Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_13C-38-2023.pdf
PDF · 112.59 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/38/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou: JUDr. Lucia Lacová, v právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX A., právne zastúpený advokátom zapísaným v zozname SAK pod č. 4521: A. A. E., so sídlom Štefánikova č. 18, 066 01 Humenné, IČO: 42036178, proti žalovanému: F. G., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX A., v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnému majetku, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu A. B., narodeného XX.XX.XXXX a žalovaného F. G., narodeného XX.XX.XXXX, k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. C., obec A., okres Medzilaborce, vedeným Okresným úradom Medzilaborce, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX a to KNC č. XXX/X - ostatná plocha o výmere 331 m2, KNC č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 88 m2, KNC č. XXX/XX - ostatná plocha o výmere 218 m2.
II. Súd v y p o r i a d a v a podielové spoluvlastníctvo žalobcu A. B., narodeného XX.XX.XXXX a žalovaného F. G., narodeného XX.XX.XXXX tak, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. C., obec Medzilaborce, okres Medzilaborce, vedené Okresným úradom Medzilaborce, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX a to KNC č. XXX/X - ostatná plocha o výmere 331 m2, KNC č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 88 m2, KNC č. XXX/XX - ostatná plocha o výmere 218 m2, p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu A. B., narodeného XX.XX.XXXX.
III. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému sumu 265,40 Eur titulom finančnej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaného vo veľkosti 2/48 k celku na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k. ú. C., obec Medzilaborce, okres Medzilaborce, vedených Okresným úradom Medzilaborce, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX a to KNC č. XXX/X – ostatná plocha o výmere 331 m2, KNC č. XXX/ XX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 88 m2, KNC č. XXX/XX – ostatná plocha o výmere 218 m2, a to v lehote do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o samotnej výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdneho úradníka.
odôvodnenie:
1. Dňa 06.06.2023 bola Okresnému súdu Humenné doručená žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnému majetku, ktorou sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia tak, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX a žalovaného F. G., nar. XX.XX.XXXX, k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. C., obec Medzilaborce, okres Medzilaborce, vedeným Okresným úradom Medzilaborce, katastrálny odbor, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX a to KNC č. XXX/X - ostatná plocha o výmere 331 m2, KNC č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 88 m2, KNC č. XXX/XX - ostatná plocha o výmere 218 m2, a vyporiadal ho tak, že predmetné nehnuteľnosti prikáže do výlučného vlastníctva žalobcu A. B., narodeného XX.XX.XXXX, a zároveň zaviaže žalobcu zaplatiť žalovanému sumu 265,40 Eur titulom finančnej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaného vo veľkosti 2/48 k celku na predmetných nehnuteľnostiach, a to v lehote do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu odôvodnil nasledovne tým, že žalobca nadobudol spoluvlastnícke právo k nehnuteľnostiam kúpou spoluvlastníckych podielov od dovtedajších vlastníkov. Ku kúpe podielu žalovaného nedošlo výlučne z dôvodu, že v danom čase, prevodu jeho spoluvlastníckeho podielu bránila ťarcha/obmedzujúca poznámka zriadená na jeho podiel súvisiaca s exekučným konaním. Žalovaný v tom čase ako spoluvlastník pozemku súhlasil so zriadením stavby žalobcom v rámci stavebného konania s tým, že účastníci sa dohodli, že po odpadnutí blokácie spoluvlastníckeho podielu žalovaného (exekučné záložné právo), tento svoj spoluvlastnícky podiel odpredá žalobcovi tak, ako aj ostatní dovtedajší spoluvlastníci. V súčasnej dobe výlučne žalobca užíva nehnuteľnosti vyššie špecifikované, ako i susedné nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX. Celková výmera pozemkov vo výlučnom vlastníctve žalobcu vedených na LV č. XXXX, k.ú. C. je v rozsahu 1919 m2. Teda žalobcovi v ucelenom bloku nehnuteľností tvoriacich dvor rodinného domu „prináleží“ výmera celkovo 2529 m2 a žalovanému výmera 26 m2, t.j. cca 1/100. Na nehnuteľnostiach je postavená stavba – rodinný dom, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobcu a je zapísaný na LV č. XXXX, v rámci stavebného konania žalovaný dal súhlas s realizáciou predmetnej stavby. Podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam je nevyhnutné považovať za formálne, pričom nebolo úmyslom žiadnej strany dosiahnuť stav podielového spoluvlastníctva a žalobca uvádza, že v čase prevodu ostatných spoluvlastníckych podielov od predchádzajúcich vlastníkov, bola predbežná dohoda o odpredaji aj podielu žalovaného, ktorý sa mal realizovať po vyriešení prekážok na jeho strane brániacich v danom čase prevodu spoluvlastníckeho podielu. Po odpadnutí prekážok brániciach prevodu spoluvlastníckeho práva žalovaného, žalobca sa ho opakovane snažil kontaktovať za účelom odkúpenia jeho spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam, avšak bezvýsledne. Žalovaný kompenzujúc určité osobné nezhody s rodinnými príslušníkmi žalobcu, svojim konaním v rozpore s dobrými mravmi, zneužíva svoje vlastnícke právo na úkor žalobcu. Zároveň terajší stav je pre žalobcu absolútne neprijateľný, nakoľko napr. pri snahe zobrať si úver, nebolo možné ako záloh použiť nehnuteľnosti žalobcu, nakoľko nie je výlučným vlastníkom zakladaných nehnuteľnosti. Pri snahe o mimosúdne zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa pred podaním tohto návrhu na súdne konanie žalobca pokúsil so žalovaným dohodnúť mimosúdne a to aj prostredníctvom písomnej výzvy právneho zástupcu s tým, že navrhoval rôzne alternatívy vysporiadania vzťahov tak, že výber konkrétneho riešenia bol ponechaný na žalovaného. Predmetná výzva však bola poštovým doručovateľom vrátená s oznámením, že adresát je neznámy. Výzva bola zasielaná na adresu pobytu, ktorú odporca má uvedenú na príslušnom LV. Uvedené uviedol aj z toho dôvodu, že v tomto konaní, vzhľadom na neochotu (o jednanie sa snažil aj žalobca osobne) žalovaného vyporiadať spoluvlastníctvo dohodou, žalobca si uplatňuje aj právo na náhradu trov konania. Súčasný právny spoluvlastnícky stav je neudržateľný, bráni v riadnom uplatnení vlastníckeho práva žalobcu (aj s ohľadom na vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX) s praktickými nedôvodnými obmedzeniami, napr. v znemožnení založenia ucelených nehnuteľností ako zálohu pri dojednaní úveru a pod. Spoluvlastnícky podiel žalovaného k nehnuteľnostiam, ktorému zodpovedá výmera 26,54 m2, sa nachádza na dvore, ako i pod stavbou rodinného domu vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Celková výmera uceleného pozemku (LV č. XXXX a LV č. XXXX) je vo výmere 2556 m2 a na podiel žalovaného pripadajúca výmera v rozsahu 26,54 m2 tvorí iba 1,04 %, resp. 4,17 % celkovej výmery nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, preto má za to, že rozdelenie veci nie je v danom prípade možné a realizovateľné s ohľadom na znenie § 142 ods. 1 OZ, nakoľko kritériom je účelné využitie veci. Žalovaný pozemok zodpovedajúci svojmu spoluvlastníckemu podielu neužíval a ani reálne nemôže skutočne užívať, nakoľko na tomto pozemku (s jeho skorším súhlasom) je postavený rodinný dom vo výlučnom vlastníctve žalobcu a okolitý pozemok tvorí dvor tohto rodinného domu. Všeobecná cena pozemkov v aktuálnom čase v danej lokalite je vo výške 10,00 Eur/m2. Z uvedeného dôvodu navrhuje súdu, aby zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam s tým, že žalobcu určí za výlučného vlastníka nehnuteľností s povinnosťou vyplatiť žalovanému sumu 265,40 Eur (26,54 m2 po 10,00 Eur/m2). Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca má záujem o mimosúdne vysporiadanie vzťahov, osobne a aj písomne vyzval žalovaného k vyriešeniu predmetnej záležitosti mimosúdne, čo však bolo bezvýsledné pre neochotu a nezastihnuteľnosť žalovaného, žiada, aby súd v konaní priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Žalovaný sa k podanej žalobe a jej prílohám, ktoré mu boli doručené dňa 22.09.2023 zverejnením na úradnej tabuli tunajšieho súdu a na webovej stráne tunajšieho súdu od 07.09.2023 do 22.09.2023, spolu s poučením súdu podľa Civilného sporového poriadku a s Uznesením súdu s výzvou na vyjadrenie zo dňa 12.06.2023, doposiaľ nevyjadril.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 26.10.2023, žalobca a žalovaný sa na pojednávanie nedostavili. Právny zástupca žalobcu prítomný na pojednávaní ospravedlnil neprítomnosť žalobcu s tým, že súhlasí s konaním aj prípadným rozhodnutím bez jeho prítomnosti a uviedol, že v celom rozsahu zotrvávajú na podanej žalobe tak, ako bola doručená súdu, a na dôvodoch, ktoré sú v nej uvedené. Žalobca mal snahu ešte pred podaním žaloby na súd kontaktovať žalovaného a dohodnúť sa na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, avšak s ohľadom na postoj žalovaného, ktorý ani pri osobnom kontakte, ani iným spôsobom nejavil záujem komunikovať so žalobcom, bol preto nútený nakoniec túto žalobu podať. Na skutkových a ostatných okolnostiach tejto veci sa od podania žaloby nič nezmenilo. Uviedol, že čo sa týka ocenenia predmetnej nehnuteľnosti v tomto konaní, v zásade mal za to, že ak žalovaný dnes sa dostaví na toto pojednávanie, bude možné nejakým spôsobom s ním jednať prípadne aj o iných spôsoboch vyporiadania tohto podielového spoluvlastníctva, prípadne nejakým rozdelením alebo zámenou pozemkov a podobne. Z tohto dôvodu, že neprišiel, preto súdu krátkou cestou doložil znalecký posudok č. 4/2019, ktorý si dal vypracovať žalobca, a ktorý oceňuje 1 m2 predmetnej nehnuteľnosti na sumu 8,61 Eur. Poukázal na to, že žalobca navrhuje zrušiť a vyporiadať podielového spoluvlastníctvo s tým, že hodnotu 1 m2 predmetnej nehnuteľnosti stanovil vo výške 10,00 Eur a má za to, že aj v priebehu týchto štyroch rokov, odkedy bol vypracovaný znalecký posudok s cenou 8,61 Eur za m2 doteraz, kedy navrhujú cenu za m2 vo výške 10,00 Eur s ohľadom aj na zvýšenie cien nehnuteľností všeobecne, táto navrhovaná cena plne korešponduje a zahŕňa aj zvýšenie cien nehnuteľností za uvedené obdobie 4 rokov a má za to, že je primeraná na danú lokalitu, stav pozemkov a podobne. Preto na podanej žalobe zotrval v celom rozsahu, navrhol jej vyhovieť a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom celého súdneho spisu, vrátane písomných dôkazov, vykonaním pojednávania, a zistil tento skutkový stav.
5. Z výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom Medzilaborce, katastrálny odbor pre k. ú. C., obec Medzilaborce, okres Medzilaborce, mal súd za preukázané, že žalobca A. B., nar. XX.XX.XXXX, je podielovým spoluvlastníkom v podiele 23/24 k celku a žalovaný F. G., nar. XX.XX.XXXX, je podielovým spoluvlastníkom v podiele 2/48 k celku k nehnuteľnostiam, a to KNC č. XXX/X - ostatná plocha o výmere 331 m2, KNC č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 88 m2, KNC č. XXX/ XX - ostatná plocha o výmere 218 m2 (čl. 54-56).
6. Z výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom Medzilaborce, katastrálny odbor pre k. ú. C., obec Medzilaborce, okres Medzilaborce (čl. 8-9), mal súd za preukázané, že žalobca A. B., nar. XX.XX.XXXX, je výlučným vlastníkom v podiele 1/1 k celku k nehnuteľnostiam, a to KNC č. XXX/X
- ostatná plocha o výmere 618 m2, KNC č. XXX/X - ostatná plocha o výmere 324 m2, KNC č. XXX/XX
- ostatná plocha o výmere 596 m2, KNC č. XXX/XX - ostatná plocha o výmere 218 m2, KNC č. XXX/ XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 124 m2 a KNC č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 39 m2, na ktorých je postavený rodinný dom súp. č. XXX zapísaný na Liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Medzilaborce, katastrálny odbor pre k. ú. C., obec Medzilaborce, okres Medzilaborce (čl. 10).
7. Z kópie katastrálnej mapy a ortofoto mapy LV č. XXXX k. ú. C. vyplýva, že rodinný dom so súp. č. XXXX je postavený na pozemkoch KNC č. XXX/XX, D. XXX/XX, D. XXX/XX (čl. 6, čl. 11).
8. Z „Návrhu na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k. ú. C., LV č. XXXX“ zo dňa 30.03.2023, súd zistil, že žalobca v zastúpení svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného na odpredaj jeho spoluvlastníckeho podielu k predmetným nehnuteľnostiam vo veľkosti 2/48 k celku za celkovú kúpnu cenu vo výške 265,54 Eur, čo predstavuje hodnotu 10,00 Eur za 1 m2. Zásielka bola žalovanému odoslaná doporučene dňa 04.04.2023 a vrátila sa nedoručená s poznámkou, že adresát je neznámy (čl. 14).
9. Zo znaleckého posudku č. 4/2019, ktorého predmetom bolo stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností, a to rodinného domu ako aj pozemkov evidovaných na LV č. XXXX H. XXXX v k. ú. C., vyplýva, že znalec stanovil všeobecnú hodnotu pozemkov (strana 19 ZP) v k. ú. C., na sumu 8,61 Eur za 1 m2, pričom ide o pozemky parciel KNC č. XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, H. H. I. G. XXX/X, XXX/XX H. XXX/XX, ktoré sú predmetom tohto konania (čl. 60-101).
10. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára: Podľa § 136 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1946 Zb. „Občiansky zákonník“ (ďalej len ako „OZ“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. Podľa § 137 ods. 1, ods. 2 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké. Podľa § 141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Podľa § 216 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
11. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Žalobca sa domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva sporových strán k nehnuteľnostiam - pozemkom nachádzajúcim sa v k. ú. C., obec A., J. A., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Medzilaborce, katastrálny odbor, a to KNC č. XXX/X - ostatná plocha o výmere 331 m2, KNC č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 88 m2, KNC č. XXX/ XX - ostatná plocha o výmere 218 m2. Súd mal za preukázané, že žalobca a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi k nehnuteľnostiam - pozemkom nachádzajúcim sa v k. ú. C., obec A., J. A., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Medzilaborce, katastrálny odbor, a to KNC č. XXX/X - ostatná plocha o výmere 331 m2, KNC č. XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 88
m2, KNC č. XXX/XX - ostatná plocha o výmere 218 m2. Zároveň mal za nesporné, že veľkosti týchto podielov sú v prípade žalobcu 23/24 k celku a v prípade žalovaného 2/48 k celku. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci. Súd mal za preukázané, že k dohode medzi stranami sporu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedošlo. V prípade, ak o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje súd autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva. Občiansky zákonník v § 142 ods. 1 upravuje jednotlivé taxatívne spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje ich poradie, teda po 1. rozdelenie veci, po 2. prikázanie veci za náhradu, po 3. nariadenie jej predaja. Toto poradie a použitie týchto spôsobov je pre súd záväzné. Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva zákonná úprava trvá tiež na tom, aby súd prihliadal na veľkosť spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie veci. Občiansky zákonník teda ako prvý spôsob likvidácie spoluvlastníckych vzťahov preferuje rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Pri tomto spôsobe zrušenia spoluvlastníctva musí ísť o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a jej rozdelenie musí byť aj funkčne opodstatnené, t. j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Tiež je nevyhnutné prihliadať i na to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle, a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností. Súd tiež musí dbať, aby rozdelením nevznikli nefunkčné veci, alebo aby pomer rozdelených vecí svojou veľkosťou nebol vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných podielov. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam platí, že ich rozdelenie nie je dobré možné, ak by ani po adaptácii nemohli vzniknúť rozdelením samostatné veci alebo ich časti vzniknuté rozdelením by z hľadiska povahy a funkčného využitia nemohli slúžiť jednotlivým vlastníkom. Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia pozemkov, vychádza sa z posúdenia hľadísk územného plánovania, prístupu ku komunikáciám, účelného technického spôsobu navrhovaného riešenia a tiež sa zohľadňuje poloha pozemkov, ich tvar i celková plocha. Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia pozemku zastavaného stavbou, je potrebné vziať do úvahy, aby rozdelením pozemku nebol vlastníkovi stavby znemožnený prístup k stavbe, a aby mu nebolo bránené v jej riadnom užívaní vrátane bežného udržiavania. V danom prípade je zrejmé, že žalobca má podiel k predmetu vyporiadania vo veľkosti 23/24 k celku a žalovaný vo veľkosti 2/48, resp. 1/24 k celku, teda súd mal zato, že už samotná menšinová výška podielu žalovaného vylučuje možnosť rozdelenia predmetných nehnuteľností tak, aby bola zachovaná ich účelnosť a praktickosť pri ich ďalšom užívaní vlastníkmi. Zároveň s ohľadom na postoj žalovaného, ktorý opísal žalobca v podanej žalobe, vyplývajúci aj z predložených listinných dôkazov, ktorý žalovaný nerozporoval, a zároveň ktorý trval aj počas predmetného súdneho konania, mal súd zato, že žalovaný nejaví záujem o predmetné nehnuteľnosti. Súd teda zobral do úvahy ďalšie postupy v súlade s Občianskym zákonníkom, a teda možnosť prikázania veci žalobcovi s povinnosťou výplaty primeranej náhrady žalovanému, alebo predaj nehnuteľnosti. V súlade s kritériom účelného využitia veci, súd dospel k záveru, že prikázanie veci, ktorý je predmetom podielového spoluvlastníctva, svedčí žalobcovi tak, ako uvádza aj v podanej žalobe. Súd mal za preukázané, že žalobca má na časti predmetných parciel postavený rodinný dom so súp. č. XXX, v tomto rodinnom dome trvalo býva, má tam prihlásený trvalý pobyt, stará sa o jeho údržbu, opravy, úpravy a technické udržiavanie, investuje a zveľaďuje tento rodinný dom ako aj ostatné parcely, pričom v rámci stavebného konania žalovaný udelil súhlas žalobcovi na výstavbu tohto rodinného domu aj na časti parciel v jeho podielovom spoluvlastníctve. Po vyhodnotení všetkých uvedených skutočností dospel súd k záveru, že jediným možným rozumným a spravodlivým spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetným parcelám je ich prikázanie do výlučného vlastníctva žalobcu v zmysle podanej žaloby a s povinnosťou výplaty primeranej náhrady žalovanému podľa kritéria veľkosti spoluvlastníckeho podielu. K výške primeranej náhrady sa súd stotožnil s hodnotou výplatného podielu v prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k tejto nehnuteľnosti podľa žalobcom predloženého návrhu vo výške 10,00 Eur za 1 m2, a zároveň s poukazom na žalobcom doložený znalecký posudok č. 4/2019, v ktorom bola určená všeobecná hodnota pozemkov v k. ú. C., na sumu 8,61 Eur za 1 m2. Vzhľadom na skutočnosť, že výška podielu žalovaného je 2/48, resp. 1/24, výška hodnoty primeranej náhrady predstavuje sumu po matematickom zaokrúhlení 265,40 Eur (331 m2 + 88m2 + 218m2 = 637 m2 / 48 = 13,27 m2 * 2 = 26,54 m2 * 10,00 Eur = 265,41 Eur).
12. V závere súd zároveň konštatuje, že žalovaný bol počas konania pasívny, k žalobe a jej prílohám, ktoré mu boli doručené dňa 22.09.2023 spolu s poučením súdu podľa Civilného sporového poriadku a s Uznesením súdu s výzvou na vyjadrenie zo dňa 12.06.2023, sa doposiaľ nevyjadril a nepoprel skutkové tvrdenia tam uvedené, teda platí fikcia o ich nespornosti v zmysle ust. § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku. V danom prípade sa jedná o sporové konanie. V civilnom sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Každá strana sporu je povinná k svojim tvrdeniam pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (nepredložil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a výsledky vykonaného dokazovania súd preto žalobe vyhovel v celom rozsahu a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
13. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 100%, preto súd o trovách konania rozhodol v súlade § 255 CSP tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o samotnej výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdneho úradníka.
Poučenie:
Podľa § 355 ods. 1 CSP je proti tomuto rozsudku prípustné podať odvolanie. Podľa § 358 CSP, odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 362 ods. 1 CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje - teda prostredníctvom Okresného súdu Humenné na Krajský súd v Prešove. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 362 ods. 2 CSP, odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená v stanovenej lehote po nadobudnutí jeho právoplatnosti a vykonateľnosti, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. „Exekučný poriadok“ v znení neskorších predpisov.