Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10P-7-2012.pdf
PDF · 111.83 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-10P/7/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľky: Y. Š., K.. XX.XX.XXXX, O. P.. Š.. R. XXX/X, O. V. O., občianka SR, zastúpená Centrom právnej pomoci, Kancelária Hlohovec, M.R.Štefánika 1, Hlohovec proti odporcovi: Q. Š., K.. XX.XX.XXXX, O. XXX XX V. Č.. XXX, občan SR, o návrhu na určenie výživného manželke, takto
rozhodol:
Súd určuje odporcovi povinnosť platiť navrhovateľke výživné manželky v sume 50 eur mesačne s účinnosťou od 12.01.2012 do 28.03.2012 splatnou k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred.
Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky zamieta.
Nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 12.01.2012 do 28.03.2012 v sume 127,41 eur súd povoľuje odporcovi splácať v splátkach po 25 eur po dobu 4 mesiacov a 5. mesiac 27,41 eur splatných spolu s bežným výživným do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok k rukám navrhovateľky počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
Odporca je povinný zaplatiť na účet Okresnému súdu Piešťany súdny poplatok z predmetu konania v sume 16,50 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 12.01.2012 domáhala, aby súd určil odporcovi povinnosť prispievať na jej výživou sumou 390 eur mesačne, v zmysle doplnenia na pojednávaní 15.5.2012 s účinnosťou od podania návrhu. Návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzavrela manželstvo dňa 19.9.2009, bývali v spoločnej domácnosti s jej rodičmi a od novembra 2010 s odporcom spoločne nehospodária. Príjem má len odporca, ona je od októbra 2011 nezamestnaná. Dňa 8.9.2011 ukončila štúdium na gymnáziu v Piešťanoch. Jej jediný príjem pozostáva z rodinných prídavkov na dieťa 22,01 eur mesačne. Odporca jej síce posielal istú finančnú hotovosť, pritom tvrdil, že to je výživné na ich mal. dieťa. Odporca pracuje ako živnostník a na jej výživu ako výživu manželky po odchode so spoločnej domácnosti ničím neprispieval.
Navrhovateľka na podanom návrhu trvala. Odporca s návrhom nesúhlasil.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, sobášnym listom účastníkov konania, rozsudkom OS Piešťany č. k. 8P/134/2011-83 zo dňa 02.02.2012, potvrdením mesta Brezová pod Bradlom, rodným listom mal. Q., potvrdením o návšteve školy navrhovateľkou, správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, výpismi z účtu, písomným vyjadrením odporcu, stanoviskom Daňového úradu Trnava, daňovým priznaním k dani z príjmov fyzických osôb odporcu za rok 2011, potvrdením o podaní daňového priznania od odporcu, nájomnou zmluvou ( od odporcu), rozsudkom OS Piešťany č. k. 5P/11/2012-31 zo dňa 05.04.2012, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
Navrhovateľka s odporcom uzatvorila dňa 19.9.2009 manželstvo, ktoré bolo rozvedené rozsudkom OS Piešťany č. k. 8P/134/2011-83 zo dňa 02.02.2012 ( právoplatným dňa 28.03.2012). Z ich manželstva pochádza jedno mal. dieťa, ktoré bolo zverené navrhovateľke do osobnej starostlivosti a odporcovi určené výživné v sume 120 eur mesačne .
Súd mal zhodným tvrdením preukázané, že odporca opustil spoločnú domácnosť v septembri 2010, v novembri 2010 sa aj úplne odsťahoval a od tej doby odporca navrhovateľke na bývanie a jej výživu ničím neprispel.
V čase odchodu z ich spoločnej domácnosti mal odporca vyživovaciu povinnosť len k mal. Q., K.. XX.XX.XXXX. V súčasnosti má odporca vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu maloletému dieťaťu (J., K.. XX.XX.XXXX) pochádzajúcemu z jeho terajšieho druhovského pomeru. Odporca predložil súdu rodný list mal. J., v ktorom bol zapísaný ešte ako biologický otec Ľ. O., keďže jemu svedčilo otcovstvo. Zároveň odporca predložil súdu právoplatný rozsudok tunajšieho súdu č. k. 5P/11/2012-31 zo dňa 05.04.2012 ( právoplatný 09.05.2012), v ktorom bolo určené, že Ľ. O. nie je otcom mal. J.. Dal do pozornosti, že tento rozsudok je právoplatný, preto teraz môže ísť oficiálne na matriku ísť súhlasným vyhlásením uznať svoje otcovstvo k mal. J..
Navrhovateľka býva aj s maloletým doposiaľ u rodičov, na bývanie im ničím neprispieva. Okrem mal. Q. iné vyživovacie povinnosti nemá. Mal. Q. navštevuje materskú škôlku. Navrhovateľka špecifikovala svoje mesačné výdavky na stravu 160 eur, oblečenie + obuv + doplnky v sume 60 eur, hygienu a kozmetiku v sume 35 eur, telefón v sume 21 - 35 eur ( súd si z toho určil priemernú sumu 30 eur), t.j. spolu v sume cca 285 mesačne.
K samotnému manželstvu navrhovateľka uviedla, že s odporcom počas manželstva bývala u jej rodičov, kde mali samostatnú izbu. Odporca chodil do práce, v nočných hodinách sa vracal späť. Odporca chcel jej rodičom prispievať finančne na bývanie, ale rodičia peniaze neprijali z dôvodu záujmu, aby sa ona s odporcom čoskoro osamostatnili. Podľa jej tvrdenia odporca opustil spoločnú domácnosť po vzájomnej dohode, lebo ona už v ich vzťahu nevidela perspektívu. Podľa tvrdenia navrhovateľky v čase, keď sa odporca rozhodoval opustiť ich domácnosť už mal milenku, za ktorou chodieval. Táto milenka bola priateľkou navrhovateľky. Po odchode odporcu chcela navrhovateľka, aby išli do poradne, ale odporca to odmietol. Podľa jej slov v januári 2011 kamarát odporcu našiel odporcu v jeho vlastnej posteli s jeho manželkou a to bol aj dôvod, prečo navrhovateľka podala návrh na rozvod.
Zhodným tvrdením účastníkov mal súd preukázané, že do rozvodu posielal odporca peniaze na výživu ich mal. dieťaťa nasledovne: v 2/2011 v sume 150 eur, v 3/2011 v sume 130 eur, v 5/2011 v sume 90 eur, v 6/2011 v sume 120 eur, v 7 a 8/2011 po 90 eur mesačne, v 9/2011 v sume 180 eur a v období 11/2011 až 1/2012 po 90 eur mesačne. Od 2/2012 posiela výživné na dieťa 120 eur v zmysle dohody pri ich rozvode. Na navrhovateľku počas trvania manželstva žiadne výživné neposielal, aj keď vedel, kedy jej končí rodičovská dovolenka, že je nezamestnaná a aký má príjem a navrhovateľka ho ani o výživné na manželku nežiadala.
Ku svojmu štúdiu navrhovateľka uviedla, že prvé dva roky chodila na gymnázium na Myjave, ale pre spory s triednou učiteľkou zo školy odišla. Rok bola doma, pracovala brigádne v jednote a cez letné prázdniny. Následne chodila istý čas na gymnázium do Vrbového, kde tiež štúdium neukončila, prestúpila na gymnázium do Piešťan. Zmaturovala na gymnáziu v Piešťanoch v septembri roku 2011, lebo mala individuálne štúdium. Od 03.10.2011 je nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce, soc. vecí a
rodiny. Nemá zdravotné problémy. Po ukončení strednej školy bola absolventkou, nedarilo sa jej nájsť si zamestnanie ale od 01.06.2012 nastupuje do práce na Úrad práce, soc. vecí a rodiny na Myjave.
Súd mal preukázané, že navrhovateľka mala od podania návrhu(12.01.2012 ) až do rozvodu manželstva (02.02.2012, resp. právoplatnosti rozsudku o rozvode dňa 28.03.2012 ) príjem: rodinné prídavky v roku 2011 po 22,01 eur mesačne a v roku 2012 po 22,54 eur mesačne. Od januára roku 2012 poberá dávky v hmotnej núdzi po 119,10 eur mesačne. V januári 2012 jej odporca poslal na výživu ich syna 90 eur a od februára 2012 jej ho posiela mesačne po 120 eur mesačne.
Právny zástupca navrhovateľky poukázal na fakt, že podľa Zákona o rodine má druhý manžel nárok na rovnaké životné podmienky ako partner. Výdavky uvádzané odporcom v daňovom priznaní považuje v sume cca. 333 eur mesačne za účelové, vychádzajúc z toho, že do odvody do sociálnej poisťovne a ostatné odvody sú ročne cca. 3.500 eur. Má za to, že odporca má možnosť si privyrobiť inak ak nevykonáva činnosť vodiča, lebo má predmet podnikania širší. Záverom poukázal na to, že po jeho odchode odporca neprejavoval záujem o ich domácnosť a dieťa, všetko zabezpečovala navrhovateľka.
Odporca s návrhom na určenie výživné manželke nesúhlasí z dôvodu, že počas manželstva sa k nemu navrhovateľka ako manželka nesprávala. Jeho výpoveďou mal súd preukázané, že neoslovil navrhovateľku v čase trvania manželstva ako svoju manželku, či nepotrebuje finančne pomôcť. Samotné manželstvo a dieťa považuje len za vykonštruované, lebo navrhovateľke išlo podľa jeho názoru len o peniaze. Ako dôvod odchodu zo spoločnej domácnosti odporca uviedol to, že navrhovateľka nemala o neho záujem, chcela si užívať. Odmietol tvrdenie, že by ho kamarát prichytil s jeho ženou v posteli, ale potvrdil, že tento jeho kamarát vedel o tom, že má s jeho manželkou vzťah.
Od januára 2011 býva odporca v spoločnej domácnosti s priateľkou Q. O., jej dcérou a ich spoločným synom v 3-izbovom byte v nájme. Spoločne hospodária aj s finančnými prostriedkami. Mesačné výdavky spojené s bývaním ( nájom, elektrina a plyn, vodu ) predstavujú spolu sumu 364 eur. Podľa poslednej správy prenajímateľa by mali platiť 391 eur. Podľa tvrdenia odporcu on ich spoločnému maloletému synovi kupuje mesačne to, čo potrebuje a má na to výdavky mesačne cca 80 eur. Mal. Q. platí výživné 120 eur mesačne. Ako ďalšie svoje mesačné výdavky odporca uviedol výdavky na telefón 50 eur, cestovné do práce 70 eur, lebo býva v Piešťanoch a auto parkuje na Prašníku. Družke okrem výživného na ich syna cca 80 eur prispieva mesačne ešte sumou 150 eur na domácnosť.
Odporca pracuje ako živnostník, vodič z povolania. Jazdí na kamióne u svojho otca iba po Slovensku. Predložil súdu daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2011, z ktorého vyplývala výška základu dane v sume 6.553,44 eur, výdavky v sume 7.449,06 eur, príjmy v sume 14.002,50 eur a daň na zaplatenie 568,88 eur. Podľa vyjadrenia odporcu do výdavkov si zarátava pracovné oblečenie a obuv( 4-5 kusov : montérky, 2 páry pracovnej obuv), odvody na zdravotnú a sociálnu poisťovňu, prostriedky na umývanie, kúpa náradia( napr. šrobováky sa opotrebúvajú). Odporca nemá zdravotné problémy. Je vyučený automechanik. Podľa vyjadrenia odporcu jeho práca závisí aj od počasia, lebo naváža materiál pre stavebnú firmu. Cez zimu, t.j. november jedného roka až február nasledujúceho roka je doma, a ide šoférovať 4 - 5 krát za celé toto obdobie. Podľa jeho slov žije cez zimu z toho, čo si ušetrí alebo mu rodičia prispejú. Nemotivuje ho hľadať a nájsť si cez zimné obdobie ( kedy v podstate nepracuje) iné zamestnanie z dôvodu, lebo nevie, kedy mu zamestnávateľ zavolá, že má ísť do práce.
Z obsahu výpisu zo živnostenského registra mal súd preukázané, že odporca podniká pod obchodným menom Q. Š., pričom jeho predmety podnikania sú: Poskytovanie služieb vodiča, poskytovanie služieb mechanizmami, opravy cestných motorových vozidiel.
Podľa vyjadrenia odporcu chodil s navrhovateľkou pred uzatvorení manželstva 6 rokov ( s prestávkou ), plánovali zo začiatku spoločnú budúcnosť. Po zistení, že navrhovateľke ide len o peniaze, prestal s plánovaním budúcnosti asi pol roka po uzatvorení manželstva. O tehotenstve navrhovateľky sa dozvedel, až keď už bola v 4. mesiaci. Odporca ďalej k ich spolužitiu uviedol, že síce u rodičov navrhovateľky býval, ale nikdy nemal kľúče od ich bytu. Podľa jeho slov sa stalo, že mu povedala, aby išiel dom k svojim rodičom, lebo malý išiel spať a ona už niečo na večer má.
Podľa § 71 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa § 71 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z.z., vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
Podľa § 73 zák. č. 36/2005 Z.z., právo na príspevok na výživu zanikne, ak oprávnený manžel uzavrie nové manželstvo alebo ak povinný manžel zomrie.
Podľa § 75 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z., pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 veta prvá zák. č. 36/2005 Z.z., výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd dospel k právnemu záveru, že navrhovateľka podala návrh dôvodne len v časti. Odporca sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti s navrhovateľkou v novembri 2010 a od januára 2011 žil už v druhovskom pomere s inou ženou. Navrhovateľka bola v tom čase študentkou na strednej škole, finančne odkázaná na svojich rodičov, lebo po odchode jej odporca na jej výživu ničím neprispieval a neprispieval ani do ich rozvodu. Prvé dva roky absolvovala na gymnáziu v Myjave, neskôr v Vrbovom a po prestávka štúdium ukončila v septembri 2011 na gymnáziu v Piešťanoch. Navrhovateľka je od 03.10.2011 nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce, soc. vecí a rodiny. Odporca pracuje ako živnostník, vodič s povolania, pritom predmet podnikania má širší: poskytovanie služieb vodiča, poskytovanie služieb mechanizmami, opravy cestných motorových vozidiel. Nakoľko navrhovateľka žiadala priznať príspevok na manželku od podania návrhu ( 12.1.2012) a rozsudok o ich rozvode nadobudol právoplatnosť dňa 28.3.2012, súd skúmal dôvodnosť nároku, príjmy a výdavky účastníkov resp. ďalšie vyživovacie povinnosti práve v tomto období. No podporne prihliadal i na obdobie od odchodu odporcu zo spoločnej domácnosti do podania návrhu na určenie výživného na manželku.
Súd mal preukázanú neveru odporcu za trvania manželstva. V čase od 12.1.2012 do 28.3.2012 ( ďalej len „rozhodnom období“) mala navrhovateľka vyživovaciu povinnosť len k jednému mal. dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva s odporcom. Odporcovi dňa 03.01.2012 vznikla vyživovacia povinnosť k mal. J., pochádzajúcemu z jeho druhovského pomeru. Pokiaľ ide o príjmy a výdavky navrhovateľky v rozhodnom období, táto bola nezamestnaná, evidovaná, jej príjem pozostával mesačne z rodinných prídavkov 22,54 eur, dávok v hmotnej núdzi 119,10 eur a výživného na maloletého v januári 90 eur a od februára po 120 eur mesačne. V januári mala teda celkový príjem 231,64 eur a v februári a marci po 261,64 eur mesačne. Svoje výdavky deklarovala mesačnou sumou 285 eur ( vyššie sú už špecifikované). Súd prihliadal na to, že navrhovateľka je nezamestnaná od 3.10.2011, pritom nikde nepracovala ani brigádne, pričom nič jej nebránilo hľadať si prácu, resp. zamestnať sa aspoň brigádne, než si nájde stabilné zamestnanie.
Pokiaľ ide o odporcu, súd vychádzal z toho, že svoje mesačné výdavky deklaroval základnou sumou 834 eur ( po sčítaní ním uvádzaných súm: nájom za byt 364 eur, výživné na Q. 120 eur, výživné na druhé dieťa 80 eur, telefón 50 eur, cestovné 70 eur, príspevok do domácnosti družke 150 eur). Tento predložil daňové priznanie za rok 2011, kde je uvádzaný základ dane 6.553,47 eur. Z týchto vyjadrení odporcu a daňového priznania si súd ustálil, že odporca má vyšší mesačný príjem, než uvádzal v daňovom priznaní za rok 2011. Odporca počas zimného obdobia november až február jazdí s autom cca 4-5 krát, podľa jeho slov v zimnom období žije s ušetrených peňazí, ale nemá záujem hľadať si iné zamestnanie. Nezáujem odôvodnil tým, že čaká na pokyn , kedy má ísť opäť jazdiť. Toto konanie odporcu súd vyhodnotil ako
nezodpovedné, keďže v súčasnosti má už dve vyživovacie povinnosti, ale ani to ho nemotivuje nájsť si stabilné zamestnanie, kde by mal pravidelný mesačný príjem i v zimnom období. Pritom nemá žiadne zdravotné problémy, ktoré by mu bránili hľadať a nájsť si iné zamestnanie. Pri určovaní mesačného príjmu odporcu súd vychádzal z toho, že musí byť minimálne v sume 834 eur ( ako deklaroval svoje mesačné výdavky), keď nie ešte vyšší.
Súd mal zhodným tvrdením účastníkov konania preukázané, že odporca v rozhodnom období ( 12.1.2012-28.3.2012), ale ani pred tým ( keď bola navrhovateľka ešte študentkou a odporca ju opustil) ničím na výživu navrhovateľky ako manželky neprispel.
Súd prihliadal na skutočnosť, že vzťahy výživného nevznikajú samostatne alebo nezávisle od iných vzťahov, ale konkrétne nadväzujú na rodinné pomery a sú nimi podmienené ako pri svojom vzniku, tak aj vo svojom trvaní. Záväzok poskytovať výživu spočíva v plnení majetkových hodnôt. Ide jednak o hotové prostriedky ako sú peniaze, jednak o živobytie, prípadne iné naturálne prostriedky osobnej spotreby človeka, náklady na výchovu, vzdelanie, kultúru a iné. Pri vyživovacej povinnosti medzi manželmi sa má zabezpečiť ich vzájomná vyživovacia povinnosť, zásadne ich rovnaká hmotná a kultúrna úroveň a to bez ohľadu na to, či niektorý z manželov žije v druhovskom pomere s inou osobou. Z tohto dôvodov prihliadal na príjmy a výdavky účastníkov konania i na ich možnosti, schopnosti zárobku. Súd dospel k záveru, že obaja účastníci mali v rozhodnom období obdobné podmienky na získanie príjmu. Súd bral do úvahy preukázané dôvody, pre ktoré opustil odporca spoločnú domácnosť a to jeho inú ženskú známosť. Odporca to síce odôvodňoval i tým, že navrhovateľka sa o neho ako manžela nestarala, čo ona ani nepoprela, ale v konečnom dôsledku sa odporca dopustil nevery. Súd bral ohľad na požiadavku navrhovateľky na rovnakú životnú úroveň manželov vyplývajúcu z ich rovnakého postavenia v manželstve a taktiež z ich rovnakých práv a povinností v manželstve. Pri určení výšky výživného vychádzal zo zásady „rovnakej životnej úrovne“, neznamenajúcej ale mechanickú rovnosť medzi manželmi, ktorú by bolo možné vyvodzovať z ich zárobkov. Súd prihliadal i na to, že navrhovateľke nič nebránilo zamestnať sa dočasne brigádnicky, dokiaľ by si nenašla stabilné zamestnanie. Súd musel prihliadať nie len na odôvodnené potreby navrhovateľky, ale aj na schopnosti a možnosti odporcu. Súd zisťoval osobné, rodinné a majetkové pomery manželov, ale i konkrétnu mieru potrieb danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom každého z manželov v súvislosti s príjmami účastníkov konania. Súd samozrejme bral do úvahy skutočnosť, že odporca sa po odchode s spoločnej domácnosti ničím nepodieľal na výžive svojej manželky a hlavne v období, keď ešte študovala na strednej škole. Nechal ju úplne odkázanú na jej rodičoch. Súd mal preukázané, že odporca navrhovateľke po odchode z domácnosti ničím na jej výživu ako manželke neprispel, čo je nutné napraviť a preto i súd považoval za potrebné určitú výšku výživného navrhovateľke priznať a preto i vyhodnotil návrh v časti za dôvodný.
Súd pri určovaní konkrétnej výšky výživného bral do úvahy to, že odporcovi vznikla v januári 2012 vyživovacia povinnosť k ďalšiemu maloletému dieťaťu a navrhovateľka v januári 2012 poberal mesačne už sociálne dávky 119,10 eur. Preto aj súd uložil odporcovi povinnosť platiť navrhovateľke výživné mesačne 50 eur, ktoré vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti považuje za primerané a to s účinnosťou od 12.01.2012, kedy bol doručený návrh na súd do právoplatnosti rozsudku o rozvode, t.j. do 28.03.2012. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky zamietol, lebo ňou navrhované výživné 390 eur mesačne vyhodnotil ako neprimerane vysoké. Považoval ho za neprimerane za neprimerane vysoké práve pre to, že navrhovateľka nemá zdravotné problémy, ktoré by jej bránili pracovať aspoň brigádne, dieťa jej chodí do materskej škôlky, teda ani dieťa nemôže byť dôvodom, prečo v období od 12.1.2012 do 28.3.2012 nepracovala. Súd priznal navrhovateľke výživné na manželku do 28.3.2012, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode účastníkov konania.
Keďže súd určil odporcovi výživné od 12.01.2012 do 28.03.2012, vznikol mu nedoplatok na zročnom výživnom za toto v sume 127,41 eur ( Výpočet: 32,25 eur za obdobie od 12.1.do 31.1., t.j. 20 dní deleno 31 dní x 50 eur + 50 eur za február + 45,16 eur za obdobie od 1.3. do 28.3., t.j. 28 dní deleno 31 dní x 50 eur), ktoré mu súd povolil splácať mesačne v splátkach ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd povolil odporcovi nedoplatok na výživnom splácať z dôvodu, lebo výživné na ich spoločného syna si platí riadne a včas a v súčasnosti má i vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu maloletému dieťaťu. Vo zvyšku súd návrh zamietol lebo navrhovateľkou navrhované výživné 390 eur nepovažuje súd za primerané, spravodlivé voči odporcovi a bolo by to v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na vyššie už uvádzané skutočnosti.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Navrhovateľka žiadala výživné 390 eur mesačne, súd ho určil v sume 30 eur mesačne, teda v konaní bol vlastne úspešný odporca v sume 360 eur (390-30). Nakoľko si ale odporca žiadne trovy konania neuplatnil, súd mu ani žiadne nepriznal.
Podľa § 2 ods. 2 z.č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
Podľa § 7 ods. 4 z. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak je predmetom poplatkového úkonu opakujúce sa plnenie, základom poplatku je súčet cien všetkých opakujúcich sa plnení.
Keďže navrhovateľka je v konaní oslobodená od platenia súdnych poplatkov a súd jej vyhovel v časti 50 eur mesačne za obdobie 12.01.2012-28.03.2012, súd uložil v zmysle § 2 ods. 2 a § 7 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch povinnosť odporcovi zaplatiť súdny poplatok z predmetu konania v sume 16,50 eur ( Výpočet: 2% z 127,41 eur/32,25 eur+50eur+45,16 eur/ = 2,5482 eur, zaokrúhlene 2,50eur, pričom minimálna výška súdneho poplatku je v sume 16,50 eur).
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo požiadať o výkon rozhodnutia podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku).