Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sp/4/2012

Potvrdené rozhodnutím 1Sžr/113/2012
„Identifikačné číslo spisu: 9012899530 Dátum vydania rozhodnutia: 11.06.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Igor Belko Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:9012899530.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD., v právnej veci navrhovateľky: POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti odporkyni: Správa katastra Prešov, so sídlom Konštantínova 6, Prešov, za účasti X. bytom Ul. X., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V 261/2012-R zo dňa 09. februára 2012, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k. 3Sp/4/2012-20 zo dňa 15. mája 2012, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove, č. k. 3Sp/4/2012-20 zo dňa 15. mája 2012 p o t v r d z u j e . Navrhovateľke právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou v právnej veci navrhovateľa Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, proti odporkyni Správe katastra Prešov, Konštantínova č. 6, Prešov, za účasti L. L., nar. XX.G. XXXX, bytom U., Ul. L. č. XXXX/ XX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporkyne č. V 261/2012-R zo dňa 9.februára 2012 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 9.februára 2012 č. V 261/2012-R.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím Správa katastra Prešov ako správny orgán príslušný podľa , o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov, (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov o návrhu na vklad záložného práva podanom dňa 18.1.2012, ktorého prílohou je zmluva o zriadení záložného práva uzavretá medzi účastníkmi záložný veriteľ Pohotovosť, s.r.o.... a záložca L. L.... zastúpená Pro Help, združenie občianskoprávnej pomoci, Povraznícka 18, Bratislava rozhodla tak, že podľa a (Katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnosti v katastrálnom území U., pozemok registra CKN, parcelné číslo 6602-orná pôda o výmere 1449 m2 zapísanej na LV č. XXXX , v podielovom spoluvlastníctve záložcu v podieloch 247/300 a 18/1800 zamietla.

Výrok rozhodnutia odporkyňa odôvodnila tým, že na základe doručeného návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností dňa 18.1.2012 bolo začaté konanie. Odporkyňa citovala ustanovenia v platnom znení a to konkrétne , podľa ktorého prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra v dvoch vyhotoveniach a ďalšími prílohami sú:

a/ verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,

b/ identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,

c/ geometrický plán, ak sa pozemok rozdeľuje alebo zlučuje alebo pri zriadení vecného bremena k pozemku,

d/ dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3,

e/ oznámenie podľa odseku 3 v papierovej podobe.

Správny orgán citoval ustanovenie Katastrálneho zákona, ustanovenia a to , , , , , , , .

Na základe citovaných ustanovení dospel k záveru, že zmluvu o zriadení záložného práva za záložcu podpísal splnomocnenec a to Pro Help, združenie občianskoprávnej pomoci a z tejto dohody o splnomocnení je zrejmé, že záložca, ktorý je aj dlžníkom podľa zmluvy o úvere, nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, pretože podpísal formulárovú typovú zmluvu, ktorej samotný obsah dlžník vôbec nemohol ovplyvniť. Týmto došlo ku konfliktu v zmysle ustanovenia v znení neskorších predpisov, keďže základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho právne záležitosti. To, že záložný veriteľ vybral aktuálne nie svojho advokáta ale konkrétne svoje občianske združenie, je v kontexte predmetu a obsahu splnomocnenia prejavom jasného konania veriteľa a splnomocnenca v zhode, čo opäť iba potvrdzuje porušenie uvedeného ustanovenia . V rovine ochrany spotrebiteľa, aj keď je dohoda o splnomocnení zaradená na samostatnej listine, ide o štandardnú (typovú) zmluvnú podmienku, ktorej znenie nemohol spotrebiteľ ovplyvniť, pretože je vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá je absolútne neplatná.

Argumentoval tým, že splnomocnenie osoby, ktorú spotrebiteľovi (dlžníkovi) vyberie veriteľ, je v rozpore s ustanovením , s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: .

V odôvodnení odporkyňa poukázala aj na uznesenie Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k.: -52 z 26.júla 2011 a potvrdzujúce rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28.10.2011 č.k.: -85, ktorým bolo spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., uložené zdržať sa výkonu záložného práva a výkonu zabezpečovacieho prevodu práva zo zabezpečovacích zmlúv, ktoré v mene spotrebiteľov uzavreli veriteľom vybraní splnomocnenci, ktorých vybrala (predformulovala) spotrebiteľom vo forme splňomocovacej doložky (štandardnej zmluvnej klauzuly) v zmluvách o spotrebiteľskom úvere nebanková spoločnosť.

Odporkyňa dôvodila, že ustanovenie § 42 ods. 4 Katastrálneho zákona umožňuje opraviť chyby v písaní, počítaní alebo iné zrejme nesprávnosti. Správa katastra poukázala na to, že na základe uvedených skutočností dospela k záveru, že nie sú splnené podmienky na vklad, nakoľko predložená zmluva o zriadení záložného práva odporuje zákonu. Na strane záložcu je podpísané splnomocnencom podľa dohody o splnomocnení, ktorej obsah je v rozpore s ustanovením a dohoda o splnomocnení ako absolútne neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle ustanovenia spôsobuje absolútnu neplatnosť záložnej zmluvy podľa . Správa katastra poukázala na to, že považuje dohodu o splnomocnení za neplatnú, pretože neobsahovala bližšie označenie nehnuteľností a to druh pozemku a výmeru pozemku, ktoré sa majú stať predmetom zálohu, čo robí takéto dojednanie neurčité a nezrozumiteľné s poukazom na ustanovenie Katastrálneho zákona. Dôvodila tiež na tým, že vopred predpísané dojednanie, že nehnuteľnosti, ktoré tvoria predmet zálohu, budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva, je nejasné, pretože tieto nehnuteľnosti sú špecifikované priamo v dohode o splnomocnení a netvoria tzv. samostatnú prílohu vo forme výpisu z listu vlastníctva a ide o rukou vpísané údaje o nehnuteľnostiach do vopred predtlačenej formy, ktorá tvorí časť dohody o splnomocnení.

Rozhodnutie odporkyne napadol včas podaným návrhom na jeho preskúmanie navrhovateľ, ktorý žiadal, aby v rámci autoremedúry správa katastra vyhovela odvolaniu a zrušila napadnuté rozhodnutie a vklad povolila, alternatívne, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie.

Vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia a platnosti (neplatnosti) zmluvy o zriadení záložného práva navrhovateľ poukázal na ustanovenia a to , , , a ustanovenia Katastrálneho zákona. S poukazom na tieto ustanovenia navrhovateľ vyslovil názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorým sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil Pro Help, združeniu občianskoprávnej pomoci, plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. Navrhovateľ neakceptoval tvrdenia odporkyne, podľa ktorých navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho bude zastupovať, lebo ide o ničím nepodložené predpoklady správy katastra, ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. Navrhovateľ vytýkal správnemu orgánu, že nerešpektoval ustanovenie Správneho poriadku a to zásadu spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci v spojení s ustanovením Správneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie správneho orgánu musí okrem iného vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Z uvedeného vyplýva, že Zákon o správnom konaní ukladá správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav veci a úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam a správny orgán musí v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Ďalej uviedol, že presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované ani skreslené či už vedome alebo nevedome.

Navrhovateľ namietal, že rozhodnutie odporkyne vychádza len z ničím nepodložených predpokladov, čoho dôkazom je i samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, a preto konštatuje, že správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného stavu veci s poukazom na to, že aplikácia citovaného ustanovenia Zákona o správnom konaní je možná v spojení s ustanovením § 22 ods. 5 Katastrálneho zákona.

K argumentácii správneho orgánu ustanovením navrhovateľ uviedol, že podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto ustanovenia nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu a rozpor musí reálne existovať s poukazom na komentár k , ASPI, Jiří Švestka, Jiří Spáčil, Marta Škárová, Milan Hulmák a kolektív, Občanský zákonník I, 2. vydání, Praha 2009, s. 287; R 12/1966.

Vo vzťahu k rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu splnomocniteľ navrhovateľ uviedol, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal ani nemá záujem na poškodený záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere, vrátane skutočností, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. V prípade dohody o splnomocnení teda ide o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, to všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Navrhovateľ uviedol, že z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť a zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem rokovania s veriteľom aj posúdenie platnosti uzatvárania záložnej zmluvy, preto je zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie a správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah.

V súvislosti s uvedením predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení podľa názoru navrhovateľa argumentačne použité v rozhodnutí neobstojí, lebo uvedenie zástupcu je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva (t.j. z dôvodu identifikácie osoby, s ktorou má zástupca v mene zastúpeného uzavrieť záložnú zmluvu). Ak správny orgán z týchto skutočností vyvodil, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca nie je z hľadiska aplikácie ustanovenia dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor, ktorý bol správny orgán povinný preukázať a správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom.

Dôvodil tiež tým, že uzavretie zmluvy medzi záložným veriteľom a záložcom, za ktorého konal zástupca na základe špeciálnej plnej moci, ktorá nebola odvolaná, nevzbudzuje ani pochybnosti o konflikte záujmov. Záver správneho orgánu, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá má obhajovať záujmy veriteľa, je v hrubom rozpore s obsahom správneho spisu, lebo z predloženého plnomocenstva je zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám a zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a obhajovať jeho záujmy. Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Navrhovateľ sa nestotožňuje ani s právnym názorom odporkyne, ktorá poukazuje na absolútnu neplatnosť dohody o splnomocnení s poukazom na ustanovenie , t.j. pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, lebo podľa názoru navrhovateľa dohodu o plnomocenstve uzatvorená medzi splnomocniteľom a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. Pretože dohoda o plnomocenstve nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorú má na mysli, zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom podľa jeho názoru nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia o neprijateľným zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí.

Navrhovateľ sa nestotožňuje ani s názorom odporkyne, že v plnomocenstve mal byť vymedzený predmet plnomocenstva rovnako ako v prípade titulu tak, ako uvádza odporkyňa s poukazom na § 42 ods. 2 písm. c/ Katastrálneho zákona, lebo Katastrálny zákon neobsahuje s výnimkou § 42 ods. 3 žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo nevyhnutnosť špeciálnej plnej moci pre prípad uzavretia zmluvy o zriadení vecného práva k nehnuteľnostiam. Ustanovenia § 30 ods. 5 písm. d/ Katastrálneho zákona obsahuje síce ustanovenie, ktoré pojednáva o dohode o splnomocnení, avšak v tomto prípade ide o prípad výlučne procesnej plnej moci na zastúpenie vo vkladovom konaní. V tejto súvislosti zákonodarca stanovil vo vzťahu k plnej moci len jednu formálnu požiadavku a to úradné overenie podpisu splnomocniteľa a otázku obsahu plnej moci nechal otvorenú, t.j. v tomto prípade ani nestanovil nutnosť špeciálnej plnej moci. Ak je teda otázka obsahu procesnej plnej moci relatívne voľná, neexistuje dôvod na to, aby sa tento záver nevzťahoval aj na hmotnoprávnu plnú moc, pričom hmotnoprávnu plnú moc upravuje a ani tento právny predpis neobsahuje požiadavku existencie špeciálnej plnej moci pre prípad uzavretia zmluvy o zriadení vecného práva k nehnuteľnostiam.

Navrhovateľ argumentoval tiež tým, že ustanovenie § 42 Katastrálneho zákona sa vzťahuje na zmluvy, verejné listiny a iné listiny a pod zmluvou sa v zmysle ustanovenia § 8 ods. 1 písm. c/ Katastrálneho zákona myslí zmluva, dohoda a písomné vyhlásenie vkladateľov o vložení nehnuteľností do majetku právnických osôb a z uvedeného kontextu je zrejmé, že pojem zmluva je treba vykladať ako titulus, t.j. právny úkon, ktorý je podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností (modus). Samotná plná moc nie je právnym úkonom, na ktorý možno aplikovať ustanovenie § 42 Katastrálneho zákona, lebo z nej samotnej nevznikajú žiadne práva k nehnuteľnostiam s poukazom na ustanovenie § 28 ods. 1 Katastrálneho zákona a ustanovenie § 35 ods. 5 Katastrálneho zákona naviac pojmovo rozlišuje medzi zmluvou a dohodou o splnomocnení. Katastrálny zákon v § 31 ods. 2 pojednáva o zmluve o prevode nehnuteľností a maiori ad minus, teda zmluvou je akákoľvek zmluva, ktorá je právnym dôvodom pre vznik vecného práva k nehnuteľnosti, nie však už plná moc, pretože z nej žiadne takéto právo nevzniká. Ustanovenie § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona používa pojem zmluva v spojení s oprávnením nakladať s nehnuteľnosťou a ani tu nejde o plnú moc a ustanovenie Katastrálneho zákona pojednáva o odstúpení od zmluvy. Právnym dôvodom zániku plnomocenstva nie je odstúpenie ako jednostranný právny úkon, ale len odvolanie, resp. výpoveď s poukazom na . Plná moc nie je ani verejnou listinou a ani inou listinou a tieto listiny sú totiž podkladom pre vykonanie záznamu a nie vkladu do katastra nehnuteľností s poukazom na Katastrálneho zákona a to na základe verejných listín a iných listín. Pojem zmluva je v ustanovení Katastrálneho zákona použitý v súvislosti s prevodom nehnuteľností, vecným bremenom a spoluvlastníctvom. Plnomocenstvo je pritom v tomto ustanovení upravené osobitne a bez spojitosti s pojmom zmluva a zákonodarca v tomto prípade tiež stanovil iba jedinú (formálnu) požiadavku a to úradné overenie podpisu splnomocniteľa.

Na základe uvedeného navrhovateľ prezentuje názor, že predmet plnej moci v tomto prípade nemusel obsahovať identifikáciu nehnuteľností podľa ustanovenia Katastrálneho zákona a v danom prípade bola uzavretá špeciálna plná moc, je potrebné predmetné plnomocenstvo preskúmať len z hľadiska požiadaviek na určitosť právneho úkonu podľa . Preto názor odporkyne považuje navrhovateľ vo vzťahu k právnemu posúdenia za nesprávny.

Navrhovateľ ďalej poukázal na rozpor zmluvy o úvere s dobrými mravmi s tým, že ďalším dôvodom pre zamietnutie návrhu na vklad je záver správneho orgánu o neplatnosti zmluvy o úvere pre rozpor s dobrými mravmi, ktoré podrobne rozpísal. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že táto argumentácia je pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporkyne irelevantná, pretože správa katastra sa otázkou rozporu zmluvy o úvere s dobrými mravmi absolútne v odôvodnení rozhodnutia nezaoberá.

Nezákonnosť rozhodnutia navrhovateľ vidí aj v tom, že z ustanovenia § 46 Správneho poriadku a § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplývajú zákonné povinnosti správy katastra o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Podľa názoru navrhovateľa odporkyňa nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi v úverovej zmluve nesprávne právne posúdila z dôvodov uvedených v návrhu na preskúmanie. Vydala teda nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva.

Navrhovateľ uviedol, že je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a odvolateľ ako veriteľ využil zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. K využitiu tohto inštitútu zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom pristupuje len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch, kedy je evidentné, že záložca vylákal od navrhovateľa poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni navrhovateľovi riadne vrátiť.

Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Záložca sa písomne k návrhu na preskúmanie rozhodnutia nevyjadril.

Krajský súd podľa a nasledujúcich ustanovení preskúmal napadnuté rozhodnutie vo vzťahu k dohode o plnomocenstve, vypočul L. L. a dospel k záveru, že návrh na preskúmanie nie je dôvodný.

Z predloženého administratívneho spisu vyplývajú skutočnosti uvádzané odporkyňou, teda že navrhovateľ písomným podaním zo dňa 6.12.2011 podal návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva č. 34/2011-PTR do katastra nehnuteľností. Prílohami návrhu je aj zmluva o zriadení záložného práva č. 34/2011-PTR uzavretá podľa a nasl. medzi záložným veriteľom Pohotovosť, s.r.o.... a záložcom L. L. v zastúpení na základe dohody o splnomocnení Pro Help

- združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava, zapísané v registri občianskych združení Ministerstva vnútra SR, reg. č. 3611, IČO... , v zastúpení U. L., predseda združenia. Prílohami návrhu je aj dohoda o splnomocnení, ktorá bola splnomocniteľom L. L. podpísaná v Prešove dňa 13.4.2011 a Pro Help, združením občianskoprávnej pomoci v Bratislave dňa 6.12.2011. Z dohody o splnomocnení vyplýva, že splnomocniteľ L. L. a splnomocnenec Pro Help, združenie občianskoprávnej pomoci podľa bodu 1. za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonávaných v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., č. zmluvy 802000633 (ďalej len zmluva o úvere) splnomocniteľ udeľuje Združeniu Pro Help po osobnem prerokovaní a po poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi sa zakladajú, toto plnomocenstvo s nasledovným obsahom: 2.Splnomocniteľ udeľuje Združeniu Pro Help plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a § 151a a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., ako poskytovateľom úveru. Všetky konzultácie a zastupovanie pri rokovaní so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. Združenie Pro Help poskytne splnomocniteľovi bezplatne. 3. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečovaní svojho záväzku Združeniu Pro Help. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu Pro Help plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Združenie Pro Help sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie Pro Help zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje Združeniu Pro Help plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií. 4. Bližšia špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa

- kat. územie U., LV XXXX, veľkosť podielu 247/300, 18/1800, parc. č. 6802.

Ďalšie práva a povinnosti medzi splnomocnencom a splnomocniteľom sú uvedené pod bodom 5. až 10. tejto dohody o plnomocenstve.

Správa katastra po posúdení návrh na vklad do katastra nehnuteľností vo vzťahu k záložnej zmluve dospela k záveru, že dohoda o plnomocenstve je v rozpore s ustanovením vzhľadom na dôvody uvedené v odôvodnení a v rozpore s ustanoveniami vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám.

o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) v ustanovení upravuje, že práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

V preskúmavanej veci je nesporné, že ide o vkladové konanie, pretože ide o zriadenie záložného práva podľa a nasl. , pričom podľa ods. 3 Katastrálneho zákona - právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení.

Podľa § 30 ods. 1 Katastrálneho zákona - účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti. Podľa ods. 2 - konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia

- prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami sú:

a/ verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,

b/ identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva...,

d/ dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona - správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Z citovaného ustanovenia podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva pri ústavne konformnom výkladne tohto ustanovenia, že správa katastra ako orgán štátnej správy má právo a povinnosť preskúmať aj dohodu o plnomocenstve v zmysle príslušných ustanovení . Splnomocnenkyňa

- záložkyňa L. L. na pojednávaní dňa 15.5.2012 uviedla, že sa teraz nevie jednoznačne vyjadriť, ako navrhuje, aby súd vo veci rozhodol, či má napadnuté rozhodnutie potvrdiť alebo zrušiť a vrátiť vec Správe katastra v Prešove na ďalšie konanie. Vyjadrila sa k veci tak, že cíti sa nekonformne z toho dôvodu, že celú situáciu si zavinila sama, lebo poskytnutý úver nesplácala, aj keď z objektívnych dôvodov, lebo dostala infarkt. Vo veci rozhodoval Súd v Bratislave a strhávajú jej splátku z dôchodku. Pokiaľ ide o otázku, za akých okolností bola uzavretá dohoda o splnomocnení, ktorá jej bola samosudkyňou predložená zo spisu správy katastra na nahliadnutie, vyjadrila sa tak, že (citácia): „Je pravdou, že túto dohodu o splnomocnení uzavretú medzi mnou ako splnomocnenkyňou a Pro Help, združením občianskoprávnej pomoci, ako splnomocnencom som podpísala. Nie je však pravdou, že by som podávala nejakú žiadosť, aby ma Pro Help, združenie občianskoprávnej pomoci zastupovalo, nikto so mnou z tohto združenia osobne nejednal. Tlačivo, ktoré je pripojené v spise správy katastra mi predložila pracovníčka Pohotovosti pri uzatváraní zmluvy o úvere. Človek je v strese, ja, keď som si dohodu o splnomocnení ani neprečítala, podpísala ju, dala som overiť podpis. Pracovníčka Pohotovosti mi vysvetlila tak, že ide iba o listinu za tým účelom, aby sa dal vymáhať úver, ak by som nedodržiavala podmienky zmluvy o úvere. Celé uzatváranie zmluvy o úvere sa dialo na rýchlo. Pracovníčka mi povedala, aby som rýchlo išla overiť podpis. Ani som si neuvedomila, že okrem zmluvy o úvere je tam ďalšia listina označená ako dohoda o splnomocnení. Súrne som potrebovala peniaze, človek je v strese a niektoré veci si neuvedomuje tak, ako by si ich uvedomovať mal.“

v ustanovení upravuje, že zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa - pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa ods.2 tohto ustanovenia - pri plnomocenstve udelenom právnickej osobe vzniká právo konať za splnomocniteľa štatutárnemu orgánu tejto osoby alebo osobe, ktorej tento orgán udelí plnomocenstvo. Podľa ods. 4 tohto ustanovenia - ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.

Tvrdenia navrhovateľa, ktoré sú odcitovaním textu k dohode o plnomocenstve, boli v konaní vyvrátené účastníckou výpoveďou splnomocnenkyne, je aj podľa názoru súdu nesporné, že dohoda o plnomocenstve je vopred pripravený formulárom, s vopred určeným zástupcom Pro Help, združením občianskoprávnej pomoci a ide tu o rozpor záujmov zastúpeného a zástupcu, ktorý tu reálne existuje. Podľa názoru súdu je absurdné tvrdenie navrhovateľa, že správa katastra je povinná akceptovať dohodu o splnomocnení bez toho, aby skúmala, či nejde o neplatný právny úkon pri uzatváraní dohody o splnomocnení, pretože bez posúdenia obsahu dohody o splnomocnení nemožno posudzovať predložený návrh na vklad záložnej zmluvy. Dohoda o splnomocnení je dvojstranným právnym úkonom.

Podľa - právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Pretože záložkyňa neurobila právny úkon pri uzatváraní dohody o splnomocnení slobodne a vážne, je dohoda o splnomocnení neplatná, a teda záložnú zmluvu za záložkyňu uzavrel splnomocnenec, ktorý na takýto úkon nebol oprávnený. Ide o rozpor záujmov zastúpeného a zástupcu a podľa - neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Súd sa stotožňuje s názorom navrhovateľa, že dohodu o plnomocenstve nemožno posudzovať podľa ustanovení až (v čase uzavretia dohody o plnomocenstve), pretože nie je splnená základná podmienka upravená v , podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ďalšími námietkami vo vzťahu k nezákonnosti rozhodnutia odporkyne sa súd nezaoberal, pretože správa katastra neargumentuje v odôvodnení rozhodnutia dobrými mravmi, preto navrhovateľ namieta skutočnosti, ktoré nevyplývajú z odôvodnenia rozhodnutia. Nehnuteľnosť, ktorá má byť predmetom zálohu až na výmeru parcely, je identifikovaná.

Je síce pravdou, že správa katastra vo veci rozhodla v záujme hospodárnosti konania bez vypočutia účastníkov konania, resp. zástupcu splnomocniteľa, avšak ustanovenie druhá veta v spojení s ustanovením upravuje, že súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Navrhovateľ v návrhu na preskúmanie neuviedol žiadne dôkazy, ktorými by mal byť preukázaný pravdivý obsah dohody o plnomocenstve, pričom záložkyňa podrobne a podľa názoru súdu aj pravdivo popísala spôsob, ktorým došlo k uzavretiu dohody o plnomocenstve.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne je správne a zákonné, preto podľa napadnuté rozhodnutie ako správne potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol podľa v spojení s ustanovením a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľ v konaní nemal úspech, odporkyňa a L. L. nemajú nárok na náhradu trov konania zo zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.