Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/89/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Třeškovej a prísediacich Jozefy Hološkovej a Anny Gočálovej v trestnej veci proti obžalovaným ml. I. Ž. a ml. I. W. pre zločin vydierania spolupáchateľstvom podľa , , na hlavnom pojednávaní konanom v Senici dňa 15.5.2012 takto

rozhodol:

obžalovaní

ml. I. Ž. nar. XX.X.XXXX v L., trvale bytom L. č. XXX, na slobode,

ml. I. W. nar. XX.X.XXXX v Y., trvale bytom Y. L.. R., G. X. E. Č.. XXX, na slobode,

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h , ž e

dňa 30.9.2010 v presne nezistenom čase na chodníku pri ZŠ Sekule obžalovaní povedali maloletému A.B. aby išiel s nimi, pretože ak nepôjde, tak ho zbijú, z toho dôvodu maloletý A. B. išiel za obžalovanými k starej vodárni v Sekuliach, ktorá je vzdialená asi 70 metrov od školy, kde k maloletému A. B. odzadu pristúpil obžalovaný ml. I. Ž. a chytil mu obe ruky, následne mu vyhrnul tričko a sveter a obžalovaný ml. I. W. držal v kliešťach žiletku, ktorú nahrieval zapaľovačom, pričom obžalovaný ml. I. Ž. hovoril obžalovanému ml. I. W., aby tú žiletku poriadne nahrial, a následne obžalovaný ml. I. W. rozpálenú žiletku priložil maloletému A. B. na hrudník a chvíľu pridržal, pritom sa obaja obžalovaní smiali a ml. I. W. povedal maloletému A. B., že môže ísť preč, ale ak to niekomu povie, tak ho zbijú tak, že sa nepostaví na nohy, pričom maloletému A. B. spôsobili na hrudi fialové sfarbenie podkožia o rozmere asi 2,5 x 3,5 cm, pomerne ostro ohraničené a v strede obrazca tri fialové body o priemere asi 2,5 mm,

t e d a

spoločným konaním iného násilím nútili, aby niečo trpel a čin spáchali na chránenej osobe,

č í m s p á c h a l i

zločin vydierania spolupáchateľstvom podľa , , .

Za to sa

o d s u d z u j ú

Obžalovaný ml. I. Ž.K. podľa ( ďalej len Tr. zák.), s použitím Tr. zák., , Tr. zák., a Tr. zák., na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 119 ods. 1 Tr. zák., sa mu určuje skúšobná doba na 2 (dva) roky.

Obžalovaný ml. I. W. podľa § 189 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 117 ods. 1 Tr. zák., §36 písm. j/, l/ Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 2(dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 119 ods. 1 Tr. zák., sa mu určuje skúšobná doba na 2 (dva) roky.

odôvodnenie:

Na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie výsluchom oboch obžalovaných, svedkov ml. E. F., F. Ž., S. W., prečítaním výpovedí svedkov X. F., W. Z., Y. Y., A. T., Y.. Y. Y., Y. O., prečítaním znaleckých posudkov z odboru psychológie a z odboru psychiatrie, a prečítaním listinných dôkazov a to lekárskej správy, fotodokumentácie, odpisov z registra trestov a posudkov na obžalovaných pričom z výsledkov vykonaného dokazovania zistil súd skutkový stav tak, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný ml. I. Ž. k veci uviedol, že v kritický deň išiel zo školy aj s obžalovaným W., pred nimi išiel E. F.. Išli do starej vodárne. E. F. zavolali nech ide s nimi, tento s nimi aj išiel. Koho presne tá vec, že skutok spravia napadla si už nepamätá. Keď tam došli tak vyhrnuli E. F. tričko. Toto tričko mu vyhrnul on a spoluobžalovaný W. nahrial žiletku a vypálil ju poškodenému na prsia. Po čase videl, že to poškodeného bolí, tento začal plakať, tak povedal W. nech prestane. Potom poškodený odišiel preč. Tomuto obaja povedali, nech to nikomu nepovie. Poškodenému sa pritom nejako nevyhrážal, či sa mu vyhrážal W., to si nepamätá, niečo mu zakričal. Potom odišli preč aj oni dvaja. Bolo to po škole tak okolo 14.00 hod. Jeho vzťah k poškodenému na základnej škole nebol dobrý, robil si z neho také srandy napr. že mu zobral peračník a také ďalšie srandy, čo sa robia počas vyučovania. Pokiaľ sa týka veci, ktoré mali pri sebe v čase skutku kliešte mal W., zapaľovač mal on a kto mal žiletku to už nevie. Zapaľovač mal u seba. Tieto veci bežne pri sebe nenosievajú, zhodou okolností ich mali, vopred nebolo nič naplánované. Poškodený, keď ho zavolali k starej vodárni išiel s nimi dobrovoľne. Na mieste činu tomuto vyhrnul tričko, potom sa už poškodený trochu bránil tak, že si ho dával dole. Následne mu obžalovaný W. vypálil žiletku, neskôr tomuto povedal, aby prestal a poškodenému pustil dolu tričko. Došlo mu to ľúto. Keď si poškodený začal dávať dolu tričko tak toto mu pridržiaval, aby stále bolo vyhrnuté. Používal pritom fyzickú prevahu. Kedy presne ich napadla tá hlúposť so žiletkou to už nevie. Či sa pred hlavným pojednávaním ospravedlnil poškodenému to už nevie, ale správanie zmenil k oveľa lepšiemu. Doteraz nebol súdne trestaný ani nebol prejednávaný pre priestupok. S poškodeným sa od skončenia základnej školy nestretáva, nebavia sa spolu ani mu nič nehovorí.

Obžalovaný ml. I. W. k veci uviedol, že ho celá vec mrzí, neuvedomil si, čo to môže obnášať. Skutok prebiehal tak ako je uvedené v obžalobe. Po škole išli s obžalovaným Ž. ďalej od školy a tam zobrali poškodeného. Povedali mu, aby išiel s nimi na stavidlo a tam sa skutok aj stal. Poškodený išiel s nimi dobrovoľne. To čo spravili poškodenému ich napadlo obidvoch v ten deň ráno. Kliešte, žiletku a zapaľovač doniesli obaja, každý priniesol niečo. Z akého dôvodu skutok spravili nevie. Pokiaľ sa týka jeho vzťahu k poškodenému veľmi sa s ním nebavil, ani si ho veľmi nevšímal. Po spáchaní skutku si už poškodeného vôbec nevšímal. Poškodený sa pri páchaní skutku bránil tým spôsobom, že sa mykal. Pokiaľ sa týka jeho osoby v minulosti nebol súdne trestaný, ani prejednávaný pre priestupok. V súčasnosti navštevuje strednú školu, ale škola ho nebaví.

Svedok, poškodený E. F. k veci uviedol, že keď išiel zo školy chytili ho, odviedli ho k vodárni a tam mu to vypálili. Spravili to tým spôsobom, že jeden ho držal a druhý mu to robil. Kto ho chytil, či to bol niekto z obžalovaných, alebo či obaja spoločne svedok uviedol, že si už nepamätá presne. Následne vzhľadom k výpovedi poškodeného na návrh prokurátorky, bola prečítaná výpoveď svedka poškodeného z prípravného konania kde tento uviedol dňa 8.11.2010, že obžalovaní I. Ž. a I. W. sú jeho spolužiaci a asi od 5. ročníka mu robia zle. Obaja zistili, že sa ich bojí a nevie sa brániť a preto mu pravidelne, len tak pre zábavu ubližujú. Zo začiatku mu občas niečo spravili tak, že mu dali pohlavok zozadu po hlave, alebo facku cez prestávku v škole. Potom si začali od neho pýtať perá, pravítka a ak im ich nedal, tak ho zbili tak, že mu dali cez prestávku v škole facku a tiež päsťou ho bili do tela, teda vždy jeden, alebo druhý mu dali jednu ranu. Toto nikomu nehovoril, pretože sa bál, že by ho zbili ešte viac, pretože spolužiaci sa ich boja. Brali mu i pomôcky v škole, čo sa dozvedela jeho mama, ktorá išla do školy a zástupkyňa to vyriešila. Od septembra 2010 mu pomôcky neberú. Dňa 30.9.2010 mali v škole imatrikuláciu. Po tejto išiel zo školy za mamou do práce, do Moravského Jána. Na chodníku od školy ho zastavili obžalovaní a povedali mu, aby išiel s nimi, že keď nepôjde zbijú ho. Pretože mal strach, že by ho skutočne mohli zbiť, tak išiel s nimi. Obžalovaní išli popredu a on išiel za nimi. Išli niekoľko desiatok metrov mimo chodníka až prišli k starej vodárni, kde zrazu obžalovaný Ž. pristúpil zozadu k nemu a chytil ho odzadu za ruky, potom mu ich na chvíľočku pustil a zdvihol mu tričko a mikinu tak, že mu ostalo holé brucho a hruď. Potom ho znovu chytil obž. Ž. za ruky a videl ako obž. W. držal v kliešťoch žiletku, ktorú nahrieval zapaľovačom. Obž. Ž. hovoril obž. W. aby tú žiletku poriadne nahrial. Potom obž. W. nahriatu žiletku, ako ju držal v kliešťoch, mu priložil na hrudník a chvíľu mu ju tam pridržal. Veľmi ho to bolelo, ale nič nepovedal. Obaja obžalovaní sa tomu smiali. Potom mu obž. W. povedal, že môže ísť, tak odtiaľ odišiel a obžalovaní tam ešte ostali. Tiež mu povedali, že ak to niekomu povie, že ho zbijú tak, že sa nepostaví na nohy. Tiež sa nevhodne vyjadrovali o jeho mame. Potom išiel za mamou do práce, ktorej nič nepovedal, lebo sa obžalovaných bál a doma si popáleninu chladil studenou vodou. Popáleninu, ktorú mal na hrudi si jeho mama všimla v sobotu, keď prišla z práce a on bol v posteli do pol pása vyzlečený. Najskôr to mame nechcel povedať, pretože mal strach a povedal jej to až v nedeľu a v pondelok 4.10.2010 to jeho mama telefonicky nahlásila do školy a išli k MUDr. Č.. V piatok 1.10.2010 cez prestávku v škole, v triede medzi 4 a 5 hodinou prišiel k nemu obž. W., postavil sa proti nemu a dal mu otvorenou dlaňou facku po pravej strane tváre. V škole to nikomu nepovedal, po vyučovaní šiel za mamou a tá to zbadala. Povedal jej, že mu to spravil obž. W.. Potom nechodil asi týždeň do školy, pretože sa bál, že by mu mohli ublížiť a tiež navštívil psychológa. Od času ako sa vecou zaoberá polícia si ho obžalovaní nevšímajú, ale má z nich stále strach.

Svedkyňa F. Ž., matka obžalovaného I. Ž. k veci uviedla, že keď sa dozvedela o skutku, pýtala sa obžalovaného čo sa stalo, povedal jej, že nič nespravil. Dozvedela sa to až na druhý deň, keď jej zavolali zo školy, že na jej syna je podané trestné oznámenie. Obžalovaný je v jej osobnej starostlivosti. Chodí na strednú automobilovú školu v Devínskej Novej Vsi. Vo voľnom čase hrá futbal, chodí na ryby. V jeho správaní problémy nie sú, v škole sa snaží, vymeškané hodiny nemá. Čo mu povie to spraví. Na základnej škole mala výchovné problémy so synom, ale snažila sa ich vyriešiť. Jednalo sa hlavne o drzé správanie voči učiteľom, papuľovanie, odmietanie dávania žiackej knižky. Tieto problémy riešila hlavne s triednou učiteľkou. S obžalovaným boli i na psychologickom vyšetrení v Senici a sama ho vzala k psychologičke do Skalice. Zmenu u neho pokiaľ sa týka správania zaregistrovala v poslednom ročníku základnej školy, kde na pol roku mal zo správania dvojku a na konci už jednotku. Sama učiteľka jej povedala, že nastal zlom čo sa týka vyučovania, prospechu a správania. Dosť často s ňou komunikovala, či sú nejaké problémy, teda to riešila. Obžalovaný je registrovaný vo futbalovom klube v Moravskom Sv. Jáne.

Svedok S. W., otec obž. I. W. k veci uviedol, že pokiaľ sa týka obžalovaného doma s ním nemá žiadne problémy, poslúcha. Iba v škole sem tam robí hlúposti. Po spáchaní skutku sa jeho správanie zmenilo, má iný názor na také veci. V súčasnosti obžalovaný chodí do Senice na učňovku. Problémy má v škole v správaní. Hovoril mu, že ho nebaví učenie za cukrára, ale vybral si to sám. Do školy má chodiť ešte 2 roky. Obžalovaný hrával futbal v Senici a teraz hrá v Moravskom Sv. Jáne, problémy tam s ním nie sú.

Svedok X. F. dňa 9.11.2010 k veci uviedol, že oboch obžalovaných osobne pozná, sú dobrý kamaráti. Dňa 4.10.2010 asi o 19.00 hod. prišiel k nemu domov obž. I. Ž.K. a povedal mu, že má veľký problém, že mal niečo spraviť E. F. a policajti mu to chcú našiť a že on to nespravil. Povedal mu, že zajtra bude vypovedať na polícii a aby policajtom povedal, že dňa 30.9.2010 išiel s ním a s W. Z. domov zo školy. Obž. Ž. mu povedal, že to má povedať, aby nemal problémy. Nie je pravdou, že by išiel s nimi zo školy obž. Ž. dňa 30.9.2010. Ten deň išla s ním zo školy W. Z. a E. Š.. Obž. Ž. išiel s nimi zo školy až v utorok 5.10.2010 o pridal sa k nim až pri predajni potravín Jednota, ktoré sa nachádzajú v obci Sekule oproti kostolu, teda dobehol ich na bicykli. Svedok ešte k veci dodal, že keď bol u neho doma obž. Ž. dňa 4.10.2010 tak zo svojho mobilu volal W. Z., aby povedala policajtom, že dňa 30.9.2010 išiel s nimi zo školy. Vie, že W. sľúbila, že to povie policajtom. Dňa 30.9.2010 mali 6 hodín, to je do 13,30 hod. Na obed nechodí. S obž. W., ktorý je jeho kamarát toho dňa domov nešiel a nevie s kým išiel domov, pretože býva v Moravskom Jáne. Obž. I. Ž. je dobrý kamarát s obž. I. W. a vie o tom, že robia už dlho zle E. F. a to tak, že sa mu posmievajú, berú mu peračník a hádžu si ho, vie, že ho veľakrát cez prestávku zbili a to tak, že buď mu dajú facku, alebo ho udrú len tak päsťou do ramena. E.Á. im nikdy nič nepovie a oni mu ubližujú preto, že sa nebráni a nikdy to na nich nikomu nepovie, ani učiteľke. Ubližujú mu iba tak pre zábavu.

Svedkyňa W. Z. vo výpovedi dňa 9.11.2010 k veci uviedla, že oboch obžalovaných pozná, sú dobrý kamaráti. Dňa 4.10.2010 asi o 20,00 hod. jej telefonoval obž. I. Ž. z mobilného telefónu na jej mobilný telefón a povedal jej, že zajtra, teda 5.10.2010 prídu za ňou policajti a aby im povedala, že štvrtok 30.9.2010 išiel zo školy s ňou a X. F.. Obž. Ž. povedala, že to povie. Toto však nie je pravda, dňa 30.9.2010 išla zo školy s X. F. a s E. Š. a nie je pravda, že by s nimi išiel obž. I. Ž. a ani sa k nim po ceste nikde nepridal. Išli zo školy po šiestej vyučovacej hodine, okolo potravín Jednota oproti kostolu. Pri kostole odbočili doľava a išli smerom k hlavnej ceste. Pri hlavnej ceste sa odpojili. Obž. I. Ž. v ten deň s nimi nešiel. Dňa 5.10.2010 hneď po výsluchu sa jej obž. Ž.K. pýtal či povedala to, čo chcel a ona ho oklamala, že to povedala. Policajtom však povedala pravdu, teda že s nimi I. Ž. nešiel. Obž. Ž. oklamala preto, lebo sa bála, že by jej nadával. Obž. Ž. jej povedal, že sa priznal policajtom, že E. F. spolu s obž. I. W. vypálili žiletku na hruď. Vie o tom, že obaja obžalovaní robili zle E. F., dávali mu facky a hádzali na technickom na neho piesok. E. sa nikdy nebránil a nikomu to nepovedal. Dňa 8.11.2010 cez veľkú prestávku v škole prišiel za ňou obž. I. Ž.K. a povedal jej, aby pri výsluchu dňa 9.11.2010 znovu povedala, že dňa 30.9.2010 išiel s ňou a s X. F. po škole domov. Nie je to však pravda a ona klamať kvôli obž. Ž. nebude.

Svedkyňa Y. Y. dňa 16.11.2010 k veci uviedla, že osobne oboch obžalovaných pozná, chodia do jednej triedy. S obomi sa kamaráti iba v rámci školy a vyučovania. Viac sa rozpráva s obž. I. W., on je o niečo lepší ako obž. I. Ž., nie je taký agresívny. Obaja obžalovaní si robili srandu z E. F. vysmievali sa mu, pár krát ho strčili. E. F. im na to nič nepovedal asi sa ich bál. S obžalovanými nechodieva zo školy a stále chodí na obedy. Obž. Ž. na obedy nechodí. Nepamätá si, že by tento školský rok išla s obž. I. W. zo školy. Väčšinou chodieva domov s dievčatami a nepamätá si, že by stretla tento školský rok obž. I. W. so A. T. pri značke Sekule - Moravský Ján.

Svedkyňa A. T. dňa 16.11.2010 k veci uviedla, že osobne pozná oboch obžalovaných , chodia do jednej triedy. S obomi sa kamaráti iba v rámci školy a vyučovania. Lepšie je to s obž. I. W., má lepšiu povahu. Vie o tom, že obaja urážali E. F., nadávali mu a niekedy išli okolo neho a dali mu facku. E. je tichý a bál sa im niečo povedať. Bolo to tuším po imatrikulácii, dobre si to nepamätá, bol tuším štvrtok, bola na obede so spolužiakmi. Sedeli tam viacerý deviataci a aj obž. I. W.. Poobede sa išli prezliecť do šatne kde videla aj obž. I. W.. Išla potom domov s Y. Y. zo školy, bez obž. I. W.. Nevie kde tento bol, nestará sa o neho, nechodia spolu domov a ani v ten štvrtok spolu nešli. Videla ho pri značke Moravský Ján - Sekule ako bol pred nimi asi 3 metre a odbočil k bytovke pri ktorej býva. Tento teda išiel s niekým zo školy, ale kto to bol si nepamätá. Obž. I. W. videla ísť domov zo školy viac krát, moc si nepamätá ten september.

Svedok Y.. Y. Y., riaditeľ ZŠ Sekule dňa 16.11.2010 k veci vypovedal, že oboch obžalovaných dobre pozná a oboch aj vyučuje zemepis. Na jeho hodinách nemajú šancu vyrušovať, ale na hodinách učiteliek sa správajú nedisciplinovane, drzo, teda skáču učiteľkám do reči, nenosia si pomôcky, žiacke knižky, popíjajú malinovku cez vyučovanie, ignorujú pokyny učiteliek, smejú sa im do oči, berú ich ako menejcenných ľudí a vôbec nedodržujú školský poriadok. Po niekoľko rokov majú zníženú známku za správanie nielen pre správanie voči vyučujúcim, ale aj za záškoláctvo. Teda spolužiaci z nich majú vyslovene strach, boja sa otvoriť a niečo na týchto spolužiakov povedať, pretože títo dvaja sú schopní plniť svoje vyhrážky a spolužiaci to vedia, že ak by niečo na týchto dvoch povedali, tak ich zbijú, alebo iným spôsobom ublížia. Obaja obžalovaní si našli v triede jednu obeť a to chlapca E. F., ktorý je utiahnutý, nekonfliktný, bojazlivý. V škole nikdy nič nenahlasoval, teda že mu obžalovaní ubližujú. Vedeli, že obžalovaní mu brali pomôcky do školy, ktoré následne triedna učiteľka mala v úschove. Dňa 4.10.2010 na začiatku vyučovania volala pani F., že na synovi doma keď bol vyzlečený zbadala, že na tele má vytlačený nejaký znak a že sa od syna dozvedela, že mu to spravil obž. Ž. a obž. W. a či vedia, že na škole sa deti takto šikanujú. Zavolali v ten deň E. F., pani F. a políciu z OOPZ Šaštín - Stráže. Po príchode polície sa policajti za prítomnosti matky porozprávali s E. a boli zaslaný so zranením , ktoré im E. na prsiach ukázal k lekárovi. E. pred policajtmi, pred ním, zástupkyňou a triednou učiteľkou bezprostredne uviedol, že obaja obžalovaní ho po ceste domov zatiahli k stavidlu a povedali mu, že ak s nimi nepôjde zbijú ho a že obž. Ž. ho zozadu držal za ruky a obž. W. mu rozžeravenú žiletku priložil na prsia. Uviedol, že neslušne nadávali na jeho matku a potom utiekli preč. Následne boli zavolaný z triedy obaja obžalovaní a to po jednom. Hovorili s nimi policajti za jeho prítomnosti, prítomnosti zástupkyne a triednej učiteľky. Ako s prvým sa mu zdá, hovorili s obž. Ž., robil sa, že o ničom nevie, postupne si začal spomínať čo sa týkalo tejto veci, teda popísal ako E. F. držal zozadu za ruky a že obž. W. mu vypálil znak žiletkou. Hovoril bezprostredne, nikto nerobil na neho žiadny nátlak a ani policajti mu nepovedali vopred čo sa stalo. Následne sa policajti rovnako za jeho prítomnosti, prítomnosti zástupkyne a triednej učiteľky rozprávali s obž. I. W., ktorý sa zo začiatku tváril, že nevie o čo ide a po chvíli si spomenul, ak sa mu spomenul F.N. a žiletka a tiež si spomenul a povedal, že to E. spravili spolu s obž. Ž., že tento mal žiletku. Obž. W. hovoril spontánne, nebol na neho robený žiadny nátlak. Hneď po príchode do riaditeľne sa rozplakal, pretože zo začiatku nevedel, prečo tam je, prečo sú tam policajti a až asi po 10 minútach si spomenul. V osobným veciach obž. Ž. sa našiel nefunkčný zapaľovač a tento tvrdil, že im slúžil na nahriatie žiletky. Obžalovaní boli v škole od seba oddelení a medzi sebou nemohli komunikovať a dohovárať sa o tom ako budú vypovedať. Následne asi o 14,00 hod. bol osobne s obomi obžalovanými prevezený na OOPZ Šaštín -Stráže za účelom spísania zápisnice. Obžalovaní na polícii boli opäť oddelení, nemohli medzi sebou hovoriť a ani sa dohovárať. Najskôr vypovedal jeden a ten druhý čakal na chodbe, po výsluchu sa vymenil a vypovedal druhý. Počas celého výsluchu obž. Ž. a aj F. bol osobne prítomný. Obaja obžalovaní sa pri výsluchu priznali. To čo obžalovaní uviedli pri výsluchu sa zapísalo a nie je pravdou, že by policajti obžalovaných nútili k odpovediam, alebo im hovorili ako majú odpovedať. Nie je pravdou, že by im policajti povedali, čo sa stalo. Policajti k tomu dospeli na základe odpovedí chlapcov. Po skončení výsluchu sa zápisnica vytlačila, obžalovaní sú ju prečítali a následne dobrovoľne, bez nátlaku podpísali. Obžalovaní boli následne odvezení po výsluchu s ním pred budovu školy. Toto sa dialo dňa 4.10.2010. Dňa 5.10.2010 v doobedňajších hodinách prišli opäť policajti za oboma obžalovanými a za jeho prítomnosti títo povedali policajtom, že boli dňa 4.10.2010 donútení k výpovedi, že im bolo vyhrážané zo strany polície a obž. Ž. v tom povedal, že má dvoch svedkov, ktorí im dosvedčia, že oni to spraviť nemohli, pretože išli s nimi domov. Povedali meno F.V. a Z.. Policajti si ihneď zavolali F.Í. a Z. tak, že sa nemohli stretnúť s obžalovanými. F. najskôr povedal, že je pravdou, že Ž. išiel s nimi, že sa mali stretnúť v Sekuliach pri cukrárni a následne ako sa ho policajti opakovane pýtali, tak uviedol, že je pravdou, že dňa 4.10.2010 bol za ním obž. Ž. a povedal mu, že má problém a aby povedal, ak sa ho bude niekto pýtať, že išiel v ten deň keď sa to malo stať F. s ním domov. Následne bolo hovorené s Z. a tá ihneď uviedla, že obž. Ž. nebol u nej doma, ale deň predtým t.j. 4.10.2010 jej vo večerných hodinách volal a povedal jej, aby policajtom povedala, že išla s ním zo školy domov v ten deň, ako sa to stalo F.. Teda títo dvaja žiaci boli vypočutí v škole za jeho prítomnosti a bol pri celom výsluchu prítomný a to, čo títo dvaja uviedli, to sa zapísalo. To čo uvádzajú obaja obžalovaní, že k výpovedi boli donútení a bolo im vyhrážané nie je pravda a toto si vymýšľajú, pretože bol prítomný pri ich celom výsluchu a ani zvýšený hlas na nich nebol. Asi za 3 dni prišla na ich pozvanie do školy pani Ž., vedela, čo sa deje a rozprávali sa v prítomnosti zástupkyne a pani Ž. uviedla, že je ochotná uveriť tomu, že jej syn I. by bol schopný toto spraviť F.. O niekoľko dní sa dostavil pán W., keď sa mu podarilo uvoľniť z práce, vedel o čo sa jedná a tvrdil, že oni majú advokátku, ktorá sa bude o to zaujímať. Dňa 11.11.2010 bola celá trieda v Senici na prezentácií a ako vystúpili z autobusu tak obžalovaný Ž. dal facku Z. preto, ako vypovedala na polícii. Toto videli spolužiaci. Na druhý deň tú skutočnosť ohlásila matka W. Z. a menovaná uviedla, že jej to dal preto, ako vypovedala na polícii. Následne boli obž. Ž. a Z.Á. predvolaní do riaditeľne, kde sa Ž. Z.Í. ospravedlnil. Obaja obžalovaní sú nebezpeční a klamú, voči učiteľom sa správajú suverénne a majú pocit, že sa im nemôže nič stať. Učitelia majú zo správania týchto dvoch žiakov strach, majú strach o svoj život a preto podpísali prehlásenie, ktoré dokladá do spisu. Škola si zo správaním obžalovaných nemá možnosť ako zjednať nápravu, nakoľko pohovory s rodičmi sú bezvýsledné, nepriniesli žiadnu zmenu a ani nápravu, rodičia oboch žiakov výchovu nezvládajú a nevedia si dať s nimi rady.

Svedkyňa Y. O., predtým F., matka poškodeného vo výpovedi dňa 8.11.2010 uviedla, že o udalosti z 30.9.2010 sa dozvedela dňa 2.10.2010 a to tak, že prišla skôr z práce, jej syn sa učil v posteli pričom bol do pol pása vyzlečený a zakrytý perinou. Zbadala fialové sfarbenie kože v ľavej časti hrudníka nad prsným svalom. E. sa hneď spýtala čo to má na tele. Najskôr zatĺkal že to nič nie je, že nevie čo to je. Lepšie sa pozrela a bolo jasne vidieť, že sa jedná o odtlačok žiletky. Hneď jej prišlo, že jej synovi to spravil niekto v škole, nakoľko od 5 ročníka má problémy s obomi obžalovanými. Syn jej najskôr všetko popieral, ale potom sa priznal, že mu to spravili obžalovaní. Obaja obžalovaní mu robili stále zle, bili ho v škole po hlave a po tele a veľa krát si všimla, že jej syn mal po tele modriny. Po skutku prišiel syn za ňou do práce, nebol uplakaný a správal sa normálne, iba si stále chytal tričko na hrudi a toto si odťahoval od tela. Na druhý deň prišiel zo školy a na tvári mal vyrazenú ruku a to na pravej strane tváre a toto videla, ešte keď prišiel po vyučovaní. Hneď jej nepovedal čo sa stalo, ale až v sobotu jej povedal, že mu to spravil obž. Ž., teda, že v škole cez prestávku prišiel k nemu a dal mu facku. Synovi sľúbila, že to nikomu nepovie, ale i napriek tomu dňa 4.10.2010 toto oznámila triednej učiteľke a okolo obeda jej táto zavolala, že vec rieši polícia. V tej chvíli nechcela túto vec riešiť cez políciu, pretože mala strach, aby to nepoškodilo jej synovi, pretože sa nevie brániť pred obžalovanými. Dňa 4.10.2010 navštívila MUDr. Č. zo synom za účelom vyšetrenia a prezretia zranenia, pričom lekárka si zranenie prezrela a popísala ho do lekárskej správy. Potom ako sa vecou začala zaoberať polícia jej syn odmietal chodiť do školy, pretože sa bál obžalovaných, že mu ublížia. Asi týždeň bol vypísaný a v tomto období na odporučenie detskej lekársky navštívili psychológa, aby sa so synom porozprával. Následne začal chodiť do školy a zatiaľ je všetko v poriadku.

V rámci dokazovania bol prečítaný znalecký posudok znalkyne zo odboru psychológia týkajúci sa poškodeného E. F. z ktorého bolo zistené, že tento absolvoval psychologické vyšetrenie dňa 16.12.2010 v psychologickej ambulancii v Malackách v sprievode matky. Aplikované boli adekvátne psychodiagnostické metódy. Poškodený E. F. je schopný správne vnímať a reprodukovať prežité udalosti. Jeho osobnostná štruktúra je nezrelá, s priemernou intelektovou kapacitou, vyvíjajúca sa smerom k introverzii. Je utiahnutý, výrazne rezervovaný, citovo nadviazaný na matku. Ťažšie nadväzuje kontakty s cudzími ľuďmi. Bezpečne sa cíti v prostredí a v okruhu ľudí pre neho známych a tých, medzi ktorými sa necíti ohrozený. Takým je pre neho prostredie kostola a ľudia, ktorý ho navštevujú. Od ostatných si udržiava odstup. Je kľudný, spoľahlivý, dokáže ovládať svoje city, kontroluje ich. Len zriedkavo sa správa sebapresadzujúco. Je rozvážny a mierumilovný. Práve preto sa nedokáže brániť voči tým, ktorí mu ubližujú. Význam majú pre neho kresťanské a etické hodnoty. Z psychologického pohľadu faktory všeobecnej i špecifickej vierohodnosti sú u poškodeného podpornými faktormi. Všeobecná vierohodnosť jej ovplyvňovaná vekom, úrovňou rozumového a mravného vývoja, emotivitou a celkovou integráciou osobnosti. Výsledok vyšetrenia ukázal, že ani jeden z uvedených faktorov všeobecnú vierohodnosť neznižuje. Úroveň rozumového a mravného vývoja, aj celková integrácia osobnosti sú primerané. V emočnej oblasti sa nepreukázala nadmerná sugestibilita ani ľahká ovplyvnitelnosť. Nemanifestovali sa sklony ku konfabulovaniu. Pri špecifickej vierohodnosti je ovplyvňujúcim faktorom jednak spôsobom zdieľania udalosti, primeranosť jazyka, emočný doprovod a súhlasné prezentovanie udalostí i s časovým odstupom. Dôležitý je ale motivačný faktor zdelenia prežitých udalostí. Poškodený sa dokázal zveriť až pod tlakom vonkajších udalostí a náhodného odhalenia matkou. Vzťah poškodeného k obžalovaným je v súčasnej dobe indiferentný, vníma ich ako spolužiakov, ktorých si nevybral sám a musí spolu s nimi v jednej triede dokončiť povinnú školskú dochádzku. Keďže ich neprimerané správanie voči nemu pretrváva dlhodobo a škola nebola schopná ho adekvátne vyriešiť, napriek tomu, že o tom vedela, dostal sa do stavu, keď bol so svojim trápením sám. Uzatváral sa a zo strachu pre ich ďalším ubližovaním nemal odvahu požiadať o pomoc ani niekoho iného z okolia. Utiekal sa k viere, pokoj a bezpečie hľadal v kostole. Poskytoval mu ochranu.

Zo znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria, ktorí vyšetrili duševný stav oboch obžalovaných bolo zistené, že obžalovaní v čase spáchania trestného činu netrpeli duševným ochorením alebo poruchou. Ich ovládacie a rozpoznávacie schopnosti boli nenarušené. Obžalovaní v čase spáchania trestného činu vedeli rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a v čase spáchania trestného činu mohli svoje konanie ovládať. Nemajú taký deficit psychických funkcií, aby neboli schopní chápať zmysel trestného konania. Obžalovaní netrpia takou duševnou poruchou, aby znalci navrhovali ochranné liečebné opatrenie. U obžalovaných nebol zistený problematický konzum návykových látok. Ich psychosomatický vývoj vrátane intelektu zodpovedal dosiahnutému veku a vzdelaniu. Znalci sa domnievajú, že aj napriek svojmu veku a osobnej nezrelosti disponovali obaja obž. v čase spáchania trestného činu takou rozumovou a vôlovou kapacitou, aby dokázali posúdiť aj hlavne zvážiť dôsledky svojho konania. Menšia mravná diferencovanosť u oboch súvisí s nižšou sociálnou stimuláciou týchto jedincov. V čase skutku boli obžalovaní napriek uvedeným skutočnostiam (nezrelí, menej mravne diferencovaní) schopní rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a boli aj schopní svoje konanie ovládať.

Z lekárskej správy MUDr. X. Č. ambulancia všeobecného lekára pre deti a dorast, Y. L.. R. zo dňa 4.10.2010 bolo zistené, že v predmetný deň bol lekárkou vyšetrený poškodený E. F. pričom u neho bolo lekárkou zistené fialové sfarbenie podkožia v ľavej časti hrudníka, nad prsným svalom, rozmerov asi 2,5 x 3,5 cm pomerne ostro ohraničené, v strede obrazca 3 fialové body asi v priemere 2,5 mm, môžu modelovať tvar žiletky. O spôsobe zranenia poškodený udal, že dňa 30.9.2010 mu 2 spolužiaci priložili na hrudník rozpálenú žiletku. Podľa zistenia lekárky bolo zranenie spôsobené tlakom a teplom žiletky. Mohlo byť spôsobené tak ako uvádza poškodený. Jedná sa o úraz ľahký.

Z fotodokumentácie založenej vo vyšetrovacom spise mal súd možnosť zistiť ako zranenie poškodeného vyzeralo.

Na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní uznal súd oboch obžalovaných za vinných zo zločinu vydierania spolupáchateľstvom podľa , , , nakoľko bolo preukázané, že spoločným konaním iného násilím nútili, aby niečo trpel a čin spáchali na chránenej osobe. Obžalovaný ml. I. Ž. sa k trestnej činnosti v podstate priznal, z tejto je usvedčovaný spoluobžalovaným ml. I. W., ktorý sa k trestnej činnosti doznal v plnom rozsahu. Obaja obžalovaní sú priamo usvedčovaní poškodeným E. F., ktorý priebeh skutku vo výpovedi podrobne popísal. Uviedol, že cestou zo školy ho zastavili obžalovaní a povedali mu, aby išiel s nimi, že keď nepôjde ho zbijú. Pretože mal strach, žeby ho mohli skutočne zbiť išiel s nimi. Prišli k starej vodárni, kde zrazu obžalovaný Ž. k nemu zozadu pristúpil, chytil ho za ruky, zdvihol mu tričko a mikinu tak, že mal holé brucho a hruď. Obžalovaný I. W. držal v kliešťoch žiletku, ktorú nahrieval zapaľovačom. Obžalovaný I. Ž. hovoril obžalovanému W., aby žiletku poriadne nahrial. Potom mu obžalovaný W. nahriatu žiletku, ktorú držal v kliešťoch priložil na hrudník a chvíľu ju tam pridržal. Následne ho obžalovaní pustili, pričom mu povedali, že ak to niekomu povie zbijú ho tak, že sa nepostaví na nohy. Z výpovede poškodeného bolo tiež zistené, že obžalovaní mu dlhodobo asi od 5. ročníka robili zle, pravidelne, len tak pre zábavu mu ubližovali, bili ho. To, že obaja obžalovaní poškodeného pred spáchaním skutku fyzicky napádali dávaním faciek, úderom päsťou, robili mu rôzne schválnosti a posmievali sa mu vyplýva i z výpovedí svedkov X. F., W. Z. a Mgr. Y. Y.. Poškodený bol teda už pred spáchaním skutku vystavený príkoriam zo strany obžalovaných ktorým sa nevedel brániť čo sa podstatným spôsobom podpísalo i na spáchaní teraz prejednávanej trestnej činnosti. Jediným dôvodom prečo na miesto činu poškodený išiel bol teda len strach a obava z možnej hrozby bitkou od obžalovaných. Znaleckým dokazovaním z odboru psychológie neboli u poškodeného zistené sklony ku konfabuláciam, preto súd nemá dôvod pochybovať o vierohodnosti jeho výpovede. Obžalovaní mali v čase spáchania skutku pri sebe veci, ktoré bežne do školy žiaci nenosia a to kliešte, zapaľovač, žiletku z čoho je zrejmé, že sa vopred na spáchanie skutku pripravili. Trestný čin spáchali spoločným konaním. Obaja obžalovaní násilím neoprávnene nútili poškodeného, aby niečo trpel, pričom poškodený bol v tom čase osobou maloletou , dieťaťom, ktorá v zmysle Tr. zák. je chránenou osobnou. Súd má za to, že trestná činnosť oboch obžalovaných bola vykonaným dokazovaním v celom rozsahu preukázaná a ich následná trestná zodpovednosť je plne dôvodná.

Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy oboch obžalovaných bolo zistené, že obžalovaný ml. I. Ž. nebol doteraz súdne trestaný ani prejednávaní pre priestupok. Podľa správy obce Sekule zo dňa 15.7.2011 žije spolu s matkou a sestrou v rodinnom dome u priateľa matky. Navštevuje základná školu. Vzhľadom na správanie obžalovaného v škole boli uskutočnené pohovory s matkou a jej priateľom. V správe Základnej školy Sekule zo dňa 8.11.2010 obžalovaný nie je kladne hodnotený. Na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelení sociálnoprávnej ochrany detí, sociálnej kurately a poradensko-psychologických služieb sa obžalovaný ml. I. Ž. v evidencii detí s problémovým správaním nachádza od roku 2010. Pokiaľ sa týka obžalovaného ml. I. W. tento doteraz súdne trestaný nebol, nebol prejednávaní ani pre priestupok. Podľa správy obce Moravský Sv. Ján správanie obžalovaného nebolo doteraz prerokúvané komisiou verejného poriadku a neboli mu udelené žiadne sankcie v súvislosti s porušovaním verejného poriadku. Zo strany Základnej školy Sekule vzhľadom k svojmu správaniu kladne hodnotený nebol. Podľa správy Úradu práce, sociálnych veci a rodiny v Senici, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálno-právnej ochrany detí, sociálnej kurately a poradensko-psychologických služieb je obžalovaný v starostlivosti svojho otca. Ku dňu podania správy 22.11.2010 obžalovaný ml. I. W. nebol vedený v evidencii detí s problémovým správaním a podľa ďalšej správy zo dňa 15.2.2011 obžalovaný ml. I. W. aj s otcom boli opakovane pozvaní na odborné konzultácie na oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí, sociálnej kurately a poradensko- psychologických služieb, na ktoré sa nedostavili a žiadnym spôsobom neospravedlnili. Zo správy strednej odbornej školy Senica zo dňa 9. mája 2012 bolo zistené, že obžalovaný ml. I. W. je žiak 1. ročníka odboru cukrár, cukrárka triedy 1.B. Má po prvom polroku školského roka 2011/2012 z teoretického vyučovania 2 neospravedlnené hodiny a 122 ospravedlnených. V súčasnosti má niekoľko hodín neospravedlnených za úteky z posledných hodín v škole a z praxe. Na teoretickom vyučovaní má občas problémy s chovaním, je výbušnej až agresívnej povahy. Majsterka často rieši jeho neprimerané reakcie na kritiku a výbušnosť. Na hodinách sa bežne vyjadruje vulgárne. Čo sa týka známok je slabší študent.

Pri ukladaní trestu obžalovaným súd prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. U oboch obžalovaných boli zistené dve poľahčujúce okolnosti a to, že viedli pred spáchaním trestného činu riadny život ( § 36 písm. j/ Tr. zák. ) a ďalej že sa priznali k spáchaniu trestného činu a trestný čin oľutovali ( § 36 písm. l/, Tr. zák.) a na hlavnom pojednávaní sa obaja poškodenému i ospravedlnili. Priťažujúcu okolnosť u obžalovaných súd nezistil žiadnu. Keďže obžalovaní sa doteraz nedostali do konfliktu so zákonom a jedná sa u nich o prvé vybočenie z noriem správania uložil súd obom obžalovaným výchovné tresty na slobode v rámci trestných sadzieb určených pre trestanie mladistvých páchateľov v súlade s ustanovením § 117 ods. 1 Tr. zák..

Podľa § 117 ods. 1 Tr. zák. trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákone sa u mladistvých znižujú na polovicu; horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať sedem rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby dva roky.

Vzhľadom k uvedenému súd uložil obom obžalovaným tresty odňatia slobody v trvaní dva roky s tým, že výkon trestu odňatia slobody bol u oboch obžalovaných podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní dva roky. Súd má zato, že uložené tresty sú dostatočné a spôsobilé splniť svoj účel v každom smere.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomu to rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Senica do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. (/2 ). Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. ( ).

Odvolanie môžu podať:

Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku ( /1a Tr. por), a to v neprospech i prospech obžalovaného ( /1,2 ). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného. ( /2 ), Obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka ( /1b ), a to len vo svoj prospech ( /2 ), Príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh ( pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného ), a to len v jeho prospech ( /2 ), Zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli ( /2 ), Štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli ( /1 ), poškodený, ktorý uplatniť nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody ( /1c ), a to v neprospech obžalovaného ( /1 ). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu ( ), Zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci ( /1d , /1 ). Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.