Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_20S-323-2011.pdf
PDF · 122.66 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/323/2011
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v právnej veci žalobcu: Energetické centrum, a.s., so sídlom Sartorisova 10, 821 08 Bratislava, IČO: 35 905 972, práv. zast. AK Capitol Legal Group, s.r.o., so sídlom Kollárovo námestie 20, 811 06 Bratislava, IČO: 36 833 151, proti žalovanému: Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, za účastníka konania: H. X., bytom W. č. XX/X, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného o zamietnutí (nevykonaní) zmeny dodávateľa elektriny k 01. 01. 2011 odberateľovi elektriny pripojeného do distribučnej sústavy žalovaného H. X., bytom W. č. XX/X, dátum oznámenia zamietnutia zmeny dodávateľa 07.12.2010, EIC kód odberateľa 24ZSS7180027000T, takto jednomyseľne
rozhodol:
Konanie zastavuje.
Žiadnemu z účastníkov súd náhradu trov konania nepriznáva.
Po právoplatnosti rozhodnutia súd vec p o s t u p u j e na konanie a rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví so sídlom v Bratislave, Bajkalská 27, IČO: 36 069 841.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03. 02. 2011 v konaní 20S/7/2011 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutí žalovaného a následne aj ich zrušení, ktorými žalovaný zamietol, teda nevykonal zmenu dodávateľa elektriny k 01. 01. 2011 jednotlivým odberateľom elektriny (bližšie špecifikovaným v žalobnom petite v počte 348 odberateľov) pripojených do distribučnej sústavy žalovaného.
V podanej žalobe sa domáhal aj zrušenia rozhodnutia žalovaného o odmietnutí nevykonania zmeny dodávateľa elektriny k 01. 01. 2001 odberateľa elektrickej energieH. X., bytom W. XX/X, s dátumom oznámenia zamietnutia zmeny dodávateľa 07. 12. 2010 pod EIC kód odberateľa 24ZSS7180027000T. Uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 20S/7/2011-106 zo 04. júla 2011 súd vylúčil konanie vo veci žalobného návrhu vo vzťahu k rozhodnutiu vydanému pre H. X. na samostatné konanie. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 11. júla 2011 a v ďalšom bola vec vedená pod sp.zn. 20S/323/2011.
Podanou žalobou zo dňa 01.02.2011 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, ktorý ako obchodná spoločnosť zaoberajúca sa prevádzkou distribučnej sústavy, vydal rozhodnutie č. EIC kód odberateľa 24ZSS7180027000T zo dňa 07.12.2010, ktorým žalobcovi a účastníkovi konania zamietol žiadosť na zmenu dodávateľa elektriny. V podanej žalobe poukázal, že žalobca je obchodnou spoločnosťou zaoberajúca sa dodávkou elektriny, pričom k podnikaniu v tomto odbore je oprávnený na základe povolenia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „ÚRSO“) č. 2009E 0381 zo dňa 22.12.2009. Poukázal, že podľa zák. č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o energetike“), § 2 písm. b) bod 18 a 19 citovanej normy sa dodávkou elektriny rozumie „predaj elektriny“ a dodávateľom elektriny „fyzická alebo právnická osoba, ktorá má povolenie na dodávku elektriny“, ďalej poukazoval, že žalovaný je obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa prevádzkou distribučnej sústavy, pričom k podnikaniu v tomto odbore je oprávnený na základe povolenia ÚRSO č. 2007E 0260 zo dňa 13.06.2007. V zmysle § 2 písm. b) bodu 7 a 9 zákona o energetike sa distribúciou elektriny rozumie „preprava distribučnou sústavou na časti vymedzeného územia“ a prevádzkovateľom distribučnej sústavy „právnická osoba, ktorá má povolenie na distribúciu elektriny na časti vymedzeného územia“. Poukazoval, že v zmysle prílohy č. 2 Nariadenia vlády SR č. 317/2007 Z.z., ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou v znení neskorších predpisov (ďalej len „Nariadenie vlády“) v spojitosti s § 14 ods. 7 citovaného nariadenia vlády je žalovaný v postavení prevádzkovateľa (distribučnej) sústavy uskutočňujúceho proces zmeny dodávateľa elektriny tým odberateľom elektriny (účastníkom trhu s elektrinou), ktorých odberné miesta sú pripojené do sústavy tohto prevádzkovateľa. Uviedol, že týmto procesom sa v zmysle prílohy č. 2 Nariadenia vlády zabezpečuje právo odberateľov na zmenu dodávateľa elektriny, ktoré im náleží v zmysle ust. § 20 ods. 6 zákona o energetike ( u odberateľov v domácnosti) a v zmysle § 29 ods. 1 písm. a) citovaného zákona (u ostatných odberateľov). Nariadenie vlády v prílohe č. 2 používa na označenie odberateľa aj termín „účastník trhu s elektrinou“, ktorý je všeobecnejší (k tomu viď ust. § 18 ods. 2 zákona o energetike).
Žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť z dôvodu, že žalovaný zmenu dodávateľa elektriny zamietol len na základe tvrdenia doterajšieho dodávateľa SSE, a.s. o neukončení doterajšej zmluvy o dodávke elektriny obsiahnutého v námietke. Tvrdil, že žalovaný mal pritom postupovať v procese zmeny dodávateľa ako nestranný orgán, ktorý vykonáva registráciu zmeny dodávateľa príslušnému odberateľovi v prípade, ak sú na to splnené podmienky v zmysle prílohy č. 2 Nariadenia vlády. Uviedol, že žalovaný nemôže považovať samotné doručenie námietky proti vykonaniu zmeny, bez spoľahlivého zistenia skutočného stavu a preskúmanie jej opodstatnenosti, za oprávnený dôvod nevykonania registrácie zmeny, nakoľko hrozí, že zasiahne do práv nového dodávateľa elektriny, ktorý uzavrel s dotknutými odberateľmi zmluvy o dodávke elektriny, ktorý má legitímne právo očakávať realizáciu svojej podnikateľskej činnosti a ani absencia podrobnej legislatívnej úpravy pravidiel procesu zmeny dodávateľa nezakladá žalovanému oprávnenie zvýhodňovať doterajšieho dodávateľa elektriny na úkor nového a zamietať oprávnené žiadosti o zmenu dodávateľa len na základe námietok doterajšieho dodávateľa bez riadneho preskúmania ich opodstatnenosti. Tvrdil, že na konanie o zmene dodávateľa elektriny uskutočňovanej žalovaným ako prevádzkovateľom sústavy, je nevyhnutné aplikovať hlavné zásady spravodlivého procesu štandardne uplatňované v právnom štáte, ak sa takéto konanie považuje za konanie pred verejným orgánom, resp. orgánom verejnej správy alebo (synonymicky) správnym orgánom. V podanej žalobe tvrdil, že žalovaný ako správny orgán rozhodol v rozpore so zákonom, keď ako konajúci orgán skúmal len splnenie obsahových náležitostí a opodstatnenosť žiadosti nového dodávateľa elektriny o zmenu dodávateľa elektriny, ako mu to vyplýva z časti C ods. 4 prílohy č. 2 Nariadenia vlády, ale tiež mal skúmať dôvodnosť a opodstatnenosť námietky doterajšieho dodávateľa elektriny namietajúceho, že jeho zmluva o dodávke elektriny s dotknutým odberateľom nezanikne tak, ako tvrdí nový dodávateľ elektriny. Tvrdil, že postup žalovaného, ktorý bezdôvodne priznáva podaniu jedného účastníka vyššiu váhu ako podaniu druhého je, podľa názoru žalobcu, v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov v konaní pred orgánom verejnej správy a takéto rozhodnutie je arbitrárne, nakoľko je založené len na tvrdeniach doterajšieho dodávateľa elektriny obsiahnutých v námietke proti vykonaniu zmeny. Tvrdil, že žalovaný rozhodol v rozpore so zásadou materiálnej pravdy, jeho rozhodnutie nevychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci v súlade s § 3 ods. 4 Správneho poriadku, teda nenapĺňalo povinnosť správneho orgánu zistiť presne a úplne skutočný stav veci. Tvrdil, že postup žalovaného nebol v súlade s Nariadením vlády, ani zo zásadou rovnosti účastníkov konania obsiahnutý v práve na spravodlivý proces. V podanej žalobe tvrdil, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nepostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Krajský súd v Žiline po podaní žaloby uznesením č.k. 20S/323/2011-63 zo dňa 27.03.2012 pribral do konania účastníka konania H. X..
Na základe výzvy správneho orgánu žalovaný sa k žalobe vyjadril vyjadrením z 09. marca 2012 a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Vo vyjadrení uviedol, že nerozhodol ako orgán verejnej správy, tvrdil, že činnosť, ktorá je predmetom prieskumu (konanie v rámci zmeny dodávateľa) nekonštituuje žiadne právne následky, len vykonáva súkromno-právne dohody (ukončenie zmluvy s pôvodným dodávateľom a uzatvorenie novej zmluvy s novým dodávateľom elektriny). Ďalej poukazoval, že v rámci energetickej legislatívy sú vytvorené orgány v štátnej správe, ktoré sú kompetentné riešiť veci v energetike, a to Štátna energetická inšpekcia a Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a Rada pre reguláciu (§ 3a zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, § 65 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike). Konkrétne poukázal na ust. § 5 ods. 1 písm. s/ zákona č. 276/2001 Z.z., kde Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len ÚRSO) okrem iného sleduje dodržiavanie pravidiel pre fungovanie trhu s elektrinou a plynom a prijíma opatrenia na ich dodržanie.
Ďalej žalovaný odmieta tvrdenie žalobcu o tom, že rozhodovanie žalovaného ohľadom odobrenia zamietnutia zmeny dodávateľa by malo by ovplyvňované materskou spoločnosťou SSE a. s.. Žalovaný tvrdil, že proces zmeny dodávateľa zabezpečil v súlade s nariadením Vlády SR č. 317/2007 Z.z., poukazoval na to, že tak nariadenia vlády, ako aj rozhodnutia ÚRSO rozlišujú medzi dvoma aktivitami žalovaného a síce preverenie úplnosti a správnosti a konanie v prípade vznesenej námietky pôvodným dodávateľom. Poukázal na to, že tieto dve činnosti nemožno stotožňovať a nemožno ani podriaďovať jednu pod resp. do druhej. Poukazoval, že toto je zrejmé z formulácie nariadenia Vlády SR č. 317/2007 Z.z., ktorým sa stanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrikou, kde je ustanovené v časti C/ ods. 4 len preverovanie úplnosti a správnosti, zatiaľ čo postup pri námietke je riešený v časti B/ ods. 6, ako aj rozhodnutia úradu, kde z článku 7 prílohy č. 5 je zrejmé, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy preveruje najskôr úplnosť a správnosť podkladov (body 4 až 47) a až následne je priestor na námietky starého dodávateľa (bod 8). V rovnakom zmysle je formulovaná aj technická špecifikácia pre výmenu dát - viď bod 5, 5.1, 5.1.1., bod 8, body 12 až 14. Ďalej vo vzťahu k časti B/ ods. 6 vyššie citovaného nariadenia poukazoval na to, že v ňom je formulovaná právna norma, ktorej hypotéza je vymedzená slovami: „ak bola vznesená námietka“. Tvrdil, že následne dispozícia (pravidlo správania) znie: „prevádzkovateľ sústavy zmenu dodávateľa elektriny nevykoná a bezodkladne o tom informuje obe strany“. Žalovaný tvrdil, že táto právna norma neustanovuje nič o povinnosti prevádzkovateľa distribučnej sústavy skúmať, či bola námietka vznesená oprávnene alebo nie. Tvrdil, že samotný proces zmeny dodávateľa je automatizovaný a nadstavený na elektronickú výmenu dát, pričom sú kontrolované len určité podklady a náležitosti (identifikačné dáta nového dodávateľa, jeho EIC kód, dátum zmeny, splnomocnenia od koncových zákazníkov doručené v písomnej forme dodávateľmi), zvyšok je realizovaný automaticky. Tvrdil, že po automatickom odoslaní transakcie na vyjadrenie sa pôvodnému dodávateľovi k procesu zahájenia zmeny dodávateľa a bilančnej skupiny sa pôvodný dodávateľ vyjadrí k procesu formou vznesenej alebo nevznesenej námietky. Ak vznesie námietku, že má platnú zmluvu a so zmenou nesúhlasí, tak je povinný žalovaný proces zastaviť a oznámiť túto skutočnosť novému dodávateľovi. Poukázal na to, že uvedené sa deje automaticky distribučným zákazkovým systémom. Tvrdil, že žalovaný nemá inú možnosť, len striktne aplikovať normu „ak bola vznesená námietka podľa prvej vety, prevádzkovateľ v sústave zmenu dodávateľa elektriny nevykoná.“ Žalovaný tvrdil, že tento stav funguje v súčasnosti a je akceptovaný aj regulátorom Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, pričom ak by tento vzhliadol, že je nefunkčný alebo nefunguje správne celý proces v súlade s § 5 ods. 1 písm. f/ zákona o regulácii, by na zjednanie nápravy prijal potrebné opatrenia. Žalovaný teda navrhoval, aby žaloba bola v celom rozsahu ako nedôvodná zamietnutá.
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postup.
Podľa § 1 písm. d/ zákona č. 656/2004 Z.z. tento zákon upravuje práva, právom chránené záujmy a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb, ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť dotknuté účastníkmi trhu v energetike.
Podľa § 20 ods. 6 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike odberateľ elektriny v domácnosti a odberateľ plynu v domácnosti majú právo zmeniť dodávateľa elektriny alebo dodávateľa plynu. Dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu nesmie požadovať od odberateľa elektriny v domácnosti alebo odberateľa plynu v domácnosti finančnú úhradu na vykonanie zmeny.
Podľa § 1 ods. c/ zák. č. 656/2004 Z.z. tento zákon upravuje opatrenia zamerané na zabezpečenie bezpečnosti dodávky elektriny a plynu a fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a plynom.
Podľa § 2 písm. b/ bod 9 zák. č. 656/2004 Z.z. prevádzkovateľom distribučnej sústavy je právnická osoba, ktorá má povolenie na distribúciu elektriny na časti vymedzeného územia,
pod bodom 18 dodávkou elektriny je predaj elektriny,
pod bodom 22 koncovým odberateľom elektriny, odberateľ elektriny v domácnosti alebo odberateľ elektriny mimo domácnosti, ktorý nakupuje elektrinu pre vlastnú spotrebu.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z.z. štátnu správu v energetike vykonáva pod písm. a/ Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky na základe a v rozsahu ustanovenom v tomto zákone (ďalej len ministerstvo),
pod písm. b/ Úrad pre reguláciu sieťových odvetví na základe a v rozsahu ustanovených týmto zákonom a v osobitnom zákone (ďalej len úrad)
a pod písm. c/ Štátna energetická inšpekcia na základe a v rozsahu ustanovenom v tretej časti tohto zákona.
V prípade § 3 ods. 1b je odkaz na ust. zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácií v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z.z. odberateľ elektriny v domácnosti má právo na ochranu podľa § 20.
Podľa § 67 zákona č. 256/2004 Z.z. na konanie vo veciach upravených týmto zákonom sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s výnimkou § 38 a § 58, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 1 zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácií v sieťových odvetviach písm. d/ tento zákon upravuje pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou a plynom, e/ konanie vo veciach podľa tohto zákona.
Podľa § 3 ods. 3 písm. b/ č. 276/2001 Z.z. predmetom regulácie podľa tohto zákona je určenie spôsobu, postupov a podmienok na dodávku elektriny a dodávku plynu.
Podľa § 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 276/2001 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie sieťovými odvetviami výroba, prenos, distribúcia elektriny a s tým súvisiace služby, na účely tohto sa rozumie
pod písm. c/ reguláciou zabezpečenie nediskrimačného a transparentného výkonu činností v sieťových odvetviach, uplatnenie regulačných opatrení zameraných na znižovanie rizík, porušovania pravidiel hospodárskej súťaže zneužitím dominantného postavenia na trhu s tovarom a službami tak, aby sa chránili práva a povinnosti oprávnených odberateľov a domácností, ako aj ukladanie a kontrola informačných povinností o podmienkach výroby a dodávky tovaru a služieb, vrátane informačných povinností o ich vplyve na životné prostredie, regulácie zahrňuje aj uplatňovanie opatrení na zabezpečenie spoľahlivej, hospodárnej a kvalitnej dodávky tovarov a služieb, opatrení na ochranu spotrebiteľov a opatrení na ochranu oprávnených záujmov držiteľov povolení a osvedčení na vykonávaní činností v sieťových odvetviach, ako aj opatrení na dosiahnutie primeranej návratnosti investícií.
Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 276/2011 Z.z. úrad (Úrad pre reguláciu sieťových odvetví)
písm. b/ zabezpečuje účinné fungovanie trhu s tovarom a so službami v sieťových odvetviach,
pod písm. j/ rozhoduje vo veciach porušenia povinností vyplývajúcich z tohto zákona a z osobitých predpisov (odkaz na zákon č. 656/2004 Z.z.),
pod písm. s/ sleduje dodržiavanie pravidiel pre fungovanie trhu s elektrinou a plynom a prijíma opatrenia na ich dodržiavanie,
pod písm. z/ a a/ sleduje dodržiavania povinností prevádzkovateľa sústavy alebo siete určených v osobitnou zákone (odkaz na zákon č. 656/2004 Z.z. o energetike) a prijíma opatrenia na ochranu odberateľov.
Podľa § 5 ods. 3 zák. č. 276/2001 Z.z. úrad na účely dodržiavania ustanovení tohto zákona o osobitných predpisoch (odkaz na zákon č. 656/2004 Z.z.)
a/ vykonáva kontrola dodržiavania tohto zákona, osobitných predpisov (odkaz na zákon č. 656/2004 Z.z.) a všeobecne záväzných právnych predpisov vydaným na ich vykonanie.
b/ ukladá opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri výkone kontroly, ukladá pokuty za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona a z osobitných predpisov.
Podľa § 12a ods. 1 zákona č. 276/2001 Z.z. pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou a plynom upravujú práva a povinnosti účastníkov trhu a podmienky potrebné na nediskriminačné a transparentné organizovanie trhu s elektrinou a plynom (ďalej len pravidlá trhu).
Podľa § 12a ods. 2 písm. l/ zákona č. 276/2001 Z.z. pravidlá trhu ustanovujú najmä podmienky a spôsob dodávky elektriny a plynu domácnostiam.
Podľa § 12a ods. 4 písm. l/ zákona č. 276/2001 Z.z. pravidlá trhu zahrňujú aj obchodné podmienky pre účastníkov trhu s elektrinou a plynom, ktoré obsahujú najmä podmienky ochrany domácnosti.
Podľa § 15a ods. 1 zákona č. 276/2001 Z.z. predmetom kontroly v kontrolovanom subjekte je a/ dodržiavanie zákonov, všeobecne záväzných právnych predpisov a vydaných rozhodnutí v oblasti regulácie sieťových odvetví.
Podľa § 13 zákona č. 276/2001 Z.z. ods. 2 písm. h/ regulovaný subjekt je povinný vykonať opatrenia uložené úradom, pod písm. i/ dodržiavať pravidlá pre fungovanie s elektrinou a plynom.
Podľa nariadenia Vlády SR č. 317/2007 Z.z., ktorým sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou podľa § 1, toto nariadenie vlády upravuje pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou pri dodávke elektriny vrátane dodávky regulovanej elektriny a dodávky elektriny domácnostiam.
Podľa § 8 nariadenia Vlády SR č. 317/2007 Z.z. ods. 1 dodávka elektriny odberateľovi elektriny sa uskutočňuje na základe zmluvy o dodávke elektriny. Dodávka elektriny koncovému odberateľovi v domácnosti sa uskutočňuje podľa osobitného predpisu - odkaz na § 20 zákona č. 656/2004 Z.z..
Podľa prílohy 2 k zákonu č. 317/2007 označenom ako „Postup pri zmene dodávateľa elektriny a zmene bilančnej skupiny“ pod písm. C/ Postup pri zmene dodávateľa elektriny - bod 1: „Podmienkou na zmenu dodávateľa elektriny je uskutočnenie zmluvy o dodávke elektriny uzatvorenej s doterajším dodávateľom elektriny, najneskôr ku dňu vykonania zmeny dodávateľa elektriny a uzatvorenie zmluvy o dodávke elektriny s novým dodávateľom elektriny s účinnosťou ku dňu vykonania zmeny dodávateľa elektriny.“
Podľa ods. 2 na zmenu dodávateľa elektriny sa vzťahujú lehoty uvedené v časti B/ v ods. 1, 2, 4 a 6. Podľa bodu 3 dodávateľ elektriny, s ktorým účastník trhu s elektrinou zatvoril zmluvu o dodávke elektriny, oznámi túto skutočnosť prevádzkovateľovi sústavy, ku ktorému je odberné miesto účastníka trhu s elektrinou pripojené.
Podľa bodu 4 prevádzkovateľ sústavy preverí úplnosť správnosť údajov oznámených dodávateľom elektriny podľa ods. 3 a uskutočnenie zmeny oznámi dodávateľovi elektriny. Ak zistí nedostatky, vyzve dodávateľa elektriny na ich odstránenie. Ak dodávateľ elektriny neodstráni nedostatky v lehote určenej prevádzkovateľom sústavy, prevádzkovateľ zmenu sústavy nevykoná.
V konaní sp.zn. 20S/323/2011 mal súd preukázané, že žalobca podniká v energetike v súlade s § 4 zák. č. 656/2004 Z.z. ako dodávateľ elektriny na základe povolenia ÚRSO č. 2009E 0381 zo dňa 22.12.2009 a žalovaný je spoločnosťou zaoberajúcou sa distribúciou elektriny a tiež podniká v energetike v súlade s § 4 ods. 1 písm. a) zák. č. 656/2004 Z.z., a to na základe povolenia vydaného ÚRSO č. 2007E 0260 zo dňa 13.06.2007, ktoré bolo vydané v súlade s § 5 zák. č. 656/2004 Z.z..
Napriek tomu, že žalovaný je podnikateľským subjektom (podniká v energetike), jednoznačne je aj subjektom, ktorý ovplyvňuje a môže ovplyvniť trh s elektrinou, ktorého účastníkom je nielen výrobca elektriny, prevádzkovateľ prenosovej sústavy, ako aj dodávateľ elektriny špecifikovaný v § 2 písm. b) bod 19 zák. č. 656/2004 Z.z., resp. obchodník s elektrinou bod 21. Napriek tomuto postaveniu žalovaného, ktoré je vymedzené v zák. č. 656/2004 Z.z., teda ako obchodnej spoločnosti, ktorá podniká v energetike, vzhľadom na charakter trhu s elektrinou, podľa názoru krajského súdu, zákonodarca v Nariadení vlády SR č. 317/2007 Z.z., ktoré stanovuje pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou, v časti A a C upravil postup pre realizáciu zmeny dodávateľa elektriny a zmeny bilančnej skupiny a postup pri zmene dodávateľa elektriny. V prílohe č. 2 v časti C jednoznačne zákonodarca dal kompetenciu prevádzkovateľovi sústavy, teda žalovanému ako prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, preveriť úplnosť a správnosť údajov oznámených dodávateľom elektriny podľa prílohy č. 2 časť C ods. 3 a oznámiť ukončenie zmeny predchádzajúcemu dodávateľovi elektriny, ale v prípade, že zistí žalovaný nedostatky vyzvať dodávateľa elektriny na ich odstránenie a ak dodávateľ elektriny neodstráni nedostatky v lehote určenej prevádzkovateľom sústavy, zmenu podľa Nariadenia vlády č. 317/2007 Z.z., nevykonať.
Vychádzajúc z právnej teórie verejnú správu tvorí štátna správa, ako jedna zo zložiek verejnej správy a samospráva, ako jeden z ďalších komponentov, ktoré tvoria verejnú správu. Verejnú správu treba odlišovať od súkromnej správy. Verejná správa ako správa verejných záležitostí je správa vo verejnom záujme a subjekty, ktoré ju vykonávajú, realizujú ju ako právom uložené povinnosti, a to zo svojho právneho postavenia verejno-právnych subjektov. Súkromná správa naopak spravuje len súkromné záležitosti, vykonávajú ju súkromné osoby, ktoré sledujú vlastné ciele. Samospráva predstavuje vo verejnej správe výkonné pôsobenie a ovplyvňovanie spoločenského života prostriedkami neštátneho charakteru, pričom myšlienka samosprávy je zlučiteľná len s demokraciou založenou na pluralite spoločenských a politických záujmov a preto je založená na partnerskom vzťahu štátu a subjektov samosprávy. Samospráva zahŕňa oblasť verejnej správy zákonom zverenej subjektom. Okrem iného charakteristickými črtami miestnej samosprávy je existencia verejných potrieb a záujmov, pričom zákonom je zverené právnickej osobe odlišnej od štátu postavenie, v rámci ktorého realizuje výkon samosprávy a preto postavenie má majetkovú a finančnú samostatnosť tak, aby mohla táto právnická osoba úspešne plniť svoje úlohy, ktoré sa práve zverujú subjektu odlišného od štátu, resp. ich príslušné orgány, ktoré výkon samosprávy realizujú.
Samospráva sa na jednej strane od štátnej správy vzďaľuje a približuje sa k súkromnej správe, no na druhej strane sa však k štátnej správe aj približuje, pričom súkromná správa sa samospráve približuje tým, že pri nej ide o správu vlastných záležitostí, samospráva súvisí so štátnou správou tým, že tieto záležitosti sú verejno-právneho charakteru. Samospráva je teda verejná správa so zameraním samosprávneho subjektu, resp. kompetencií, ktoré v rámci výkonu samosprávy sú tomuto subjektu dané na vlastné záležitosti, čo je výrazom aj súkromnej správy. Všeobecne miestnu samosprávu môžeme vymedziť ako organizačnú formu verejnej správy, ktorej miestne spoločenstvo ako právnická osoba zabezpečuje riešenie úloh odlišných ako zabezpečuje štát, ale realizácie týchto úloh sa rieši pod dozorom štátu. Organizačný systém verejnej správy môžu tvoriť okrem inštitúcií štátnych i neštátne, také, ktoré nemajú povahu samosprávnych korporácií. Jedným z technicko-organizačných princípov verejnej správy je princíp územný, odvetvový, sú princípy územné, odvetvové a funkčné.
Územný princíp predstavuje vybudovanie orgánov verejnej správy podľa územného hľadiska, tzn. určenie pôsobnosti a právomoci len na určitej časti územia.
S poukazom na uvedenú právnu teóriu, podľa názoru krajského súdu, zákonodarca v právnej norme v Nariadení vlády 317/2007 Z.z. upravil kompetenciu žalovaného vo veciach regulovaných štátom, ktorým je aj trh s elektrinou tým, že delegoval žalovanému kompetenciu v súvislosti s realizáciou zmeny dodávateľa elektrickej energie, teda kompetencie, ktorých výsledkom je rozhodovanie o zmene dodávateľa elektriny vo vzťahu jednak k potenciálnym novým dodávateľom elektriny, akým je aj žalobca a vo vzťahu aj ku konečným spotrebiteľom, medzi ktorých patria domácnosti. Podľa názoru krajského súdu kompetencia žalovaného nespadá pod súkromnú správu, lebo nerieši len súkromné záležitosti, ktoré vykonávajú súkromné osoby, ktoré sledujú vlastné ciele, ale v danom prípade reguluje existenciu verejných potrieb a záujmov, teda potrebu, aby pre obyvateľov a občanov SR bola zabezpečená dodávka elektrickej energie a bol regulovaný trh s elektrinou v záujme realizácie verejných potrieb a záujmov, teda potrieb všetkých obyvateľov SR na vymedzenom území. Trh s elektrinou sa týka takého okruhu osôb, či už fyzických alebo právnických, ktorý ovplyvňuje každodenne celú spoločnosť a jej jednotlivé subjekty, či už fyzické alebo právnické osoby. Vzhľadom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že citovanou právnou normou práve žalovaný v časti, pokiaľ rozhoduje o zmene odberateľa elektrickej energie vystupuje ako orgán samosprávy, ktorý má v časti vymedzeného územia ako prevádzkovateľ distribučnej siete monopolné postavenie a z hľadiska monopolného postavenia potom rozhoduje o trhu s elektrinou v časti vymedzeného územia práve na základe zmocnenia právnej normy. Z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že pokiaľ žalovaný konal podľa prílohy č. 2 časť C Nariadenia vlády 317/2007 Z.z. svojim postupom a konaním konal ako orgán samosprávy, teda ako správny orgán na základe kompetencie, ktorá mu právnymi normami štátom bola daná.
Ochrana odberateľa elektriny v domácnosti, v rámci ktorej je aj oprávnenie odberateľa elektriny v domácnosti zmeniť dodávateľa elektriny, práva a povinnosti oprávneného odberateľa elektriny v domácnosti (§ 20 a § 30 zákona č. 656/2004 Z.z.) sú uvedené práve v zákone č. 656/2004 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 656/2004 Z.z.), vo vzťahu ktorému vykonávajú štátnu správu orgány štátnej správy upravené v § 3 ods. 1 písm. a/, b/, c/ č. 656/2004 Z.z. a nasledujúcich ustanovení. Z ust. § 67 zákona č. 656/2007 Z.z. priamo vyplýva aplikácia zákona o správnom konaní, na konania vo veciach upravených v § 656/2007 Z.z.. Ďalej súd konštatuje, že zákon č. 276/2001 Z.z., ani nariadenie Vlády SR č. 317/2007 Z.z. priamo nevylučuje aplikáciu zákona o správnom konaní vo vzťahu k predmetu úpravy týchto právnych noriem.
Podľa názoru krajského súdu z ust. § 5 ods. 1 písm. i/ jednoznačne vyplýva kompetencia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len ÚRSO) rozhodovať vo veciach porušeniach povinností vyplývajúcich zo zákona č. 376/2001 Z.z. a z osobitných predpisov priamo s odkazom na zákon č. 656/2004 Z.z. o energetike. ÚRSO ďalej s poukazom na § 5 ods. 1 písm. l/ vypracováva pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou a plynom podľa § 12a. S poukazom na § 5 ods. 1 písm. s/ ÚRSO, sleduje aj dodržiavanie pravidiel pre fungovanie trhu s elektrinou a plynom a má povinnosť aj prijímať opatrenia na ich dodržiavanie. Napádaný postup žalovaného - napadnuté rozhodnutie o nevykonaní zmeny dodávateľa elektriny boli vydané v súlade s ustanoveniami nariadenie Vlády SR č. 317/2007 Z.z., ktorými sa stanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s plynom vo väzbe na ust. zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov.
Podľa názoru krajského súdu Úrad pre reguláciu sieťových odvetví je orgánom štátneho dozoru, ktorý je povinný sledovať zo zákona dodržiavanie pravidiel pre fungovanie trhu s elektrinou a plynom, medzi ktoré patrí, ako vyplýva z § 1 aj zabezpečenie dodávok elektriny domácností, (§ 1 písm. f/ nariadenia Vlády SR č. 317/2007 Z.z.), a teda aj prijímať opatrenia na ich dodržiavanie. Súčasne je v kompetencii ÚRSO rozhodovať vo veciach porušenia povinností vyplývajúcej zo zákona o energetike. Zákon č. 656/2004 Z.z. v ustanoveniach § 20 a § 30 upravuje práva a povinnosti odberateľa elektriny v domácnosti. V podanej žalobe žalobca tvrdil, že postup žalovaného, ktorý postupoval v súlade s nariadením Vlády SR č. 317/2007 Z.z. - prílohou č. 2, postupom pri zmene dodávateľa elektriny upravenej v časti C bol protizákonný, v rozpore s nariadením Vlády SR č. 317/2007 Z.z. a preto sa obrátil podanou žalobou na súd o preskúmanie rozhodnutia žalovaného vydaného v konaní upravenom nariadením Vlády SR č. 317/2007 Z.z., ktorým sa stanovujú pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou.
Podľa názoru krajského súdu napadnuté rozhodnutie žalovaného je rozhodnutím správneho orgánu (§ 244 ods. 2 O.s.p.) vydaným podľa nariadenia Vlády SR č. 317/2007 Z.z., avšak podľa názoru krajského súdu nie je rozhodnutím konečným, ktoré by mohlo byť následne predmetom, za splnenie zákonných podmienok, preskúmania súdom v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p..
Podľa názoru krajského súdu pre preskúmanie postupu žalovaného, ktorý žalobca v podanej žalobe napáda, je potrebné vyčerpať kompetenciu správneho orgánu a to ÚRSO, ktorá je daná v § 5 ods. 1 písm. i/, rozhodovať vo veciach porušenia povinností vyplývajúcich zo zákona č. 276/2001, medzi ktoré povinnosti patria aj povinnosti regulovaného subjektu podľa § 13 ods. 2 písm. i/, (povinnosť dodržiavať pravidlá pre fungovanie trhu s elektrinou a plynom) a taktiež je oprávnený rozhodovať vo veciach porušenia povinností vyplývajúcich z osobitných predpisov, zo zákona č. 656/2004, ktoré upravujú práva odberateľov elektriny v domácnosti aj na zmenu dodávateľa elektriny upravené v § 20 ods. 6 zákona č. 656/2004 Z.z..
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že je v kompetencii orgánu verejnej správy, ktorý vykonáva dozor nad trhom s elektrinou, a to je Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, konať a rozhodnúť vo veciach porušenia zákona o energetike č. 656/2004 Z.z., dodržiavanie pravidiel pre fungovanie trhu s elektrinou.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nie je rozhodnutím konečným, vo vzťahu ku ktorému je v kompetencii Úradu pre reguláciu sieťových odvetví postup a rozhodnutie žalovaného v napadnutej veci preskúmať, (či nedošlo k porušeniu zákona č. 656/2004 Z.z., resp. osobitných predpisov (nariadenie Vlády SR č. 317/2007 Z.z.), podľa ktorého aj žalovaný konal a postupoval a na základe ktorého aj vydal napadnuté rozhodnutie. K tomuto právnemu názoru súd dospel po tom, čo bol súdu vo veci predložený zo strany žalovaného kompletný správny spis (poukazujeme na to, že v obdobných konaniach v senáte 20S o obdobnej žalobe boli rozhodnutia žalovaného zrušené iba podľa ust. § 250j ods. 3 O.s.p. z dôvodu, že nebol predložený kompletný správny spis a súd nemohol celú problematiku v konaní riadne preskúmať.
Nakoľko napadnuté rozhodnutie žalovaného nie je rozhodnutím, ktoré by v súlade s ust. piatej časti O.s.p. mohlo byť spôsobilým predmetom prieskumu, súd konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil z dôvodu, že žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom. Z tohto dôvodu po právoplatnosti rozhodnutia súdu bude vec postúpená Úradu pre reguláciu sieťových odvetví ako vecne a miestne príslušnému orgánu, ktorým je podľa názoru krajského súdu kompetentný podľa § 5 ods. 1 písm. i/ konať v súlade so Správnym poriadkom, vo veciach porušenia povinností zákona č. 656/2004 Z.z., nariadenia Vlády SR č. 317/2007 Z.z., ako aj porušenie zákona č. 276/2001 Z.z..
O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii § 246c v spojení s § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal a to z toho dôvodu, že konanie bolo zastavené. Žalobcovi teda nevzniká právo na náhradu trov konania, lebo jeho žaloba smerovala proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom súdneho prieskumu. Žalovaný ani pribratý účastník konania nepreukázali, že im vznikli trovy konania, z uvedených dôvodov súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.