Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Cob-8-2023.pdf
PDF · 107.9 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/8/2023
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a sudcov JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v spore žalobcu: NK.SERVIS s.r.o., Smolník 477, 055 66 Smolník, IČO: 45 656 789, zastúpeného JUDr. Romanom Škerlíkom, advokátom so sídlom Letná 61, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému: MIP STAV, s. r. o., A. XXX/XX, B. C. D., IČO: 31 682 715, zastúpeného: E. F. G., H. XX/X, XXX XX I., o zaplatenie 3.561,01 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č. k. 17Cb/1/2020- 161 z 28. októbra 2022 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Košice - okolie č. k. 17Cb/1/2020-161 z 28. októbra 2022 a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou z 20.9.2019 sa domáhal v upomínacom konaní vydania platobného rozkazu, ktorým by bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.561,01 eura s úrokom z omeškania 8 % ročne zo sumy 3.561,01 eura od 15.7.2016 do zaplatenia a paušálnych nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalobu odôvodnil tým, že na základe dohody medzi žalobcom a žalovaným dodal žalobca žalovanému tovar, za ktorý žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 160024 na sumu 3.561,01 eura, splatnú 14.7.2016, ktorú žalovaný neuhradil, a to ani po výzve zo strany žalobcu. 2.1. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu namietal, že žalovaný nikdy nebol v zmluvnom vzťahu so žalobcom. Dôvodil, že žalovaný uzavrel kúpnu zmluvu na dodanie štrku s J. B., a to na základe ponuky na dodávku štrkov na rok 2016 z 28.12.2015, ktorú vystavil pre žalovaného Erik Téglás. Zdôraznil, že žalovaný má s J. B. vyrovnané všetky záväzky. Žalovanému bola v roku 2016 doručená faktúra č. 160024 vystavená žalobcom, ktorú žalobcovi vrátil z dôvodu, že bola mylne vystavená. Žalovaný dodal, že prevzal od žalobcu štrk vo svojej prevádzke na Južnej triede 82 v Košiciach, pretože s predávajúcim J. B. sa dohodol na prevzatí tovaru, ktorý bol prepravovaný zo strany žalobcu tak, ako to bolo dohodnuté medzi predávajúcim J. B. a žalovaným ako kupujúcim v ponuke na predaj štrku a v objednávke tovaru. 2.2. Žalobca považoval obranu žalovaného za účelovú a nedôvodnú. Uviedol, že žalobca sa ústne dohodol so žalovaným, a to za prítomnosti Téglása, že žalobca dodá štrk žalovanému s tým, že Téglás, ktorý štrk nevlastnil, vystupoval v celej veci ako sprostredkovateľ tohto obchodu. Žalobca v tomto vzťahu nebol len v postavení prepravcu, ale mal priamo postavenie predávajúceho. To, že žalovaný vyplatil Téglásovi sumu 3.561,01 eura sa žalobca dozvedel až na základe podaného odporu. Konštatoval, že predmetná platba mala byť pritom vyplatená žalobcovi. Zdôraznil, že žalovaný nepoprel dodanie štrku.
3. Súd prvej inštancie poukázal na tvrdenie konateľa žalovaného, že žalobcu nepozná, nikdy s ním netelefonoval, nemailoval, žiadnu zmluvu so žalobcom neuzatváral a nikdy sa nestretol so zástupcami
žalobcu. Prvýkrát sa o žalobcovi dozvedel, keď mu bola doručená faktúra, ktorú mal vyriešiť Téglás, ktorému vždy platil priamo za dodaný štrk. 3.1. Svedok J. B. uviedol, že dovoz štrku medzi žalobcom a žalovaným sprostredkoval on, pričom sám mal aj zaplatiť za dodanie tohto štrku, keďže žalovaný svedkovi vybavil a zaplatil opravu strechy. Svedok upresnil, že žalovaný si u svedka objednal dodávku štrku a následne J. B. objednal tento štrk u žalobcu pre žalovaného. 3.2. Svedok K. L. (bývalý konateľ žalovaného) uviedol, že žalovaný v roku 2016 odoberal štrk od J. B., J. B. aj platil a štrk dovážali žalovanému rôzni dopravcovia.
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník ( ďalej len Obchodný zákonník ), ktorý upravuje rozsah pôsobnosti Obchodného zákonníka, podľa ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje pôsobnosť Obchodného zákonníka v záväzkových vzťahoch, podľa ustanovenia § 409 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje kúpnu zmluvu a podľa § 149, § 151 ods. 1 a 2 a § 185 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len C. s. p. ).
5. Súd prvej inštancie právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným posúdil ako obchodnoprávny a uviedol, že podľa tvrdenia žalobcu predmetný zmluvný vzťah mal vzniknúť na základe ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy. Konštatoval, že podľa tvrdenia žalobcu mali žalobca a žalovaný uzavrieť ústnu dohodu za účasti J. B. ako sprostredkovateľa, predmetom dohody mal byť záväzok žalobcu ako dodávateľa dodať žalovanému ním objednaný tovar - štrk - a záväzok žalovaného uhradiť žalobcovi za dodaný tovar kúpnu cenu. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca v prejednávanom spore nepreukázal vznik záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Súd prvej inštancie konštatoval ako nesporné, že štrk od žalobcu nekúpil ani J. B., u ktorého nebola preukázaná ani pozícia sprostredkovateľa uvedeného obchodu. Dôvodil, že žalobca v prejednávanom spore nepredložil žiadnu dohodu so žalovaným na dodávku štrkov, žiadny dôkaz preukazujúci dodanie tovaru žalovanému, ani vznik právneho vzťahu medzi žalobcom a sprostredkovateľom tvrdenej dohody so žalovaným - J. B.. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že žalovanému žalobca dodal štrk, avšak tvrdenie žalovaného, ako aj listinné dôkazy preukázali, že žalobca bol len dopravcom štrku pre žalovaného. Keďže žalobca nepreukázal žiadnym relevantným a hodnoverným dôkazom, že so žalovaným uzavrel kúpnu zmluvu, resp. dohodu o dodaní tovaru (písomne alebo ústne) súd prvej inštancie dospel k záveru, že podľa § 149 C. s. p. žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdení o dôvodnosti žaloby a preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
6. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že úspešnému žalovanému priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v celom rozsahu z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a/ C. s. p.), súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písmena b/ C. s. p.), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C. s. p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.). 7.1. Tvrdil, že vykonané dokazovanie preukázalo existenciu právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným z kúpnej zmluvy, resp. zo zmluvy o dodávke tovaru. Tento právny vzťah vznikol prostredníctvom osoby J. B. ako sprostredkovateľa a predmetom plnenia žalobcu bola dodávka štrku pre žalovaného. Zdôraznil, že žalovaný nepopieral dodanie štrku, a ani to, že žalovanému bol štrk riadne dodaný do obchodných priestorov žalovaného. Poukázal na tvrdenie J. B., že žalovaný za dodaný štrk J. B. nezaplatil a žalovaný nedisponuje žiadnym listinným dôkazom preukazujúcim úhradu ceny dodaného štrku, keďže výdavkový doklad označený žalovaným nepreukazuje úhradu za dodaný štrk zo strany žalovaného. Zároveň poukázal na výpoveď svedka J. B., ktorý potvrdil, že štrk mal dodať žalovanému žalobca, J. B. vystupoval vo veci len ako sprostredkovateľ, cenu za dodanie štrku mal žalovaný uhradiť priamo žalobcovi a J. B. nikdy týmto štrkom nedisponoval. 7.2. Žalobca uviedol, že v odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetnú svedeckú výpoveď J. B. vyvrátil výsluch žalovaného a listinné dôkazy predložené zo strany žalovaného, avšak súd prvej inštancie žiadnym spôsobom predmetný záver bližšie nekonkretizoval
a preto je napadnuté rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné. Poukázal tiež na rozpornosť v tvrdení žalovaného, ktorý na jednej strane uznal, že žalovanému bol dodaný štrk v zmysle faktúry č. 160024 vystavenej žalobcom, obsahom ktorej bol aj štrk frakcie 16-32, avšak na strane druhej žalovaný nikdy hodnoverne nevysvetlil, prečo žalovanému bol takýto štrk dodaný, ak nie je uvedený ani v predloženej ponuke zo dňa 28.12.2015, ani v objednávke zo dňa 3.1.2016. Žalobca zdôraznil, že v prejednávanom spore riadne preukázal, že žalobca disponoval štrkom, ktorý bol spôsobilý dodať žalovanému, že medzi stranami nebolo sporné, že štrk žalovanému bol riadne dodaný, že J. B. výslovne poprel, že by nejaký štrk v tom čase vo svojom mene zakúpil a dodal žalovanému a žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by žalovanému štrk v preukázanom množstve dodala iná osoba ako žalobca. 7.3. Žalobca dôvodil, že napadnuté rozhodnutie je nielen nesprávne, ale aj nepreskúmateľné a nepresvedčivé, keď súd prvej inštancie v odôvodnení len veľmi stručne a všeobecne zhodnotil, že žalobca nepreukázal existenciu právneho vzťahu so žalovaným bez toho, aby svoj záver náležite odôvodnil. Zdôraznil, že súd prvej inštancie pri závere o nedôvodnosti žaloby poukázal na vyjadrenie žalovaného a listinné dôkazy, avšak vôbec neodôvodnil a nešpecifikoval, ktoré konkrétne listinné dôkazy popierajú nárok žalobcu a ako ich súd prvej inštancie vyhodnotil, keďže predmetné dôkazy súd prvej inštancie bližšie nekonkretizoval a vôbec neuviedol svoje závery k obsahu týchto dôkazov. Súd prvej inštancie neuviedol ani to, prečo neuveril svedeckej výpovedi J. B., nezaoberal sa hodnovernosťou listín predložených zo strany žalovaného, t. j. objednávkou, podpis na ktorej uznali za svoj vo svojich výpovediach bývalý konateľ žalovaného, ako aj súčasný konateľ žalovaného a nezaoberal sa ani výdavkovým pokladničným dokladom, ktorý neobsahoval číslo faktúry uhrádzanej zo strany žalovaného a ktorý nie je evidovaný v účtovníctve žalovaného. Odôvodnenie napadnutého rozsudku preto, podľa žalobcu, neposkytuje dostatočný podklad na to, aby bolo možné z napadnutého rozhodnutia vyvodiť, ktoré konkrétne skutočnosti a dôkazy vyvracajú argumentáciu žalobcu. Súd prvej inštancie len formálne odkázal na listinné dôkazy bez toho, aby tieto bližšie konkretizoval a uviedol, k akým záverom z predmetných dôkazov dospel. 7.4. Žalobca preto navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo alternatívne, aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.
8. Žalovaný sa nevyjadril k odvolaniu žalobcu, výzva na vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu bola žalovanému doručená 18.11.2022.
9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
10. Predmetom odvolacieho konania je prejednanie odvolania žalobcu, ktorý namietol nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktoré spôsobilo nepreskúmateľnosť rozhodnutia, zároveň namietol nesprávne zistenie skutkového stavu zo strany súdu prvej inštancie spočívajúce v závere o nepreukázaní uzavretia kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným zo strany žalobcu a následne namietol nesprávne právne posúdenie zo strany súdu prvej inštancie.
11. Žalobca odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, f/ a h/ C. s. p.
12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, teda či neboli splnené procesné podmienky; či došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; či konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; či na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy; či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, a to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
13. Odvolací súd k odvolaciemu dôvodu § 365 ods. 1 písm. a/ C. s. p. udáva, že nebol naplnený, pretože odvolací súd nezistil nesplnenie procesných podmienok konania zo strany súdu prvej inštancie. Zároveň žalobca predmetný odvolací dôvod ani vôbec bližšie nešpecifikoval.
14. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d/ C. s. p. odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod § 365 ods. 1 písm. a), b), c) C. s. p., ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.
15. Žalobca podanie odvolania odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, avšak žalobca žiadnym relevantným spôsobom neuviedol, v čom malo mať konanie súdu prvej inštancie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd preto dospel k záveru, že aj tento odvolací dôvod žalobcu nie je naplnený.
16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C. s. p. je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej C. s. p. priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.
17. Podľa § 220 ods. 2 C. s. p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
18. Rozhodnutie súdu musí obsahovať odôvodnenie v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami strany sporu. V odôvodnení sa súd rozhodujúci o uplatnenom nároku musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súdne rozhodnutie musí preto obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé. Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné.
19. Odvolací súd zistil z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že súd prvej inštancie uviedol, že jediným dôkazom, ktorý mal preukazovať uzavretie zmluvy medzi žalobcom a žalovaným bola výpoveď svedka J. B., avšak „výsluch žalovaného a listinné dôkazy predložené žalovaným počas konania toto tvrdenie vyvrátili“. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie bližšie nešpecifikoval, ktoré konkrétne listinné dôkazy viedli súd prvej inštancie k predmetnému záveru, že nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, resp. ktoré konkrétne dôkazy tvrdenie žalobcu o uzavretí kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným podporujú a ktoré vyvracajú. Súd prvej inštancie nešpecifikoval ani to, čo bolo obsahom výpovede žalovaného, z ktorého by vyplývalo popretie nároku žalobcu. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie je v tejto časti nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov podľa ustanovenia § 220 ods. 2 C. s. p., lebo z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, na základe akých dôkazov súd prvej inštancie dospel k predmetnému skutkovému záveru.
20. Odvolací súd preto dospel k záveru, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p. bol naplnený.
21. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p. spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
22. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p. je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
23. Odvolací súd z obsahu žaloby zistil, že žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 3.561,01 eura s príslušenstvom na podklade faktúry č. 160024 zo dňa 30.6.2016, ktorú žalobca vystavil z dôvodu dodania štrku žalovanému v období od 1.6.2016 do 30.6.2016, na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným ústne za prítomnosti J. B.. Hlavná obrana žalovaného v prejednávanom spore spočívala v tvrdení, že žalobcu nepozná, žiadnu zmluvu so žalobcom nikdy neuzavrel a predmetný štrk žalobca žalovanému dodal len ako dopravca na podklade kúpnej zmluvy, ktorú žalovaný uzavrel ústne s J. B. a J. B. žalovaný za dodaný štrk zaplatil aj kúpnu cenu 3.561,01 eura.
24. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
25. Podľa § 411 Obchodného zákonníka, predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.
26. Podľa § 447 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
27. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
28. Podľa § 43a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
29. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
30. Odvolací súd konštatuje, že ustanovenie § 409 Obchodného zákonníka je základným ustanovením upravujúcim kúpnu zmluvu ako zmluvný typ. Pre použitie právnej úpravy kúpnej zmluvy je nevyhnutné, aby dohodnutá zmluva obsahovala všetky podstatné časti kúpnej zmluvy, ktorými sú: a) záväzok predávajúceho dodať kupujúcemu tovar, b) záväzok predávajúceho previesť na kupujúceho vlastnícke právo k tovaru, c) vymedzenie tovaru - predmetu kúpy a d) záväzok kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu. Kúpna zmluva patrí medzi konsenzuálne zmluvy a vzniká dohodou strán o jej podstatných častiach. Záväzok predávajúceho dodať kupujúcemu tovar patrí medzi najvýznamnejšie v rámci vymedzenia kúpnej zmluvy najmä z toho dôvodu, že vymedzuje základný atribút zmluvného typu, a to výmenu tovaru. Aby vôbec došlo ku skúmaniu ďalších povinností zmluvných strán z kúpnej zmluvy, je potrebné, aby skutočnosť uzavretia zmluvy bola nespochybniteľným faktom, t. j. aby bolo medzi kupujúcim a predávajúcim nepochybné, že medzi nimi došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy právom predvídaným spôsobom. Záväzok predávajúceho nemusí byť v zmluve špecificky vymedzený, musí však byť nepochybný.
31. Mechanizmus uzavretia akejkoľvek zmluvy, nielen zmluvy kúpnej, upravuje Občiansky zákonník v § 43a a nasl. Prvým predpokladom vzniku zmluvy je návrh toho, kto mieni uzavrieť zmluvu, tzv. oferta. Návrh na uzavretie zmluvy ako jednostranný právny úkon musí spĺňať tieto zákonné znaky: 1. prejav
vôle musí smerovať k uzavretiu zmluvy; 2. návrh musí byť adresný, t. j. musí byť určený jednej alebo viacerým konkrétnym osobám; 3. návrh musí byť určitý, t. j. obsah tohto konsenzu musia tvoriť aspoň podstatné obsahové náležitosti zmluvy; 4. z prejavu vôle navrhovateľa musí byť zrejmé, že hodlá byť návrhom (ofertou) viazaný v prípade jeho prijatia. Forma návrhu nie je predpísaná. Môže byť urobený ústne, písomne alebo inými prostriedkami.
32. Včasné vyhlásenie je jednostranný adresný právny úkon adresáta návrhu, ktorým akceptuje návrh (ofertu) v celom jeho rozsahu (obsahu), a tým prejavuje súhlas s uzavretím zmluvy (§ 43c Občianskeho zákonníka). Forma tohto včasného vyhlásenia nie je predpísaná, okrem prípadu, keď ju určuje zákon alebo dohoda účastníkov. Včasnému vyhláseniu je na roveň postavené aj iné včasné konanie adresáta návrhu (oferty), z ktorého možno vyvodiť súhlas s návrhom, nemôže ním však byť opomenutie, nečinnosť alebo mlčanie. Včasné vyhlásenie alebo iné včasné konanie je včasným prijatím návrhu až vtedy, keď takto vyjadrený súhlas s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi (účinnosť prijatia). Odvolací súd zároveň dodáva, že pri uzatváraní zmlúv podľa Obchodného zákonníka sa vychádza z neformálneho konania účastníkov záväzkových vzťahov.
33. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v odsekoch 19. až 23. odôvodnenia napadnutého rozsudku po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným na dodanie štrku nedošlo, keďže žalobca v prejednávanom spore nepreukázal, že uzavrel kúpnu zmluvu so žalovaným. keď súd prvej inštancie pri vyhodnocovaní okolností uzatvorenia kúpnej zmluvy podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka dostatočne neodôvodnil skutkový stav a záver o neuzavretí kúpnej zmluvy, a to aj s prihliadnutím na mechanizmus uzatvárania zmlúv podľa § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka.
34. Odvolací súd zároveň dodáva, že pri posudzovaní právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným bol súd prvej inštancie povinný v napadnutom rozhodnutí vyhodnotiť aj nesporné skutočnosti, že žalobca bol vlastníkom štrku (frakcia 0-4, frakcia 0-16, frakcia 16-32), tento štrk bol dodaný do prevádzkových priestorov žalovaného zo strany žalobcu a žalovaný prevzatie štrku a nadobudnutie vlastníckeho práva k štrku potvrdil. Súd prvej inštancie opomenul prihliadnuť aj na to, že napriek tvrdenému neexistujúcemu právnemu dôvodu zo strany žalovaného, žalobca štrk žalovanému dodal, žalovaný štrk prevzal a ďalej so štrkom nakladal ako so svojím vlastníctvom. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal s rozpornými tvrdeniami svedka J. B. týkajúcimi sa dodania štrku zo strany žalobcu pre žalovaného a nevysporiadal sa ani s tým, či žalovaný za dodaný štrk zaplatil, a ktorému subjektu, a či na základe objednávky zo dňa 3.1.2016 došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalovaným a J. B.. Nevysporiadal sa ani s rozpornými tvrdeniami svedkov K. L. a L. M. a výpoveďou žalovaného.
35. Odvolací súd preto zrušil napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C. s. p. a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( § 391 ods. 1 Cs.p.), pretože rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov v zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 C. s. p., súd prvej inštancie zároveň nedostatočne zistil skutkový stav a následne vec nesprávne právne posúdil.
36. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní vec znova prejednať a vo veci rozhodnúť tak, aby bola zaistená spravodlivá ochrana procesných práv a oprávnených záujmov oboch strán sporu a to podľa záverov odvolacieho súdu uvedených v tomto rozhodnutí. Každá strana sporu je pritom povinná svoje tvrdenia o dôvodnosti resp. nedôvodnosti žaloby preukázať prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany.
37. Súd prvej inštancie je následne povinný posúdiť a riadne odôvodniť žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie istiny 3.561,01 eur s príslušenstvom s prihliadnutím na to, že žalovaný dodanie tovaru zo strany žalobcu nepoprel, potvrdil jeho dodanie do svojej prevádzky a ďalej s ním nakladal ako s tovarom vo svojom vlastníctve. Predovšetkým – vzhľadom na subsidiaritu právnych inštitútov – je potrebné v prvom rade posúdiť, či žalovaný tovar nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzavretej so žalobcom, alebo na základe kúpnej zmluvy uzavretej s J. B., a to vrátane vyporiadania sa s tvrdením žalovaného o uzavretí kúpnej zmluvy na kúpu štrku medzi žalovaným a J. B. a tvrdením žalovaného o uhradení ceny štrku zo strany žalovaného J. B.. V prípade, ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že J. B. nebol oprávnený štrk predať žalovanému, lebo štrk nevlastnil, bude úlohou súdu prvej inštancie posúdiť, kto bol povinný za predmetný štrk zaplatiť žalobcovi. Ak súd prvej inštancie dospeje k záveru,
že nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, nedošlo ani k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalobcom a J. B. a nedošlo ani k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi J. B. a žalovaným, potom bude úlohou súdu prvej inštancie posúdiť, či zo strany žalovaného nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty získania majetkového prospechu bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka) – teda k bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovaného. Je pritom potrebné zohľadniť skutočnosť, že bezdôvodné obohatenie prichádza do úvahy len ako subsidiárna právna úprava vo vzťahu k iným inštitútom súkromného práva v tom zmysle, že sa uplatní výlučne vtedy, ak právne následky majetkovej nerovnováhy nie sú pokryté inou právnou úpravou predstavujúcou právny dôvod vzniku záväzku, teda právna úprava bezdôvodného obohatenia sa uplatní výlučne vtedy, ak nerovnováha v majetkovej sfére subjektov súkromnoprávnych vzťahov vznikla v dôsledku absencie relevantného právneho dôvodu.
38. Úlohou súdu prvej inštancie je vyporiadať sa so všetkými vyššie uvedenými dôvodmi a svoje rozhodnutie následne jasne, stručne a presvedčivo odôvodniť.
39. Podľa § 391 ods. 2 C. s. p. je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto zrušujúcom uznesení.
40. Podľa § 396 ods. 1, 3 C. s. p. o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania aj o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci, pretože odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie, preto o náhrade trov tohto odvolacieho konania nerozhoduje.
41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p. ).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).