Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15C-130-2010.pdf
PDF · 115.48 KB
Case nature
Subarea
15C/130/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľa L. L., štátneho občana P. D., bytom M. R., T. B. XXX/XX, v konaní zastúpeného JUDr. Jánom Legerským, advokátom, so sídlom Trenčín, Nám. sv. Anny 15/25 proti odporcovi Delta Electronics (Slovakia), s.r.o., so sídlom Dubnica nad Váhom, Priemyselná 4600/1, IČO 36 650 871, v konaní zastúpeného SALLEM, SEČANSKÝ & PARTNERI, s.r.o., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 1, IČO 35 762 896 o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru takto
rozhodol:
I. U r č u j e s a , že výpoveď z pracovného pomeru daná navrhovateľovi listom odporcu zo dňa 24.03.2010 je neplatná a pracovný pomer navrhovateľa u odporcu založený pracovnou zmluvou zo dňa 01.04.2008 naďalej trvá.
II. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 517,13 eur, k rukám JUDr. Jána Legerského, advokáta, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania podanom na tunajšom súde dňa 8.6.2010 domáhal určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, ktorú výpoveď mu dal odporca listom zo dňa 24.03.2010 a zároveň tiež určenia, že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu založený pracovnou zmluvou zo dňa 01.04.2008 naďalej trvá. Uviedol, že u odporcu bol zamestnaný na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.4.2008 ako operátor (prípravár). Z tohto pracovného pomeru dal odporca navrhovateľovi dňa 24.3.2010 písomnú výpoveď, ktorú doručoval navrhovateľovi dňa 29.3.2010 na pracovisku, pričom navrhovateľ ju odmietol prevziať. Následne bola navrhovateľovi výpoveď doručená poštou v mesiaci apríl 2010. Podľa obsahu výpovede odporca dal navrhovateľovi výpoveď z dôvodu, že podľa posudku vydaného pracovnou zdravotnou službou zamestnávateľa zo dňa 17.3.2010 nie je navrhovateľ spôsobilý zo zdravotných dôvodov na výkon doterajšej práce a tiež nie je spôsobilý na výkon náhradnej práce manipulačného robotníka v odpadovom hospodárstve a jeho zdravotný stav predstavuje pre neho ako aj pre okolie neprípustné riziko poškodenia zdravia pri výkone práce. Navrhovateľ sa s týmto výpovednými dôvodmi nestotožnil a listom zo dňa 26.4.2010 odporcovi písomne oznámil, že výpoveď považuje za neplatnú a trvá na svojom ďalšom zamestnávaní a prideľovaní práce. Odporca reagoval listom, podľa ktorého na podanej výpovedi trvá a prácu navrhovateľovi prideľovať nebude. K samotným dôvodom výpovede navrhovateľ uviedol, že vo februári 2009 mu bol diagnostikovaný zhubný nádor prostaty a k tomuto ochoreniu sa pridružila diagnóza organická depresívna porucha. Podľa odborného posudku o invalidite zo dňa 8.12.2009 došlo vplyvom uvedených zdravotných komplikácií k poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť o 50 %. Z uvedeného posudku potom jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ je naďalej schopný vykonávať prácu vyplývajúcu z jeho doterajšieho pracovného zaradenia. Odporca sa vo svojej výpovedi odvoláva na lekársky posudok vydaný pracovnou zdravotnou službou zamestnávateľa. Tento však bol podaný bez toho, aby bol navrhovateľ zodpovedajúcim spôsobom vyšetrený, v súvislosti s ním nebola žiadnym spôsobom kontaktovaná ošetrujúca lekárka navrhovateľa MUDr. Q., od ktorej neboli ani žiadané žiadne údaje o zdravotnom stave navrhovateľa. Navrhovateľovi tak nie je zrejmé na základe akých odborných vyšetrení dospel MUDr. W., ktorý vypracoval posudok vydaný pracovnou zdravotnou službou zamestnávateľa, k záveru, že navrhovateľ nie je schopný na výkon doterajšej práce ani dôvod, pre ktorý by mal navrhovateľ predstavovať pre seba alebo svoje okolie neprípustné vysoké riziko poškodenia zdravia pri výkone práce, ako sa to konštatuje v závere tohto lekárskeho posudku. Navrhovateľ tiež poukazuje na názor vyjadrený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 150/2005, podľa ktorého zdravotnú spôsobilosť na prácu pre účely pracovnoprávnych vzťahov posudzuje a posudok o zdravotnej spôsobilosti vydáva ošetrujúci lekár zamestnanca. Takýmto je vo vzťahu k navrhovateľovi výlučne MUDr. Q., pričom táto nikdy nevydal žiaden lekársky posudok, z ktorého by bolo možno dovodiť, že navrhovateľ dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Navrhovateľ tiež tvrdí, že odporca nedodržal pri podaní výpovede ani postup podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce, keď navrhovateľovi neponúkol pred podaním výpovede inú vhodnú prácu, hoci takúto podľa názoru navrhovateľa mal.
Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Lekársky posudok MUDr. W., podľa ktorého navrhovateľ nie je zdravotne spôsobilý na vykonávanie svojej práce a ani na vykonávanie náhradnej práce, pokladá za dostatočný pre výpoveď, ktorú dal navrhovateľovi. Tento posudok bol podaný po osobnom vyšetrení navrhovateľa a keďže bol vydaný oprávnenou osobou súdu neprináleží posudzovať jeho správnosť alebo nesprávnosť.
Po vykonanom dokazovaní tunajší súd rozsudkom č.k. 15C/130/2010-61 zo dňa 11. januára 2011 určil, že výpoveď z pracovného pomeru daná navrhovateľovi listom odporcu zo dňa 24.03.2010 je neplatná a pracovný pomer navrhovateľa u odporcu založený pracovnou zmluvou zo dňa 01.04.2008 naďalej trvá, a odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania. Rozsudok vo veci samej odôvodnil tunajší súd tým, že v konaní nebola preukázaná existencia výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, ktorým odporca odôvodnil výpoveď z pracovného pomeru danú navrhovateľovi teda, že navrhovateľ mal podľa lekárskeho posudku vzhľadom na svoj zdravotný stav dlhodobo stratiť spôsobilosť na výkon doterajšej práce. Závery lekárskeho posudku o zdravotnej nespôsobilosti navrhovateľa na výkon doterajšej práce, ktoré závery slúžili pre odporcu ako výpovedný dôvod pre výpoveď danú navrhovateľovi, boli podľa súdu prijaté bez zodpovedajúceho vyšetrenia a posúdenia zdravotného stavu navrhovateľa.
Na odvolanie odporcu Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací uznesením č.k. 5Co/78/2011-98 zo dňa 7. februára 2012 vyššie uvedený rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie odôvodnil tým, že v prejednávanej veci je nepochybné, že navrhovateľ bol v čase dania výpovede občanom so zdravotným postihnutím, pretože vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že bol uznaný invalidným. Odporca predtým ako dal navrhovateľovi výpoveď bol povinný žiadať súhlas úradu práce ako to vyžaduje § 66 Zákonníka práce. Súd prvého stupňa sa touto podstatnou a základnou náležitosťou pre výpoveď z pracovného pomeru nezaoberal a v tomto smere nevykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vec po právnej stránke nesprávne posúdil. Ak by odporca nežiadal úrad práce o predchádzajúci súhlas s výpoveďou z pracovného pomeru danou navrhovateľovi, bola by táto výpoveď zo zákona neplatná a nebolo by potrebné sa zaoberať samotným lekárskym posudkom, z ktorého odporca odvodzoval výpovedný dôvod. Čo sa týka tohto lekárskeho posudku, odvolací súd ďalej dodal, že ak by v konaní bolo preukázané, že odporca žiadal úrad práce o predchádzajúci súhlas s výpoveďou danou navrhovateľovi musí súd skúmať, či lekársky posudok spĺňa všetky obsahové a formálne náležitosti tak ako ich vyžaduje zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a Odborné usmernenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o náplni lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci č. 4/2010.
Pred vydaním rozsudku č.k. 15C/130/2010-61 zo dňa 11. januára 2011 vykonal súd dokazovanie výsluchom navrhovateľa, svedkov I.. F. K., U. P., MUDr. I. W., MUDr. T. Q., oboznámením nižšie uvedených listín a zistil tento skutkový stav:
Z výpovedí navrhovateľa, svedka I.. F. K., ktorý je vedúcim personálneho oddelenia odporcu a z obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 1.4.2008, karty pracovnej pozície pre pozíciu Operator/Prípravár a dohode o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 23.7.2008 mal súd za preukázané, že navrhovateľ bol zamestnaný u odporcu na dobu neurčitú na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.4.2008 na pozícii prípravár s dňom nástupu do práce dňa 1.4.2008 a miestom výkonu práce v sídle odporcu, v Dubnici nad Váhom. Práca navrhovateľa v uvedenej pracovnej pozícii spočívala v tom, že v rámci výrobného procesu v sede alebo v stoji osádzal podľa technického výkresu, ktorý mal pred sebou k dispozícii, súčiastky do dosky plošných spojov, ktorú dosku potom posúval ďalšiemu zamestnancovi na ďalší výrobný proces, pričom sa nejednalo o prácu pri bežiacom páse.
Výpoveďou navrhovateľa, svedkyne MUDr. T. Q., ktorá je ošetrujúcou lekárkou navrhovateľa bolo preukázané, že v roku 2008 bol u navrhovateľa pri kompletnom zdravotnom vyšetrení diagnostikovaný nález na prostate. Jednalo sa o rakovinové ochorenie v najskoršom štádiu, na bunkovej úrovni, ktoré ani neurológ nepovažoval za potrebné liečiť. Na odporúčanie MUDr. Q. sa navrhovateľ podrobil liečbe rádioterapiou, pri ktorej bol úplne vyliečený a v súčasnosti tak chodí len na pravidelné kontroly zdravotného stavu, raz za pol roka. Uvedené ochorenie navrhovateľa podľa svedkyne MUDr. Q. obmedzovala v bežnom spôsobe života, keď sa musel navrhovateľ podrobiť liečebnému režimu a podobne, a podpísalo sa aj na jeho psychike, keď nemohol spávať, mal fóbie, ktoré stavy však boli dobre zvládnuté liekmi a postupne vymizli. Svedkyňa MUDr. Q. nevedela bez ďalšieho pred súdom posúdiť, či zdravotný stav navrhovateľa obmedzoval tohto aj v jeho pracovnom potenciály, pričom ale žiadne z ochorení navrhovateľa nepokladal za také, ktoré by ho dlhodobo obmedzovala v jeho pracovnej schopnosti. Svedkyňa ďalej potvrdila, že navrhovateľ mal viacero ochorení, ktoré však boli dobre zastabilizované liekmi.
Podľa odborného posudku o invalidite navrhovateľa zo dňa 8.12.2009, zápisnice Sociálnej poisťovne o ústnom pojednávaní vo veci posúdenia invalidity navrhovateľa a potvrdenia o miere poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť zo dňa 11.12.2009 vyplynulo, že navrhovateľ bol s účinnosťou od 2.12.2009 uznaný za invalidného s výslednou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %, na ktorej výslednej miere 40 % predstavuje rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa - zhubný nádor prostaty v rannom štádiu a 10 % predstavuje druhé posudkovo závažné zdravotné postihnutie navrhovateľa - organická depresívna porucha /v tom čase v remisii/. Posudkový lekár vo vyššie uvedenom odbornom posudku o invalidite navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ je obmedzený v schopnosti vykonávať prácu pri bežiacich strojoch a nočných smenách a môže vykonávať prácu v terajšom pracovnom zaradení elektrotechnika.
Navrhovateľ vypovedal, že po skončení práceneschopnosti v decembri roku 2009 nastúpil opäť do práce u odporcu a tomuto predložil potvrdenie Sociálnej poisťovne zo dňa 11.12.2009, ktoré konštatuje, že od 2.12.2009 je u navrhovateľa 50 % pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Svedok I.. F. K. potvrdil, že toto potvrdenie navrhovateľ odporcovi doručil.
Podľa svedkov I.. F. K. a U. P., ktorý pracuje u odporcu ako majster výroby a bol priamym nadriadeným navrhovateľa, bola kvalita práce a výkonnosť navrhovateľa po opätovnom nástupe do práce po skončení práceneschopnosti nízka. Na tieto skutočnosti bol viackrát zo strany spolupracovníkov, či kvalitárov odporcu ústne upozorňovaný a následne mu bolo dané aj písomné upozornenie na nekvalitu. Toto dokazuje i samotné písomné upozornenie zo dňa 5.2.2010, ktorého prílohou je analýza nezhody NCN zo dňa 1.2.2010, v ktorej sú popísané a fotograficky zdokumentované konkrétne chybné, či nekvalitné výkony navrhovateľa pri jeho práci. Navrhovateľovi bola následne pri osobnom pohovore ponúknutá iná práca, manipulant v odpadovom hospodárstve, ktorú on odmietol s tým, že jeho zdravotný stav mu doterajšiu prácu umožňuje vykonávať. Navrhovateľ síce ponuku inej práce zo strany odporcu poprel, súd mal však z výpovedí svedkov I.. F. K. a U. P. za preukázané, že k takejto ponuke zo strany odporcu došlo. Uvedené tiež korešponduje s navrhovaným opatrením, ktoré sa uvádza v analýze nezhody NCN, ktorá bola prílohou písomného upozornenia zo dňa 5.2.2010, kde je ako prvé nápravné opatrenie uvedené preradenie na inú prácu. Z výpovedí menovaných svedkov mal súd ďalej za preukázané, že odporca dával nekvalitu práce navrhovateľa okrem iného do súvisu aj s jeho zdravotným stavom, keď navrhovateľ často opúšťal pracovisko, odbiehal si na WC, bol nesústredený, vyzeral, že mu je na odpadnutie a podobne. Odporca v tejto súvislosti preto požiadal v rámci pracovnej zdravotnej služby o posúdenie zdravotnej spôsobilosti navrhovateľa na výkon doterajšej práce, prípadne i náhradnej práce manipulanta v odpadovom hospodárstve, čo bolo preukázané výpoveďou svedka I.. F. K. a samotnou písomnou žiadosťou o posúdenie zdravotnej spôsobilosti na prácu.
Podľa písomného lekárskeho posudku, MUDr. I. W., praktický lekár pre dospelých, na uvedenú žiadosť odporcu podal dňa 17.3.2010 odporcovi písomný posudok, podľa ktorého zdravotný stav navrhovateľa predstavuje pre neho aj pre jeho okolie neprípustne vysoké riziko poškodenia zdravia pri výkone práce; zo zdravotných dôvodov je navrhovateľ nespôsobilý na výkon doterajšej práce t.j. montážny pracovník v elektrotechnickej výrobe na pozícii prípravár a tiež na výkon náhradnej práce manipulačného robotníka v odpadovom hospodárstve. Po podaní tohto posudku pristúpil odporca podľa svedka I.. F. K. k podaniu výpovede z pracovného pomeru navrhovateľovi. Táto bola navrhovateľovi daná listom zo dňa 24.3.2010. Z obsahu tohto listu vyplýva, že odporca s odvolaním sa na lekársky posudok zo dňa 17.3.2010 a skutočnosť, že nemá pre navrhovateľa inú vhodnú prácu, dáva navrhovateľovi výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce a pracovný pomer navrhovateľa tak po uplynutí dvojmesačnej výpovednej doby skončí dňom 31.5.2010. Navrhovateľovi bola uvedená výpoveď z pracovného pomeru doručovaná na pracovisku dňa 29.3.2010, kde ju on odmietol prevziať, čo potvrdzujú na liste - výpovedi podpísaný svedkovia U. P. a I. B. a tiež to potvrdil samotný navrhovateľ v písomnom návrhu na začatie konania. Navrhovateľ následne listom zo dňa 26.4.2010 oznámil odporcovi, že rozviazanie pracovného pomeru uvedenom výpoveďou považuje za neplatné a trvá na svojom ďalšom zamestnávaní a prideľovaní práce. Odporca na to reagoval listom zo dňa 6.5.2010, podľa ktorého je pre neho rozhodujúci záver lekárskeho posudku o nespôsobilosti navrhovateľa na výkon doterajšej i náhradnej práce a výpoveď preto považuje za platnú. Uvedené skutočnosti boli preukázané listom navrhovateľa odporcovi zo dňa 26.4.2010 a listom odporcu navrhovateľovi zo dňa 6.5.2010.
MUDr. I. W., ktorý na žiadosť odporcu vykonal posúdenie zdravotnej spôsobilosti navrhovateľa ako svedok vypovedal, že posudok o zdravotnej spôsobilosti navrhovateľa vyhotovil ešte dňa 3.2.2010 ale keďže tento nemal niektoré náležitosti, napríklad hlavičku, čo navrhovateľ namietal, tak ho opätovne s rovnakým obsahom posudku vyhotovil vo forme zo dňa 17.3.2010. Pri podaní svojho posudku vychádzal z anamnézy navrhovateľa a z vlastného vyšetrenia navrhovateľa, ktoré trvalo asi 15 minút a pri ktorom vyšetrení mu zmeral tlak počúval ozvi srdca a šetril navrhovateľa zrakom. Nepožadoval odbornú konzultáciu ani od ošetrujúcej lekárky navrhovateľa, ani od psychiatra či lekára srdcovocievnych chorôb. Skutočnosť, ktorú menovaný svedok tvrdil, že pri posudku na navrhovateľa vychádzal aj z jeho zdravotnej dokumentácie, ktorú mu navrhovateľ priniesol nemal súd za preukázanú, pretože navrhovateľ poprel, že by svedkovi dal akúkoľvek zdravotnú dokumentáciu a ani od ošetrujúcej lekárky navrhovateľa MUDr. Q. podľa jej výpovede nik zdravotné záznamy navrhovateľa nežiadal. Pri svojom závere, že navrhovateľ nie je zdravotne spôsobilý na výkon doterajšej práce ani na výkon náhradnej práce vychádzal svedok podľa svojich tvrdení zo zistenia, že navrhovateľ trpel rakovinou prostaty, ďalej z toho, že navrhovateľ mal hyperténzne srdce a tiež z hľadiska psychického nepovažoval navrhovateľa za zdravotne spôsobilého, pretože sa pri vyšetrení veľmi rozčúlil, hrubo nadával a teda podľa svedka nebol spôsobilý pracovať v kolektíve. Svedok ďalej uviedol, že nevedel, v akom štádiu bola rakovina u navrhovateľa zistená, ani ako sa liečil. Vedel, že na hypertenziu srdca by mal byť navrhovateľ liečený ale nevedel, či lieky aj skutočne užíval. Svedok ďalej uviedol, že navrhovateľ v čase keď ho vyšetroval bol v stave, že potreboval často a v malých dávkach piť a následne musel odchádzať na WC, pričom v mieste svojej práce, pri linke, nápoj mať nemohol a teda pri zvýšenej teplote v lete mu hrozil kolaps, čo predstavovalo zvýšené riziko poškodenia zdravia pre navrhovateľa. Uvedené tvrdenie svedka však odporuje jeho ďalšej výpovedi, keď uviedol, že o tom, že navrhovateľ často odbieha na WC a často pije, rovnako ako to, že mal viackrát v práci odpadnúť, sa svedok dozvedel od spolupracovníkov navrhovateľa až po tom, čo navrhovateľa dňa 3.2.2010 vyšetril a prijal záver o jeho zdravotnej nespôsobilosti na výkon doterajšej práce.
Po zrušení rozsudku č.k. 15C/130/2010-61 zo dňa 11. januára 2011 uznesením odvolacieho súdu - Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5Co/78/2011-98 zo dňa 7. februára 2012 a vrátení veci tunajšiemu súdu na ďalšie konanie súd v intenciách uvedeného rozhodnutia odvolacieho súdu vyzval odporcu na predloženie súhlasu príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny s výpoveďou z pracovného pomeru danou navrhovateľovi. Na to odporca uviedol, že súhlas od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nežiadal, pretože navrhovateľ pred výpoveďou, a ani doposiaľ, nepredložil odporcovi ako svojmu zamestnávateľovi rozhodnutie o invalidnom dôchodku a preto ho nemohol považovať podľa § 40 ods. 8 Zákonníka práce za zamestnanca so zdravotným postihnutím. Z tohto dôvodu potom odporca nežiadal od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny súhlas s výpoveďou z pracovného pomeru pre navrhovateľa.
Podľa § 40 ods. 8 Zákonníka práce zamestnanec so zdravotným postihnutím na účely tohto zákona je zamestnanec uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu, ktorý svojmu zamestnávateľovi predloží rozhodnutie o invalidnom dôchodku.
V zmysle § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba zo zákonom stanovených dôvodov, okrem iného ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.
Podľa § 66 Zákonníka práce zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) a e).
Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Po posúdení skutočností zistených vykonaným dokazovaním podľa citovaných ustanovení Zákonníka práce dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný.
V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ bol u odporcu zamestnaný v pracovnom pomere na dobu neurčitú pre druh práce prípravár. Z tohto pracovného pomeru mu dal odporca písomnú výpoveď z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, pretože navrhovateľ mal podľa lekárskeho posudku vzhľadom na svoj zdravotný stav dlhodobo stratiť spôsobilosť na výkon doterajšej práce. Navrhovateľ s danou výpoveďou nesúhlasil, čo odporcovi ako svojmu zamestnávateľovi preukázane oznámil a zároveň ho aj vyzval na prideľovanie práce v zmysle pracovnej zmluvy. V lehote stanovenej § 77 Zákonníka práce, teda do dvoch mesiacov odo dňa 31.5.2010, kedy sa mal pracovný pomer navrhovateľa podľa výpovede danej odporcom skončiť, uplatnil navrhovateľ svoje právo na určenie neplatnosti uvedeného skončenia svojho pracovného pomeru na súde.
Návrh navrhovateľa na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru tak bol podaný včas, oprávnenou osobou a preto súd pristúpil k preskúmaniu platnosti skončenia pracovného pomeru.
V zmysle už uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu, sa konajúci súd zaoberal skutočnosťou, či odporca ako zamestnávateľ potreboval predchádzajúci súhlas s výpoveďou z pracovného pomeru danou navrhovateľovi a či mu takýto súhlas bol daný. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ bol predtým, ako mu bola daná zo strany odporcu - zamestnávateľa výpoveď z pracovného pomeru uznaný za invalidného s výslednou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % a to s účinnosťou od 2.12.2009. O tejto skutočnosti preukázane odporca ako zamestnávateľ mal vedomosť z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 11.12.2009, ktoré mu navrhovateľ doručil. Uvedené skutočnosti postačujú podľa súdu na to, aby bol navrhovateľ pokladaný za zamestnanca so zdravotným postihnutím. Ustanovenie § 40 ods. 8 Zákonníka práce síce vyžaduje výslovne ako podmienku takéhoto posúdenia doručenie rozhodnutia o dôchodku zamestnávateľovi a navrhovateľ nepreukázal, že by takéto rozhodnutie odporcovi doručil, trvať na doručení tohto rozhodnutia v danom prípade by bolo podľa súdu príliš formalistické až šikanózne. Uvedené ustanovenie predstavuje len vymedzenie pojmu zamestnanec so zdravotným postihnutím pre účely Zákonníka práce a nemalo by byť použité spôsobom, ktorý obmedzuje alebo úplne znemožňuje ochranu zamestnanca so zdravotným postihnutím. Za situácie, kedy je zamestnanec uznaný invalidným a svojmu zamestnávateľovi doručí potvrdenie Sociálnej poisťovne o tejto skutočnosti, pričom práve Sociálna poisťovňa je tým orgánom, ktorý jediný môže priznať invalidný dôchodok, musí byť podľa súdu takýto zamestnanec považovaný za zamestnanca so zdravotným postihnutím. V tomto zmysle bol navrhovateľ zamestnancom so zdravotným postihnutím, aj keď odporcovi, svojmu zamestnávateľovi nedoručil rozhodnutie o invalidnom dôchodku.
Keďže navrhovateľ bol zamestnancom so zdravotným postihnutím bolo podľa § 66 Zákonníka práce povinnosťou odporcu ako zamestnávateľa vyžiadať si predchádzajúci súhlas príslušného úradu práce s výpoveďou, ktorú hodlal dať navrhovateľovi z pracovného pomeru. Ako bolo preukázané tvrdeniami samotného odporcu, o takýto súhlas odporca nežiadal. Výpoveď z pracovného pomeru daná navrhovateľovi listom odporcu zo dňa 24.03.2010 je preto pre rozpor s § 66 Zákonníka práce neplatná.
Na základe vyššie uvedeného súd návrhu navrhovateľa vyhovel a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Takto súd odporcovi uložil povinnosť zaplatiť v konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 517,13 eur, ktorá suma predstavuje trovy právneho zastúpenia navrhovateľa v tomto konaní. Konkrétne ide o tarifnú odmenu 55,49 eur za prevzatie a prípravu zastúpenia + režijný paušál 7,21 eur, tarifnú odmenu 55,49 eur za vypracovanie návrhu na začatie konania vo veci samej + režijný paušál 7,21 eur, tarifnú odmenu 55,49 eur za účasť na pojednávaní dňa 18.11.2010 + režijný paušál 7,21 eur, tarifnú odmenu 110,98 eur za účasť na pojednávaní dňa 11.1.2011 + režijný paušál 7,41 eur, tarifnú odmenu 55,49 eur za písomné vyjadrenie k odvolaniu odporcu + režijný paušál 7,41 eur, tarifná odmena 55,49 eur za účasť na pojednávaní dňa 15.5.2012 + režijný paušál 7,63 eur a 60,02 eur ako daň z pridanej hodnoty z vyššie uvedených súm tarifných odmien a režijných paušálov. Výška tarifnej odmeny bola určená podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ako 1/13 z výpočtového základu pre rok 2010 /prvé tri úkony právnej pomoci/ a ako 1/13 z výpočtového základu pre rok 2011 /štvrtý úkon právnej pomoci/ s tým, že pri štvrtom poslednom úkone právnej pomoci patrí právnemu zástupcovi navrhovateľa dvojnásobok základnej tarifnej odmeny, keďže účasť na pojednávaní pred súdom trvala viac ako dve hodiny. Výška režijného paušálu bola určená podľa § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky ako 1/100 výpočtového základu platného pre ten ktorý rok, v ktorom bol úkon právnej pomoci vykonaný. Daň z pridanej hodnoty bola priznaná právnemu zástupcovi podľa § 18 ods. 3 uvedenej vyhlášky nasledovne: 19 % zo sumy 188,10 eur, čo je súčet tarifných odmien a režijných paušálov do 31.12.2010 a 20 % zo sumy 244,41, čo je súčet tarifných odmien a režijných paušálov v roku 2011, teda 35,74 eur + 48,88 eur = 84,62 eur/. Súd navrhovateľovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za tarifnú odmenu režijný paušál za úkon písomné doplnenie vyjadrenia k odvolaniu odporcu, pretože tieto trovy nepokladal za účelne vynaložené. Navrhovateľ v tomto doplnení vyjadrenia k odvolaniu nereagoval na žiadne nové skutočnosti, ktoré by zistil po podaní svojho vyjadrenia k odvolaniu a preto má súd za to, že navrhovateľovi nič nebránilo, aby všetky svoje tvrdenia, ktoré uviedol v doplnení vyjadrenia k odvolaniu odporcu uviedol už v samotnom vyjadrení k odvolaniu odporcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.)