Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-27C/90/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Darinou Dobošovou v spore žalobcu : A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom C. XX, D. proti žalovanému : Mesto Košice, so sídlom Tr. SNP 48/A, Košice, IČO: 00691135, o zaplatenie finančnej náhrady za držbu a užívanie pozemkov takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 870 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 870 € od 7.3.2021 do zaplatenia, všetko spolu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania za obdobie od 28.11.2020 do 6.3.2021 žalobu zamieta.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou na Okresný súd Košice II dňa 3.12.2020 sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť mu istinu vo výške 870 € s príslušenstvom s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 870 € od 28.11.2020 až do zaplatenia, titulom náhrady za vecné bremeno podľa za obdobie od 28.11.2019 do 27.11.2020, a to viaznuce na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v D. E. F., G.. D. H. XXXX/XX I. G. J. K. L. B. XXX C. I. K. F. H. XXXXX J. H. G. K. M. B. D. E. N. D. H. XXXX/X- I. G. J. K. L. B. XXX C. B. B. M. G. 3 I. K. F. H. XXXXX J. K. N. D.. O. L. M., O. O. P. B. M. G. D. M. D. - H. Q. (H. A../XXXXXX) J. G. ul. na sídlisku Luník VIII. v Košiciach, pričom tieto stavby sú postavené aj na pozemkoch v spoluvlastníctve žalobcu. Žalobca listom zo dňa 26.5.2017 navrhol žalovanému uzavretie dohody o finančnej náhrade za vecné bremeno. Žalovaný listom zo dňa 17.7.2017 žalobcovi oznámil, že nemá v rozpočte vyčlenené prostriedky ani na výkup pozemkov, ani na náhradu za takéto vecné bremená. Žalobca má zato že tým, že žalovaný užíva predmetné pozemky bez akejkoľvek náhrady, je nútený na ochranu svojich práv podať túto žalobu, pričom poukázal na rozhodnutie súdu sp. zn. zo dňa 20.1.2020, ktorým bolo vyhovené jeho žalobe ohľadom týchto nehnuteľnosti a žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 870 € s príslušenstvom za predchádzajúce obdobie.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 19.3.2021 (č.l. 50) neuznal nárok žalobcu, pričom nenamietal žalobou tvrdené, že na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu sa nachádza miestna komunikácia vo vlastníctve žalovaného, kedy v zmysle je zrejmé, že k uvedeným pozemkom vo vlastníctve žalobcu vzniklo vecné bremeno v prospech žalovaného, ktoré zakladá žalovanému právny titul k ich užívaniu, pričom poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26.8.2019 a sp. zn. zo dňa 30.11.2020 v zmysle ktorých finančná náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorázová, nemá teda charakter opakovaného plnenia, pričom predmetný názor považoval za ústavne udržateľnú aj ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 227/2012. Poukázal aj na rozhodnutie ÚS SR v uznesení sp. zn. zo dňa 28.10.2020, ktorým ústavný súd ústavnú sťažnosť v časti namietaného porušenia základných práv zaručených Čl. 20 ods. 1 a Čl. 46 ods. 1 napadnutým uznesením NS SR sp. zn. z 26.8.2019 odmietol ako zjavne neopodstatnenú tým, že z ústavnoprávneho hľadiska niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého uznesenia najvyššieho súdu. Žalovaný v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe NS SR zastáva názor, že žalobcom požadovaná finančná náhrada za vecné bremeno zriadené vo forme opakujúceho sa plnenia nemá oporu v zákone a teda je neopodstatnený v celom rozsahu. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, keďže prípadná jednorazová náhrada za zriadenie vecného bremena vznikla vlastníkovi zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti a v súlade s ust. sa tak nárok na náhradu premlčal v 3- ročnej premlčacej dobe, ktorá uplynula 1.7.2012, preto navrhol žalobu zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov, ktoré sú obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

4. Z LV č. XXXXX vyplýva, že žalobca je vlastníkom v podiele 3 nehnuteľností v k. ú. F., obec D. - F. A., okres Košice II parc. č. 4751/86 vo výmere 164 m2 zastavané plocha a nádvorie. Z legendy vyplýva spôsob využívania pozemku: 22 - pozemok na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. Pozemok je umiestnený v zastavanom území obce. Z LV č. XXXXX vyplýva, že žalobca je vlastníkom v podiele 3 nehnuteľností v k. ú. N., obec D. - I., L. D. - I. parc. č. 4973/3 vo výmere 273 m2 zastavané plocha a nádvorie. Z legendy vyplýva spôsob využívania pozemku: 22 - pozemok na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. Pozemok je umiestnený v zastavanom území obce.

5. Žalobca listom zo dňa 26.5.2017 doručeným žalovanému v rovnaký deň, doručil žalovanému návrh na uzavretie dohody aj ohľadom žalovaných pozemkov, kde žiada do vysporiadania pozemkov predmetnými nehnuteľnosťami uzavrieť dohodu o finančnej náhrade za vecné bremeno vo výške 4,29 €/m2 /ročne v zmysle znaleckého posudku v prebiehajúcom súdnom konaní

6. Z listu žalovaného zo dňa 17.7.2017 vyplýva, že na predmetných nehnuteľnostiach sa nachádzajú pozemné komunikácie, chodníky a zeleň vo vlastníctve žalovaného a žalovaný eviduje vo svojom majetku uvedené stavby, pozemné komunikácie, chodníky, električkovú trať a zeleň na uliciach J., C., P.. Vzťahuje sa k nim režim podľa , avšak mesto Košice nemá v rozpočte vyčlenené finančné prostriedky na výkup pozemkov pod komunikáciami ani na náhradu za takéto vecné bremená, preto navrhuje majetkoprávne usporiadanie riešiť formou zámeny pozemkov a za uvedeným očakáva návrh žalobcu na zámenu pozemkov.

7. Rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. -128 zo dňa 20. januára 2020, právoplatným 27.02.2020 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. z 18.5.2021, bola žalobcovi priznaná finančná náhrada za užívanie pozemkov zapísaných na LV č. XXXXX, k. ú. F., G.. D. H. XXXX/XX I. G. J. K. L. B. XXX C. J. H. G. K. M. B. D. E. N., F. H. XXXXX, D. H. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 132 m2 vo výške spoluvlastníckeho podielu 3/4, za obdobie od 28.09.2017 do 27.09.2018 vo výške 870 € a za obdobie od 28.9.2018 do 27.11.2019 vo výške 1.015 € s príslušenstvom. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že podľa znaleckého posudku č. 37/2017 zo dňa 22.3.2017 bola stanovená výška nájmu 1.160 € za jeden rok od 28.2.2016 do 27.2.2017, čo je 870 € za podiel 3. Z bodu 40.odôvodnenia vyplýva, že ....“ za zákonom zriadené vecné bremeno na pozemku žalobcu v prospech žalovaného patrí žalobcovi opakujúca sa náhrada v podobe obvyklého nájomného, vyčísleného podľa znaleckého posudku č. 37/2017, preto súd vyhovel podanej žalobe a zaviazal žalovaného na zaplatenie náhrady celkovo vo výške 1.885 €.

8. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 7.4.2021 poukázal na 23 rozsudkov a 1 uznesenie v ktorých bolo rozhodnuté, že náhrada podľa je vo výške nájomného ako opakujúce sa plnenie a ďalej poukázal na rozhodnutia ÚS SR z 12.10.2016, že primeraná náhrada môže mať povahu aj opakujúceho sa plnenia. Ďalej poukázal na nález ÚS SR a v tejto súvislosti jednorazovej resp. opakujúcej náhrady za nútené vecné bremeno.

9. Okresný súd Košice II rozsudkom zo dňa 26.10.2022 pod č. k. -149 žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu. Uznesením Krajského súdu v Košiciach pod č. k. -194 zo dňa 12.4.2023 bol uvedený rozsudok zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie vecne správne postupoval, ak na prejednávaný spor aplikoval . (bod 14), súd prvej inštancie sa však mal odkloniť od (v čase jeho rozhodnutia existujúcej) ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, aby rešpektoval zásadu právnej istoty (bod. 31) nakoľko právoplatnými rozhodnutiami už došlo k vyriešeniu hmotnoprávneho vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie bol preto viazaný vyriešením tejto predbežnej otázky a nemohol vychádzať z iného záveru ohľadom náhrady za držbu a užívanie predmetných pozemkov (bod. 30). Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva podľa , ktorá je premlčaná, z ktorého dôvodu sa už ďalej nezaoberal výškou požadovanej náhrady (bod 32.). Úlohou súdu v ďalšom konaní po zrušení veci bude preto opätovne posúdiť nárok žalobcu, prihliadajúc na zásadu právnej istoty a o jeho nároku rozhodnúť (bod 33.)

10. Po vrátení veci súdu prvej inštancie, ďalšie dôkazy stranami sporu neboli navrhnuté. Na vytýčené pojednávanie dňa 27.10.2023 sa žalovaný nedostavil, preto súd konal podľa v neprítomnosti žalovaného. Strany návrhy na doplnenie dokazovania nemali.

11. Podľa veta prvá a o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ) obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k pozemkom ( ďalej len „vlastník stavby“ ), môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Ak sa neuplatní postup podľa ods. 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu.

12. Podľa konanie o nariadení pozemkových úprav z dôvodu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť vlastníka stavby. Pri usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom podľa tohto zákona sa prihliada na potreby vlastníka stavby.

13. Podľa a ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu, alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec, alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.

14. Podľa § 151n a nasl. ods. 1, 2, 3 Obč. zák., vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. (2) Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. (3) Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

15. Podľa § 128 ods. 2 Obč. zák., vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.

16. Podľa § 101 Obč. zák., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

17. Medzi stranami nebol sporný skutkový stav ohľadne vlastníctva nehnuteľností žalobcu, jej výmery a skutočnosti, že je na nich umiestnená stavba - pozemná komunikácia, ktorá prešla do vlastníctva žalovaného podľa o majetku obcí. Spornou nebola vzhľadom na neexistenciu zmluvného vzťahu (zmluvy o nájme) medzi žalobcom a žalovaným, ktorý by ho oprávňoval tieto nehnuteľnosti užívať, ani skutočnosť, že dňom 1.7.2009 v súlade s vzniklo k predmetnému pozemku v prospech žalovaného právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Zákon žiadnym spôsobom neupravuje stav do doby, kým je vlastníkovi pozemku pridelený náhradný pozemok, resp. budú usporiadané vzťahy k pozemku pod stavbou v konaní o pozemkových úpravách. Zároveň žalobca je povinný výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu strpieť do okamihu vykonania pozemkových úprav, čo nemožno chápať tak, že žalobcovi nevzniklo a nepatrí právo na náhradu za vecné bremeno, ktoré zaťažuje jeho nehnuteľnosť. Žalobcovi účinnosťou tohto zákona vznikol nárok ( zákona), aby mu žalovaný zámennou zmluvou poskytol náhradný pozemok v jeho vlastníctve, pričom do rozhodnutia súdom nedošlo k uplatneniu tohto postupu, resp. postupu predpokladaného ust. zákona.

18. Spornou bolo právne posúdenie odplaty za vecné bremeno, resp. či má povahu jednorazového plnenia (ako je uvedené v aktuálnych rozhodnutiach NS SR sp.zn. zo 26.8.2019 a sp.zn. z 30.11.2020), a teda jeho premlčanie (náhrada jednorazová a vzniká tomu, kto bol vlastníkom zaťaženého pozemku ku dňu účinnosti zákona, t.j. 1.7.2009, pričom sa premlčuje v lehote 3 rokov), alebo opakujúceho sa plnenia vo výške obvyklého nájomného (ako je uvedené v skorších rozhodnutiach ÚS SR zo dňa 12.10.2016 a ). Po vrátení veci súd opätovne posúdil nárok žalobcu prihliadajúc na zásadu právnej istoty a dospel k záveru, že v preskúmavanom prípade sa žalobca domáha plnenia, ktoré je závislé od posúdenia hmotnoprávnej otázky, ktorá už bola ako predbežná riešená v konaniach na tunajšom súde, kedy bola žalobcovi priznaná opakujúca sa finančná náhrada za užívanie predmetných pozemkov ( č. k. -128 zo dňa 20.1.2020, právoplatnosť 27.2.2020, č. k. -100 zo dňa 30.1.2018 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. -117 zo dňa 23.4.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 23.1.2020 a č. k. -290 zo dňa 5.5.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 31.8.2017), preto súd žalobe vyhovel a žalobcovi priznal žalobou uplatnený nárok v celom rozsahu. Pri určení výšky náhrady súd vychádzal z doterajších rozhodnutí, kedy rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. -128 zo dňa 20.1.2020 bola podľa znaleckého posudku č. 37/2017 zo dňa 22.3.2017 stanovená výška nájmu za jeden rok 870 €. Vzhľadom na posúdenie nároku ako opakujúceho sa plnenia, nárok nie je premlčaný.

19. Žalobca žiadal úrok z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 5 % ročne od 28.11.2020 do zaplatenia, avšak nepreukázal doručenie výzvy na plnenie žalovanému pred podaním žaloby, preto za prvú výzvu na plnenie súd považoval doručenie žaloby žalovanému dňa 5.3.2021 a nasledujúcim dňom žalovaný mal plniť, teda je v omeškaní od 7.3.2021, preto súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania od 7.3.2021 a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu zamietol.

20. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s ust. a plne úspešnému žalobcovi (neúspech bol v príslušenstve nepatrný) priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo ním sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní aj spisová značka tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.