Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22Co/37/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudcov: JUDr. Peter Duman a Mgr. Matúš Staríček, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. C. XXX, XXX XX C. D. C., zastúpený: JUDr. Martin Kubovič, LLM, MSc, advokát, so sídlom M.R. Štefánika 3080/14, 926 01 Sereď, proti žalovaným: 1. E. A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. XXXX/XX, XXX XX B. a 2. I. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. XXXX/XX, XXX XX B., zastúpená: E. A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. J. XXXX/XX, XXX XX B., o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k.: – 223 zo dňa 24. apríla 2023 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na parcelách registra „C“, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre obec a katastrálne územie C. D. C., okres Galanta, parcela číslo 1470/1 o výmere 719 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcela číslo 1470/2 o výmere 136 m2 zastavaná plocha a nádvorie a parcela číslo 1471 o výmere 504 m2, záhrada a v súvisiacom výroku III. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd výrok I. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v časti o určenie vlastníckeho práva k rodinnému domu súpisné číslo XXX na parcele registra „C“ č. 1470/2 zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre obec a katastrálne územie C. D. C., okres Galanta r u š í .

III. Žalovaní 1. a 2. majú voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. zamietol žalobu v časti určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na parcelách registra „C“, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre obec a katastrálne územie C. D. C., okres Galanta, parcela číslo 1470/1 o výmere 719 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcela číslo 1470/2 o výmere 136 m2 zastavaná plocha a nádvorie, parcela číslo 1471 o výmere 504 m2, záhrada a rodinný dom súpisné číslo XXX, na parcele č. 1470/2. Výrokom II. zastavil konanie v časti žaloby o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti na parcele registra „C“, zapísanej na liste vlastníctva č. XX pre obec a katastrálne územie C. D. C., okres Galanta, parcela číslo 4500/201 o výmere 7511 m2, orná pôda. Výrokom III. priznal žalovaným 1. a 2. náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1.1 V odôvodnení rozhodnutia poukázal na SR, Z. (v ďalšom texte len „“), (ďalej len „“).

1.2 Žalobca na pojednávaní dňa 27. marca 2023 zobral žalobu späť v časti parcely číslo 4500/201 zapísanej na liste vlastníctva č. XX pre obec a katastrálne územie C. D. C., okres Galanta, obaja žalovaní

s čiastočným späťvzatím súhlasili, súd prvej inštancie preto konanie v tejto časti zastavil s poukazom na ustanovenie v spojení s .

1.3 Súd prvej inštancie mal za preukázaný naliehavý právny záujem žalobcu na určení vlastníckeho práva v zmysle tým, že Okresný úrad Galanta, katastrálny odbor nemôže zapísať rozhodnutie bývalého Štátneho notárstva v Galante sp. zn D 982/82 z 12. apríla 1983 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 30. septembra 1983 sp. zn. , ktoré nadobudlo právoplatnosť 15. decembra 1983 v dedičskom konaní po nebohej K. B. z dôvodu, že by došlo k duplicitnému zápisu. Iným spôsobom nemôže žalobca odstrániť protiprávny stav a bez tejto žaloby je jeho postavenie neisté. Žalobca dôvodil tým, že je spoluvlastníkom nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XX K. XXXX pre obec a katastrálne územie C. D. C., okres Galanta (v ďalšom texte len „list vlastníctva č. XX“, resp. „list vlastníctva č. XXXX“ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 20/216 k celku na základe rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Galante sp. zn. D 982/82 z 12. apríla 1983 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 30. septembra 1983 sp. zn. , ktoré nadobudlo právoplatnosť 15. decembra 1983. Dokazovaním vykonaným obsahom spisu vedeného na súde prvej inštancie sp. zn. D 982/82 vo veci dedičského konania po nebohej K. B. L. M., zomrelej XX. XXXXXX XXXX (starej matke žalobcu a žalovanej v 2. rade) ) súd prvej inštancie zistil, že hnuteľné veci a poľnohospodárske pozemky v užívaní socialistického sektora (vtedajšieho Jednotného roľníckeho družstva) zapísané na liste vlastníctva č. XXXX nadobudla dcéra poručiteľky A. N. – matka žalovanej v 2. rade), žalobca zdedil po starej matke spolu s dvoma súrodencami 1/3 na rodinnom dome č. XXX a pozemky zapísané na liste vlastníctva č. XX. Na liste vlastníctva č. XX bola pôvodne zapísaná aj parcela č. 4501/3 (v roku 1982 o výmere 646 m2). Na základe geometrického plánu č. 60/2006 zanikla a jej časť o výmere 507 m2 bola usporiadaná do CKN parcely č. 1470/1 a druhá časť o výmere 136 m2 bola usporiadaná do CKN parcely č. 1470/2. Tieto parcely spolu s parcelou č. 1471 boli v roku 2015 zapísané na list vlastníctva č. XXXX. Rozhodnutie Štátneho notárstva z 26. apríla 1983 sp. zn. D 982/82 nebolo vyznačené v katastri nehnuteľností. Žalovaná v 2. rade je na základe dedičského konania po poručiteľke A. N., L. B. spoluvlastníčkou v podiele 20/24 k celku na nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XX parcela č. 4500/201-orná pôda o výmere 7511 m2, žalovaný v 1. rade je spoluvlastníkom v podiele 20/24 k celku na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX parcela č. 1470/1-zastavaná plocha a nádvorie o výmere 719 m2, parcela č. 1470/2-zastavané plochy a nádvorie o výmere 136 m2 a parcela č. 1471-záhrada o výmere 504 m2 na základe kúpnej zmluvy uzavretej so žalovanou v 2. rade, ktorá tieto nehnuteľnosti zdedila po svojej matke A. N. (sp. zn. -48, ). Spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX je žalobca v podiele 4/24 k celku na základe kúpnej zmluvy ( zapísanej v katastri nehnuteľností pod č. V 75/2015).

1.4 V súvislosti s právnym posúdení veci súd prvej inštancie poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 16. marca 2016, v ktorom ústavný súd, v súlade s ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, zaujal zásadný postoj v riešení otázky „nemo plus iuris transfere potest, quam ipse habet“ („nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako sám má“). Do vzájomnej kolízie sa tu dostávajú dva princípy, a to princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Pokiaľ nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadať na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonnom určenom správnom (katastrálnom) konaní.

1.5 Súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaná v 2. rade predmetné nehnuteľnosť zdedila po svojej matke A. N. v rámci dedičského konania. Matka žalovanej v 2. rade nehnuteľnosti nadobudla v dedičskom konaní po svojej matke K. B.. Dedičské rozhodnutie sp. zn. D 982/82 z 26. apríla 1983 nebolo vložené do katastra nehnuteľnosti, ktorý tak nemal vedomosť o existencii tohto rozhodnutia. Žalovaná v 2. rade nemohla mať pochybnosti o vlastníctve nehnuteľností patriacich do dedičstva, keď svoj podiel 20/24 k celku na nehnuteľnostiach vedených na liste vlastníctva č. XXXX kúpnou zmluvou previedla na žalovaného v 1. rade. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia nedobromyseľného nadobudnutia vlastníctva žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade nadobudol spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach vedených na liste vlastníctva č. XXXX kúpnou zmluvou od žalovanej v 2. rade, ktorá pred uzavretím kúpnej zmluvy ponúkla predkupné právo žalobcovi ako spoluvlastníkovi nehnuteľností. Žalobca na ponuku nereagoval a v tom čase žalovanú v 2. rade neupozornil, že jej nepatrí celý zdedený

podiel na nehnuteľnosti z dôvodu, že aj on je vlastníkom podielu zdedeného v rámci dedičského konania po starej matke K. B.. Nedobromyseľné nadobudnutie vlastníctva žalovaného v 1. rade žalobca preukazoval svedeckými výpoveďami navrhnutých svedkov. Svedkovia O. F., N. N., P. E. nemali žiadne vedomosti ohľadne prejednávanej veci. Svedkyňa O. F. mala vedomosť o dedičoch po neb. K. B., avšak o nich sa so žalovanou v 2. rade nerozprávala. Svedok A. N. potvrdzoval vlastníctvo nehnuteľností žalobcovi na základe kúpnej zmluvy uzavretej s A. N. (babkou svedka) 11. augusta 1997. Súd prvej inštancie však konštatoval, že pokiaľ aj žalobca uzavrel svedkom uvádzanú kúpnu zmluvu, žalobca ju v žalobe ju nespomínal a pokiaľ ju nedal zapísať do katastra nehnuteľnosti, nie je účinná. V žiadnom prípade však svedok nepotvrdil, že žalovaní pred uzavretím kúpnej zmluvy, ktorou žalovaná v 2. rade previedla svoj spoluvlastnícky podiel na žalovaného v 1. rade, mali vedomosť o dedičskom konaní po neb. K. B., v rámci ktorého žalobca zdedil spoluvlastnícky podiel na predmetných parcelách. V rámci dedičského konania po neb. K. B. bol žalobca maloletým, avšak mal vedomosť o zdedenom majetku, a teda nič mu nebránilo, aby dedičské rozhodnutie vložil do katastra nehnuteľností. Podľa názoru súdu žalovaný v 1. rade v čase nadobudnutia vlastníctva bol dobromyseľný a žalobca nesie vyššie riziko ako nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nemal sa ako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonnom určenom správnom (katastrálnom) konaní pred uzavretím zmluvy.

1.6 Na námietku premlčania vznesenú žalovaným v 1. rade súd prvej inštancie neprihliadol s poukazom na prvá veta , podľa ktorého sa premlčujú všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva, ktoré sa podľa citovaného zákonného ustanovenia nepremlčuje.

1.7 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa , keď žalovaní v 1. a . rade mali v konaní plný úspech.. Žalobca zobral čiastočne žalobu späť bez uvedenia dôvodu, súd prvej inštancie mal preto za to, že procesne zavinil čiastočné späťvzatie žaloby ( ).

2. Proti výrokom I. a III. rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodov, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , , , a ).

2.1 Odôvodnenie rozsudku nemá podľa žalobcu podklad v zistení skutkového stavu, subjektívne úvahy súdu sú v rozpore s obsahom spisu, súd sa odchýlil od skutkových zistení a nesprávne právne vec posúdil. Má za to, že súdne rozhodnutie nemôže byť v rozpore s dôkazmi o opaku, ak sa takéto v súdnom spise nachádzajú. Súd prvej inštancie zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, prípadne neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov strán. Nesprávne skutkové zistenia súdu boli výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov.

2.2 Žalobca poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie zamietol aj určenie vlastníckeho práva k rodinnému domu súpisné číslo XXX na parcele č. 1470/2 (zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX), pričom táto nehnuteľnosť nebola predmetom sporu. Ďalej dôvodil tým, že na pojednávaní uskutočnenom dňa 08.12. 2022 súd prvej inštancie ukončil dokazovanie napriek tomu, že pojednávanie odročil na 27.03.2023, ktoré sa riadne uskutočnilo a boli prednesené záverečné reči. Súd prvej inštancie teda porušil a konal v rozpore s týmto ustanovením, čím nesprávnym procesným postupom žalobcovi znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čím nevykonal ním predložený dôkaz na pojednávaní uskutočnenom dňa 27.03.2023. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nezaujal stanovisko, či je výpoveď žalovaných v otázke dobromyseľnosti žalovaného v 1. rade vierohodná alebo nevierohodná, pričom ide o kľúčovú otázku, pretože výsluch strany je tiež dôkaz. Výpoveď žalovaného v 1. rade podľa žalobcu nemožno hodnotiť inak ako nevierohodnú, a to najmä s poukazom na výpoveď svedka A. N., ako aj s poukazom na jeho neverbálnu komunikáciu.

2.3 Žalobca navrhol aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu 1. inštancie vo výroku I. a III. a vec mu vrátil v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaní 1. a 2. vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhli napadnutý rozsudok ako skutkovo a právne správny v celom rozsahu potvrdiť a uložiť povinnosť žalobcovi uhradiť im trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%. Podľa žalovaných bolo úlohou žalobcu v predmetnom súdnom konaní preukázať ich nedobromyseľnosť. Mal dokázať, že žalovaní vedeli pri nadobúdaní dedičstva, ako aj pri následnom predaji časti tohto dedičstva po zosnulej A. N. o skutočnosti, že žalobca v dedičskom konaní po nebohej K. B. zdedil, resp. nadobudol do svojho vlastníctva 1/9 sporných nehnuteľností nadobudnutých žalovanou okrem ornej pôdy na základe žalobcom predloženého rozhodnutia Krajského súdu v Trnave (mali zrejme na mysli rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave) sp. zn. zo dňa 30.09.1983. Žalovaní vyhlásili, že s uvedeným rozhodnutím krajského súdu sa prvýkrát oboznámili až zo spisu v predmetnom súdnom konaní, a aj to až po prefotení v informačnom centre súdu. Uviedli, že žalovaná v 2. rade nadobudla predmetné nehnuteľnosti v dedičskom konaní po zosnulej matke A. N., pričom ich nadobudla v dobrej viere a na základe rozhodnutia príslušnej notárky, ktoré rozhodnutie potvrdil Okresný súd Galanta. O žiadnej nedobromyseľnosti žalovaných teda nemožno hovoriť. Žalobca v súdnom konaní namiesto preukázania nedobromyseľnosť pri nadobudnutí vlastníckeho práva k príslušným nehnuteľnostiam sa opakovane svedectvami pokúšal preukázať, že sporné nehnuteľnosti v minulosti kúpil od A. N., že žalovaní o predmetnej kúpe vedeli a tým boli nedobromyseľní pri nadobudnutí vlastníckeho práva. To sa však žalobcovi nepodarilo ani za pomoci svedka A. N. s jeho nedôveryhodnou a tendenčnou výpoveďou pozostávajúcou výlučne zo sprostredkovaných informácií. Všetci svedkovia sa vo svojich svedeckých výpovediach zapodievali výlučne kúpou predmetných nehnuteľností žalobcom v minulosti od A. N.. Žalobca do dnešného dňa žalovaným nepredložil žiadny vierohodný platný doklad o nadobudnutí sporných nehnuteľností kúpou od A. N. a zo svedeckých výpovedí jasne vyplýva, že žalovaní o takejto kúpe nevedeli. Nie je jasné prečo svedok N. N. na súde dňa 19.05.2022 tvrdil to, čo tvrdil a neskôr doručil prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu na súd takzvané čestné prehlásenie, ale až potom, čo súd uznesením ukončil dokazovanie. Takéto konanie a takzvané čestné prehlásenie svedka N. N. je viac ako nedôveryhodné a žalovaní ho odmietajú ako nezákonné a nepravdivé. Žalovaní ďalej poukázali na to, že na ostatnom pojednávaní právny zástupca žalobcu predložil súdu akési listinné dôkazy, nejakú kúpnopredajnú zmluvu a zmluvu o budúcej zmluve, tiež iba súdu predložil krátkou cestou akési osvedčenie o dedičstve sp. zn. . Žalovaní súčasne vyhlásili, že predmetné listinné dôkazy nikdy nevideli a nepoznajú ich obsah. Ani jeden zo svedkov vo svojej výpovedi nepotvrdil, že žalovaní o vzniku právneho nároku žalobcu z dedičského konania po nebohej K. B., ktorým údajne nadobudol podiel 1/9 žalovaných nehnuteľnosti, vedeli. Dokonca o tomto vzniku právneho nároku žalobcu z dedičského konania po nebohej K. B. nevedel v čase ich výpovede ani jeden zo svedkov. Žalovaní majú za to, že žalobca ani v listinnej podobe ani výpoveďami svedkov neuniesol dôkazné bremeno o nedobromyseľnosti žalovaných. Žalobca vo svojom odvolaní opätovne len tvrdí ničím a nikým nepotvrdené skutočnosti, ktoré by mali potvrdiť jeho žalobný návrh. Počas celého konania nepredložil jeden dôkaz, ktorý by potvrdil nedobromyseľnosť žalovaných, a najmä nedobromyseľnosť žalovaného 1. ako nadobúdateľa predmetných nehnuteľností. V odvolaní sa žalobca zaoberá právnou teóriou a cituje právne vety, avšak nevedno v akom konkrétnom kontexte k rozsudku ich použil.

4. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie proti napadnutému rozsudku bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , , , a ), preskúmal napadnuté rozhodnutia v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce sa procesných podmienok ( ), viazaný pritom skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( á contrario) a dospel k záveru, že odvolanie proti napadnutému rozsudku nie je dôvodné.

6. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

7. Podľa ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

8. Podľa na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

9. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky.

10. Z dikcie citovaných ustanovení a vyplýva povinnosť súdu počas celého konania, teda aj v rámci odvolacieho konania a aj bez námietky sporových strán skúmať, či sú splnené podmienky na konanie a rozhodnutie vo veci. Jednou z procesných podmienok je existencia žaloby. Odvolací súd pri skúmaní podmienok predmetného konania zistil, že súd prvej inštancie pojal do (zamietajúceho) výroku I. svojho rozhodnutia aj nehnuteľnosť - rodinný dom so súpisným číslom XXX na parcele č. 1470/2 zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, žaloba však návrh na určenie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti neobsahovala. Žaloba je pritom základným procesným úkonom žalobcu, ktorým sporové konanie začína, a v rámci ktorého individualizuje a konkretizuje svoj nárok – čoho sa uplatnenou žalobou domáha, čím je súd pri svojom rozhodovaní viazaný ( ). Ak žalobca v žalobnom návrhu (petite žaloby) neuviedol aj určenie vlastníckeho práva k rodinnému domu so súpisným číslom XXX na parcele č. 1470/2, a napriek tomu súd prvej inštancie uvedenú nehnuteľnosť do svojho rozhodnutia pojal, v tejto časti ide o nedostatok podmienky konania spočívajúci v nedostatku (neexistencii) žaloby, resp. žalobného návrhu. S uvedeným zistením odvolacieho súdu korešponduje aj odvolacia námietka žalobcu, ktorý namietal, že súd prvej inštancie zamietol aj určenie vlastníckeho práva k rodinnému domu súpisné číslo XXX na parcele č. 1470/2 zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, pričom táto nehnuteľnosť nebola predmetom sporu. Nedostatok žaloby je takým nedostatkom procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť. Postupom podľa v spojení s preto odvolací súd výrokom II. tohto odvolacieho rozsudku zrušil napadnutý prvoinštančný rozsudok v časti výroku I. o určenie vlastníckeho práva k rodinnému domu súpisné číslo XXX na parcele registra „C“ č. 1470/2 zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX. Iné nedostatky procesných podmienok prvoinštančného či odvolacieho konania odvolací súd nezistil.

11. Predmetom preskúmavaného prvoinštančného konania bol žalobou uplatnený nárok žalobcu voči žalovaným na určenie, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností opísaných vo výroku I. tohto odvolacieho rozhodnutia vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 20/216 k celku. Svoj nárok žalobca odvodil z rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Galante sp. zn. D 982/82 z 12. apríla 1983 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 30. septembra 1983 sp. zn. v dedičskej veci po poručiteľke K. B., zomrelej XX.XX.XXXX. Dedením po uvedenej poručiteľke žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 20/216 k celku (ide o 1/9 k celku zo spoluvlastníckeho podielu 20/24 k celku) na nehnuteľnostiach v obci a katastrálnom území C. D. C., pôvodne vedených na liste vlastníctva č. XX zapísané ako parcely č. 4501/1, 4501/2 a 4501/3, ktoré boli predmetom dedičstva.

12. Po vyrovnaní sa s vyššie uvedenou vadou prvoinštančného rozsudku a tým aj s odvolacím dôvodom uplatneným žalobcom o nedostatku podmienky konania, bolo predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, či súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, či má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a či rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Podľa ustanovenia , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku vecne správne, vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania

vyhodnotil a uviedol zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval na prejednávanú vec, pričom poukázal aj na relevantnú judikatúru najvyšších súdnych autorít (nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 16. marca 2016). Prijaté právne závery primerane vysvetlil, pričom dal i odpoveď na podstatné, relevantné námietky strán – námietku premlčania zo strany žalovaných a námietky žalobcu vo vzťahu k zásade, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako sám má. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalobca sa dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel. Po preskúmaní veci odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a z dôvodu vyrovnania sa s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:

15. V odsekoch 6. až 10. sa odvolací súd vyrovnal so žalobcom uplatneným odvolacím dôvodom, v rámci ktorého namietal, že pre konanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie neboli splnené procesné podmienky ( ). V nasledujúcom zdôvodnení sa preto odvolací súd bude zaoberať ďalšími, žalobcom uplatnenými odvolacími dôvodmi.

16. Podľa žalobcu mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces ( ). Naplnenie tohto odvolacieho dôvodu vzhľadal žalobca v tom, že na pojednávaní dňa 08.12. 2022 súd ukončil dokazovanie napriek tomu, že pojednávanie odročil na 27.03.2023, ktoré sa riadne uskutočnilo a boli prednesené záverečné reči. Súd prvej inštancie teda porušil a konal v rozpore s týmto ustanovením, pričom na pojednávaní dňa 27.03.2023 nevykonal žalobcom predložený dôkaz.

17. Podľa ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.

18. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že pojednávanie dňa 08.12.2022 bolo odročené z dôvodu vznesenej námietky zaujatosti voči konajúcej sudkyni, pričom odročeniu predchádzalo vyhlásenie dokazovania za skončené. Na následnom pojednávaní dňa 27.03.2023 boli prednesené záverečné reči a následne bolo pojednávanie odročené na vyhlásenie rozsudku. Napriek skutočnosti, že v zmysle citovaného ustanovenia vyhláseniu dokazovania za skončené majú predchádzať záverečné reči, samotným nedodržaním postupu podľa tohto ustanovenia v preskúmavanej veci nie je možné konštatovať, že došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces a tým k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa ustanovenia . Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchmi svedkov aj listinnými dôkazmi navrhnutými oboma stranami sporu, umožnil obom stranám sporu, aby predniesli záverečné reči v zmysle citovaného ustanovenia . Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie vyhodnotil aj čestné vyhlásenie N. N. (ide o dôkaz predložený žalobcom na pojednávaní dňa 27.03.2023), a to v kontexte s výsluchom tohto svedka v konaní, ktorý smeroval (na otázky žalobcu) k tvrdenému predaju predmetných nehnuteľností žalobcovi matkou žalovanej v 2. rade. Odvolací súd uzatvára, že o naplnenie odvolacieho dôvodu, uplatneného žalobcom podľa ide vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu dosiahne takú intenzitu, že je dôvodný záver o tom, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania (s prihliadnutím aj na následky, ktoré takýmto pochybením vznikli). V preskúmavanej veci o takéto intenzívne pochybenie v procesnom postupe súdu prvej inštancie nejde. Súd prvej inštancie síce presne nedodržal postup stanovený v , následkom tohto pochybenia však nedošlo k vážnemu zásahu do procesných práv žalobcu a toto pochybenie nemalo vplyv na rozhodnutie súdu prvej inštancie. Nie je teda možné konštatovať dôvodnosť uvedeného odvolacieho dôvodu.

19. K odvolaciemu dôvodu uplatnenému podľa , keď podľa žalobcu súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti odvolací súd predovšetkým uvádza, že o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, rozhoduje vždy súd. Súd má dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok

tvrdený stranami. Ak by súd vylúčil z dokazovania dôkaz, ktorým bolo možné preukázať rozhodujúcu skutočnosť, zakladá to odvolací dôvod podľa ustanovenia . Odvolací súd z obsahu spisu nezistil taký postup súdu prvej inštancie, ktorým by nevykonal dôkaz relevantný vo vzťahu k žalobnému návrhu, resp. rozhodný pre skutkové zistenia dôležité pre rozhodnutie vo veci. K dôkazu, ktorý podľa žalobcu súd prvej inštancie nevykonal na pojednávaní dňa 27.03.2023 (čestné vyhlásenie N. N.) odvolací súd zaujal stanovisko v predchádzajúcom odseku a iné dôkazy, ktoré by súd prvej inštancie nevykonal žalobca neoznačil. Odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté dôkazy je teda tiež neopodstatnená.

20. Ak žalobca v odvolaní poukazuje na nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov – konkrétne za nesprávne vyhodnotený označil výsluch žalovaných v otázke dobromyseľnosti žalovaného 1 – tu odvolací súd uvádza, že je podľa ustanovenia viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. V preskúmavanej veci odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné dôkazy navrhnuté stranami, tieto dôkazy správne vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten- ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako už bolo uvedené vyššie. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie vyhodnotil jednotlivé svedecké výpovede v súvislosti s listinnými dôkazmi, pričom správne poukázal na zistené skutočnosti, relevantné v súvislosti so skúmanou dobromyseľnosťou žalovaných – že žalovaná v 2. rade nadobudla spoluvlastnícky podiel v rámci dedičského konania, pred predajom spoluvlastníckeho podielu žalovanému v 1. rade ponúkla žalobcovi ako spoluvlastníkovi možnosť realizácie jeho predkupného práva, k čomu sa žalobca nevyjadril a neupozornil žalovanú v 2. rade, že jej nepatrí celý predmetný podiel na nehnuteľnostiach. Výpoveď svedka A. N., na ktorú v odvolaní žalobca poukázal, správne súd prvej inštancie vyhodnotil ako irelevantnú v predmetnej veci. Žalobcom v priebehu konania tvrdené skutočnosti vo vzťahu ku kúpnej zmluve, ktorá mala byť uzavretá s matkou žalovanej v 2. rade, a ktorou mal nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti (čo mal potvrdiť svedok A. N.), sú pre rozhodnutie vo veci právne nepodstatné – žalobca nepreukázal riadne uzavretú kúpnu zmluvu, nepreukázal jej vklad do katastra nehnuteľností, pričom až úkonom vkladu by tvrdená kúpna zmluva nadobudla účinnosť. Ani odvolacia námietka žalobcu o nesprávnom hodnotení dôkazov súdom prvej inštancie preto nie je dôvodná.

21. Žalobca ďalej namietal, že odôvodnenie rozsudku nemá podklad v zistení skutkového stavu, subjektívne úvahy súdu sú v rozpore s obsahom spisu, súd sa odchýlil od skutkových zistení a nesprávne právne vec posúdil. Má za to, že súdne rozhodnutie nemôže byť v rozpore s dôkazmi o opaku, ak sa takéto v súdnom spise nachádzajú. Súd prvej inštancie zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, prípadne neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov strán. Nesprávne skutkové zistenia súdu boli výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov.

22. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že procesnou povinnosťou odvolateľa je nielen formálne uviesť a citovať v ustanovení , vymedzený dôvod odvolania, ale je potrebné ho identifikovať, t. j. v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie uplatneného odvolacieho dôvodu. Žalobca vo svojom odvolaní síce citoval odvolacie dôvody vymenované v ustanovení , a – teda, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne vec posúdil, tieto odvolacie dôvody však nekonkretizoval, uviedol ich len vo všeobecnej, nekonkrétnej rovine, bez uvedenia súvislostí s konkrétnymi zisteniami súdu prvej inštancie. S poukazom aj na vyššie uvedenú argumentáciu (najmä ods. 14. a nasl. tohto rozhodnutia) sa odvolací súd týmito odvolacími námietkami žalobcu podrobnejšie nezaoberal.

23. Vo vzťahu k výroku o nároku na náhradu trov konania žalobca v odvolaní uviedol, že podáva odvolanie i proti tomuto výroku, avšak bez akéhokoľvek zdôvodnenia. Odvolací súd považuje

preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej za vecne správny napriek procesnému pochybeniu vo vzťahu k nedostatku žaloby uvedenému v ods. 11. tohto rozsudku - súd rozhodol vecne správne, keď žalobu zamietol. Žalobca žiadnym relevantným spôsobom správnosť výroku o nároku na náhradu trov konania v rozsudku súdu prvej inštancie, vychádzajúceho zo zásady úspechu, nespochybnil, jeho odvolacia námietka je preto neopodstatnená.

24. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. vo veci samej (v časti uplatnenej žalobou) a výroku III. o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia , z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

25. Žalobca svojím odvolaním nedosiahol vecnú zmenu prvoinštančného rozhodnutia, v odvolacom konaní bol preto neúspešný. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania preto odvolací súd rozhodol podľa ustanovení , v spojení s ustanovením a v odvolacom konaní úspešným žalovaným priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

26. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t. j. jednomyseľne ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa C .s .p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( C. s .p.). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( C. s .p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( C. s .p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( C. s .p.).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).