Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_8P-11-2012.pdf
PDF · 87.88 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/11/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Antóniou Salayovou v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa : F. R., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom : Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov : matka - S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XXXX/XX, Y. a otec - U. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom naposledy M. XXX/XX, Y., t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou pre toto konanie : B. R., bytom M. XXX/XX, Y. o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Výživné na maloletú F. R.Ö., nar. XX.X.XXXX, stanovené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda 4P/85/04-12 zo dňa 22.9.2004, súd z doterajších 66,39 € zvyšuje na 150 € mesačne počnúc dňom 20.1.2012.
Za obdobie od 20.1.2012 do 30.4.2012 otec má dlh na zročnom výživnom 280,50 €.
Otcovi maloletého dieťaťa na zaplatenie dlhu na zročnom výživnom v sume 280,50 € súd povoľuje mesačné splátky po 25 €, ktoré sú splatné spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého dieťaťa počnúc dňom právoplatnosti rozsudku tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťaťa sa návrhom zo dňa 20.01.2012 domáhala na tunajšom súde o zvýšenie výživného. Tvrdila, že od ostatnej úpravy výživného v roku 2004 podstatne vzrástli potreby maloletého dieťaťa a preto žiada o zvýšenie výživného na sumu 150,-€ od podania návrhu.
-2-
Opatrovníčka otca maloletého dieťaťa uviedla, že otec sa zdržiava na neznámom mieste. Nevie či pracuje alebo nie, ale vie, že výživné neplatí.
Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa navrhol návrhu matky maloletého dieťaťa ako dôvodnému vyhovieť.
Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím matky maloletého dieťaťa, kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa a opatrovníčky otca, oboznámením sa s obsahom listín predložených matkou ako aj zadovážených súdom a to rozsudkom tunajšieho súdu ( č.l. 3 ), trestným rozkazom ( č.l. 6 ), potvrdením o prídavkoch na dieťa ( č.l. 8 a č.l. 9 ), potvrdení o poberaní dávky hmotnej núdze ( č.l. 10 a č.l. 11 ), správy ÚPSVaR ( č.l. 23, č.l. 25 až 33, č.l. 35 až 37 ), správy sociálnej poisťovne ( č.l. 24 ), správy obce ( č.l. 49 ) a tiež pripojeného spisu tunajšieho súdu 4P/85/2004 a na základe takto vykonaného dokazovania bol ustálený nasledovný skutkový stav veci :
Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda 4P/85/04 - 12 zo dňa 22.09.2004 bolo manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozvedené. Maloleté dieťa na čas po rozvode bolo zverené do osobnej starostlivosti matky. Otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné na maloleté dieťa v sume 2.000,-Sk ( 66,39 €. ). V tom čase maloleté dieťa malo 4 mesiace. Matka bola s ním doma na materskej dovolenke. Poberala rodičovský príspevok. Iný príjem nemala. Bývala s maloletým dieťaťom u svojich rodičov. Otec bol nezamestnaný. Taktiež býval u svojich rodičov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.09.2004. Uvedené vyplýva z pripojeného rozsudku ( č.l.3 ) a tiež z pripojeného spisu tunajšieho súdu 4P/85/2004.
Toho času maloletá bude mať 8 rokov. Chodí do 1 ročníka základnej školy v mieste bydliska. Na obedy sa stravuje v školskej jedálni. Na stravné jej prispieva obec. Má bežné zdravotné problémy, až na to, že chodia k logopédovi. Matka na ňu poberá prídavky na dieťa ako to vyplýva z pripojeného potvrdenia ( č.l. 8 a 9 ).
Matka maloletého dieťaťa je nezamestnaná, evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie na ÚPSVaR . Poberá dávku hmotnej núdze 54,-€. Iný príjem nemá. Nemá inú vyživovaciu povinnosť. Je nemajetná. Býva aj s maloletým dieťaťom u svojich rodičov. Podľa svojich možností im prispieva do domácnosti mesačne sumou 20,-€. Pomáhajú jej rodičia. Uvedené vyplýva z jej vyjadrenia na pojednávaní. Na č.l. 10 a 11 sa nachádza potvrdenie o poberaní dávky hmotnej núdze matkou maloletého dieťaťa.
Otec maloletého dieťaťa je ženatý, ako vyplýva z vyjadrenia matky maloletého dieťaťa. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Nie je jej známe jeho zamestnanie ani jeho opatrovníčke. Z pripojeného trestného rozkazu tunajšieho súdu ( č.l. 6 ) vyplýva, že bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy.
Zo správy ÚPSVaR ( č.l. 23 a 25, č.l. 35 ) vyplýva, že matka maloletého dieťaťa je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Otec maloletého dieťaťa nebol ani nie je poberateľom dávky hmotnej núdze. Zo správy sociálnej poisťovne ( č.l. 24 ) vyplýva, že nie je ani poberateľom dávky v nezamestnanosti. Zo správy ÚPSVaR ( č.l. 36 ) vyplýva, že otec
-3-
maloletého dieťaťa sa prihlásil do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ale konanie bolo prerušené, lebo nepredložil požadované doklady.
Podľa ust. § 26 zák. o rodine ak sa zmenia pomery, môže súd aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práva a povinností.
Podľa ust. § 62 ods. 1/ zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ust. § 62 ods. 2/ zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 62 ods. 4/ veta prvá/ zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa ust. § 62 ods. 5/ zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 63 ods. 1/ zák. o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúci dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť doklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20- násobok sumy životného minima.
Podľa ust. § 75 ods. 1/ zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 78 ods. 1 veta prvá / zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa ust. § 78 ods. 3 / zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že návrh matky maloletého dieťaťa je dôvodný v celom rozsahu. Výživné bolo zatiaľ naposledy určené v roku 2004, teda pred skoro 8 rokmi. Vtedy mala maloletá len necelé 4 mesiace. Teraz bude mať 8 rokov. Zákonite už len uplynutím tak dlhého času, je dôvod na zmenu doteraz určenej výšky výživného, lebo potreby dieťaťa sú nesporne vyššie ako boli v čase, keď malo len 4 mesiace. Vtedy bola doma s matkou. Teraz chodí už do základnej školy. Aj toto je zásadná zmena pomerov s tým
-4-
spojené vyššie ale v plnej miere odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Ide o povinnú školskú dochádzku a výdavky s tým spojené sú vysoké. Toto všetko sú dôvody, pre ktoré je namieste zmena doteraz určenej výšky výživného, lebo ide o veľmi zásadnú zmenu pomerov na zvýšenie výživného na strane maloletého dieťaťa. Otec maloletej sa nepodieľa iným spôsobom na jej výžive. Nie je nezamestnaný a evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na ÚPSVaR. Nie je ani poberateľom dávky hmotnej núdze ani dávky v nezamestnanosti. Nepredložil žiadne doklady o svojich príjmoch a osobných a majetkových pomeroch. Z uvedeného potom je nutné vychádzať v tom smere, že sám sa zbavuje možnosti výhodnejšieho príjmu, aby sa mohol podieľať na výžive maloletého dieťaťa. V priemere je príjem v národnom hospodárstve okolo 700,-€ mesačne. Takýto príjem by mohol dosiahnuť. Z takého je možno vychádzať pri posúdení dôvodnosti návrhu matky maloletého dieťaťa. Pri takejto výške príjmu by bol schopný podieľať sa na výžive maloletej sumou 150 €, čo je čiastka primeraná možnostiam, ktoré by otec maloletého dieťaťa mohol mať. Preto súd návrhu matky maloletého dieťaťa vyhovel.
Počiatok zvýšenia stanovil dňom podania návrhu, teda dňom 20.01.2012 ako to žiadala matka, keďže je zrejmé, že vzhľadom na dlhý čas od ostatnej úpravy výživného je zrejmá zmena pomerov aj k tomuto dátumu. Pri zvýšení výživného zo sumy 66,39 € na sumu 150,-€ mesačne, zvýšenie predstavuje mesačne 83,61 €. Za obdobie od 20.01.2012 do 30.04.2012 otec nič naviac nad doteraz stanovené výživné nezaplatil. Preto má dlh na zročnom výživnom zo zvýšenia za 11 dní v mesiaci január 2012 ( od 20.01. do 31.01.2012 ) a 3 x 83,61 € ( od 01.02.do 30.04.2012 ), čo je suma 280,50 € ( 83,61 € : 31 dní x 11 dní + 3 x 833,61 € ). Vzhľadom na výšku dlhu súd otcovi povolil na úhradu dlhu splátky tak, aby dlh zaplatil v primeranej dobe a aby nebolo neprimerane znevýhodnené maloleté dieťa, ktoré je na výživu svojich rodičov odkázané.
Keďže ide o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu o trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. )
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).
-5-
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2/ O.s.p. ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1/ O.s.p. ), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.