Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Er-631-2007.pdf
PDF · 69.55 KB
Case nature
Subarea
10Er/631/2007
Uznesenie
Okresný súd Senica v právnej veci exekúcie v prospech oprávneného:
Technické služby Mesta Trenčianske Teplice, so sídlom Trenčianske Teplice, SNP 154/71, IČO: 00350672, právne zastúpené: JUDr. Jozef Opet, advokát so sídlom Trenčianske Teplice, Šrobárova 5 proti povinnému: P. M., A.. XX.X.XXXX, X. P. F. O., S. XXX, IČO: XX XXX XXX, o vymoženie 1553,48 € s prísl.,
rozhodujúc o trovách exekúcie, takto
rozhodol:
Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Senica zo dňa 4.2.2008 bol súdny exekútor JUDr. Pavel Štukovský, so sídlom exekútorského úradu v Novom Meste nad Váhom, Holubyho 2, P.O. BOX 92D poverený podľa § 45 ods. 1 Zák. č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku) vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu v Senici, č. k. XRob/XXX/XXXX-XX zo dňa 23.7.2007.
Dňa 13.10.2011 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že OS Trenčín uznesením č.k. XXKX/XXXX vyhlásil na majetok povinného konkurz. Zároveň žiadal zaviazať oprávneného úhradou trov exekúcie, ktoré si uplatnil vo výške 118,27 €.
Podľa § 48 veta prvá zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Nakoľko exekučné konanie bolo vyhlásením konkurzu zastavené ex lege, súd o návrhu exekútora na zastavenie exekúcie nerozhodoval. Súd sa zaoberal žiadosťou súdneho exekútora, aby bola oprávnenému uložená povinnosť zaplatiť mu náhradu trov exekučného konania. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Trovy exekučného konania uhrádza zásadne povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku).
Keďže však na majetok povinného bol uznesením Okresného súdu Trenčín vyhlásený konkurz, v danom prípade trovy exekúcie uhradiť nemôže. Exekučný poriadok pripúšťa výnimku zo zásady, že trovy exekúcie uhrádza povinný a to v § 203 Exekučného poriadku.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku rieši otázku náhrady trov exekúcie v prípade zastavenia exekúcie zavinením oprávneného. Pre záver o zavinení oprávnenej je potrebné zistiť, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Náležitou opatrnosťou sa rozumie opatrnosť spočívajúca v tom, že oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne v priebehu exekúcie venoval patričnú pozornosť zisťovaniu, či povinný dobrovoľne nesplnil uloženú povinnosť.
V predmetnej veci došlo počas exekučného konania k vyhláseniu konkurzu na majetok povinného, čím došlo k zastaveniu konania ex lege. Oprávnený túto skutočnosť ani pri náležitej pozornosti nemohol predvídať. Nemožno teda konštatovať, že by zavinil zastavenie exekúcie a preto oprávnenému súd neuložil povinnosť náhrady trov exekúcie súdneho exekútora. Nakoľko nie je možné uložiť niektorému z účastníkov povinnosť nahradiť trovy tohto exekučného konania podľa príslušných ustanovení Exekučného poriadku, súd ich náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal.
Súd na záver poznamenáva, že súdny exekútor mal možnosť uplatniť svoju pohľadávku z tohto exekučného konania prihlásením do konkurzného konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).