Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12SžNSS/1/2023

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: E. E., nar. XX. D. XXXX, trv. bytom č. XXX, XXX XX C., právne zastúpený Fürsprecher Henrik P. Uherkovich, advokát, so sídlom Monbijoustrasse 20, CH 3011 Bern, proti žalovanému: Špecializovaný trestný súd, v konaní o sťažnosti žalobcu, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vec vedenú pod sp. zn. z a s t a v u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd“) bolo dňa 16. februára 2023 doručené podanie žalobcu označené ako sťažnosť, ktorou sa žalobca domáha, aby „Najvyšší správny súd Slovenskej republiky nariadil Špecializovanému trestnému súdu udeliť súhlas inštitúcie UVTOS Žilina na nekontrolovaný telefonický kontakt medzi sťažovateľom a jeho švajčiarskym právnikom“. Podľa (ďalej len „“) štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa SR kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Podľa v činnom znení (ďalej len „“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Podľa orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú a) orgány štátnej správy, b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje, c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy, d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy,

e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa správne súdy rozhodujú v konaniach o: a) správnych žalobách, b) správnych žalobách vo veciach správneho trestania, c) správnych žalobách v sociálnych veciach, d) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, e) žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy, f) žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy, g) žalobách vo volebných veciach, h) žalobách vo veciach územnej samosprávy, i) žalobách vo veciach politických práv, j) kompetenčných žalobách, k) návrhoch v iných veciach. Podľa Najvyšší správny súd rozhoduje a) o správnej žalobe proti rozhodnutiu výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu, b) v konaní o registráciu kandidátnych listín pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky a pre voľby do Európskeho parlamentu, c) v konaní o prijatí návrhu za kandidáta na funkciu prezidenta Slovenskej republiky, d) v konaní o žalobe o odmietnutí registrácie politickej strany alebo politického hnutia (ďalej len „politická strana“), e) v konaní o žalobe generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) na rozpustenie politickej strany, f) v konaní vo veciach ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy, g) v konaní o kompetenčných žalobách, h) o kasačných sťažnostiach. Podľa ak správny súd zistí, že vec nepatrí do právomoci súdov, konanie zastaví; ak možno zistiť iný orgán, do ktorého právomoci vec patrí, správny súd mu vec po zastavení konania uznesením postúpi. Podľa o výkone väzby v účinnom znení (ďalej len „“) na uplatnenie a zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov podľa tohto zákona má obvinený právo podávať žiadosti, sťažnosti a podnety štátnym orgánom Slovenskej republiky, ktoré sú príslušné na prejednanie podnetov alebo sťažností týkajúcich sa ochrany ľudských práv, ako aj medzinárodným orgánom a medzinárodným organizáciám, ktoré sú podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, príslušné na prejednanie podnetov alebo sťažností týkajúcich sa ochrany ľudských práv; ústav je povinný bezodkladne zabezpečiť ich odoslanie bez toho, aby zisťoval odosielateľa. Podľa o prokuratúre v účinnom znení (ďalej len „“) prokurátor dozerá na to, aby v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva väzba boli držané alebo umiestnené osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy. 2. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v prvom rade poukazuje na účel správneho súdnictva, ktorý je vyvoditeľný najmä z SR, a . Z citovaných ustanovení je zrejmé, že správne súdy poskytujú ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickým a právnickým osobám v oblasti verejnej správy, najmä preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí, opatrení či postupu orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve sa teda rozhodujú spory medzi fyzickými a právnickými osobami na jednej strane a orgánom verejnej správy na strane druhej, vznikajúce v dôsledku porušenia zákonnosti pri správnej činnosti. (BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, FILOVÁ, Anita. [Právo na súdnu ochranu]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. . 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 14.) 3. Žalobca svojou sťažnosťou žiada Najvyšší správny súd Slovenskej republiky o nariadenie Špecializovanému trestnému súdu, aby udelil súhlas na nekontrolovaný telefonický kontakt žalobcu so

svojim právnym zástupcom. Neudelenie súhlasu Špecializovaným trestným súdom však nie je možné posudzovať ako rozhodnutie, opatrenie, postup ani ako nijakú inú činnosť orgánu verejnej správy. Špecializovaný trestný súd je orgánom štátnej moci resp. štátnym orgánom vykonávajúcim súdnu moc. Pri jednotlivých úkonoch v trestnom konaní má postavenie súdu rozhodujúceho v trestných veciach, a nie orgánu verejnej správy (porovnaj a nasl. v účinnom znení). V tejto súvislosti Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odkazuje najmä na ustanovenie , obsahujúci výpočet orgánov verejnej správy pre účely . Aj vzhľadom na uvedené nie je možné o neudelení súhlasu Špecializovaným trestným súdom rozhodovať v správnom súdnictve. 4. Najvyšší správny súd odkazuje na ustanovenia a , vymedzujúce konania, v ktorých rozhodujú správne súdy alebo Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Aj z citovaných ustanovení je zrejmé, že „nariadenie Špecializovanému trestnému súdu, aby vydal súhlas s telefonickým hovorom“, ktorého sa žalobca domáha, nie je možné subsumovať pod žiadne z ustanovených konaní a vec preto nepatrí do právomoci správnych súdov ani Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. 5. Ustanovenie ukladá správnemu súdu povinnosť konanie zastaviť, ak vec nepatrí do právomoci súdu a následne ju postúpiť orgánu, do ktorého právomoci vec patrí za predpokladu, že takýto orgán je možné zistiť. 6. Ustanovenie upravujúce podmienky telefonovania osôb nachádzajúcich sa vo väzbe, ani nijaké iné ustanovenie predmetného zákona neupravuje možnosť opravného prostriedku proti neudeleniu súhlasu Špecializovaným (alebo iným) trestným súdom či orgánom činným v trestnom konaní. Z uvedeného dôvodu nie je možné vec postúpiť ani Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, ktorý rozhoduje o riadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špecializovaného trestného súdu (viď. zákona č. 757/ 2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení) ani žiadnemu inému súdu, do ktorého právomoci by vec patrila. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, že konanie vedené pod sp. zn. je potrebné zastaviť. 7. Súčasne uvedený zákon neustanovuje ani nijaký orgán, ktorý by bol oprávnený preskúmať zákonnosť neudelenia súhlasu s telefonickým hovorom. Podľa má síce obvinený na uplatnenie a zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov podľa tohto zákona právo podávať žiadosti, sťažnosti a podnety štátnym orgánom Slovenskej republiky, ktoré sú príslušné na prejednanie podnetov alebo sťažností týkajúcich sa ochrany ľudských práv, ako aj medzinárodným orgánom a medzinárodným organizáciám, ktoré sú podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, príslušné na prejednanie podnetov alebo sťažností týkajúcich sa ochrany ľudských práv. A orgánom dozoru nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných predpisov v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva väzba je prokurátor (viď ). Avšak ani prokurátor ako orgán dozoru nad dodržiavaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody, alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená, nemá právomoc posudzovať neudelenie či dokonca nariadiť udelenie súhlasu s telefonickým hovorom Špecializovanému trestnému súdu tak, ako v petite svojej sťažnosti žiadal žalobca. 8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené vyššie a v súvislosti so žalobcovým jednoznačným vymedzením petitu jeho sťažnosti dospel k záveru, že vec nepatrí do právomoci súdov a zároveň nemožno identifikovať orgán s právomocou posúdiť zákonnosť neudelenia či dokonca nariadiť udelenie predmetného súhlasu Špecializovanému trestnému súdu. 9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v nadväznosti na vyššie prezentované závery rozhodol v zmysle tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. 10. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 5 : 0. ( ). 11. Z dôvodu, že konanie bolo zastavené, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.