Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CbZm/6/2011

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci navrhovateľa: P.. J. B., V.. XX.X.XXXX, P. R.. X. X, XXX XX R., proti odporcovi: Ľ. A., V.. XX.X.XXXX, P. E.É. XXX, XXX XX E., právne zastúpený AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o. so sídlom E. B. Lukáča 2, 036 01 Martin, o námietkach odporcu proti zmenkovému platobnému rozkazu, takto

rozhodol:

Zmenkový platobný rozkaz, vydaný Okresným súdom Žilina číslo konania - 15, zo dňa 28.3.2011 p o n e c h á v a v celom rozsahu v platnosti.

Navrhovateľovi náhradu trov námietkového konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 16.12.2010, domáhal voči v návrhu označenému odporcovi vydania zmenkového platobného rozkazu, ktorým by súd uložil v návrhu označenému odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 48.611,- eur a nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 2.916,66 eur. Podaný návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že odporca vystavil dňa 19.2.2009 na adrese Žilina vlastnú zmenku znejúcu na rad navrhovateľa, ktorou sa zaviazal zaplatiť navrhovateľovi dňa 19.2.2010 sumu 29.875,- eur na adrese J.. Q. XX, Ž. XXX XX. Táto zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“. Odporca ďalej vystavil dňa 12.7.2010 na adrese J.. Q. XX, Ž. vlastnú zmenku znejúcu na rad navrhovateľa, ktorou sa odporca zaviazal zaplatiť navrhovateľovi dňa 30.9.2010 zmenkovú sumu vo výške 18.736,- eur na adrese J.. Q. XX, Ž. XXX XX. Zmenka bola opätovne vystavená s doložkou „bez protestu“. V súlade s ustanovením navrhovateľ predložil zmenky na platenie v platobnom mieste v dňoch 19.2.2010 a 30.9.2010, avšak peňažná suma v zmenkách uvedená nebola navrhovateľovi ku dňu podania žaloby zaplatená.

Na základe podanej žaloby a predložených originálov zmeniek Okresný súd Žilina zmenkovým platobným rozkazom č.k. - 15 zo dňa 28.3.2011 v celom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľa.

V zákonom stanovenej trojdňovej lehote podal odporca proti vyššie označenému zmenkovému platobnému rozkazu námietky, ktoré odôvodnil tým, že navrhovateľ vo svojom návrhu neuviedol, že predmetné zmenky slúžili ako zabezpečovacie zmenky. Navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 19.2.2009 Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mal navrhovateľ poskytnúť odporcovi pôžičku vo výške 29.875,- eur a dňa 12.7.2010 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mal navrhovateľ poskytnúť odporcovi sumu vo výške 18.736,- eur. Odporca prehlásil, že navrhovateľ mu pôžičky nikdy neposkytol, a aj napriek tomu si zmenky ako formu zabezpečenia ponechal a na základe tejto skutočnosti potom podal návrh na súd a žiadal vydať zmenkový platobný rozkaz. Vzhľadom na uvedené odporca žiadal, aby Okresný súd napadnutý zmenkový platobný rozkaz zrušil, nariadil pojednávanie a na pojednávaní návrh v celom rozsahu zamietol.

V písomnom vyjadrení k podaným námietkam zo dňa 17.6.2011 navrhovateľ vyhlásil, že skutočný záväzok odporcu voči navrhovateľovi predstavuje sumu 48.611,- eur s príslušenstvom, ktorý je predmetom návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu. Uvedenú skutočnosť doložil kópiou notársky overeného prehlásenia odporcu, v ktorom odporca uznal výšku svojho záväzku a kópiou príjmových dokladov zo dňa 19.2.2009 a 12.7.2010, na ktorých odporca vlastnoručným podpisom potvrdil prevzatie finančných prostriedkov.

Z obsahu žaloby a vyjadrení účastníkov vyplynulo, že navrhovateľ ako majiteľ predmetných zmeniek si uplatnil voči odporcovi ako výstavcovi vlastných zmeniek priamy nárok zo zmenky na zaplatenie zmenkovej sumy v súlade s čl. I a Zákona zmenkového a šekového ( ).

Podľa čl. I , ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri sročnosti zmenky vykonať postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným.

Podľa čl. I , kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa ak odporca podá včas námietky, súd nariadi na ich prejednanie pojednávanie; na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať. V rozsudku súd vysloví, či zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či ho zrušuje a v akom rozsahu. Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz.

Na prejednanie námietok súd nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov a prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Odporca uviedol, že zmluvy o pôžičke, ktorých uzavretie sa malo uskutočniť dňa 19.2.2009 a dňa 12.7.2010, a ku ktorým sa viazali predmetné zmenky, zmluvné strany spísali bez toho, že by vôľa zmluvných strán smerovala k poskytnutiu finančných prostriedkov v nich uvedených, a že by na ich základe reálne došlo k vyplateniu finančných prostriedkov navrhovateľom. Predmetné zmluvy zmluvné strany uzavreli z podnetu navrhovateľa ako veriteľa, ktorého úmysel smeroval k zabezpečeniu skôr vzniknutých pohľadávok z titulu pôžičiek poskytnutých navrhovateľom bratovi odporcu (R. A.) a obchodnej spoločnosti K. - B., T..I..N.., ktorej bol odporca spoločníkom a otec odporcu (R. A.) konateľom. Jednalo sa o formálne fiktívne zmluvné vzťahy smerujúce k zabezpečeniu finančných pôžičiek poskytnutých navrhovateľom v období rokov 2000 až 2006. Teda na základe zmlúv o pôžičiek písomne uzatvorených v dňoch 19.2.2009 a 12.7.2010 nedošlo k fyzickému prevzatiu finančných prostriedkov medzi navrhovateľom a odporcom. Odporca sa ďalej bránil tým, že v zmluvných vzťahoch medzi navrhovateľom a bratom odporcu (R. A.Í.) odporca vystupoval v postavení akéhosi ručiteľa, teda nie ako osoba, ktorá si priamo finančné prostriedky požičala. Finančné prostriedky, poskytnuté navrhovateľom bratovi odporcu (R. A.), boli použité do ich spoločného stávkovania a podľa ustanovenia pohľadávky z týchto zmluvných vzťahov vzniknuté (z pôžičiek poskytnutých vedome do stávky alebo hry) nemožno súdne vymáhať a ani platne zabezpečiť. Odporca má za to, že z hľadiska hmotno-právneho dôvodu nie sú splnené podmienky na potvrdenie platobného rozkazu a žiadal zmenkový platobný rozkaz zrušiť v celom rozsahu a priznať odporcovi náhradu trov konania.

Navrhovateľ na pojednávaní potvrdil, že na základe zmlúv o pôžičke zo dňa 19.2.2009 a 12.7.2010 nedošlo medzi účastníkmi k poskytnutiu finančných prostriedkov. Spísanie týchto zmlúv a vystavenie účtovných dokladov a vlastných zmeniek podnetoval navrhovateľ ako veriteľ z právnych vzťahov - zmlúv o pôžičke uzavretých v období rokov 2000-2009 medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom a medzi navrhovateľom v postavení veriteľa a bratom odporcu - R. A. ako dlžníkom, ktorého dôvodom bolo zabezpečenie návratnosti dočasne poskytnutých finančných prostriedkov navrhovateľovi. Finančné prostriedky na základe týchto zmlúv boli odporcovi a jeho bratovi R. A. vyplatené. Časť finančných prostriedkov bola určená na podnikanie odporcu a v prípade brata odporcu - R. A. boli pôžičky poskytnuté na stávkovanie. Následne v roku 2009 a 2010 došlo medzi navrhovateľom, odporcom a jeho bratom k dohode o spôsobe vysporiadania záväzkov z uzatvorených zmlúv tak, že v novokoncipovaných zmluvách o pôžičke zo dňa 19.2.2007 a 12.7.2010, ku ktorým odporca vystavil vlastné zmenky a potvrdil výdavkové pokladničné doklady, zahrnuli dlh odporcu a jeho brata voči navrhovateľovi. Všetky listiny (predchádzajúce zmluvy a potvrdenia o prevzatí finančných prostiedkov), vzťahujúce sa k pôvodne uzatvoreným zmluvám, účastníci zničili.

Svedok R. A. (brat odporcu) vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil skutočnosť, že sporné zmluvy o pôžičke zo dňa 12.7.2010 a 19.2.2009 súviseli s uzatvorenými zmluvami z obdobia nasledujúceho po roku 2001. Uviedol, že spolu s navrhovateľom sa podieľal na spoločnom stávkovaní, na ktoré zabezpečoval navrhovateľ finančné prostriedky pôžičkami od tretích osôb. Svedok priamo s požičanými prostriedkami nedisponoval, avšak časť finančných prostriedkov na úhradu dlhu navrhovateľovi vrátil.

Svedok R. A. (otec odporcu) potvrdil svoju vedomosť o existencii pôžičky uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom vo výške 400.000,- Sk do firmy K. - B., T..I..N.., v ktorej je svedok konateľom a odporca spoločníkom. Uviedol, že navrhovateľ použil časť z tejto sumy vo výške 160.000,- Sk na splatenie dlhov z pôžičiek voči tretím osobám a čiastku 240.000,- Sk poskytol odporcovi na podnikanie.

Svedkyňa F. A. (matka odporcu) uviedla, že o obchodných vzťahoch medzi účastníkmi konania nemá žiadnu vedomosť. Z komunikácie s odporcom a jeho bratom pochopila, že navrhovateľ sa domáha vrátenia finančných prostriedkov. V jej prítomnosti nedošlo k žiadnemu odovzdaniu finančných prostriedkov medzi navrhovateľom a odporcom, príp. jeho bratom.

Zo zisteného skutkového stavu z vykonaných dôkazov mal súd nesporne preukázané, že k odovzdaniu finančných prostriedkov na základe zmlúv o pôžičke zo dňa 19.2.2010 a zo dňa 12.7.2010 medzi účastníkmi konania nedošlo (zhodné tvrdenie účastníkov konania). Odporcom vystavené vlastné zmenky zo dňa 19.2.2009 a 12.7.2010 vyplynuli z dohody účastníkov o zabezpečení pohľadávok navrhovateľa vyplývajúcich z časovo predchádzajúcich zmluvných vzťahov medzi navrhovateľom ako veriteľom na strane jednej a odporcom a jeho bratom R. A. ako dlžníkmi na strane druhej. Objekt zabezpečenia, to znamená výšku celkovej pohľadávky navrhovateľa , zmluvné strany vyjadrili konkrétnymi čiastkami označenými v prehlásení zo dňa 13.9.2010 ( č.l. 28 - 29) a tiež v písomne uzatvorených zmluvách o pôžičke zo dňa 19.2.2009 a zo dňa 12.7.2010 bez toho, žeby reálne došlo k odovzdaniu týchto finančných prostriedkov tak, ako zmluvné strany deklarovali v sporných listinách.

Nosnou otázkou v predmetnom konaní však bola skutočnosť, či v námietkach formulovaná obrana odporcu, aj v prípade jej preukázania v súdnom konaní, je spôsobilá ovplyvniť existenciu a obsah zmenkového záväzku, ktorý na seba odporca vystavením a podpísaním vlastných zmeniek prevzal.

Ten, kto sa ako dlžník na zmenku podpíše, je zo zmenky zaviazaný aj vtedy, pokiaľ medzi ním a majiteľom zmenky neexistuje žiaden záväzkový vzťah. Vznik zmenkového záväzku zákon neviaže na žiadne iné okolnosti, ako na splnenie zákonom stanovených podmienok platnosti zmenky. Právna úprava zásadne abstrahuje zmenku od dôvodov, ktoré viedli k jej vystaveniu. Z nesporného charakteru zmenky vyplýva, že vlastník zmenky nemusí pri predkladaní zmenky na platenie, ani neskôr pri jej prípadnom vymáhaní preukazovať, že povinný zo zmenky skutočne dlhuje veriteľovi zmenkovú sumu. Nedostatok kauzálneho vzťahu medzi zmenkovým veriteľom a zmenkovým dlžníkom nezakladá dôvod neplatnosti zmenkového záväzku, ale len za súčasného splnenia podmienok vymedzených v článku I § 17 Zákona zmenkového a šekového môže predstavovať námietku, ktorá je obranou proti povinnosti platiť na túto zmenku. Nárok zo zabezpečovacej zmenky ako cenného papieru predstavuje samostatný nárok, pričom zabezpečovacia zmenka nie je zabezpečovacím záväzkom, ale len prostriedkom zabezpečenia. Existencia záväzku zo zmenky preto zásadne nie je závislá na existencii zabezpečenej pohľadávky a slúži najmä na to, aby sa navrhovateľ ako oprávnený mohol touto formou náhrade uspokojiť, ak zabezpečená pohľadávka nie je dlžníkom riadne splnená. Zo zabezpečovacej zmenky ako cenného papieru vyplýva, že veriteľ je oprávnený požadovať splnenie záväzku tak zo zmenky, ako aj z kauzálneho vzťahu, pričom spôsob, eventuálne poradie jeho uplatnenia je na vôli veriteľa. Navrhovateľ v predmetnom konaní svoj žalobný návrh formuloval opisom obsahových náležitostí zmeniek, z ktorých uplatnil nárok voči odporcovi ako zmenkovému dlžníkovi bez toho, že by akýmkoľvek spôsobom špecifikoval a konkretizoval povahu kauzálneho vzťahu, ku ktorému sa vystavené zmenky viažu.

Za námietky zmenkového dlžníka zákon považuje každý právny nástroj obrany tohto zmenkového dlžníka proti zmenkovému veriteľovi, ktorý sa domáha voči zmenkovému dlžníkovi zaplatenia zmenkového dlhu. Pre rozhodnutie súdu o tom, či zmenkový platobný rozkaz zrušuje, alebo tento ponecháva v platnosti je preto relevantné, či obrana uplatnená v námietkach zmenkovým dlžníkom má dopad na povinnosť dlžníka na zmenku platiť. Všetky námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu však podliehajú koncentračnej zásade, ktorá spočíva v tom, že v konaní o námietkach súd môže preskúmať len námietky, ktoré boli podané v lehote troch dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu. V zmysle ust. nie je možné na neskôr podané alebo uplatnené námietky prihliadať, avšak je prípustné k odôvodneným námietkam uplatneným v zákonnej lehote uvádzať nové tvrdenia na ich objasnenie a označovať dôkazy na ich preukázanie. Každá námietka, ktorou sa zmenkový dlžník bráni voči uplatnenej zmenkovej pohľadávke, musí byť vymedzená jednoznačným a nezameniteľným spôsobom, ktorým odporca identifikuje základ svojich námietok tak, aby už v čase ich podania bolo z uvedených okolností zrejmé, ktoré rozhodné skutočnosti budú predmetom námietkového konania, a aby o podaných námietkach bolo možné rozhodnúť spravidla na jednom pojednávaní. V zmysle zákonnej úpravy nie je prípustné, aby námietky boli uvedené tak všeobecným spôsobom, ktorý by umožňoval v priebehu konania uvádzať nové a odlišné skutkové tvrdenia. Odporca v podaných námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu uviedol, že navrhovateľ uplatňuje svoj nárok zo zabezpečovacích zmeniek a ďalej skutočnosť, že na základe pôžičiek, ku ktorým sa sporné zmenky viažu, navrhovateľ neposkytol odporcovi finančné prostriedky, a napriek tomu si zmenky ako formu zabezpečenia ponechal a na ich základe si uplatnil voči odporcovi zmenkový nárok. Takto formulovaná obrana odporcu bola predmetom konania o námietkach a predmetom dokazovania súdu.

Pre hodnotenie relevantnosti uplatnenej obrany odporcom ako zmenkovým dlžníkom je potrebné vychádzať z povahy a charakteru zabezpečovacích zmeniek, ktoré primárne predstavujú dokonalý cenný papier, stelesňujúci v sebe priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný záväzok zaplatiť určitej osobe, v určenom mieste a čase zmenkovú sumu. Jednou zo základných charakteristík zmenkových záväzkov je ich abstraktná povaha, ktorá spočíva v jeho formálnej a materiálnej nezávislosti na záväzku, ktorý bol príčinou jeho vzniku. Zásadne existencia zmenkového záväzku nevyhnutne nepredpokladá existenciu príčinného vzťahu. Pravidelným dôvodom vzniku každej zmenky je dohoda zúčastnených strán, ktorá spadá do skupiny tzv. inominátnych zmlúv. Táto zmluva ako medzičlánok kauzy a zmenky je dôvodom vzniku zmenky s jej jednotlivými doložkami. Až jej vystavením (podpísaním) a odovzdaním do obehu vzniká zmenkový záväzok dlžníka. Na základe dohody účastníkov sa zmenka dostáva do pozície zabezpečovacieho prostriedku, pričom táto zabezpečovacia funkcia nie je inkorporovaná do zmenky a z jej obsahu nie je ani zistiteľná. Zabezpečovacia zmenka nemá povahu subsidiárneho a akcesorického záväzku vo vzťahu ku kauzálnemu záväzku, čo je jedným zo základných odlišujúcich kritérií od iných zabezpečovacích inštitútov upravených predpismi hmotného práva. Absentujúca akcesorická povaha zmenkového záväzku sa prejavuje v tom, že vznik a trvanie zmenkového záväzku nie je nerozlučne späté s kauzálnym záväzkom dlžníka a zásadne môže vzniknúť aj bez existencie kauzálneho záväzku zmenkového dlžníka. Absencia subsidiarity sa prejavuje v tom, že právo zmenkového veriteľa domáhať sa zo zmenky uspokojenia svojej pohľadávky existuje nezávisle od uplatnenia tejto pohľadávky voči kauzálnemu dlžníkovi, teda zmenkový dlžník nemá voči tomuto dlžníkovi postavenie spoločného alebo sekundárneho dlžníka. Napriek tomu nedochádza k situácii, že by zmenka nemala svoju kauzu, nakoľko dôvodom vzniku zmenky je zmenková dohoda, ktorá vytvára dôvod na vznik zmenky a vznik zmenkového záväzku, prostredníctvom ktorého sa určitá osoba zaviaže zmenkou ručiť za cudzí záväzok ako tomu bolo aj v prípade odporcu. Teda zabezpečovacie zmenky v posudzovanom prípade súviseli s kauzálnym vzťahom navrhovateľa ako veriteľa a odporcu ako dlžníka zo zmluvy o pôžičke, ktorej predmetom bolo dočasné poskytnutie finančných prostriedkov v sume 400.000,- Sk na podnikateľskú činnosť odporcu a s kauzálnym vzťahom vzniknutým medzi navrhovateľom a bratom odporcu z dohôd o spoločnom stávkovaní.. Tieto kauzálne zmluvy však neboli dôvodom vystavených zmeniek, ale len motívom, ktorý účastníkov viedol k uzavretiu zmenkovej zmluvy, ktorá vytvorila zabezpečovací vzťah medzi všeobecnou pohľadávkou (t.j. motívom zmenky) a samotnou zmenkou.

Z vymedzeného charakteru zabezpečovacej zmenky teda vyplýva, že obrana odporcu, ktorú odporca formuloval v podaných námietkach, nemá vplyv na obsah záväzku zmenkového dlžníka zo zmenky plniť. Námietka neposkytnutej hodnoty na základe písomne uzavretých zmlúv o pôžičke zo dňa 19.2.2009 a 12.7.2010 nebola námietkou spôsobilou vyvolať zánik zmenkového záväzku odporcu tak, ako tento vznikol na základe vystavených vlastných zmeniek odporcu. Postačujúcim dôvodom zmenky bola dohoda o tom, že povinnosť dlžníka bude zabezpečená zmenkou, ktorú odporca podpísal. Teda, ak odporca formuloval svoju jedinú námietku voči zmenkovému platobnému rozkazu tvrdením o neposkytnutí hodnoty na základe uzatvorených zmlúv o pôžičke, o ktorých existencii navrhovateľ v žalobe neuviedol žiadne tvrdenia, súd na základe vyššie uvedeného vyhodnotil obranu odporcu ako právne irelevantnú. Podpisom oboch zmeniek a ich odovzdaním navrhovateľovi sa odporca stal osobou zo zmeniek zaviazanou, teda dlžníkom z týchto zmeniek a má povinnosť na zmenky plniť. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zmluvy o pôžičke zo dňa 19.2.2009 a zo dňa 12.7.2010 účastníci konania preukázateľne neuzatvárali s vedomím a úmyslom, že na ich základe veriteľ (navrhovateľ) poskytne odporcovi ako dlžníkovi peňažné plnenie, teda neboli kauzou, z ktorej by vznikol zmenkový záväzok odporcu.

Na námietku, že k vystaveniu zmeniek došlo na základe neplatnej dohody o zabezpečení pohľadávky zmenkou podľa ust. nebolo možné s poukazom na zásadu koncentrácie námietkového konania prihliadať. Takto formulovanú obranu nemožno hodnotiť ako nové tvrdenie produkované odporcom k objasneniu skutočností uvedených v námietkach. Jedná sa o kvalitatívne a kvantitatívne odlišné tvrdenia, ktorých doplnenie po uplynutí zákonom stanovenej lehoty je neprípustné. Výnimka z koncentračnej zásady sa môže vzťahovať len na také vady konania, ktoré bránia tomu, aby súd mohol vo veci konať a dôsledkom čoho má byť zastavenie konania, prípadne postúpenie veci na prejednanie vecne príslušnému súdu ( Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 M Obo V 6/2008).

S poukazom na uvedené súd rozhodol tak, že napadnutý zmenkový platobný rozkaz ponecháva v platnosti.

O náhrade trov námietkového konania súd rozhodol v zmysle ust. , s použitím ustanovenia , podľa ktorého zákonného ustanovenia ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Navrhovateľ ako účastník úspešný v konaní si uplatnil voči odporcovi náhradu trov konania, ktorých výšku však v zákonom stanovenej lehote nešpecifikoval, a keďže z obsahu sp. materiálu vznik trov konania o námietkach na strane navrhovateľa nevyplýva, súd rozhodol o náhrade trov tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.