Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/409/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Dany Wänkeovej, v právnej veci žalobcu: Ing. V. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXXX, T., právne zastúpený JUDr. Václavom Jaroščiakom, advokátom, so sídlom R., M. F. XX, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Vazovova 2, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR č. I/228/5091-26489/2011/991857-r zo dňa 04.03.2011, takto jednomyseľne

rozhodol:

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, Nová ul. 13, Banská Bystrica č. I/228/5091-26489/2011/991857-r zo dňa 04.03.2011, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Daňového úradu Čadca č. /KorK zo dňa 07.12.2010 z r u š u j e pri aplikácii a vec v r a c i a žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

O trovách konania súd rozhodne v samostatnom uznesení.

odôvodnenie:

Prvostupňovým rozhodnutím č. /KorK zo dňa 07.12.2010 Daňový úrad Čadca podľa v znení neskorších predpisov žiadosti daňového subjektu Ing. V. O. o vrátenie daňového preplatku na daň z príjmov fyzickej osoby za rok 2005 nevyhovel. V odôvodnení uviedol, že daňový subjekt si vyžiadal v dodatočnom daňovom priznaní na daň z príjmu fyzickej osoby za rok 2005 vyplatenie daňového bonusu na dieťa F. O. vo výške 165,97 €. Za toto zdaňovacie obdobie si v riadnom daňovom priznaní na dani z príjmu fyzickej osoby daňový bonus uplatnila matka. Daňový subjekt nepredložil dôkaz, ktorý by preukazoval zverenie maloletého F. do starostlivosti. Na výzvu správcu dane na doloženie takéhoto rozhodnutia daňový subjekt takýto nepredložil. Vzhľadom na dikciu preto správca dane rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Na odvolanie žalobcu vo veci rozhodovalo Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím č.: I/228/5091-26489/2011/991857-r zo dňa 04.03.2011. Tento napadnuté rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že daňový bonus si môže uplatnil daňovník len na dieťa, ktoré s ním žije v domácnosti a ktoré sa považuje podľa Zákona o dani z príjmov vyživované podľa Zákona o prídavku na dieťa, pričom nerozhoduje, či ide o dieťa vlastné, osvojené, prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného úradu alebo o dieťa druhého z manželov. Počet detí v rodine na tieto účely nie je obmedzený. Daňový bonus si môže uplatniť iba jeden z rodičov a to na všetky deti, a nie iba na niektoré, pričom prednosť na jeho uplatnenie má matka nezaopatreného dieťaťa. Daňový bonus si môže uplatniť aj otec dieťaťa, ale len ak s tým súhlasí matka. Predpokladom uplatnenia daňového bonusu je splnenie ďalšej podmienky a to dosiahnutie zdaniteľných príjmov v

zdaňovacom období vo výške ustanovenej zákonom. Pre predmetný prípad z uvedeného vyplýva, že daňový subjekt si mohol uplatniť daňový bonus za zdaňovacie obdobie roku 2005 na syna F. O. iba za predpokladu, keby preukázal, že v uvedenom zdaňovacom období žil so synom v domácnosti. Daňový subjekt túto podmienku nesplnil, správcovi dane nepreukázal, že žil so synom v domácnosti ani potom, čo bol správcom dane vyzvaný k predloženiu rozhodnutia o zverení syna do starostlivosti a v odpovedi uviedol, že také niečo neexistuje a preto to nemôže predložiť.

Druhostupňový správny orgán vychádzal z rozsudku KS v Žiline č.k. zo dňa 30.06.2010. Podľa žalovaného z tohto rozsudku vyplýva (strana 2), že všetky deti pochádzajúce z rozvedeného manželstva žalobcu s N. O., teda aj syn F., boli na čas po rozvode zverené do výchovy matky a že (strana 5 a 6 rozsudku) o maloletého F. sa do nadobudnutia jeho plnoletosti dňa 04.03.2007 starala matka, že maloletý F. býval s matkou v spoločnej domácnosti a že matka zabezpečovala všetky jeho potreby. Žalobca správcovi dane nepredložil žiadny dokument o tom, že syn F. mu bol zverený do starostlivosti, a teda žil s ním v domácnosti, nepredložil prípadný doklad o dohode s bývalou manželkou - matkou ich syna F., že on bude osobou, ktorá si uplatní daňový bonus na syna za rok 2005.

Voči uvedenému rozhodnutiu podal správnu žalobu žalobca. Táto žaloba však neobsahovala náležitosti v zmysle . Súčasne požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovenie obhajcu.

Súd uznesením č.k. -31 zo dňa 09.12.2011 ustanovil žalobcovi za zástupcu JUDr. Václava Jaroščiaka, advokáta.

Uznesením KS v Žiline č.k. -34 zo dňa 12. januára 2012 bol žalobca prostredníctvom jeho právneho zástupcu vyzvaný na odstránenie vád žaloby. Tieto boli odstránené v podaní zo dňa 26.01.2012. Ak žalobný dôvod žalobca uviedol, že pochybenie žalovaného vidí v tom, že správny orgán v daňovom konaní skutkový a právny stav nevyhodnotil úplne a správne a vo veci nevyužil všetky možnosti na zistenie skutkového stavu predovšetkým tým, že odvolací rozsudok KS Žilina č.k. zo dňa 30.06.2010, ktorý vzal do základu svojho rozhodnutia, vykladal buď účelovo na prospech prijatého rozhodnutia, alebo jeho obsah vyhodnotil nekvalifikovane. Napríklad z výroku tohto rozsudku vyplýva, že za obdobie od 01.11.2005 do 03.03.2007 bola odporkyňa povinná platiť výživné na syna F.. Povinnosť platiť výživné nemá ten, kto má dieťa zverené do starostlivosti. Na základe uvedeného žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k veci vyjadril podaním zo dňa 07.03.2012. Zotrval na skutkových zisteniach a právnom posúdení veci, ako to bolo uvedené v napadnutom rozhodnutí. Zdôraznil, že žalobca nepredložil dôkaz, ktorý by preukázal, že mu bol syn zverený do jeho starostlivosti. Preto mu nevznikol nárok na uplatnenie a vyplatenie daňového bonusu. V zmysle a je daňové konanie ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že daňové orgány nie sú povinné vyhľadávať dôkazné prostriedky na podporu tvrdení daňovníkov.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v medziach uvedených v riadnom žalobnom návrhu ( ) a po preskúmaní zistil, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové správne rozhodnutie, je potrebné zrušiť podľa z nasledujúcich dôvodov:

Z pripojeného spisu Okresného súdu Čadca sp.zn. vyplýva, že rozsudkom tohto okresného súdu č.k. -47 zo dňa 03.12.2003 bolo manželstvo Ing. V. O. a N. O., rod. C. rozvedené. Maloletá G., F. a O. O. boli zverení do výchovy odporkyne a navrhovateľ bol zaviazaný platiť výživné na všetky tri deti.

Uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. -118 zo dňa 07.12.2004 odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku o zverení maloletej G. do výchovy zrušil a konanie zastavil, výrok o výžive G. na čas po rozvode zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, výrok o výchove a výžive maloletých F.

a O. na čas po rozvode zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, výrok o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Rozsudkom OS Čadca č.k. -235 zo dňa 08.11.2007 bol maloletý O. zverený na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platením výživného na maloletého O.. Matka bola povinná platiť na výživu F. O. sumu 1 000,- Sk mesačne od 09.03.2004 do 03.03.2007. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že F. O. sa stal dňom 04.03.2007 plnoletým, preto rozhodovanie o jeho výchove sa stalo bezpredmetným.

Rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. -252 zo dňa 27. februára 2009 krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým maloletý O. bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky, potvrdil. Výroky, ktorými otec bol povinný platiť výživné na maloletého O., výrok, ktorým matku súd zaviazal k povinnosti platiť na výživu F. O., zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Rozsudkom Okresného súdu Čadca č.k. -323 zo dňa 19.11.2009 bol navrhovateľ V. O. povinný platiť výživné na maloletého O., ďalej bol povinný platiť výživné na G. O. od 09.03.2004 do 22.03.2004 a odporkyňa bola povinná platiť výživné na F. O. od 01.11.2005 do 03.03.2007.

Rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. -359 zo dňa 30. júna 2010 krajský súd rozsudok okresného súdu vo výrokoch o určení výživného na maloletého O., na G. O. a na F. O. potvrdil.

Zo správneho spisu bolo zistené, že žalobca podal daňové priznanie k dani z príjmu fyzickej osoby za rok 2005 a to dňa 01.10.2010, ku ktorému pripojil rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. zo dňa 30. júna 2010. Na to bol vyzvaný prvostupňovým správnym orgánom dňa 21.10.2010, aby preukázal pravdivosť údajov v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2005 (doložil rozhodnutia o zverení do starostlivosti F. O., nakoľko z doloženej prílohy k daňovému priznaniu nie je jasné, komu bol F. O. zverený do starostlivosti). V odpovedi na túto výzvu žalobca uviedol, že F. O. nebol nikomu zverený do výchovy a starostlivosti, čiže také niečo ani neexistuje. Pravda je taká, že od Vianoc 2003 exmanželka sa o F. absolútne nestarala, neživila ho ani korunou, brala na neho prídavky na deti, podľa jej výpovedí i daňový bonus.

Podľa stanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa v znení účinnom k 31.12.2005 daňovník, ktorý v zdaňovacom období mal zdaniteľné príjmy podľa aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy 123) alebo ktorý mal zdaniteľné príjmy podľa aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy 124) a vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa , môže si uplatniť daňový bonus v sume 5 400 Sk ročne na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom; 57) prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti 57) nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu. O sumu daňového bonusu sa znižuje daň.

Podľa § 33 ods. 4 cit. zákona ak dieťa (deti) uvedené v odseku 2 vyživujú v domácnosti 57) viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich. Pri použití ustanovenia odseku 5 môže uplatniť pomernú časť daňového bonusu po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov na všetky vyživované deti a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, daňový bonus na všetky vyživované deti sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.

Podľa § 33 ods. 5 cit. zákona daňovníkovi, ktorý vyživuje dieťa len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, možno znížiť daň alebo preddavky na daň z príjmov podľa § 5 len o sumu vo výške 1/12 daňového bonusu za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na jeho uplatnenie. Daňový bonus možno uplatniť už v kalendárnom mesiaci, v ktorom sa dieťa narodilo alebo v ktorom sa začína sústavná príprava dieťaťa na budúce povolanie, alebo v ktorom bolo osvojené alebo prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

Krajský súd má zato, že správne orgány nesprávne právne posúdili vec, keď žalobcovi nebola pomerná časť daňového bonusu na F. O. uznaná. V zmysle daňový bonus si môže uplatniť daňovník na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom. V zmysle cit. zákona ak dieťa vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich. Pri použití ustanovenia ods. 5, t.j. ak daňovník vyživuje dieťa len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, môže si uplatniť pomernú časť daňového bonusu počas zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov na všetky vyživované deti a pozostávajúcu časť druhý z daňovníkov. Krajský súd má zato, že ak dieťa vyživuje daňovník len časť kalendárneho roku a zároveň s ním žije v domácnosti a sú dodržané podmienky v , avšak len na niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, môže si tento daňovník uplatniť daňový bonus po tú časť zdaňovacieho obdobia, v ktorom boli splnené všetky uvedené podmienky, a to na všetky deti takto vyživované daňovníkom. Ak by teda akýmikoľvek dôkaznými prostriedkami ( v znení neskorších predpisov) bolo preukázané, že daňový subjekt vyživoval dieťa, ktoré žilo v spoločnej domácnosti s daňovníkom len po časť zdaňovacieho obdobia podľa druhej vety ods. 4 , a boli by splnené i ostatné podmienky v z..č , je oprávnený si uplatniť pomernú časť daňového bonusu.

V tomto ohľade bolo podstatné vyhodnotenie dôkazu, ktorý predložil žalobca a to rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. -359 zo dňa 30.06.2010. Podľa žalobcu tento rozsudok preukazuje, že aspoň časť roku 2005 sa o dieťa osobne staral žalobca a nie je jeho matka, pretože táto bola zaviazaná platením výživného od 01.11.2005. Naopak, správca dane i odvolací správny orgán posúdili tento rozsudok ako dôkaz, ktorý nepreukazuje skutočnosť, že žalobca F. O. vyživoval a žil s ním v spoločnej domácnosti aspoň časť zdaňovacieho obdobia, t.j. že neboli splnené podmienky uvedené v § 33 ods. 1 zák.č. 599/1993 Z.z. ani v časti zdaňovacieho obdobia, t.j. nie je možné použiť druhú vetu §33 ods. 4 cit. zákona.

Krajský súd v Žiline opätovne posúdil tento dôkaz s tým, že si pripojil celý súdny spis sp.zn. , pričom zistil chronológiu jednotlivých vydaných rozhodnutí tak, ako je uvedená v odôvodnení vyššie. Z výroku prvostupňového rozsudku je zrejmé, že matka F. bola povinná platiť výživné na F. od 01.11.2005 až do jeho plnoletosti, t.j. čo sa týka roku 2005 (posudzované daňové obdobie) v mesiacoch november a december 2005. Podľa názoru súdu nie je nevyhnutne potrebné, aby bolo vydané rozhodnutie súdu, v ktorom by explicitne určil výchovné prostredie pre dieťa ako dôkaz, ktorý by výlučne mohol preukázať, s kým žilo dieťa v spoločnej domácnosti. Ak z iných dôkazov je možné vyhodnotiť, ktorý z rodičov sa o dieťa osobne stará, je potrebné vychádzať práve z týchto dôkazov. Podľa názoru súdu takýmto dôkazom je rozhodnutie súdu o určení výživného pre jedného z rodičov, čo preukazuje tú skutočnosť, že druhý z rodičov sa o dieťa osobne stará. Ak teda bolo preukázané výrokom rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. -323, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. -359, že od 01.11.2005 je povinná platiť výživné na F. O. jeho matka, je nepochybné, že od tohto dátumu sa dieťa nachádzalo v osobnej starostlivosti jeho otca, t.j. žalobcu, z čoho logicky vyplýva, že s ním žilo i v spoločnej domácnosti.. Boli teda splnené tieto podmienky na uplatnenie si daňového bonusu, a to na jeho pomernú časť za obdobie od 01.11.2005 do 31.12.2005, a to podľa druhá veta . Nie je možné použiť tretiu vetu ods. 4 a vyžadovať dohodu o uplatnení daňového bonusu medzi rodičmi, ako to vyžadoval prvostupňový správny orgán i žalovaný, pretože nebola splnená tá podmienka, že podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov. Bolo totiž preukázané, že za tieto dva mesiace matka F. O. nesplnila tieto podmienky, keďže dieťa nevyživovala - inak by jej výživné nebolo určené rozsudkom súdu.

Súd tiež poukazuje na , podľa ktorého výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého. Z uvedeného vyplýva, že i pre daňové orgány je záväzný výrok rozsudku OS Čadca č.k. -323 zo dňa 19.11.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. -359 zo dňa 30.06.2010, ktorý je právoplatný vo výrokoch o výživnom odo dňa 03.09.2010, že matka F. O. je povinná platiť výživné na F. od 01.11.2005. Je potrebné vychádzať z výroku tohto rozsudku a nie posudzovať tento dôkaz vo svetle rôznych výkladov odôvodnenia tohto rozsudku, ktoré podávali rôzne subjekty.

Ak má žalobca zato, že mu patrí daňový bonus za väčšiu časť roka 2005, ako sú mesiaca november a december alebo za celý rok 2005, musí túto skutočnosť náležite preukázať v zmysle v znení neskorších predpisov, pričom však z doposiaľ predložených dôkazov zo strany žalobcu skutočnosť, že vyživoval maloletého F. za iné obdobie ako mesiace november a december 2005, nevyplýva.

Z uvedených dôvodov, vzhľadom na to, že právny názor na uplatnenie si pomernej časti daňového bonusu zo strany žalobcu, zo strany správnych orgánov bol rozdielny od právneho názoru súdu, súd zrušil rozhodnutie bývalého Daňového riaditeľstva SR ako aj prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Liptovský Mikuláš podľa z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie..

O náhrade trov konania bude v zmysle rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník konania dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník konania nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy (ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2), ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.