Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/93/2023

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej v spore žalobcu: Ing.arch. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt B. XX/X, XXX XX C. D., proti žalovanému: ZOLO s.r.o., Hrachová 3093, 821 05 Bratislava- Ružinov, IČO: 36 351 199, právne zastúpenému: JUDr. Vincent Danihel, PhD., advokát, so sídlom Mamateyova 30, 851 03 Bratislava, o zaplatenie 45.000,- eur s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. -359 zo dňa 17.04.2023, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. -359 zo dňa 17.04.2023 p o t v r d z u j e .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava II ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. rozhodol, že žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške trov bude rozhodnuté v samostatnom rozhodnutí. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia , , , a (ďalej len „“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia dlžnej sumy s príslušenstvom, pričom podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 04.11.2022 vzal žalobu v celom rozsahu späť, čo odôvodnil tým, že nemá prostriedky na uhrádzanie ďalších trov. Žalobca uviedol, že má nízky príjem (1.000,- eur mesačne) a poukázal na svoju nepriaznivú sociálnu situáciu, kedy na jeho majetok bol vyhlásený konkurz, jeho dom bol vydražený a v dôsledku toho platí v novom ubytovaní mesačne nájomné 600,- eur. Nakoľko žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil, súd prvej inštancie konanie zastavil. Vo vzťahu k trovám konania súd prvej inštancie uviedol, že žalobca zavinil zastavenie konania tým, že zobral žalobu späť. Tvrdenú nepriaznivú sociálnu situáciu žalobca preukazoval tým, že na jeho majetok bol v roku 2017 vyhlásený konkurz a že je mesačne povinný platiť nájomné v náhradnom ubytovaní vo výške 600,- eur mesačne, pričom jeho čistý mesačný príjem je vo výške 1.033,14 eur. Súd prvej inštancie tieto tvrdenia nepovažoval za dôvod hodný osobitného zreteľa umožňujúci nepriznať žalovanému nárok na náhradu trov konania od žalobcu. Žalobca sám svojím správaním zavinil zastavenie konania (tým, že vzal žalobu späť), ako aj spôsobil predlžovanie sporu viacerými žiadosťami o odročenie pojednávania, či neuhradením svedočného v súdom určenej lehote. Na majetok žalobcu bol síce vyhlásený konkurz, avšak žalobca má stále pravidelný čistý mesačný príjem nad 1.000,- eur, pričom žije s manželkou v prenajatom byte za mesačný nájom 600,- eur. Keďže v byte nežije sám, mesačný nájom môže platiť spoločne s manželkou. Okrem toho vo svojom podaní zo dňa 03.11.2022 žalobca uviedol, že ako dôkaz svojej nepriaznivej situácie prikladá aj doklady o účtoch. Tieto však do spisu nezaložil, a to ani po výzve súdu prvej inštancie realizovanej prostredníctvom uznesenia

zo dňa 15.03.2023. Súd prvej inštancie tak nemal preukázané, že na bankových účtoch žalobcu sa nenachádza dostatok finančných prostriedkov na úhradu trov konania protistrany. Keďže žalobca zavinil zastavenie konania, žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania od žalobcu.

3. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov, že ho pokladal za nespravodlivé a odporujúce dobrým mravom. Tvrdil, že pojednávanie sa nekonalo z dôvodov obštrukcií na strane žalovaného. Na preukázanie skutkového stavu a zlej finančnej situácie doložil do spisu dôkazy ako výpis z obchodného vestníka o prebiehajúcom konkurze, potvrdenie mzdy, nájomná zmluva, v dôsledku čoho žiadal, aby súd nepriznal trovy konania protistrane, ktorá ho poškodila samotným nezaplatením dlhu a marením jeho zaplatenia. Pokladal to minimálne za nemorálne zneužitie jeho hmotnej núdze. Zároveň požiadal o vrátenie súdneho poplatku. Žalobca ďalej uviedol, že bol pripravený o 45.000,- eur s príslušenstvom, o súdny poplatok a teraz je nútený k náhrade trov, čo pokladá za nemorálne a preto berie svoj návrh o vzatie žaloby späť. Ako doklad o finančnej situácii priložil žalobca čestné prehlásenie a znova žiada o nepriznanie trov konania protistrane, ktorá ho poškodila samotným nezaplatením dlhu a marením jeho splatenia, čo pokladá za zneužitie jeho hmotnej núdze zo strany žalovaného. Zároveň znova žiada o vrátenie súdneho poplatku, ak nebude obnovené konanie. V priloženom čestnom prehlásení žalobca prehlásil, že nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a s manželkou má podielové vlastníctvo na základe dohody zo dňa 25.06.2006, pričom manželka je vlastníčkou 9/10 každého jeho príjmu (majetku), resp. žalobca je jej dlžníkom. Príjem žalobcu je taký, že mu nevystačuje na krytie základných životných potrieb už teraz.

4. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu a uviedol, že žiada súd o preverenie, či bolo odvolanie podané v zákonnej lehote, ktorú skutočnosť žalovaný z opatrnosti namieta. V prípade, ak bolo odvolanie podané v zákonnej lehote, žalovaný k podanému odvolaniu uvádza, že žalobca nereagoval na uznesenie súdu prvej inštancie č. k. -353 zo dňa 15.03.2023, aby v lehote 10 dní doplnil neúplné podanie označené ako „späťvzatie návrhu na vydanie platobného rozkazu“, ktoré bolo súdu doručené dňa 08.11.2022, a to najmä o dôkazy – doklady o účtoch, na ktoré sa v tomto podaní odvoláva a ktoré nezaložil do spisu. Žalobca teda svoje podanie označené ako „späťvzatie návrhu na vydanie platobného rozkazu“, s ohľadom na preukazovanie svojej finančnej situácie nedoplnil, resp. svoje skutočné finančné a majetkové pomery nepreukázal. Čestné prehlásenie žalobcu datované 24.05.2023 je podané po márnom uplynutí lehoty poskytnutej žalobcovi uznesením súdu prvej inštancie, ale v neposlednom rade z neho vyplývajú iba tvrdenia žalobcu, bez akýchkoľvek dôkazov a podkladov. Skutočnosť, že pravdepodobne dohodou zo dňa 25.06.2006 sa žalobca „zbavil/prepísal 9/10 každého jeho príjmu (majetku)“ v prospech manželky, resp. je dlžníkom svojej manželky, a to údajne na základe akejsi dohody, ktorá ani len nebola predložená, nemôže a ani nezbavuje žalobcu ako procesnú stranu svojej procesnej zodpovednosti. Táto skutočnosť prípadne však môže byť preverovaná aj v inom konaní. Žalobca v spore nevystupoval ako spotrebiteľ. Žalobca mal možnosť preukazovať dôvodnosť a výšku žalobou uplatneného nároku, ktorý tvrdil, že mu prináleží. Žalovaný dostatočným a účinným spôsobom poprel tvrdenia žalobcu ohľadom dôvodnosti žaloby. Žalobca, následne, po vlastnom uvážení, vzal žalobu v celom rozsahu späť. Žalovaný s podaným odvolaním nesúhlasí a považuje ho v celom rozsahu za nedôvodné, podané iba v snahe žalobcu zbaviť sa svojej procesnej zodpovednosti a povinnosti náhrady trov, ktoré sám zavinil, resp. trov ktoré by bez konania žalobcu neboli vznikli, alebo prinajmenšom o oddialenie tejto povinnosti, čo považuje žalovaný za nemorálne. K zavineniu vzniku trov konania došlo jednak procesným postupom žalobcu, kedy podal nedôvodnú žalobu, následne sa konania pred súdom osobne ani nezúčastňoval, striedal právnych zástupcov a ním navrhnutých svedkov ani na výsluch pred súdom nezabezpečil, ani neuhradil príslušné svedočné. Nie je pravdou, že by žalovaný mal spôsobovať obštrukcie, je to práve žalobca, resp. jeho nenáležité konanie, kedy napr. došlo o. i. aj k vzniku tzv. separátnych trov konania, keď právny zástupca žalovaného sa riadne a včas dostavil na nariadené pojednávanie, avšak toto bolo napokon odročené bez prejednania veci z dôvodu, že žalobca ani nezabezpečil účasť ním navrhnutých svedkov, ani neuhradil príslušné svedočné (viď aj zápisnica z 15.11.2021). Súvisiace trovy konania, kedy došlo k vzniku trov konania v dôsledku zmarenia nariadeného úkonu ústneho pojednávania 15.11.2021 zo strany žalobcu, by bez zavinenia žalobcu taktiež neboli vznikli. Žalovaný trvá na všetkých svojich podaniach a vyjadreniach v priebehu tohto konania. Žalovaný v konaní navrhoval žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov voči protistrane. Keď žalobca, zrejme po náležitom vlastnom uvážení, svojím dispozičným úkonom vzal ním podanú žalobu v celom rozsahu späť, zavinil tak svojím procesným konaním trovy konania. Žalovaný má za to, že každá strana konania, resp. aj žalobca má niesť svoju zodpovednosť za svoje procesné

konanie a zavinenie trov konania. Nemožno od žalovaného spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal sám, keď žalovaný tieto trovy konania nezavinil. Napokon súd prvej inštancie zákonne a správne rozhodol, keď priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému v plnom rozsahu. Žalovaný preto navrhuje, aby odvolací súd s poukazom na rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu a zároveň priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 18.08.2023 a uviedol, že žalovaný manipulačne uvádza, že sa žalobca nezúčastňoval konania. Nie je to pravdou a žalobca bol na konaní osobne, ale žalovaný s nezúčastnil ani raz a robil obštrukcie. Je dokázané, že žalovaný vedome neplnil svoj záväzok. A žalobca má za to, že došlo k protiprávnemu konaniu, preto žiada, aby súd odmietol účelovú a nepravdivú argumentáciu žalovaného. Žalobca k svojmu vyjadreniu priložil prehľad o spoločnosti žalovaného, ktorý je zverejnený na webovej stránke Finstat, výpis z Obchodného registra SR na spoločnosť žalovaného a zoznam dlžníkov (SP, VšZP a Dane), z ktorých podľa žalobcu vyplýva, že došlo k účelovému prepisu spoločnosti žalovaného a dokazuje to špekulácie prepisov a konateľov. Žalovaný má vedenú exekúciu, má na platenie advokáta, ale nie na platenie dlhov. Žalobca trvá na svojom pôvodnom stanovisku a žiada o vrátenie súdneho poplatku a keďže žalovaný poškodil žalobcu, žalobca žiada, aby súd zamietol akékoľvek požiadavky žalovaného.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a 380 ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.

7. Z obsahu predmetného spisu odvolací súd vo vzťahu k odvolaním dotknutému uzneseniu zistil, že súd prvej inštancie viedol konanie pod sp. zn. , v ktorom si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie istiny 45.000,- eur s príslušenstvom. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 04.11.2022 žalobca zobral späť žalobu z dôvodu, že nemá na uhrádzanie ďalších trov a je v nepriaznivej sociálnej situácii. Súd prvej inštancie konanie zastavil uznesením č. k. -304 zo dňa 07.11.2022, ktoré odvolaním napadol žalobca. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací napadnuté uznesenie o zastavení konania zrušil uznesením č. k. -344 zo dňa 26.01.2023 pre nesprávny procesný postup spočívajúci v predčasnom rozhodnutí o späťvzatí žaloby, ako i predčasnom rozhodnutí o trovách konania, resp. predčasného vyhodnotenia nesplnenia podmienok na aplikáciu ustanovenia . Súd prvej inštancie následne uznesením č. k. -353 zo dňa 15.03.2023 vyzval žalobcu, aby doplnil neúplné podanie označené ako „späťvzatie návrhu na vydanie platobného rozkazu“, ktoré bolo súdu doručené dňa 08.11.2022, a to najmä o dôkazy - doklady o účtoch, na ktoré sa v tomto podaní odvoláva a ktoré nezaložil do spisu. Žalobca požadované doklady nepredložil a súd prvej inštancie následne napadnutým uznesením č. k. -359 zo dňa 17.04.2023 zastavil konanie na základe späťvzatia žaloby a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania, keď dospel k záveru, že žalobca jednak zavinil zastavenie konania tým, že vzal žalobu späť a zároveň súd prvej inštancie nezistil dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému. K späťvzatiu žaloby došlo po otvorení pojednávania a žalovaný so späťvzatím žaloby a so zastavením konania súhlasil.

8. Podľa žalobca môže vziať žalobu späť.

9. Podľa , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

10. Podľa súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

11. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 12. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

13. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

14. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, a to predovšetkým s odvolaním dotknutým uznesením súdu prvej inštancie, s odvolaním žalobcu a s vyjadrením žalovaného k odvolaniu, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí riadne a presvedčivo vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami uvádzanými žalobcom v podaní, ktorým zobral svoju žalobu späť a vec správne skutkovo i právne vyhodnotil na základe stavu existujúceho v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

16. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v danom prípade súd prvej inštancie nemal inú možnosť ako zastaviť konanie, keďže žalobca zobral späť žalobu v celom jej rozsahu. Späťvzatie žaloby je procesný úkon žalobcu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojej žaloby nemá ďalej záujem. Účinky späťvzatia žaloby nastávajú okamihom, keď sa dostane do dispozície adresáta, t.j. súdu. Ak sa tak stane, nie je možné späťvzatie žaloby ďalším úkonom vziať späť. Vnútorný rozpor medzi tým, čo žalobca zamýšľal a čo skutočne navonok prejavil, nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle procesné právo spája. Nie je preto možné vyhovieť ani odvolaniu žalobcu, v ktorom žalobca vzal späťvzatie žaloby späť. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení konania je preto správne. Odvolací súd sa ďalej nestotožňuje s odvolacou námietkou žalobcu, že je nútený k náhrade trov konania a že prišiel o súdny poplatok. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie súdu prvej inštancie, z obsahu ktorého je jednoznačné, že v otázke náhrady trov konania sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou procesného zavinenia zastavenia konania. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. V danom prípade pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie a správne určil mieru zavinenia na zastavení konania, keďže žalobca uviedol, že žalobu zobral späť z dôvodu svojej nepriaznivej finančnej situácie, t.j. späťvzatie žaloby nebolo reakciou na správanie sa žalovaného, v dôsledku čoho je procesná zodpovednosť za zastavenie konania na strane žalobcu. S ohľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie správne ustálil záver o procesnom zavinení zastavenia konania žalobcom. Napokon správne neboli zistené ani skutočnosti svedčiace pre prípadný postup podľa , podľa ktorého by bolo možné výnimočne nepriznať náhradu trov konania, ak by existovali dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalobca poukazoval na svoju nepriaznivú sociálnu situáciu, nízky mesačný príjem, vyhlásený konkurz na jeho majetok Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. , výšku mesačného nájomného (600,- eur), čo podľa žalobcu možno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa. Žalobca však svoje tvrdenia o nepriaznivej sociálnej situácii žiadnym spôsobom nepreukázal. Predloženie čestného prehlásenia v rámci podaného odvolania, v ktorom navyše žalobca sám o sebe prehlasuje, že je nemajetný a jeho príjem nepostačuje na jeho životné potreby, nie je dôkazom, na základe ktorého by boli objektívnym spôsobom preukázané tvrdenia žalobcu o jeho situácii. Žiadne iné doklady preukazujúce ekonomickú a sociálnu situáciu žalobcu neboli v konaní predložené, a to aj napriek tomu, že na predloženie týchto dokladov bol žalobca vyzvaný uznesením súdu prvej inštancie č. k. -353 zo dňa 15.03.2023. Súd prvej inštancie preto správne konštatoval, že nie je daný dôvod hodný osobitného zreteľa na to, aby nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania od žalobcu. Rovnako súd prvej inštancie poukázal aj na to, že žalobca má stále čistý mesačný príjem nad 1.000,- eur a v prenajatom byte žije spoločne s manželkou, s ktorou môžu mesačné nájomné uhrádzať spoločne. V neposlednom rade žalobca nepreukázal ani svoje ďalšie tvrdenie, že na svojich bankových účtoch nemá dostatok finančných prostriedkov. Pokiaľ ide o vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného, je potrebné uviesť, že tento bol vyhlásený už v decembri 2017 Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. , t.j. takmer dva roky pred podaním žaloby v prejednávanej veci, pričom pohľadávka uplatnená v tomto konaní mala vzniknúť až po vyhlásení konkurzu (marec 2019). Odvolací súd ďalej uvádza, že predmetné konkurzné konanie je návrhovým konaním, teda k vyhláseniu konkurzu mohlo dôjsť iba na základe návrhu samotného žalobcu a teda žalobca si bol vedomý svojich dlhov ako aj následkov s tým spojených, t.j. že jeho majetok bude použitý

na úhradu jeho dlhov. Tvrdenie žalobcu, že v dôsledku vyhlásenia konkurzu bol vydražený jeho dom a z toho dôvodu bol povinný zohnať si náhradné nájomné ubytovanie, samo o sebe nepredstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa umožňujúci aplikáciu . Odvolací súd z údajov dostupných v Registri úpadcov a v Obchodnom vestníku zistil, že v rámci uvedeného konkurzného konania bola realizovaná dražba nehnuteľnosti žalobcu, no zároveň je z tohto registra, resp. z Obchodného vestníka zrejmá aj tá skutočnosť, že v konkurznom konaní si prihlásili veritelia pohľadávky v celkovej výške 160.578,40 eur a predmetná nehnuteľnosť bola vydražená za sumu 257.500,- eur. Ohľadne výšky nájomného a jeho platenia žalobca nepredložil žiadne dôkazy a ostalo opäť len v rovine tvrdenia. V tejto súvislosti súd prvej inštancie zároveň správne poukázal na stály príjem žalobcu a tiež na možnosť podieľať sa na nákladoch za nájomné spoločne s manželkou, s ktorou žalobca v prenajatom byte žije. Vzhľadom na uvedené, keď k zastaveniu konania došlo procesným zavinením žalobcu a za situácie, že neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožňovali rozhodnúť s ohľadom na , súd prvej inštancie správne rozhodol aj o trovách konania vo vzťahu k žalovanému, na ktorých náhradu zaviazal žalobcu v plnom rozsahu. Odvolacie námietky žalobcu o nespravodlivosti a nemorálnosti odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné, keď záver súdu prvej inštancie vychádza zo zákonných ustanovení a súd prvej inštancie nemohol rozhodovať na základe nepreukázaných tvrdení žalobcu. Záverom odvolací súd k požiadavke žalovaného overiť, či odvolanie žalobcu bolo podané včas uvádza, že napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 10.05.2023 a odvolanie bolo žalobcom podané na poštovú prepravu dňa 25.05.2023, čo je zrejmé z podacej pečiatky príslušnej pobočky Slovenskej pošty, a.s.. Vzhľadom na uvedené bolo odvolanie žalobcu podané v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote.

17. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ako vo výroku vecne správne potvrdil.

18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a s tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže žalovaný bol v predmetnom odvolacom konaní plne úspešný.

19. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (, veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných a má za následok odmietnutie dovolania (, ).