Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/68/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. X.X.XXXX v B., bytom C. XX a spol., pre zločin podvodu , písmeno a), s poukazom na písmeno i) a iné, o odvolaní obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 13.12.2022, sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.10.2023 v Trnave takto

rozhodol:

I. Podľa písmeno d), písmeno e), sa napadnutý rozsudok vo vzťahu k obžalovanému A. B. zrušuje vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa sa obžalovaný

A. B., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom C. D. XX

o d s u d z u j e :

Podľa , písmeno l), písmeno j) , , , na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa písmeno a) a súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a určuje mu skúšobnú dobu vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) zo dňa 13.12.2022, sp. zn. bol okrem iných obžalovaný A. B. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný za vinného zo zločinu podvodu , písmeno a), s poukazom na písmeno i) vo vzťahu ku skutkom pod bodmi 1 až 6 rozsudku, za čo bol odsúdený podľa a podľa písmeno j), l), , , s použitím per analogiam písmeno d), na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, ktorý mu bol podľa písmeno a) podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 roky.

Okresný súd vo vzťahu k obžalovanému rozsudok odôvodnil tým, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal. Pri ukladaní trestu obžalovanému okresný súd vychádzal zo skutočnosti, že obžalovaný nebol súdne trestaný a pred spáchaním skutku viedol riadny život. Obžalovanému bol uložený trest za zločin podvodu podľa s trestnou sadzbou 3 roky až 10 rokov, pričom bolo prihliadnuté na dve poľahčujúce okolnosti podľa písmeno j), písmeno l) ,

kedy sa s poukazom na znižovala horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu, pričom obžalovanému bol per analogiam podľa písmeno d), , teda obdobne ako v konaní o dohode o vine a treste, uložený trest odňatia slobody na dolnej hranici zníženej trestnej sadzby vo výmere 2 roky, ktorý mu bol podmienečne odložený podľa písmeno a) na skúšobnú dobu 3 roky. Pri výmere trestu okresný súd zohľadnil, že obžalovaný sa ku skutku priznal, rozsiahlo vypovedal a úprimne skutok oľutoval, taktiež prihliadol na dĺžku konania. Obžalovanému okresný súd neuložil peňažný trest ako trest samostatný ako navrhovala obhajoba odvolávajúc sa na článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní v neprítomnosti obžalovaného a jeho obhajkyne, sa prokurátor vzdal práva na podanie odvolania voči všetkým výrokom vyhláseného rozsudku.

Obžalovanému a jeho obhajkyni bol napadnutý rozsudok doručený dňa 23.1.2023, pričom dňa 30.1.2023 bolo okresnému súdu doručené odvolanie obžalovaného podané dňa 30.1.2023 prostredníctvom obhajkyne. Obžalovaný v podanom odvolaní namietal nepoužitie čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd pri ukladaní mu trestu tak, ako to okresný súd urobil pri ostatných spoluobžalovaných, ktorým pri oveľa prísnejšej právnej kvalifikácii, a to obzvlášť závažnom zločine so sadzbou 10 rokov až 15 rokov uložil výrazne nižšie tresty, a to vo výmere 3 roky, ktoré podmienečne odložil na skúšobnú dobu 4 roky, pričom niektorí spoluobžalovaní boli stíhaní za 47 skutkov. Naproti tomu obžalovaný B. bol stíhaný len za 6 skutkov a na rozdiel od niektorých spoluobžalovaných nemá záznam v registri trestov. Obžalovaný pri rovnakom skutkovom a právnom stave u jednotlivých spoluobžalovaných nevidí odstupňovanosť trestov v závislosti od rozsahu trestnej činnosti s poukazom na počet skutkov, ich závažnosť a osoby obžalovaných. Skutky v danej trestnej veci boli spáchané v rokoch 2005 až 2007 a obžaloba bola podaná v roku 2008, pričom nie vinou obžalovaného prišlo k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej až na konci roka 2022, teda skoro po 16 rokoch. Obžalovaný B. sa pritom ako prvý ku skutku priznal, oľutoval ho, urobil vyhlásenie viny, pri zmene senátu nežiadal opakovať súdny proces a nerobil žiadne obštrukcie. Obžalovaný má za to, že boli v predmetnej veci splnené všetky podmienky vzhľadom na okolnosti prípadu ako aj pomery obžalovaného pre použitie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody v zmysle . Dôvodom dĺžky konania neboli obštrukcie obžalovaného, ktorý v priebehu konania nespáchal žiadny ďalší trestný čin. Obžalovaný navrhol uloženie mu primeraného peňažného trestu za použitia ustanovenia a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Krajský súd v Trnave vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry, ktorý navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Obhajkyňa obžalovaného predniesla konečný návrh v súlade s písomne odôvodneným odvolaním a obžalovaný sa pripojil ku konečnému návrhu svojej obhajkyne.

Podľa o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa , odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

Podľa , odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1.

Podľa , odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie , e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa , ak bolo odvolanie obmedzené podľa alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa , odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Podľa , ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd (ďalej len „krajský súd“) podľa preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle , ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa . Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa krajský súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Pokiaľ ide o obžalovaným B. napadnutý rozsudok vo výroku o treste krajský súd pri preskúmavaní odvolania zistil, že okresný súd postupoval správne pri zistení poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, kedy obžalovanému svedčili dve poľahčujúce okolnosti podľa písmeno j) , že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, a podľa písmeno l) , že sa ku skutku priznal a tento úprimne oľutoval, pričom priťažujúce okolnosti neboli zistené žiadne. V takom prípade sa potom zákonná trestná sadzba podľa vo výmere 3 roky až 10 rokov menila podľa tak, že sa horná hranica trestnej sadzby znižovala o jednu tretinu. Pokiaľ okresný súd obžalovanému ukladal trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa písmeno d), s poukazom na to, že obžalovaný urobil vyhlásenie viny, nedôsledne vyhodnotil všetky okolnosti prípadu, kedy sa obžalovaný B. len v šiestich prípadoch zo 47 žalovaných skutkov v roku 2005 a 2006 podieľal na rozpredaní tovaru kúpeného na faktúru, pričom bližšie sa na organizovaní trestnej činnosti nepodieľal, od prípravného konania sa k trestnej činnosti priznával a túto oľutoval, po podaní obžaloby dňa 7.8.2008 sa obžalovaný B. pravidelne zúčastňoval na všetkých hlavných pojednávaniach, aj keď boli odročované pre neprítomnosť spoluobžalovaných, a na prvom hlavnom pojednávaní, pre vykonanie ktorého boli slnené podmienky, dňa 26.5.2020 urobil

vyhlásenie viny, ktoré súd prijal, pričom k vyhláseniu prvého rozsudku vo veci prišlo až dňa 13.12.2022, teda po uplynutí 16 rokov od spáchania skutkov. S ohľadom na tieto skutočnosti bolo dôvodné mať za to, že tu existujú výnimočné okolnosti prípadu, pre ktoré by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre obžalovaného B. neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje u obžalovaného aj trest kratšieho trvania výrazne nižší pod dolnou hranicou trestnej sadzby v zmysle . Prihliadnuť bolo potrebné najmä na extrémne dlhú dobu konania, predovšetkým pred súdom, kedy sa obžalovaný od začiatku k trestnej činnosti priznával, ľutoval ju a urobil vyhlásenie viny, pričom svojím konaním nezavinil dĺžku konania a počas doby konania sa nedopustil už ďalšej trestnej činnosti, preto bolo dôvodné aplikovať ustanovenie . Okresný súd obžalovanému B. len pri aplikácii ustanovenia písmeno d), , uložil neprimerane prísny trest, a nepostupoval správne, keď obžalovanému nezohľadnil okolnosti uvedené v najmä s ohľadom na dĺžku konania v kontexte postoja obžalovaného k trestnej činnosti a jeho správania počas konania.

Podľa , každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa čl. 6 odsek 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote je bezpochyby významným zásahom do princípov zaručujúcich právo na spravodlivý proces. Neodôvodnené prieťahy a neprimeraná dĺžka trestného konania sú závažným a nežiaducim javom, ktorý nielen odporuje zmyslu práva obvineného, ale i poškodeného na spravodlivý proces, ale je i v rozpore so základnými zásadami trestného práva a odporuje účelu trestného konania. Súčasne je však nutné konštatovať, že porušenie tohto práva samo o sebe nezakladá neprípustnosť trestného stíhania. Účelom trestného konania je predovšetkým to, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní a výnosy z trestnej činnosti boli odňaté, pričom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb. Primeranosť dĺžky konania je aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len Súd) posudzovaná s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu s prihliadnutím ku kritériám zakotveným v judikatúre Súdu, akými sú zložitosť prípadu, chovanie sťažovateľa a chovanie štátnych orgánov, poprípade čo je pre sťažovateľa v stávke. Súd v žiadnom zo svojich rozhodnutí nekonkretizoval „všeobecne záväznú“ dobu, ktorú by bolo možné za primeranú lehotu považovať. Dĺžka konania, ktorá s prihliadnutím na obťažnosť veci, postoj obžalovaného k trestnému stíhaniu a procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu výrazne a neprimerane presahuje dĺžku konania v porovnateľných veciach je takou okolnosťou prípadu, ktorá odôvodňuje pri ukladaní trestu použiť mimoriadne zmierňovacie ustanovenie podľa a uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom s obmedzením uvedeným v ustanovení . Krajský súd obžalovanému B. uložil miernejší trest odňatia slobody zohľadniac ustanovenie s poukazom na vyššie uvedené okolnosti, a to vo výmere 1 rok, ktorý obžalovanému podľa písmeno a) podmienečne odložil a podľa mu určil skúšobnú dobu 18 mesiacov. Krajský súd obžalovanému ukladal trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu, ktorý považoval z hľadiska účelu trestu za dôvodný, nakoľko takto uložený trest obžalovanému zabráni v ďalšom období v páchaní ďalšej majetkovej trestnej činnosti s finančným prospechom a povedie ho k tomu, aby aj naďalej viedol riadny život. Ukladanie peňažného trestu s poukazom na čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako navrhovala obhajoba, krajský súd nepovažoval za dôvodné, keďže obžalovaný páchal trestnú činnosť za účelom finančného prospechu. Uložený trest krajský súd považuje za primeraný a zákonný, zohľadňujúci všetky okolnosti prípadu aj pomery obžalovaného, ako i čas, ktorý uplynul od spáchania skutku. Vyšší trest by nebol úmerný k spáchanému trestnému činu vzhľadom na mieru účasti obžalovaného na skutkoch v prejednávanej veci a najmä na dobu, ktorá uplynula od ich spáchania.

S ohľadom na uvedené skutočnosti krajský súd napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu, keďže uložený trest bol neprimeraný a nezohľadňujúci ustanovenie , a v zmysle obžalovanému uložil miernejší trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, ktorý mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Takto uložený trest považoval krajský súd za dostatočný a spravodlivý, zodpovedajúci potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie, ktorý zároveň bude dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli .

K samotnému trestu je potrebné uviesť, že je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu , čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.

Z vyššie uvedených dôvodov bolo preto rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výrokoch tohto rozsudku krajského súdu.

Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.