Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_7Er-659-2010.pdf
PDF · 77.64 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/659/2010
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874, proti povinnému GEOMONTA - HARMANEC, spol. s.r.o, so sídlom Majerská cesta 36, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 572 294, na vymoženie pohľadávky vo výške 878,08 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Vladimírom Zacharom, so sídlom Exekútorského úradu Ružomberok, kancelária - Miestneho priemyslu 561, 029 01 Námestovo, pod spis. zn. EX 4900/2010, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Povinný je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 16,32 Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 878,08 Eur s príslušenstvom, a to na základe vykonateľného rozhodnutia - výkazu nedoplatkov Spoločnej zdravotnej poisťovne, a.s. Bratislava, č. k. 09-90/0134-2 zo dňa 01. 07. 2009.
Poverením č. 5601 064721 * zo dňa 09. 11. 2010 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Mgr. Vladimíra Zachara, so sídlom Exekútorského úradu Ružomberok, kancelária - Miestneho priemyslu 561, 029 01 Námestovo, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 4900/2010.
Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 18. 03. 2011, podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko povinný uhradil dňa 29. 10. 2010 oprávnenému vymáhanú pohľadávku v plnej výške. K podaniu súdny exekútor pripojil aj oznámenie oprávneného, v ktorom oprávnený uviedol, že dňa 29. 10. 2010 povinný uhradil sumu vo výške 878,08 Eur.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Najčastejším dôvodom na zastavenie exekúcie podľa citovaného ustanovenia je splnenie dlhu. Je potrebné uviesť, že aplikácia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku prichádza do úvahy bez ohľadu na to, v ktorom štádiu exekučného konania (s výnimkou rozvrhového konania) došlo k zániku
práva priznaného exekučným titulom. Významné je iba to, či sa tak stalo po vydaní exekučného titulu. Zánik práva priznaného exekučným titulom je vždy dôvodom na zastavenie exekúcie alebo na upustenie od vykonania exekúcie ( viď. rozhodnutie NS SR, sp. zn. 5 Cdo 199/2009).
Súd z obsahu exekučného spisu, podnetu súdneho exekútora zo dňa 07. 03. 2011 a oznámenia oprávneného o úhrade zo dňa 16. 02. 2011 mal preukázané, že povinný uhradil sumu 878,08 Eur dňa 29. 10. 2010, t.j. po začatí exekučného konania, ktoré v súlade s ust. § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo dňa 22. 10. 2010, t.j. deň, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému.
S ohľadom na vyššie uvedené súd exekúciu vychádzajúc z ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku zastavil z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané a to splnením.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 16,32 Eur /z toho náhrada hotových výdavkov 13,60 Eur + 20 % DPH, t.j. 2,72 Eur/.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Pod "zavinením" oprávneného v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. Pre záver o zavinení oprávneného treba zistiť, či oprávnení pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Nakoľko v danom prípade nie je možné konštatovať, že k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného, je v danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, a preto súd uložil povinnému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie v takej výške, v akej si ich tento uplatnil.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len "vyhláška") ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Z ustanovenia § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP") vyplýva, že ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už nebeží), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.