Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14CoP-43-2012.pdf
PDF · 94.13 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/43/2012
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľky W.. S. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F., S. E. X/XX, študentky, proti odporcovi S. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. M. XX, Q., zamestnaného O. F. W. W., o návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného a o návrhu odporcu na zrušenie vyživovacej povinnosti, o podanom odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši sp. zn. 7P/146/2011 - 61 zo dňa 05. 03. 2012, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch 1., 3., 4., 5. a 6. a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky počnúc dňom 10. 10. 2011 výživným vo výške 150,- eur mesačne k rukám navrhovateľky splatným do 15-teho dňa v mesiaci vopred (l. výrok) a vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol (2. výrok), nedoplatok na výživnom za obdobie od 10. 10. 2011 do 05. 03. 2012 v čiastke 451,60 eur povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 50,- eur splatných súčasne s bežným výživným počnúc mesiacom marec 2012 pod stratou výhody splátok (3. výrok). Uvedeným rozsudkom súčasne dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. P/325/02 - 18 zo dňa 20. 09. 2002 (4. výrok). Okresný súd tiež návrh odporcu na zrušenie vyživovacej povinnosti k navrhovateľke zamietol (5. výrok) a navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal (6. výrok).
V dôvodoch rozhodnutia súd mal za preukázané, že naposledy o výživnom na navrhovateľku rozhodoval Okresný súd v Prievidzi rozhodnutím zo dňa 20. 09. 2002 sp. zn. P/325/2002 - 18, kedy navrhovateľka bola maloletá a navštevovala L., pričom v čase vtedajšieho rozhodovania matka navrhovateľky bola nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, otec navrhovateľky (odporca v tomto konaní) pracoval a jeho priemerný mesačný zárobok predstavoval 17.345,- Sk (575,- eur) okrem toho mal ďalšie dve vyživovacie povinnosti, a to k dcére P. a synovi P., bol ženatý, jeho manželka v uvedenom období bola na materskej a poberala dávky vo výške 6.000,- Sk (200,- eur). V súčasnom období je navrhovateľka podľa potvrdenia zo dňa 15.11.2011 študentkou X. ročníka denného štúdia S. J. vo N., C. B. Y. B., v inžinierskom štúdijnom programe B. G. a v akademickom roku 2011/2012 si v zmysle zákona hradí školné za nadštandardnú dĺžku štúdia, keď štandardná dĺžka štúdia sú dva roky, pričom navrhovateľka ukončila štúdium na doplnkovom F. štúdiu štátnou skúškou z F., F. Y. T. odborných predmetov obhajobou záverečnej práce. Navrhovateľka nie je prihlásená na trvalý ani prechodný pobyt v obci M., avšak v obci sa zdržiava aj s priateľom S. D., ktorý v obci vlastní nehnuteľný majetok a má pravdepodobne aj byt v bytovom dome č. XXX. Odporca toho času má priemerný mesačný zárobok vo výške 964,- eur (29.033,- Sk), matka navrhovateľky má priemerný mesačný zárobok 443,- eur. V súčasnej dobe prispieva na výživu navrhovateľky výživným vo výške podľa jej vyjadrenia mesačne 80,- až 100,- eur. Vyživovacia povinnosť odporcu k dvom ďalším deťom k P. a P. trvá. Prvostupňový súd mal za to, že navrhovateľka sa štúdiom pripravuje na svoje budúce povolanie, je v súčasnom období vo vyššom štádiu tehotenstva, nie je schopná sama sa živiť, nemá možnosti hľadať si primerané zamestnanie a až
tým, že ukončí štúdium existujú reálne možnosti zamestnať sa, a preto súd návrh odporcu na zrušenie vyživovacej povinnosti k navrhovateľke zamietol. Odporcovi vyživovacia povinnosť nepribudla a je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť výživné vo výške 150,- eur z jeho priemerného zárobku. Výživné súd ustálil podľa návrhu navrhovateľky, keďže študuje, má zvýšené finančné výdavky, tiež je tehotná, očakáva narodenie dieťaťa a v tej súvislosti sú aj zvýšené nároky na zdravé stravovanie. Zvýšené výdavky predstavujú výdavky na uspokojovanie základných potrieb, výdavky v súvislosti s bývaním a štúdiom. Súd poukázal aj na skutočnosť, že matka má k nej vyživovaciu povinnosť, ktorú si plní podľa jej možnosti 80,- až 100,- eur, ale aj naturálnym plnením. Potom výživné poskytované matkou spolu s výživným od odporcu predstavuje čiastku, ktorá zabezpečí navrhovateľke jej potreby. Výživné súd priznal s poukazom na § 77 ods. 1 zákona o rodine od momentu podania návrhu, t.j. 10. 10. 2011 a vo zvyšku návrh zamietol. Vzniknutý nedoplatok na výživnom vo výške 451,60 € súd povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 50,- eur.
Proti rozsudku okresného súdu čo do výrokov 1., 3., 4., 5. a 6. podal v zákonom stanovenej lehote odporca (otec) odvolanie, v ktorom uviedol, že navrhovateľka má viac ako XX rokov, je dospelá nielen vekom, ale aj spôsobom života, žije v spoločnej domácnosti s mužom, od ktorého sa jej narodilo dieťa a má priezvisko po otcovi D., a preto ich vzťah je rovnocenný manželskému zväzku. Ak by sa zosobášili, vznikol by jej nárok na výživné od manžela. Povinnosť vyživovať navrhovateľku a ich spoločné dieťa má teraz aj S. D.. (príspevok na úhradu niektorých nákladov nevydatej matke a výživného maloletého). Tiež štát nepovažuje XX ročné dieťa za nezaopatrené. Rodič nemá nárok na prídavky na dieťa, nevypláca sa daňový bonus. Neskončenie vysokej školy nebolo spôsobené objektívnymi okolnosťami, ale tým, že sa navrhovateľka štúdiu riadne nevenovala. Podľa odporcu navrhovateľke ide len o peniaze, ponúkanú pomoc od otca, bývanie v jeho dome so stravou, odmietla. Podľa odporcu tento skutkový stav okresný súd neposúdil správne, namieta formuláciu výroku a odôvodnenia, z ktorého nie je zrejmé, či ide o zvýšenie výživného alebo nové určenie vyživovacej povinnosti, pretože ak sa mení pôvodné rozhodnutie, zmena rozsudku je odôvodnená od zmeny pomerov, aj keď ide o plnoleté dieťa a ak sa výživné určuje na plnoleté dieťa, môže sa priznať len od podania návrhu. Výživné rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. P/325/02 - 18 bolo určené, dobrovoľné bolo platené aj potom, ako nárok na výživné navrhovateľke zanikol 01. 08. 2011, keď mala ukončiť vysokú školu. Naposledy bolo výživné zaplatené za júl 2011. Pri správnom právnom posúdení mal okresný súd vyhovieť návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti od 01. 08. 2011 a návrh na zvýšenie výživného zamietnuť. Navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že zruší vyživovaciu povinnosť odporcu k navrhovateľke, návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného zamietne a o trovách konania rozhodne tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Odporca v prílohe priložil rozpis platieb výživného od obdobia september 2005 do júla 2011 vrátane.
K odvolaniu odporcu zaslala vyjadrenie navrhovateľka, ktorá poukázala na § 62 ods. 1 zákona o rodine, mala za to, že okresný súd zistil, že momentálne nie je schopná sama sa živiť, nakoľko sa pripravuje na budúce povolanie, študuje na vysokej škole a v čase podania návrhu na úpravu vyživovacej povinnosti bola tehotná a nemala možnosť hľadať si primerané zamestnanie. K okolnostiam neukončeného štúdia, ktoré namietal odporca a označil ich za neobjektívne, poukázala, že jej prístup k štúdiu bol príliš zodpovedný, o čom svedčí aj fakt, že sama vždy patrila medzi študentov s najlepšími študijnými výsledkami nielen v rámci fakulty, ale aj celej univerzity. Štúdium neukončila z dôvodu, aby sa zvýšila odborná hodnota jej diplomovej práce, aby viac prenikla do problematiky a aby výsledky výskumu mohli by reálne využité v praxi a v budúcnosti publikované. Preto nepovažuje jej rozhodnutie za nezodpovedné, ale naopak, rozhodla sa preto, že vedela čo bude v predĺžení štandardnej dĺžky štúdia znamenať, zaplatenie školného bežne 800,- eur, ale rektor S. J. túto sumu znížil na 600,- eur. Mala v pláne sa zamestnať, zúčastniť sa zberu jabĺk v Taliansku, kde by si na zaplatenie školného a štúdium zarobila, avšak neplánovane otehotnela. Matka odporcu upozornila v akej je situácii, že naďalej je študentka a jej možnosti zamestnať sa sú obmedzené. Odporca sľúbil, že bude platiť výživné, ale neučinil tak do októbra 2011, preto požiadala o úpravu vyživovacej povinnosti cestou súdu. Má za to, že rozsudkom okresného súdu bola vyživovacia povinnosť otcovi určená čiastkou 1.500,- Sk k rukám matky, mimosúdnou cestou sa dohodli na vyššej sume výživného, nakoľko výdavky na štúdium sú neporovnateľne vyššie. Odporca vo vyjadrení zo dňa 26. 12. 2011 sám uvádza, že výdavky na štúdium stredoškoláčky sú 70,- eur, príjem odporcu sa od rozhodnutia Okresného súdu v Prievidzi zmenil z vtedajších 17.345,- Sk, čo je 575,- eur, na 960,- eur, a teda je pochopiteľné, že vysokoškoláčke bude po mimosúdnej dohode posielať viac ako určil súd. K ďalším bodom odvolania nepovažovala za potrebné vyjadriť sa, pretože to už bolo
povedané na pojednávaní na okresnom súde. Stotožňuje sa s rozhodnutím okresného súdu a trvá na návrhu na úpravu vyživovacej povinnosti.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej aj „OSP“) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutých výrokoch 1., 3., 4., 5. a 6. nie je vecne správny, preto ho v zmysle § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. v tejto časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
.
Odvolací súd vychádzal zo zistenia, že predmetom konania je návrh na zvýšenie výživného na dospelú dcéru (navrhovateľku), ktorá má XX rokov, je študentkou X. ročníka denného inžinierskeho štúdia S. J. vo N., C. B. Y. B., nežije v spoločnej domácnosti s otcom, žije s priateľom S. D., s ktorým otehotnela a podľa tvrdenia odporcu sa navrhovateľke narodilo dieťa a má priezvisko po otcovi D.. Od poslednej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. P/325/02 - 18 zo dňa 20. 09. 2002 vo výške 1.500,- Sk (49,79 eur) mesačne uplynulo deväť rokov, je však zrejmé, že počas tohto obdobia odporca prispieval na výživu navrhovateľky vyššou sumou ako bola suma súdom určená. Odporca v rámci konania voči navrhovateľke uplatnil návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti.
Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o rodine“) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3 a 5 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ustanovenia § 74 ods. 1 zákona o rodine otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení je hmotnoprávnou podmienkou na zmenu dohody, resp. súdneho rozhodnutia o výživnom, zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodňovať zmenu výživného. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania (R 72/1965). Zmena pomerov môže byť odôvodnená subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného alebo objektívne - vývojom životných nákladov podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine. Súd je povinný skúmať zmenu pomerov ako na strane povinného, tak aj na strane oprávneného. Na strane oprávneného súd skúma najmä jeho skutočné odôvodnené potreby, ktoré sú určené predovšetkým zabezpečením základnej výživy, t.j. živobytia, ošatenia, bývania a ďalších nevyhnutných
potrieb s prihliadnutím na vek oprávneného, zdravotný stav, kultúrne, športové a rekreačné potreby, úroveň vzdelania, záujmy. Treba zistiť, či tieto potreby sú oprávnené aj vzhľadom na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oprávneného, teda či tu existuje stav odkázanosti na výživu, životná úroveň oprávneného, súlad práva na výživné s dobrými mravmi v zmysle § 75 ods. 2 zákona o rodine, atď. Na strane povinného súd prihliada najmä na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné konkrétnemu oprávnenému a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, jeho schopnosti, najmä faktické príjmy, ale aj možnosti, t.j. potencionálne príjmy, iné vyživovacie povinnosti, majetkové pomery, jeho životnú úroveň, plnenie vyživovacej povinnosti osobnou starostlivosťou, resp. vecnými plneniami, atď.
Vzhľadom na odôvodnenie napadnutého rozsudku je zrejmé, že prvostupňový súd takto nepostupoval a pri zmene výšky vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke neskúmal zmenu pomerov na strane navrhovateľky ako oprávnenej a odporcu ako povinného vo vyššie naznačenom rozsahu, najmä s ohľadom na významnú skutočnosť, či existuje stav odkázanosti navrhovateľky na výživu odporcu, keď navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti s priateľom S. D., s ktorým je tehotná, na ktorú skutočnosť prvostupňový súd vôbec neprihliadol a vo väzbe na uvedené neprihliadol ani na právnu možnosť v podobe príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke (§ 74 zákona o rodine). Zákon o rodine síce preferuje rodinu založenú manželstvom, ale ochranu poskytuje všetkým formám rodiny (čl. l a 2 základných zásad) bez rozdielu, preto počíta aj s ochranou nárokov ženy, ktorá je tehotná, resp. porodí dieťa mimo manželstva. Právna úprava totiž vychádza zo skutočnosti, že medzi rodičmi dieťaťa, ktorí nie sú manželmi, existuje právny vzťah k ich spoločnému dieťaťu, t.j. vystupujú ako rodičia dieťaťa, a z toho im vyplývajú vzájomné práva a povinnosti. Nevznikajú im však ďalšie vzájomné práva a povinností, ktoré zákon predvída u rodičov dieťaťa, ktorí sú manželmi (napr. vzájomná vyživovacia povinnosť). Nevydatá matka má však voči otcovi svojho dieťaťa jednoznačne dva nároky, a to nárok na príspevok na výživu matky a nárok na príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom (§ 74 ods. 1 zákona o rodine), ktorých zmyslom je práve poskytnúť ochranu nevydatej matke, a to jednak v súvislosti so znížením jej zárobkových možností v dôsledku tehotenstva a pôrodu, jednak v súvislosti so zvýšením nákladov v dôsledku narodenia dieťaťa.
Odvolací súd v tejto súvislosti akcentuje, že vyššie uvádzané skutočnosti nezbavujú odporcu vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke a rozhodne odporcovi táto vyživovacia povinnosť nezanikla tak, ako uvádza v odvolaní dňom 01. 08. 2011, keď mala navrhovateľka ukončiť vysokú školu, pretože plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. l zákona o rodine) a táto schopnosť nie je spojená len s ukončením štúdia. Navyše v zmysle judikatúry schopnosť dieťaťa živiť sa samostatne nemožno posudzovať len so zreteľom na dosiahnutý vek a stupeň telesnej a duševnej vyspelosti, ale aj so zreteľom na to, ako je dieťa z mravného a charakterového hľadiska pripravené, najmä výchovným pôsobením rodičov, podieľať sa svojou činnosťou na spoločensky užitočnej práci. Vyživovacia povinnosť rodičov voči svojim deťom však nesmie kompenzovať, resp. nahrádzať zákonom stanovené povinnosti iným osobám. Z judikatúry súdov tiež vyplýva, že skutočnosť, že matka je maloletá a pripravuje sa štúdiom na svoje budúce povolanie, takže voči nej majú vyživovaciu povinnosť jej rodičia (§ 62 zákona o rodine), sama o sebe nestačí k tomu, aby otec bol zbavený povinností vyplývajúcich mu z § 74 ods. l zákona o rodine (R l/1967), o to osobitne to platí v danom prípade, keď navrhovateľka je dospelá matka pripravujúca sa štúdiom na svoje budúce povolanie a z tohto titulu pri určení, resp. zmene zákonnej vyživovacej povinnosti odporcovi ako jednému z rodičov sa musia zohľadňovať a rozhodne nie opomínať povinností otca (priateľ navrhovateľky a zrejmé aj otec ich dieťaťa S. D.) vyplývajúce mu z § 74 ods. l zákona o rodine. Vychádzajúc z uvedeného je potom rozhodnutie prvostupňového súdu predčasné a dostatočne neodôvodnené nielen ohľadom návrhu navrhovateľky voči odporcovi, ale aj ohľadom návrhu otca na zrušenie jeho vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke.
Za takéhoto stavu odvolací súd môže len konštatovať, že rozhodnutie prvostupňového súdu nespĺňa zákonné požiadavky tak hmotnoprávneho (zákon o rodine), ako aj procesnoprávneho predpisu (§ 153 ods. l, § 154 ods. 1 a § 157 ods. 2 OSP) a nezodpovedá aj princípu spravodlivého procesu (§ 1 OSP), čo je dôvodom na zrušenie rozsudku v odvolacom konaní v zmysle § 221 ods. l písm. h) OSP a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle § 221 ods. 2 OSP. V ďalšom konaní okresný súd vo veci uplatneného nároku navrhovateľky na zvýšenie výživného a návrhu odporcu na zrušenie vyživovacej povinnosti dôsledne zistí skutkový stav vo veci najmä s ohľadom na zmenu pomerov u oboch účastníkov
konania v rozsahu tak ako bolo vyššie uvedené a až na základe takto zisteného skutkového stavu, súd vec môže právne posúdiť a potom môže vo veci rozhodnúť ohľadom uplatneného nároku navrhovateľky voči odporcovi, aj odporcu voči navrhovateľke.
V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne aj o trovách celého konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 224 ods.3 O.s.p.).
Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov X : X.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.