Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14Cb-105-2011.pdf
PDF · 118.87 KB
No categories available
14Cb/105/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky sudkyňou JUDr. Annou Miklovou v právnej veci žalobcu: František Gubó, Bešeňov 240, IČO: 30901421 zast. advokátom JUDr. Tiborom Elzerom, Hlavné nám. 7 Nové Zámky proti žalovanému: Prospect, spol. s r.o., J. Simora 5 Nové Zámky, IČO: 34107100 zast. spoločnosťou Advokátska spoločnosť, s.r.o., Podzámska 32 Nové Zámky o zaplatenie 12.638,40 eura s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 12.638,40 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
O trovách konania r o z h o d n e súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu 25.3.2011 domáhal voči žalovanému zaplatenia 12.638,40 eura z dôvodu úhrady faktúry č. 2010057 spl. 20.4.2010, ktorou vyfakturoval žalovanému dodávku a prepravu zeminy - ílu za dohodnutú cenu 5,50 eura/1 m3 + DPH. Žalobca poukázal na objednávku žalovaného č. 16/2009/M zo dňa 9.8.2009 a dodávky ílu v čase od 9.9.2009 do 18.11.2009 podľa potvrdení a dodacích listov o počte prepravovanej zeminy - celkove 1 931 m3 ílu a nezaplatenie faktúry zo strany žalovaného.
Súd vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 14Cb 105/2011-48 zo dňa 16.5.2011, proti ktorému podal žalovaný včas odpor. Poukázal na to, že zo žaloby nie je zrejmé, aký právny nárok si žalobca uplatňuje a na aký zmluvný vzťah čo do typu sa odvoláva. Tvrdil, že so žalobcom uzatvoril ústnu zmluvu o tom, že mu žalobca dodá 4 500 m3 ílu za cenu 5,50 eura/1m 3, čo bola cena dodávky s prepravou na trase Podhájska - Kolta. Žalobca začal plniť 11.9.2009, avšak zazmluvnené množstvo mu nebol schopný dodať, hrozilo mu neplnenie termínov z vlastnej zmluvy o dielo a nad množstvo 1 854 m3 si íl zabezpečil vo vlastnej réžii. Žalobcovi neprináleží odmena a nevznikol mu nárok na zaplatenie dlžnej sumy, keďže nedodržal zmluvné podmienky. Naopak, žalovanému vznikli náklady vo výške 12.387,77 eura. Žiada preto, aby súd žalobu zamietol.
Žalobca na žalobe trval. Poukázal na to, že fakturáciu urobil na základe požiadavky žalovaného, ktorú tým akceptoval a žalovaný vo svojom liste zo dňa 9.2.2010 v podstate jeho pohľadávku uznal.
Žalovaný dňa 18.10.2011 žiadal, aby súd s pohľadávkou žalobcu uplatnenou žalobou započítal jeho pohľadávku voči žalovanému titulom náhrady škody vo výške 12.387,77 eura a v tejto časti žalobu zamietol. Uviedol, že škoda pozostáva zo zvýšených nákladov na zabezpečenie zostávajúcej časti zeminy 2 745 m3, ktorú musel voziť z iného miesta a za inú cenu a za ktoré množstvo by bol žalobcovi podľa pôvodnej dohody zaplatil 15.097,50 eura. Žalovaný tiež uviedol, že pokiaľ ide o plnenie žalobcu, uznáva ho iba čo do rozsahu 1 755 m3 a nad toto množstvo do množstva 1 931 m3 k plneniu nedošlo a tento rozdiel namieta.
Žalobca uviedol, že žalovanému ako cenu ílu neúčtoval žiadnu sumu, íl mu poskytol zdarma a v celom rozsahu žaloby ide o zaplatenie prepravy ílu. Poprel, že by sa bol so žalovaným dohodol na určitom konkrétnom množstve dovezenej zeminy. Poukázal na to, že takýto údaj sa nenachádza ani na písomnej objednávke a ani ústne to nikdy dohodnuté nebolo a už vôbec nebola dohodnutá sankcia za nedodanie určitého množstva ani to, že by mu v takom prípade nepatrila ani cena za prepravené množstvo zeminy. Uviedol, že proti zaplateniu ceny sa žalovaný začal brániť až keď sa on domáhal zaplatenia, pričom sám žalovaný v liste zo dňa 9.2.2010 žiadal vystaviť faktúru na 1 755 m3 zeminy z Podhájskej a 55 m3 z Mojzesova. On sumarizáciu dovezeného ílu nerobil, dostal túto od A.. Y., ktorý sumarizáciu vyhotovenú na základe vážnych listov zo skládky potvrdil svojim podpisom, pričom vážne listy potvrdil svojim podpisom zamestnanec skládky v Kolte. Množstvo dovezenej zeminy bolo prepočítané dohodnutým koeficientom z mernej jednotky - tony na m3. Pôvodne žalovanému fakturoval vyššiu sumu, následne bol vykonaný prepočet iným koeficientom a žalovaný žiadal faktúru prepracovať a on mu vyhovel.
Žalovaný trval na tom, že došlo k uzavretiu ústnej dohody o dovoze ílu v množstve
4 500 m3 z Podhájskej na smetisko v Kolte, kde sa robil podklad pre novú skládku. K ústnej dohode došlo v prítomnosti žalobcu, konateľa žalovaného C. Y. a zamestnancov žalovaného H. F., H. F. a K. Y.. Žalobca ho uistil, že má oprávnenie na odvoz 4 500 m3 ílu, inak by s ním on nebol zmluvu uzavrel. Po dvoch týždňoch ťažby žalobca stratil prístup k miestu ťažby a nemohol plniť k čomu sa zaviazal. Žalovaný upresnil, že uznáva prepravu zeminy v množstve 1 810 m3.
Žalovaný v písomnom podaní, ktoré bolo doručené súdu 21.11.2011, poukázal na nejasný pôvod ílu, ktorý mal žalobca dodať a sporné právo žalobcu ílom disponovať. Z uvedeného dôvodu namietal platnosť zmluvy o dovoze ílu, pretože ho žalobca uviedol do omylu. V súvislosti s tým tvrdil, že žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie ceny za poskytnutú službu, keďže podľa § 265 Obch. zák. výkon práva, ktoré je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva ochranu. Žalobcovi mohol vzniknúť nárok maximálne na vydanie bezdôvodného obohatenia, v ktorom prípade možno uvažovať iba o reálnych nákladoch na prepravu, ktoré nedosahujú sumu 5,50 eura/1 m3. Pokiaľ ide o cenu samotného ílu, žalobca nie je aktívne legitimovaný, keďže mu tento nepatril. Žalovaný uviedol, že si uplatňuje na započítanie podľa § 98 O.s.p. svoju pohľadávku na náhradu škody (zvýšené náklady podľa § 380 Obch. zák.) do výšky nároku žalobcu na bezdôvodné obohatenie. Uviedol, že definitívne upresňuje, že žalobca doviezol 1 755 m3 ílu z Podhájskej a len k tomuto množstvu zodpovedajúce náklady na prepravu môžu byť zohľadnené v prospech žalobcu + dovoz 55 m3 ílu z obce Mojzesovo, pri ktorej dohodnutej zákazke nebola za prepravu dohodnutá žiadna cena. Žalovaný uviedol že pri výpočte nákladov, ktoré mu vznikli, vychádzal z toho, že pri množstve 4 500 m3 a cene 5,50 eura/1 m3 by bol žalobcovi zaplatil kalkulovanú cenu 24.750,- eur bez DPH. Nedodanému množstvu 2 745 m3 (4 500 m3 mínus 1 755 m3) by zodpovedala cena 15 097 m 3 bez DPH. Jeho reálne náklady na toto množstvo však boli 24.995,65 eura bez DPH. Tieto pozostávajú z kúpnej ceny ílu 2.080,- eur, odvozu ílu dopravcom (Z. J. U.) a odvozu drvy a jej zabezpečenie v súvislosti so zabezpečením zjazdnosti prístupovej cesty. Rozdiel predpokladaných a zvýšených nákladov je 9.898,15 eura + 1.880,64 eura ako 19% DPH - spolu 11.778,79 eura a túto sumu si v rámci obrany uplatňuje. Robí tak však iba z opatrnosti pre prípad, že by súd uznal nárok žalobcu za dôvodný.
Žalobca považoval obranu žalovaného za účelovú v snahe oddialiť splnenie povinnosti voči nemu. Pohľadávku vznesenú na započítanie nepovažoval za riadne vydokladovanú a preukázanú. Trval na tom, že na dodávke konkrétneho množstva zeminy sa nezaviazal.
V konečnom dôsledku sa žalovaný bránil tým, že ústne uzavretá zmluva (z ktorej by mal žalobcovi nárok vzniknúť) nebola dostatočne určitá a zrozumiteľná čo do množstva, ale aj predmetu. Žiadal, aby sa súd vysporiadal s otázkou jej platnosti, resp. s tým, či nejde o zmluvu absolútne neplatnú. V prípade, že by ju súd nevyhodnotil ako neplatnú pre neurčitosť a nejasnosť, žalobcovi by aj tak nevznikol nárok na zaplatenie dodávky ílu, pretože nesplnil svoj záväzok.
Súd zo zhodného vyjadrenia účastníkov a dokazovaním, ktoré vykonal oznámením obsahu priložených listín, a to: výpisu zo ŽR žalobcu, výpisu z OR žalovaného, faktúry žalobcu č. 2010057, sumarizácie odvozu ílu z Podhájskej a Mojzesova, objednávky žalovaného č. 16/2009/M, korešpondencie účastníkov, vážnych lístkov, dodacích listov, interného vyúčtovania nákladov žalovaného, faktúry Obce Mojzesovo, faktúr Z. J., listu spoločnosti Brantner Kolta, s.r.o. zo dňa 19.11.2009, interného dokladu žalobcu - pokyny na fakturáciu, kúpno - predajnej zmluvy zo dňa 16.12.2009, kalkulácie nákladov, listu spoločnosti BRANTNER Slovakia s.r.o. zo dňa 9.9.2009, faktúry žalovaného č. St2009/468, potvrdenia Spoločnosti priateľov Gergeľa zo dňa 29.11.2011, ako aj výsluchom svedkov A.. K. Y., H. R. rod. F. a H. F., zistil tento skutkový stav:
V presne nezistenom čase v roku 2009 kontaktoval žalovaný žalobcu v súvislosti s potrebou zabezpečiť pre svojho iného odberateľa dodávku zeminy - ílu na skládku TKO v Kolte, kde sa budovala nová časť skládky. Žalobca okrem iných možností ponúkol žalovanému možnosť odvozu zeminy z rybníka v Podhájskej, keďže v tom čase mal vedomosť o požiadavke združenia rybárov na odvoz zeminy z čistenia rybníka. Žalovaný otázku subjektu, ktorý má právo disponovať v tom čase so zeminou neriešil a so žiadnym tretím subjektom o odkúpení zeminy nerokoval. V presne nezistený deň sa stretol žalobca na mieste samom v Podhájskej s poverenými zamestnancami žalovaného a stretnutia sa zúčastnil žalovaným prizvaný geológ. Žiadne exaktné meranie množstva zeminy spôsobilej k odvozu pre potreby žalovaného sa nerobilo. Po tomto stretnutí žalovaný vyhotovil ako odberateľ pre žalobcu ako dodávateľa písomnú objednávku č. 16/2009/M s dátumom 27.8.2009, v ktorej uviedol, že si objednáva u neho íl aj s prepravou na skládku v Kolte z obce Podhájska 1 m3 á 5,50 eura + DPH 19% s tým, že objednávka nadobúda platnosť po podpise oboch zmluvných strán a účinnosť po pozitívnych výsledkoch geologických skúšok, začiatok prác 10.9.2009, platba: faktúra splatnosť 30 dní, dodacia lehota 10.9.2009 + bankové spojenie. Množstvo zeminy žalovaný na objednávke neuviedol. Žalobca podpisom potvrdil, že akceptuje cenu uvedenú na objednávke.
V súvislosti s vyššie uvedenými skutočnosti súd vypočul svedkov.
Z výpovede svedka A.. K. Y., zamestnanca žalovaného vo funkcií výrobného riaditeľa, súd zistil, že mal vedomosť o tom, že žalovaný má dodať 4 500 m3 zeminy, ale on osobne nikdy nedojednával so žalobcom množstvo zeminy, ktoré má dodať. Mal dojem, že pri kontakte so žalobcom obidvaja vedia o tom, aké množstvo zeminy sa má z Podhájskej na skládku previesť. On nemal vedomosť o tom, komu patril íl v Podhájskej a on nerobil žiadne exaktné meranie na množstvo ílu v Podhájskej. Zastavenie dovozu ílu z Podhájskej mu oznámil telefonicky žalobca.
Z výpovede svedkyni H. R. (predtým F.), zamestnankyne žalovaného, súd zistil, že ona so žalobcom, ktorého spoznala v súvislosti s dovozom ílu do Kolty, nič nedohodla. Bola iba administratívna pracovníčka a ak nejakú písomnosť vyhotovila, bolo to na pokyn konateľa žalovaného alebo H. F.. Konkrétne vyhotovila na pokyn konateľa žalovaného alebo H. F. objednávku pre žalobcu, nič nevynechala a nežiadali od nej, aby do objednávky napísala množstvo zeminy. Ak by to boli žiadali, bola by to do objednávky zapísala. Žalobca si prišiel objednávku prevziať a pokiaľ ide o následný dovoz zeminy, ona nič neriešila a na mieste samom v Podhájskej dojednávala iba veci s prizvaným geológom a vypisovala mu objednávku. Zo stretnutia z Podhájskej a zo zmluvy uzavretej s Brantnerom mala vedomosť o tom, že žalobca má dodať 4 500 m3 ílu.
Z výsluchu svedka H. F., ktorý bol zamestnaný u žalovaného do roku 2009 ako dispečer, súd zistil, že na pokyn konateľa C. Y. dohodol so žalobcom cenu za prepravu ílu, resp. spolu za íl aj prepravu (už sa presne nepamätal). Znenie objednávky pre žalobcu H. F. nadiktoval on. V čase spísania objednávky bolo dohodnuté iba to, že žalobca íl dovezie a cena za m3, keďže v tom čase ešte nebol známy výsledok geologického prieskumu. V tom čase on cenu ílu samotného nepoznal, nevedel aká má byť, resp. či má byť íl dodaný zadarmo. Žalobca začal voziť íl ešte skôr, ako bol doručený výsledok geologického prieskumu. Následne došlo k tomu, že nebol dostatok zeminy - malo jej byť 5 000 - 6 000 m3, čo on osobne dohodol so žalobcom. Žalovaný vedel z Brantneru, koľko zeminy potrebujú a myslí si, že sa bavili o tom aj so žalobcom pri rybníku v Podhájskej, teda, že toľko zeminy by tam malo byť. On nedohodol so žalobcom, že ak nedovezie celé množstvo, nebude zaplatené ani to, čo dovezie. On žiadne meranie množstva ílu v Podhájskej spôsobilého odvozu nerobil. Žalobca len tak od oka povedal, že tam bude toľko, koľko žalovaný potrebuje. Po zistení, že tam nebude potrebné množstvo ílu, žalobca bol vyzvaný, aby prestal voziť. Jemu žalobca nikdy nepovedal, že nebude voziť íl.
Spoločnosť BRANTNER Slovakia s.r.o. so sídlom v Bratislave si objednávkou zo dňa 9.9.2009 objednala u žalovaného „nákup ílu a prepravu do zemníka na skládku Kolta v objeme 4 500 m3 za cenu 8,50 Eur/1 m3 bez DPH za podmienky, že kvalita ílu musí vyhovovať požiadavkám na budovanie minerálneho tesnenia skládky“.
Žalobca z rybníka v obci Podhájska vozil v dňoch 9, 10, 11, 14, 16, 17, 18, 21, 22, 23, 24 a 25.septembra 2009 (12 dní) zeminu na skládku TKO v Kolte. Za každý deň a každé motorové vozidlo, ktorými bola zemina dovezená, bol na skládke po odvážení vyhotovený doklad, ktorý potvrdil zamestnanec skládky a dopravená zemina bola evidovaná v prospech žalovaného. Súd nezistil, že by bol žalovaný počas uvedeného obdobia t.j. od 9. do 25.9.2009 namietal dovoz zeminy.
V konaní nebolo sporné, že počnúc dňom 26.9.2009 prestal žalobca s prepravou zeminy z Podhájskej. Došlo k tomu z toho dôvodu, že vlastníci okolitých pozemkov prizvali na miesto odvozu políciu majúc podozrenie z konania, ktoré by mohlo ohroziť ich záujmy v danej lokalite. Bolo to v čase, keď sa ešte na mieste odvozu nachádzalo presne nezistené množstvo zeminy spôsobilej k odvozu, ale žalobca odvoz ukončil, o čom žalovaný mal vedomosť. Napriek tomu žalovaný listom zo dňa 6.10.2009 urgoval u žalobcu plnenie podľa objednávky č. 16/2009/M s poukazom na to, že termín prác mal do 10.9.2009 a už 6. deň nevozí a prípadné škody mu vyúčtuje. Listom zo dňa 14.10.2009 žalovaný žalobcu žiadal, aby do 18.10.2009 dodal a navozil potvrdené množstvo ílu z Podhájskej do Kolty s tým, že inak bude nútený realizovať náhradné riešenie a náklady mu vyfakturuje. Následne žalovaný dňa 16.10.2009 uzavrel kúpno - predajnú zmluvu s obcou Mojzesovo, predmetom ktorej bolo 2.600 m3 ílu za cenu 0,80 eura/1 m3 s tým, že odvoz bude zrealizovaný do 15.12.2009. Dovoz ílu z Mojzesova vykonal pre žalovaného aj Z. J. U. aj žalobca. Obec Podhájska vyúčtovala žalovanému kúpnu cenu dodaného ílu fa. č. 2009000004 zo dňa 2.12.2009 na sumu 2.080,- eur. Z. J. účtoval za prepravu ílu žalovanému cenu 5,30 eura/1 m3 + DPH, a to fa. č. 091082 zo dňa 11.11.2009 (7.834,42 eura, 1 242,18 m3) a fa. č. 091126 zo dňa 25.11.2009 (8.505,49 eura, 1 348,58 m3). Žalovaný fa. č. St2009/468 zo dňa 4.11.2009 vyúčtoval ako dodávateľ spoločnosti BRANTNER Slovakia s.r.o. ako odberateľovi za predaj a prepravu ílu do zemníka na skládku Kolta sumu 22.758,75 eura (2 250 m3 á 8,50 eura + DPH).
S dátumom 19.11.2009 vyhotovila spoločnosť Brantner Kolta s.r.o. (prevádzkovateľ skládky TKO v Kolte) sumarizáciu dovezenej zeminy od žalovaného. Podľa tohto dokladu bolo z rybníka v Podhájskej dovezených v čase od 11.9.2009 do 25.9.2009 (dni 9. a 10.9.2009 neboli do sumarizácie zahrnuté) 2 737,96 t pri hustote 1,56 - objemovo 1 755 m3 zeminy a v čase od 19.10 do 4.11.2009 bolo z Mojzesova dovezených 3 387,06 t zeminy pri hustote 1,46 - objemovo 2 319,9 m3 (spolu 4 075 m3). Ďalší íl bol dovezený 16. a 18.11.2009 v množstve 631,03 t pri hustote 1,46 - objemovo 432 m3 s tým, že celkovo bolo dovezených 4 507 m3, pričom každé auto bolo zaevidované, bolo odvážené a zapísané v určenom zošite.
Spoločnosť Brantner Kolta s.r.o. potvrdila žalobcovi na dodacích listoch č. 090909/2 zo dňa 9.9.2009 a č. 100909/1, 100909/2 zo dňa 10.10.2009 dovoz zeminy motorovým vozidlom NZ090CZ (20,04 t + 18,38 t), NZ094BD (10,08 t + 11,36 t + 12,84 t) a NZ192AO (10,38 t + 10,98 t + 11,38 t).
Žalobca pôvodne vyfakturoval cenu za prepravu zeminy žalovanému faktúrami č. 0900298 a č. 0900321 v súvislosti s dobropismi č. 0900353 a č. 0900359 (tieto doklady v konaní neboli predložené súdu). Uvedené faktúry žalovaný vrátil žalobcovi listom zo dňa 9.2.2010 s poukazom na svoj list č. 177/D2010 zo dňa 19.1.2010 (v konaní súdu nebol predložený), teda, že trvá na reálne odnosenom množstve ílu 1 755 m3 z Podhájskej do Kolty podľa dohodnutého koeficientu a do jednej faktúry týkajúcej sa akcie „Smetisko Kolta“ skontrolovateľnej a odsúhlasiteľnej žiadal vložiť aj údaje o odvezení 55 m3 ílu z Mojzesova.
Žalovaný v presne nezistený deň vyhotovil sumarizáciu žalobcom vykonaného odvozu ílu z Podhájskej a z Mojzesova. Do tejto sumarizácie bol zahrnutý odvoz zeminy z Podhájskej (v priebehu 12 dní v septembri 2009 vrátane dňa 9. a 10.9.2009), a to o hmotnosti 2 524,77 t - objemovo 1 618,46 m3 (koeficient 1,56) a odvoz zeminy počas troch dní z Mojzesova, a to o hmotnosti 488,88 t - objemovo 344,85 m3 (koeficient 1,46) spolu 3 013,65 t - objemovo 1 953,31 m3.
Žalobca fa. č. 2010057 zo dňa 31.3.2010 vyfakturoval žalovanému za odvoz zeminy na skládku TKO Kolta, a to zeminy z Mojzesova 313 m3 (uvedený objem zeminy zodpovedá hmotnosti 488,88 t po prepočte koeficientom 1,56) a zeminy z Podhájskej 1 618 m3 (v rovnakom objeme ako uviedol žalovaný vo svojej sumarizácii) - v obidvoch prípadoch á 5,50 eura + 19% DPH spolu 12.638,40 eura. Žalovaný faktúru neuhradil a žalobca svoj nárok v konaní uplatnil vychádzajúc z tejto faktúry.
Doklad odkontroloval podľa dodacích listov dňa 5.5.2010 A.. Y., výkonný riaditeľ u žalovaného.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 269 ods. 1 Obch. zákonníka ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.
Podľa § 610 Obch. zák. zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec / zásielku / z určitého miesta / miesto odoslania / do určitého iného miesta / miesto určenia, a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu / prepravné /.
Podľa § 625 ods. 1 Obch. zák. dopravcovi prislúcha dohodnutá odplata, alebo ak nebola dohodnutá, odplata obvyklá v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na obsah záväzku dopravcu.
Podľa § 625 ods. 2 Obchodného zákonníka dopravcovi vzniká nárok na prepravné po vykonaní prepravy do miesta určenia, ak zmluva neurčuje za rozhodnú inú dobu.
Podľa § 409 ods.1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.
Zo zisteného skutkového a právneho stavu vyvodil súd tento právny záver:
V prejednávanom spore sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia odplaty za prepravu zeminy z Podhájskej (1 618 m3) a z Mojzesova (313 m3) na skládku TKO v Kolte. V prejednávanom spore súd považoval za preukázané, že v uvedenom rozsahu žalobcu pre žalovaného plnil, keďže prepravu zeminy v uvedenom rozsahu vyčíslil pre potreby fakturácie žalobcu sám žalovaný (sumarizáciu prepraveného množstva zeminy skontroloval a podpisom potvrdil kompetentný pracovník žalovaného - výkonný riaditeľ). Pokiaľ ide o prepravenú zeminu z Mojzesova (334,85 m3) k rozdielu pri fakturácii (313 m3) došlo z toho dôvodu, že žalobca vykázanú hmotnosť 488,88 t prepočítal koeficientom 1,56 a žalovaný koeficientom 1,46.
V prípade prepravy zeminy z Podhájskej túto žalobca vykonal po predchádzajúcej dohode so žalobcom a po prijatí písomnej objednávky žalobcu zo dňa 27.8.2009, na ktorej akceptoval uvedenú cenu 5,50 eura/1 m3 a prepravy vykonal v čase od 9.9.2009 do 25.9.2009. Žalovaný voči preprave zeminy, resp. jej dovoze na skládku TKO v Kolte nemal výhrady, a to napriek tomu, že na objednávke množstvo zeminy, ktorú mal žalovaný prepraviť z Podhájskej, neuviedol. Dôkazom toho je aj následné správanie žalovaného, keďže sám oznamoval žalobcovi údaje pre fakturáciu. V súvislosti s prepravou zeminy z Podhájskej, súd nepovažoval za zistené, resp. žalovaný nepreukázal, že by žalobca ako predávajúci uzavrel s ním ako kupujúcim aj kúpnu zmluvu, predmetom ktorej by bola ako tovar samotná prepravovaná zemina. Je pravda, že žalovaný na objednávke uviedol, že si „objednáva íl aj s prepravou“, ale k uzavretiu kúpnej zmluvy právne relevantným spôsobom nedošlo. Podľa § 409 Obch. zák. je kúpna zmluva odplatnou zmluvou a jej podstatnou náležitosťou je okrem určenia množstva a druhu tovaru aj dohoda o kúpnej cene. V danom prípade však zemina z rybníka v Podhájskej bola produktom čistenia rybníka a žalobca odvozom zeminy pre potreby žalovaného vyhovel súčasnej požiadavke občianskeho združenia Spoločnosť priateľov Gergeja Podhájska bezodplatne. Súd nezistil, že by žalovaný v aktuálnom čase nejakým spôsobom túto otázku riešil. Dôkazom toho je aj to, že až v tomto súdnom konaní po takmer dvoch rokoch žiadal, aby žalobca preukázal oprávnenie disponovať zeminou. Kúpna cena prepravenej zeminy nebola predmetom žaloby, a preto jej zaplatenie súd ani neriešil.
V prípade prepravy zeminy z Mojzesova, túto žalobca vykonával po dohode so žalovaným a v konečnom dôsledku (taktiež podľa vyčíslenia samotného žalovaného) prepravil zeminu o hmotnosti 488,88 t
- v objemovom vyjadrení 334,85 m3 (po prepočte koeficientom 1,46). V tomto prípade však súd nepovažoval odplatu za vykonané prepravy za dohodnutú, resp. žalobca nepreukázal, že by bola dohodnutá jednotkovou cenou 5,50 eura.
Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že v prípade jednotlivých vykonaných prepráv dochádzalo medzi účastníkmi - žalovaným ako objednávateľom a žalobcom ako dopravcom vykonaním prepráv (teda nie už prv v čase spísania objednávky zo dňa 27.8.2009, resp. akceptáciou ceny) k uzatvoreniu zmlúv o preprave podľa § 610 a nasl. Obch. zák.. Z uzavretých zmlúv vznikli žalobcovi záväzky prepravy vykonať a žalovanému záväzky zaplatiť žalobcovi odplatu za ne, a to v prípade prepráv z Podhájskej v dohodnutej výške 5,50 eura/1 m3 a v prípade prepráv z Mojzesova odplatu obvyklú (§ 625 Obch. zák.). V prejednávanom spore považoval súd za preukázané, že žalobca svoje záväzky splnil, prepravy, za ktoré sa domáhal zaplatenia odplaty, vykonal, čo v podstate ani nebolo sporné, keďže ich rozsah autorizoval sám žalovaný. Žalovaný však svoje záväzky zo zmlúv nesplnil, keďže odplatu žalobcovi nezaplatil, čo v konaní taktiež sporné nebolo. Pokiaľ ide o odplatu za prepravy z Podhájskej, žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie dohodnutej odplaty, túto v dohodnutej výške aj fakturoval (8.899,- eur + DPH za 1 618 m3 á 5,50 eura). V prípade prepráv vykonaných z Mojzesova súd považoval za odplatu obvyklú, odplatu ktorú mal žalovaný dohodnutú s ďalším dopravcom za rovnaké prepravy Z. J., teda 5,30 eura/1 m3 + DPH. Odplata za prepravy z Mojzesova fakturovaná zo strany žalobcu (1.721,50 eura + DPH) neprevyšuje odplatu obvyklú (1.774,71 eura + DPH za 334,85 m3 á 5,30 eura). Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žalobcom uplatnený nárok 12.638,40 eura je oprávnený.
Podľa § 97 ods.1 O.s.p. odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi i vzájomným návrhom.
Podľa § 98 O.s.p. vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.
Podľa § 373 Obch. zák., kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Podľa § 379 prvá veta Obch. zák., ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
Podľa § 380 Obch. zák., za škodu sa považuje ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.
Žalovaný z opatrnosti (teda, ak súd uzná nárok žalobcu za dôvodný) v rámci obrany uplatnil na započítanie podľa § 97 O.s.p. v súvislosti s § 98 O.s.p. svoju pohľadávku voči žalobcovi titulom náhrady škody. Škoda mu mala vzniknúť vynaložením nákladov v dôsledku porušenia povinnosti žalobcu. Žalovaný tvrdil, že žalobcovi vznikol záväzok dodať a prepraviť z Podhájskej na skládku TKO v Kolte 4 500 m3 zeminy a tento záväzok nesplnil. On si zeminu nad množstvo 1 755 m3 zabezpečil vo vlastnej réžii a naviac mu vznikli náklady 11.778,79 eura. Žalobca zo strany žalovaného tvrdený záväzok poprel. Súd vykonal zo strany žalovaného navrhnuté dokazovanie, ale žalovaným tvrdený záväzok žalobcu nepovažoval za zistený. Takýto záväzok písomne dohodnutý nebol a súd ani dokazovaním nezistil, kto a kedy so žalobcom takýto záväzok dojednal. V konaní ani sám žalovaný presne neuviedol, kedy takýto záväzok žalobcovi vznikol. Aj v prípade, že bolo všetkým známe vrátane žalobcu, koľko zeminy potrebuje žalovaný pre svojho odberateľa BRANTNER Slovakia s.r.o., táto skutočnosť bez ďalšieho nemala za následok vznik záväzku žalobcu voči žalovanému v rovnakom rozsahu. Tak, ako je už vyššie uvedené, súd nepovažoval za zistené, že by v súvislosti s dodávkami zeminy bola uzavretá medzi účastníkmi kúpna zmluva, z ktorej by žalobcovi vznikol záväzok predať žalovanému 4 500 m3 zeminy.
Predpokladom zodpovednosti za škodu podľa § 373 Obch. zák. je porušenie povinnosti so záväzkového vzťahu, vznik škody (skutočnej škody, ušlého zisku, vynaložených nákladov) a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti zo záväzkového vzťahu a vznikom škody. Súd v prejednávanom spore nepovažoval za preukázaný záväzkový vzťah (uzavretie zmluvy a to ani neformálnym spôsobom ani konkludentne), z ktorého mal vzniknúť záväzok žalobcu tvrdený žalovaným. Žalovaný potom nemohol porušiť povinnosť zo záväzkového vzťahu a nemohla mu vzniknúť zodpovednosť za škodu podľa § 373 Obch. zák. Na základe uvedeného súd nemohol akceptovať obranu žalovaného a započítať jeho nárok na náhradu škody s dôvodne uplatneným nárokom žalobcu.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 12.638,40 eura.
O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§205 ods. 2 O.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.