010, 16.7.2010, 27.7.2010, 19.8.2010, 20.8.2010
-predžalobná výzva zo dňa 7.9.2010
-poštová poukážka zo dňa 10.9.2010
-vážny lístok zo dňa 17,8.2010
-CMR zo dňa 17.8.2010
-ložný list zo dňa 17.8.2010
-odpor zo dňa 16.11.2010
-záznamy o prevádzke vozidla zo dňa 11.6.2010
-faktúra č. 2010/06
-výpis z účtu navrhovateľa
-mandátna zmluva a jej ukončenie
-žiadosť o vykonanie zmeny - odhlásenie motorového vozidla
-potvrdenie o zadržaní osvedčenia o evidencii 3.9.2010
-mandátna zmluva - návrh zo dňa 1.7.2010
-vyúčtovanie odjazdených km navrhovateľa a rozpis uhradených súm z prílohovej obálky
-faktúra č. 07/10 zo dňa 31.7.2010
-faktúra č. 08/10 zo dňa 31.8.2010
-vyjadrenie navrhovateľa
-peňažný denník navrhovateľa
-zoznam vydaných faktúr navrhovateľa
-mandátne zmluvy zo dňa 1.1.2010, 1.4.2008, 1.1.2009, 1.1.2010, 1.1.2011, 1.1.2009
-správy obchodných spoločností l. č. 112 - l. č. 139
a zistil tento skutkový a právny stav:
Účastníci konania sa dohodli, že navrhovateľ bude pre odporcu vykonávať cestnú nákladnú dopravu, a to vozidlom odporcu. Navrhovateľ vykonával pre odporcu dopravu- prepravu tovaru v rámci Európskej únie v období od 29.6.2010 do 3.9.2010, celkovo najazdil 22 484 km. Cenu za vykonanú prepravu navrhovateľ vyúčtoval faktúrou č. 07/10 zo dňa 31.7.2010 sumu 1.150,96 eura a faktúrou č. 08/10 zo dňa 31.8.2010 sumu 715,21 eura.
Podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka, mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta, alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
Podľa § 566 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.
Účastníci konania uzatvorili ústnu mandátnu zmluvu, na základe ktorej odporca vykonával v dohodnutom časovom období pre navrhovateľa nákladnú cestnú dopravu na vozidle patriacom odporcovi. Navrhovateľ dohodnutú prepravu vykonal riadne, potvrdzujú to predložené záznamy o prevádzke vozidla zo dní 2.7.2010, 16.7.2010, 27.7.2010, 19.8.2010, 20.8.2010. Táto skutočnosť medzi účastníkmi konania nebola sporná. Sporným nebolo ani množstvo kilometrov, ktoré navrhovateľ odjazdil pre odporcu. Uzatvorená zmluva má všetky zákonom predpokladané náležitosti mandátnej zmluvy podľa § 566 Obchodného zákonníka- určenie subjektov záväzkového vzťahu, vymedzenie činnosti, ktorá sa
má uskutočniť a vzhľadom k tomu, že navrhovateľ ako podnikateľ s predmetom podnikania zhodným s činnosťou, na ktorú sa dohodli s odporcom (nákladná cestná doprava vykonávaná vozidlami do celkovej hmotnosti do 3,5 t vrátane prípojného vozidla) bola dohodnutá aj odplata- odmena za vykonanú činnosť. Mandátna zmluva bol ukončená dohodou účastníkov konania.
Podľa § 571 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti.
Medzi účastníkmi konania bola sporná dohodnutá cena za realizovanú prepravu tovaru. Navrhovateľ tvrdil, že sa s odporcom dohodli, že mu bude platiť odmenu v závislosti od počtu najazdených kilometrov, pričom v zmysle ich dohody mal odporca zaplatiť 0,083 eura za každý kilometer jazdy. Navrhovateľ si takúto sumu aj vyúčtoval faktúrami, ktoré súdu predložil na výzvu súdu, odporca tvrdil, že mu tieto faktúry predložené neboli. Podľa tvrdenia odporcu bola dohodnutá odmena v závislosti od počtu najazdených kilometrov, výška odplaty za každý kilometer jazdy bola však pri spotrebe paliva do 10 litrov 0,07 eura (2 Sk) a pri spotrebe nad 10 litrov 0,06 eura (1,80 Sk). Čo sa týka spôsobu výplaty odmeny, nedohodli sa na mesačnom účtovaní, dohodli sa, že po každej jazde bude navrhovateľ vyplatený v hotovosti.
V konaní nebola preukázaná výška dohodnutej odplaty- odmeny pre navrhovateľa za zrealizovanú dopravu pre navrhovateľa, na základe vykonaného dokazovania nebola zistená výška dohodnutej odmeny navrhovateľa. Výpoveď svedka H. ktorý mal počuť účastníkov ako dohodli výšku odmeny v súlade s tvrdením odporcu, súd považoval za nedôveryhodnú z dôvodu, že v čase ktorý označil svedok, začiatok júna 2010, kedy malo dôjsť k dohode v byte odporcu, navrhovateľ vykonával dopravu pre iný subjekt mimo územia SR a nemohol byť prítomný v byte odporcu.
Súd preto s poukazom na ustanovenie § 571 ods. 1 Obchodného zákonníka zistil obvyklú odplatu za obdobnú činnosť, ktorú navrhovateľ uskutočňoval pre odporcu (súd vyžiadal od podnikateľov vykonávajúcich medzinárodnú dopravu vozidlami s celkovou hmotnosťou do 3.5. tony v regióne Nitrianskeho kraja, uvedenie ceny, ktorú vyplácali osobám vykonávajúcich pre nich túto prepravu ako vodiči na základe živnostenského oprávnenia- oznámenie priemernej ceny za km jazdy v roku 2010) a túto ustálil na sumu 0,066 eura za jeden odjazdený kilometer. Na základe uvedených skutočností bola súdom zistená odmena pre navrhovateľa za vykonanú činnosť na základe uzatvorenej mandátnej zmluvy vo výške 1.483,94 eura ( 22.484 km x 0,66 eura).
Podľa § 571 ods. 2 veta prvá Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie.
Navrhovateľ dohodnutú prepravu na základe uzatvorenej mandátnej zmluvy vykonal riadne, čo predložené záznamy o prevádzke vozidla, a preto mu vznikol nárok na odplatu. Podľa tvrdenia navrhovateľa, odporca mu uhradil z vyúčtovanej odmeny v celkovej výške 1.866,17 eura dňa 10.09.2010 sumu 355 eur. Na základe uvedeného sa preto domáhal zaplatenia sumy 1.511,17 eura. Podľa tvrdenia odporcu, dňa 27.7.2010 mu vyplatil 700 eur, dňa 4.9.2010 sumu 428,50 eura a dňa 10.9.2010 sumu 355 eur. Vzhľadom k tomu bola celá dohodnutá odmena navrhovateľovi zaplatená.
Z predložených listinných dôkazov a svedeckých výpovedí bolo preukázané, že odporca zaplatil navrhovateľovi sumu 1.035,- eur, z toho sumu 355,- eur poštovou poukážkou dňa 10.9.2010 a sumu 680,- eur osobne v hotovosti v júli alebo v auguste 2010 pri bare A. K. v Zlatých Moravciach. Vyplatenie sumy 680,- eur potvrdili vo svojich svedeckých výpovediach svedkovia p. G. a p. L.- barmanka. Obaja podrobne vo svojich svedeckých výpovediach priebeh vyplatenia finančnej hotovosti navrhovateľovi popísali. Vyplatenie sumy 355,- eur bolo preukázané predloženou poštovou poukážkou, túto skutočnosť potvrdili obaja účastníci. Zvyšné tvrdenia odporcu o zaplatení ďalších finančných prostriedkov navrhovateľovi preukázané v konaní neboli. Na základe uvedeného súd zaviazal odporcu k
zaplateniu časti žalovanej sumy 448,94 eura (1.483,94 eura- súdom stanovená odmena mínus 1.035,- eur- v konaní preukázaná uhradená odmena).
Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného od 15.1.2009, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.1.2009, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Pretože odporca je v omeškaní so splnením svojho záväzku, je povinný zaplatiť navrhovateľovi aj úroky z omeškania. Úrok z omeškania nebol určený a dohodnutý v zmluve, preto súd pri stanovení jeho výšky vychádzal z citovaných zákonných ustanovení a nariadenia a ku dňu 18.9.2010 bola vo výške 9% ročne. Navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania vo výške 9% ročne od 18.9.2010, od dátumu nasledujúceho po uplynutí termínu uvedeného v predžalobnej výzve zo dňa 7.9.2010 do kedy mal odporca splniť svoj záväzok. Súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania od požadovaného dňa, podľa názoru súdu mu však vznikol nárok na úrok z omeškania od 4.9.2010- odo dňa nasledujúceho po vykonaní poslednej prepravy pre odporcu. S poukazom na ustanovenie § 153 ods. 2 O.s.p. (súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy ak sa konanie začalo aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi ) však priznal navrhovateľovi úroky z omeškania odo dňa 18.9.2010.
Súd považoval nárok navrhovateľa z uzatvoreného záväzkového vzťahu z odporcom za dôvodne uplatnený len v časti, a preto zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 448,94 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 448,94 eura od 18.9.2010 do zaplatenia a návrh vo zvyšku zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ( ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo), vzhľadom k výške priznanej sumy (istina aj úroky), keď pomer úspechu a neúspechu účastníkov konania bol takmer rovnaký, súd žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd Nitra, prostredníctvom Okresného súdu Nitra.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.