Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_BB-72S-8-2021.pdf
PDF · 177.59 KB
Case nature
Area
Subarea
BB-72S/8/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michaely Kútikovej a JUDr. Lukáša Kolibába v právnej veci žalobcu: MRO, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 25, 977 01 Brezno, IČO: 36 046 779, v zast.: Advokátska kancelária NOVÁK s.r.o., so sídlom Ladislava Hudeca 15326/2A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 53 556 798 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 101910242/2020, č. 101910570/2020, č. 101911280/2020, č. 101911145/2020, č. 101910775/2020, č. 101910683/2020, č. 101910104/2020 a č. 101910380/2020, všetky zo dňa 4. decembra 2020 takto
rozhodol:
I. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 101910242/2020 zo dňa 4. decembra 2020 z a m i e t a. II. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 101910570/2020 zo dňa 4. decembra 2020 z a m i e t a. III. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 101911280/2020 zo dňa 4. decembra 2020 z a m i e t a. IV. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 101911145/2020 zo dňa 4. decembra 2020 z a m i e t a. V. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 101910775/2020 zo dňa 4. decembra 2020 z a m i e t a. VI. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 101910683/2020 zo dňa 4. decembra 2020 z a m i e t a. VII. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 101910104/2020 zo dňa 4. decembra 2020 z a m i e t a. VIII. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 101910380/2020 zo dňa 4. decembra 2020 z a m i e t a. IX. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Daňový úrad Banská Bystrica ako správca dane (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie január až júl a september až december 2016. Daňová kontrola bola začatá dňa 11. septembra 2017 na základe Oznámenia o daňovej kontrole zo 7. augusta 2017 a bola ukončená doručením Protokolu z daňovej kontroly č. 101559011/2018 zo dňa 13. augusta 2018 (ďalej len „Protokol“) spolu s Výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole žalobcovi dňa 17. augusta 2018. Žalobca sa k Protokolu písomne vyjadril podaním zo dňa 5. septembra 2018, v ktorom namietal zistenia a závery správcu dane a poukázal na neochotu správcu dane verifikovať obsah potvrdení spoločností ALFAFIN, s.r.o. a LEGA TRADE, s.r.o. vypočutím A. B. a C. D. E.. Pripomienky k Protokolu a zistenia správcu dane vo vyrubovacom konaní boli so žalobcom
prerokované na ústnom pojednávaní dňa 24. októbra 2018, o čom bol spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102114078/2018, ku ktorej sa žalobca písomne vyjadril podaním z 5. novembra 2018. Dňa 23. novembra 2018 bola na ústnom pojednávaní spísaná posledná zápisnica vo vyrubovacom konaní č. 102328628/2018, ktorej predmetom bolo prerokovanie pripomienok žalobcu k dôkazom vykonaným v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania a ich vyhodnoteniu, čím považoval správca dane dokazovanie v rámci vyrubovacieho konania za ukončené. Správca dane následne vyrubil žalobcovi rozdiel dane, nepriznal nadmerný odpočet a vyrubil daň v jednotlivých zdaňovacích obdobiach apríl, máj, jún, júl, september, október, november a december 2016 nasledovne:
- Rozhodnutím č. 102498946/2018 zo dňa 6. decembra 2018 správca dane žalobcovi určil rozdiel v sume 3 033,09 EUR na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2016, nadmerný odpočet nepriznal v sume 2 936,07 EUR a žalobcovi vyrubil daň v sume 97,02 EUR (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane - apríl 2016“)
- Rozhodnutím č. 102499200/2018 zo dňa 6. decembra 2018 správca dane žalobcovi určil rozdiel v sume 3 084,84 EUR na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2016, nadmerný odpočet nepriznal v sume 2 663,71 EUR a žalobcovi vyrubil daň v sume 421,13 EUR (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane - máj 2016“)
- Rozhodnutím č. 102499418/2018 zo dňa 6. decembra 2018 správca dane žalobcovi určil rozdiel v sume 2 489,11 EUR na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2016, nadmerný odpočet nepriznal v sume 2 360,20 EUR a žalobcovi vyrubil daň v sume 128,91 EUR (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane - jún 2016“)
- Rozhodnutím č. 102499609/2018 zo dňa 6. decembra 2018 správca dane žalobcovi určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu DPH vo výške 1 275,09 EUR za zdaňovacie obdobie júl 2016, keď ním uplatnený nadmerný odpočet DPH znížil zo sumy 1 407,44 EUR na sumu 132,35 EUR (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane - júl 2016“)
- Rozhodnutím č. 102499838/2018 zo dňa 6. decembra 2018 správca dane žalobcovi určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie september 2016, vo výške 3 089,57 EUR keď ním uplatnený nadmerný odpočet znížil zo sumy 7 405,12 EUR na sumu 4 315,55 EUR (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane - september 2016“)
- Rozhodnutím č. 102500318/2018 zo dňa 6. decembra 2018 správca dane žalobcovi určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie október 2016 vo výške 2 885,60 EUR, keď ním uplatnený nadmerný odpočet znížil zo sumy 6 614,- EUR na sumu 3 728,40 EUR (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane - október 2016“)
- Rozhodnutím č. 102500622/2018 zo dňa 6. decembra 2018 správca dane žalobcovi určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie november 2016 vo výške 2 592,50 EUR, keď ním uplatnený nadmerný odpočet znížil zo sumy 4 814,69 EUR na sumu 2 222,19 EUR (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane - november 2016“)
- Rozhodnutím č. 102500907/2018 zo dňa 6. decembra 2018 správca dane určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie december 2016 vo výške 2 947,34 EUR, keď ním uplatnený nadmerný odpočet znížil zo sumy 12 492,36 EUR na sumu 9 545,02 EUR (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane - december 2016“).
2. V označených rozhodnutiach (ďalej len „prvostupňové rozhodnutia“ alebo „rozhodnutia správcu dane“), ktoré boli s výnimkou čiastkových skutkových odlišností týkajúcich sa konkrétnych dodávok v jednotlivých zdaňovacích obdobiach zhodné, správca dane poukázal na priebeh daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, popísal úkony, ktoré počas daňovej kontroly vykonal a ktorými preveroval oprávnenosť žalobcom uplatneného odpočítania dane v dotknutých zdaňovacích obdobiach v zmysle § 49 až 51 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2204 Z.z.“ alebo „zákon o DPH“) z dodávateľských faktúr od deklarovaného dodávateľa LEGA TRADE, s.r.o., Nad plážou 37, Banská Bystrica, IČO: 36 65 57 67.
3. Predmetom fakturácie zo strany označeného dodávateľa bolo sprostredkovanie dodania tovaru žalobcovi spoločnosťou ALFAFIN, s.r.o., Ventúrska 10, Bratislava, IČO: 35 787 571, a to kovového šrotu rôznych kategórií, ktorého producentom bola TATRAVAGÓNKA a.s., Štefánikova 887/53, Poprad.
Správca dane sa zaoberal dokladmi, ktoré žalobca predložil v priebehu daňovej kontroly na preukázanie oprávnenosti uplatnených odpočtov DPH v jednotlivých zdaňovacích obdobiach, a to dodávateľskými faktúrami od ALFAFIN, s.r.o. za dodanie kovového odpadu, dodávateľskými faktúrami od LEGA TRADE, s.r.o. za sprostredkovanie dodania tovaru, sumárnymi listami a vážnymi lístkami od TATRAVAGÓNKA, a.s., Zmluvou o sprostredkovaní uzavretou dňa 31. marca 2016 medzi sprostredkovateľom LEGA TRADE, s.r.o. a záujemcom MRO, s.r.o. (žalobcom), Rámcovou kúpnou zmluvou uzavretou dňa 31. marca 2016 medzi predávajúcim ALFAFIN, s.r.o. a kupujúcim MRO, s.r.o. (žalobcom), Potvrdeniami o obchodnej spolupráci zo dňa 11. mája 2017 medzi ALFAFIN, s.r.o. a žalobcom a medzi LEGA TRADE, s.r.o. a žalobcom, prostredníctvom dožiadaného správcu dane vykonal miestne zisťovanie v ALFAFIN, s.r.o. aj v LEGA TRADE, s.r.o., vypočul konateľa žalobcu F. G., a to aj ako svedka - fyzickú osobu podnikateľa, svedka A. B. (konateľa LEGA TRADE, s.r.o.) a nazrel do časti spisu z daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie august 2016 vykonávanej u žalobcu. Preverovaním skutočností deklarovaných v jednotlivých dôkazoch, ktoré vyhodnotil jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach správca dane zistil, že žalobca nepreukázal, že reálne došlo k dodaniu služby sprostredkovania deklarovaným dodávateľom LEGA TRADE, s.r.o., a teda nepreukázal právo na odpočet DPH z preverovaných dodávateľských faktúr. Uviedol, že samotné dodávateľské faktúry, ani Sprostredkovateľská zmluva z 31. marca 2016 nepreukazujú, že k sprostredkovaniu dodania tovaru od ALFAFIN, s.r.o. pre žalobcu skutočne došlo. Žalobca nepredložil žiadne iné dôkazy, ktoré by preukazovali objem dodaného tovaru na základe sprostredkovateľskej činnosti LEGA TRADE, s.r.o., ani skutočnosť, že bez sprostredkovateľskej činnosti LEGA TRADE, s.r.o. by žalobca nezrealizoval obchody s tretími osobami priamo. Správca dane uzavrel, že uplatnením nadmerného odpočtu DPH z faktúr prijatých od LEGA TRADE, s.r.o. v preverovaných zdaňovacích obdobiach za sprostredkovanie dodania tovaru žalobca porušil § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, pretože nedoložil relevantné dôkazy na preukázanie reálneho dodania služby sprostredkovania deklarovanej na preverovaných faktúrach a ani správca dane preverovaním poskytnutia fakturovaného plnenia nezískal dôkazy preukazujúce nárok žalobcu na odpočet DPH. Žalobca nepreukázal, že fakturované plnenie (dodanie služby sprostredkovania) mu bolo skutočne poskytnuté.
4. Daňovou kontrolou bolo zistené, že:
- v zdaňovacom období apríl 2016 si žalobca odpočítal daň z dodávateľskej faktúry od deklarovaného dodávateľa LEGA TRADE, s.r.o. č. 16017 vo výške 3 033,09 EUR. Predmetom fakturácie bolo sprostredkovanie dodania tovaru 04/16 opísaného v bodoch 1 až 5 vystavenej faktúry
- v zdaňovacom období máj 2016 si žalobca odpočítal daň z dodávateľskej faktúry od deklarovaného dodávateľa LEGA TRADE, s.r.o. vo výške 3 084,84 EUR za sprostredkovanie dodania tovaru 05/16, ktorý bol popísaný v bodoch 1 až 5 tejto faktúry
- v zdaňovacom období jún 2016 si žalobca odpočítal daň z dodávateľskej faktúry od deklarovaného dodávateľa LEGA TRADE, s.r.o. č. 16025 vo výške 2 489,11 EUR za sprostredkovanie dodania tovaru 06/16 podľa popisu uvedeného v bodoch 1 až 5 tejto faktúry
- v zdaňovacom období júl 2016 si žalobca odpočítal daň z dodávateľskej faktúry od deklarovaného dodávateľa LEGA TRADE, s.r.o. č. 16032 vo výške 1 275,09 EUR za sprostredkovanie dodania tovaru 07/16 podľa popisu uvedeného v bodoch 1 až 5 tejto faktúry
- v zdaňovacom období september 2016 si žalobca odpočítal daň z dodávateľskej faktúry od deklarovaného dodávateľa LEGA TRADE, s.r.o. č. 16041 vo výške 3 089,57 EUR za sprostredkovanie dodania tovaru 09/16 podľa popisu uvedeného v bodoch 1 až 5 tejto faktúry
- v zdaňovacom období október 2016 si žalobca uplatnil odpočítanie dane deklarovaného dodávateľa LEGA TRADE, s.r.o. č. 16045 vo výške 2 885,60 EUR za sprostredkovanie dodania tovaru 10/16 podľa popisu uvedeného v bodoch 1 až 5 tejto faktúry - v zdaňovacom období november 2016 si žalobca uplatnil odpočítanie dane od deklarovaného dodávateľa LEGA TRADE, s.r.o. č. 16049 vo výške 2 592,50 EUR za sprostredkovanie dodania tovaru 11/16 podľa popisu uvedeného v bodoch 1 až 5 tejto faktúry
- v zdaňovacom období december 2016 si žalobca uplatnil odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry od deklarovaného dodávateľa LEGA TRADE, s.r.o. č. 16053 vo výške 2 947,34 EUR za sprostredkovanie dodania tovaru 12/16 podľa popisu uvedeného v bodoch 1 až 5 tejto faktúry.
5. Na základe skutočností, týkajúcich sa preverovaných zdaniteľných období apríl až júl a september až december 2016 správca dane zistil, že deklarovaným predmetom fakturácie v reťazci spoločností TATRAVAGÓNKA a.s. > ALFAFIN, s.r.o. > bol kovový šrot a predmetom fakturácie medzi LEGA TRADE, s.r.o. a MRO, s.r.o. bola služba sprostredkovania nákupu/predaja kovového šrotu. Podľa správcu dane žalobca, ani LEGA TRADE, s.r.o. nepredložili žiadny listinný dôkaz, ktorým by preukázali reálne
vykonanie sprostredkovateľskej činnosti podľa Zmluvy o sprostredkovaní z 31. marca 2016. Poukázal pritom na § 648 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva pre sprostredkovateľa povinnosť uchovať pre potreby záujemcu doklady, ktoré nadobudol v súvislosti so sprostredkovateľskou činnosťou, a to po dobu, po ktorú môžu byť tieto doklady významné pre ochranu záujmov záujemcu. Správca dane poukázal aj na obsah Rámcovej kúpnej zmluvy z 31. marca 2016, ktorou sa v zmysle bodu 2.1 ALFAFIN, s.r.o. zaviazal žalobcovi dodať:
- celý rozsah výskytu kovového šrotu kategórie D 52, D 95 a D 27 u predávajúceho v čase dodania,
- 50 % z celého rozsahu výskytu kovového šrotu kategórie D16 a D 12 u predávajúceho v čase jeho dodania. Podľa bodu 3.1 bola výška kúpnej ceny v prípade kovového šrotu kategórie D 52, D 95 a D 27 určená vo výške o 20 % nižšej ako je aktuálna priemerná trhová cena a v prípade kovového šrotu kategórie D 16 a D 12 bola kúpna cena dohodnutá vo výške o 40 % nižšej ako je jeho aktuálna priemerná trhová cena. Podľa bodu 4.1 bola zmluva uzavretá na dobu neurčitú, s možným ukončením písomnou výpoveďou ktorejkoľvek zmluvnej strany aj bez uvedenia dôvodu. Obsahom uzavretej zmluvy nebola žiadna podmienka, že žalobcovi bude tovar od ALFAFIN, s.r.o. dodaný len prostredníctvom sprostredkovateľa a ani podmienka, že ak by bolo sprostredkovanie prostredníctvom LEGA TRADE, s.r.o. ukončené, došlo by aj k ukončeniu spolupráce medzi žalobcom a ALFAFIN, s.r.o.
6. Z obsahu predloženej Zmluvy o sprostredkovaní z 31. marca 2016 správca dane zistil, že LEGA TRADE, s.r.o. ako sprostredkovateľ sa zaviazal vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal záujemca (žalobca) príležitosť uzatvoriť s treťou osobou, ALFAFIN, s.r.o. Rámcovú kúpnu zmluvu na výkup kovového šrotu a záujemca (žalobca) sa zaviazal zaplatiť sprostredkovateľovi (LEGA TRADE, s.r.o.) odplatu, províziu vo výške dohodnutej podľa predmetnej zmluvy. Išlo o províziou vo výške 20 % z priemernej trhovej hodnoty obchodu za kovový šrot kategórie D 52, D 95 a D 27 uvedenej na faktúre od ALFAFIN, s.r.o. bez DPH a 40 % z priemernej trhovej hodnoty obchodu za kovový šrot kategórie D 16 a D 12 uvedenej na faktúre od ALFAFIN, s.r.o. bez DPH. Hoci správca dane existenciu Rámcovej kúpnej zmluvy a ani existenciu Sprostredkovateľskej zmluvy nespochybnil, spochybnil ekonomický prínos sprostredkovania obchodu a tiež reálnosť dodania služby sprostredkovania spoločnosťou LEGA TRADE, s.r.o., pretože dohodnuté zníženie kúpnej ceny za kovový šrot od ALFAFIN, s.r.o. (o 20 %, resp. o 40 % v porovnaní s aktuálnou priemernou trhovou cenou) zodpovedá cene za sprostredkovanie podľa preverovaných dodávateľských faktúr. To znamená, že po zaplatení hodnoty kovového šrotu od ALFAFIN, s.r.o. a provízie z hodnoty nakúpeného kovového šrotu podľa faktúr za sprostredkovanie dosiahne žalobca aktuálnu priemernú trhovú cenu kovového šrotu, čo pre žalobcu nemá žiadny ekonomický prínos. Správca dane spochybnil ekonomickú opodstatnenosť uzatvorenia Zmluvy o sprostredkovaní, pretože A. B. svojím vyjadrením, že priamo odoberal kovový odpad od ALFAFIN, s.r.o. do dňa uzavretia Zmluvy o sprostredkovaní sám spochybnil, že reálne došlo k dodaniu služby sprostredkovania spoločnosťou LEGA TRADE, s.r.o. pre žalobcu. Správca dane poukázal na § 642, § 644 a § 647 ods. 1 Obchodného zákonníka s tým, že sprostredkovateľovi nevzniká nárok na províziu, ak zmluva s treťou osobou bola uzavretá bez jeho súčinnosti alebo ak v rozpore so zmluvou bol činný ako sprostredkovateľ tiež pre osobu, s ktorou sa uzavrela sprostredkúvaná zmluva. Správca dane tiež poukázal na zistenie, že na dôkazoch, ktorými žalobca preukazoval opodstatnenosť sprostredkovateľskej odmeny pre LEGA TRADE, s.r.o., napr. na sumárnych listoch odobratého tovaru, ktoré tvorili súčasť faktúr od ALFAFIN, s.r.o. aj od LEGA TRADE, s.r.o., sa údaj o sprostredkovateľskej činnosti LEGA TRADE, s.r.o. nenachádzal. Žiadne údaje o sprostredkovateľovi a jeho sprostredkovateľskej činnosti nefigurovali ani na dodacích listoch a iné dôkazy preukazujúce objem dodaného tovaru na základe sprostredkovateľskej činnosti LEGA TRADE, s.r.o. neboli predložené. Z toho správca dane vyvodil, že nebolo preukázané, že žalobca by obchody s tretími osobami nezrealizoval priamo, t. j. bez potreby sprostredkovania, pričom bez doloženia relevantných dôkazov na preukázanie, že reálne došlo k dodaniu služby sprostredkovania nepostačuje samotná skutočnosť, že LEGA TRADE, s.r.o. má sprostredkovateľskú činnosť zapísanú v obchodnom registri. Reálne dodanie služby sprostredkovania nebolo podľa správcu dane preukázané ani predloženými Potvrdeniami o obchodnej spolupráci zo dňa 11. mája 2017. Poukázal na § 24 ods. 2, § 3 ods. 3, 6 Daňového poriadku, § 49 ods. 1 zákona o DPH a konštatoval, že vznik daňovej povinnosti u dodávateľa zakladá vznik práva na odpočítanie dane u odberateľa, čo v tomto prípade nebolo splnené. Nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u dodávateľa LEGA TRADE, s.r.o., a preto žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.
7. O podaných odvolaniach žalobcu voči vyššie označeným rozhodnutiam správcu dane rozhodol žalovaný tak, že :
- Rozhodnutím č. 100604366/2019 z 11. marca 2019 žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) potvrdil Rozhodnutie správcu dane č. 102498946/2018 zo 6. decembra 2018 (apríl 2016).
- Rozhodnutím č. 100604458/2019 z 11. marca 2019 žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil Rozhodnutie správcu dane č. 102499200/2018 zo 6. decembra 2018 (máj 2016).
- Rozhodnutím č. 100604534/2019 z 11. marca 2019 žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil Rozhodnutie správcu dane č. 102499418/2018 zo 6. decembra 2018 (jún 2016).
- Rozhodnutím č. 100604888/2019 z 11. marca 2019 žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil Rozhodnutie správcu dane č. 102499609/2018 zo 6. decembra 2018 (júl 2016).
- Rozhodnutím č. 100604962/2019 z 11. marca 2019 žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil Rozhodnutie správcu dane č. 102499838/2018 zo 6. decembra 2018 (september 2016).
- Rozhodnutím č. 100605023/2019 z 11. marca 2019 žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil Rozhodnutie správcu dane č. 102500318/2018 zo 6. decembra 2018 (október 2016).
- Rozhodnutím č. 100604602/2019 z 11. marca 2019 žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil Rozhodnutie správcu dane č. 102500622/2018 zo 6. decembra 2018 (november 2016).
- Rozhodnutím č. 100604763/2019 z 11. marca 2019 žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil Rozhodnutie správcu dane č. 102500907/2018 zo 6. decembra 2018 (december 2016).
8. Vyššie uvedené rozhodnutia žalovaného napadol žalobca včas podanými správnymi žalobami o ktorých Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, rozhodol rozsudkom č. k. 24S/106/2019-80 zo dňa 02.07.2020 tak, že rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky v Banskej Bystrici č. 100604458/2019, č. 100604366/2019, č. 100604534/2019, č. 100604888/2019, č. 100604602/2019, č. 100604763/2019, č. 100604962/2019 a č. 100605023/2019, všetky z 11. marca 2019, zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd v dôvodoch tohto rozhodnutia okrem iného uviedol, že dôvodom zrušenia predmetných rozhodnutí žalovaného bola nepreskúmateľnosť rozhodnutí žalovaného pre zmätočnosť a nedostatok dôvodov. Rozhodnutia žalovaného boli založené na takých skutkových dôvodoch, ktoré neboli v administratívnom konaní ani zisťované, pretože predmetom daňovej kontroly bola kontrola žalobcom uplatneného nadmerného odpočtu DPH v daňových priznaniach v jednotlivých preverovaných zdaňovacích obdobiach z dodávateľských faktúr od LEGA TRADE s.r.o. za sprostredkovanie dodania tovaru, a nie odpočet DPH z dodávateľských faktúr od ALFAFIN, s.r.o. za dodanie kovového šrotu.
9. Po zrušení skorších rozhodnutí žalovaného, žalovaný opätovne, na základe podaných odvolaní žalobcu voči vyššie označeným rozhodnutiam správcu dane, rozhodol nasledovne:
- Rozhodnutím č. 101910380/2020 z 4. decembra 2020 žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) potvrdil Rozhodnutie správcu dane č. 102498946/2018 zo 6. decembra 2018 (apríl 2016).
- Rozhodnutím č. 101910242/2020 z 4. decembra 2020 žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil Rozhodnutie správcu dane č. 102499200/2018 zo 6. decembra 2018 (máj 2016).
- Rozhodnutím č. 101910104/2020 z 4. decembra 2020 žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil Rozhodnutie správcu dane č. 102499418/2018 zo 6. decembra 2018 (jún 2016).
- Rozhodnutím č. 101910775/2019 z 4. decembra 2020 žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil Rozhodnutie správcu dane č. 102499609/2018 zo 6. decembra 2018 (júl 2016).
- Rozhodnutím č. 101910683/2020 z 4. decembra 2020 žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil Rozhodnutie správcu dane č. 102499838/2018 zo 6. decembra 2018 (september 2016).
- Rozhodnutím č. 101911280/2020 z 4. decembra 2020 žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil Rozhodnutie správcu dane č. 102500318/2018 zo 6. decembra 2018 (október 2016).
- Rozhodnutím č. 101910570/2020 z 4. decembra 2020 žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil Rozhodnutie správcu dane č. 102500622/2018 zo 6. decembra 2018 (november 2016).
- Rozhodnutím č. 101911145/2020 z 4. decembra 2020 žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil Rozhodnutie správcu dane č. 102500907/2018 zo 6. decembra 2018 (december 2016).
10. V označených rozhodnutiach, ktoré obsahovali zhodnú argumentáciu s výnimkou čiastkových skutkových odlišností týkajúcich sa vystavených dodávateľských faktúr v jednotlivých preverovaných zdaňovacích obdobiach, žalovaný zopakoval priebeh daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, skutkové zistenia správcu dane a ich právne posúdenie. Po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi
obsahovo zhodných odvolaní žalobcu voči rozhodnutiam správcu dane, s obsahom pripojených administratívnych spisov a po preskúmaní prvostupňových rozhodnutí žalovaný nezistil žiadny dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, ktoré boli obsahom ich odôvodnení. Žalovaný uviedol, že tieto závery spolu so správnou citáciou všetkých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia. Preto sa odvolací orgán s ním stotožnil v celom rozsahu považujúc právne posúdenie veci správcom dane za správne. Odvolací orgán sa vyjadril k jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu. Podľa názoru odvolacieho orgánu, správca dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania zistil objektívne skutočnosti, ktoré ho viedli k pochybnostiam, že reálne došlo k dodaniu služby sprostredkovania od spoločnosti LEGA TRADE, s.r.o.. Odvolací orgán sa stotožnil s názorom správcu dane, že iba samotná faktúra a uzatvorená sprostredkovateľská zmluva zo dňa 31.03.2016 nepreukazuje, že k sprostredkovaniu došlo. Daňový subjekt síce uzavrel aj rámcovú kúpnu zmluvu dňa 31.03.2016 so spoločnosťou ALFAFIN, s.r.o., avšak správca dane zistil, že konatelia všetkých dotknutých spoločností sa dlhodobo poznajú zo vzájomných obchodných vzťahov, ktoré medzi sebou realizovali. Zo zistení správcu dane je jednoznačne preukázané, že k sprostredkovaniu predmetného zdaniteľného obchodu nedošlo. Správca dane opodstatnene vyvodil záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane podľa § 49 a 51 zákona o DPH, keď dostatočným spôsobom nepreukázal skutočnosti uvedené vo faktúre od spoločnosti LEGA TRADE, s.r.o.
11. Voči rozhodnutiam žalovaného podal žalobca jednotlivé správne žaloby, ktorými sa domáhal zrušenia napadnutých rozhodnutí žalovaného, vrátane im predchádzajúcich prvostupňových rozhodnutí a vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov konania v celom rozsahu. Podané správne žaloby boli obsahovo totožné a bola nimi namietaná nezákonnosť rozhodnutí žalovaného pre nesprávne právne posúdenie veci, pre ich nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, pre podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonných rozhodnutí a preto, že skutkový stav, z ktorého rozhodnutia žalovaného vychádzali, bol v rozpore s administratívnymi spismi a nemal v nich oporu.
12. Žalobca namietal, že žalovaný čo do zvyšku odôvodení rozhodnutí žiadnym spôsobom nerozšíril odôvodnenie o uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutí a aké úvahy ovplyvnili hodnotenie jednotlivých dôkazov.
13. Nezákonnosť rozhodnutí žalovaného, ktorý sa okrem vlastných skutkových záverov stotožnil aj s argumentáciou správcu dane o nepreukázaní dodania služby sprostredkovanie od LEGA TRADE, s.r.o. pre žalobcu žalobca namietal aj preto, že vychádzali zo skutkového stavu, ktorý bol v rozpore s administratívnymi spismi a nemal v nich oporu. Argumentoval, že sprostredkovateľská činnosť LEGA TRADE, s.r.o., hoci o nej neexistujú žiadne písomné záznamy, bola preukázaná uzavretou Sprostredkovateľskou zmluvou s LEGA TRADE, s.r.o., Rámcovou kúpnou zmluvou uzavretou s ALFAFIN, s.r.o. písomnými Potvrdeniami A. B. a C. D. E. zo dňa 11.05.2017 o obchodnej spolupráci aj ústnymi výpoveďami F. G., A. B. a H. I.. Uzavretie Rámcovej kúpnej zmluvy s ALFAFIN, s.r.o. nadväzovalo na predchádzajúce rokovania žalobcu s LEGA TRADE, s.r.o. a rokovania LEGA TRADE, s.r.o. s ALFAFIN, s.r.o. a bolo výsledkom sprostredkovateľskej činnosti LEGA TRADE, s.r.o., bez ktorej by ALFAFIN, s.r.o. so žalobcom predmetnú Rámcovú kúpnu zmluvu neuzavrel, pretože o kovový šrot majú enormný záujem aj iné subjekty. Bez úzkej spolupráce so subjektom, ktorý už obchodné vzťahy s producentom kovového šrotu má, nie je možné do takejto obchodnej spolupráce na úrovni producenta kovového šrotu vstúpiť. Bez takýchto vzťahov, a teda bez sprostredkovania LEGA TRADE, s.r.o. by žalobca mohol vstúpiť do tejto obchodnej činnosti len ako ďalší a niekoľký odberateľ v reťazci, čo však spôsobuje omnoho vyššiu nákupnú cenu. Žalobca pritom potvrdil, že F. G. ako živnostník mal obchodnú činnosť s ALFAFIN, s.r.o., avšak táto bola tiež sprostredkovaná spoločnosťou LEGA TRADE, s.r.o. Žalobca ďalej argumentoval, že z Obchodného zákonníka žalobcovi nevyplýva povinnosť mať o činnosti sprostredkovateľa akékoľvek písomné potvrdzujúce dokumenty, čo by bolo pri osobných alebo telefonických rokovaniach aj neobvyklé, resp. vylúčené, pretože dôkazom úspešnosti sprostredkovania je skutočnosť, že sprostredkúvaný obchod bol uzavretý. Žalobca pritom namietal skutkové zistenia, ku ktorým správca dane dospel výsluchom A. B. a F. G.. Tvrdil, že vyjadrenie A. B. o tom, že chcel „zjednodušiť“ obchod s kovovým šrotom neodporuje zmluve o sprostredkovaní, pri ktorej dojednávaní LEGA TRADE, s.r.o. sledovala predovšetkým svoje ekonomické záujmy, a nie záujmy žalobcu. Takzvané „zjednodušenie“ obchodu tým, že subjekt, ktorý je začlenený v obchodnom reťazci ako kupujúci a následne aj ako predávajúci z tohto obchodného vzťahu vystúpi a stane sa len sprostredkovateľom
medzi článkami reťazca nie je ničím neobvyklým a musí byť správcovi dane známe z jeho úradnej činnosti. Aj skutočnosť, že A. B. získaval podklady k fakturovaniu sprostredkovateľskej činnosti od F. G. podľa aktuálneho množstva a ceny kovového odpadu nakúpeného v tom - ktorom mesiaci podľa žalobcu len potvrdzuje, že sa správal podľa článku 3.5 Sprostredkovateľskej zmluvy. Splnenie povinnosti vyplývajúcej pre LEGA TRADE, s.r.o. z uzavretej Sprostredkovateľskej zmluvy bolo pritom preukázané tým, že došlo k uzavretiu Rámcovej kúpnej zmluvy na výkup kovového šrotu s určenými podmienkami. Žalobca označil záver správcu dane (žalovaného), že LEGA TRADE, s.r.o. sa nezúčastňoval samotného obchodu s kovovým šrotom za právne irelevantný, pretože takú povinnosť ani nemal. Žalobca tiež označil za nepravdivé tvrdenie/záver správcu dane, že žalovaný (F. G.) sa osobne poznal s C. D. E. (konateľom ALFAFIN, s.r.o.), ku ktorému dospel na základe svedeckého výsluchu F. G. ako fyzickej osoby - živnostníka (MEDMETAL), pretože skutočnosť, že F. G. mal z prechádzajúceho podnikania obchodné kontakty s ALFAFIN, s.r.o. mu nezaručovala, že ALFAFIN, s.r.o. bude ochotný spolupracovať so žalobcom ako novým odberateľom kovového šrotu. Naviac otázky, ktoré boli správcom dane kladené svedkovi F. G. sa netýkali preverovaných zdaňovacích období a ani obchodnej spolupráce žalobcu s ALFAFIN, s.r.o., či LEGA TRADE, s.r.o. ale spolupráce F. G. - MEDMETAL s uvedenými subjektmi. Na základe uvedeného žalobca tvrdil, že správca dane (žalovaný) pri hodnotení dôkazov vytrhával vety z kontextu, nehodnotil všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, účelovo vytrhával z dôkazov výlučne tie, ktorými boli tvrdenia žalobcu spochybnené a ostatné bez bližšieho odôvodnenia hodnotil ako účelové, a teda vykonané dôkazy hodnotil spôsobom, ktorý odporuje zákonu. Žalobca namietal, že správca dane nevyhodnotil Potvrdenie o obchodnej spolupráci vyhotovené C. D. E., avšak zároveň tvrdil, že jeho dôveryhodnosť, ako aj dôveryhodnosť písomného Potvrdenia o obchodnej spolupráci podpísaného A. B. správca dane spochybnil výlučne na tom základe, že majú rovnakú štruktúru a obsahujú zhodné texty a spochybnil aj tú skutočnosť, že boli vyhotovené nezávisle na sebe. Žalobca označil uvedený postup správcu dane za rozporný s § 3 ods. 3 Daňového poriadku, pretože správca dane sa svojím špekulatívnym a nezákonným tvrdením o účelovosti, či nedôveryhodnosti dôkazov vyhýbal ich vyhodnoteniu zákonným postupom. Keby tak konal, nevyhnutne by musel dospieť k záveru, že žalobca vznik nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty v preverovaných zdaňovacích obdobiach dostatočne preukázal. Žalobca pritom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/61/2011, rozsudok Krajského súdu v Českých Budějoviciach 10Ca/72/98 na podporu svojho tvrdenia o nezákonnom hodnotení dôkazov zo strany správcu dane. Zdôraznil, že zo žiadneho ustanovenia Daňového poriadku nevyplýva povinnosť preukazovať jednotlivé skutočnosti listinnými dôkazmi a že dôkazná váha listinných dôkazov je nadradená ostatným dôkazom. Podľa žalobcu porušil správca dane svoje povinnosti vyplývajúce mu z § 3 ods. 3 Daňového poriadku, pretože rovnaké skutočnosti, ktoré žalobca preukazoval listinnými dôkazmi boli preukázané aj svedeckými výpoveďami a je len logické, že tieto dôkazy potvrdzujú tie isté skutočnosti, pretože vypovedajú o skutočnom priebehu obchodnej spolupráce. Z uvedených dôvodov označil žalobca tvrdenie správcu dane (žalovaného), že žalobca nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali ním deklarované skutočnosti, za hrubo nepravdivé. Vyhodnotenie skutočnosti, že Zmluva o sprostredkovaní a Rámcová kúpna zmluva bola uzavreté v ten istý deň tak, že: „nie je možné, aby v ten istý deň umožnil svojím konaním uzavrieť rámcovú zmluvu“... označil žalobca za nezmyselné a v rozpore so základnou logikou, pretože sprostredkovateľ vyvíjal určitú činnosť na dosiahnutie výsledku už pred podpisom samotnej Zmluvy o sprostredkovaní, čo je bežnou praxou, ktorá musí byť správcovi dane z jeho činnosti známa, a preto ju ani nie je potrebné dokazovať. Poukázal pritom na § 642 a nasledujúce Obchodného zákonníka, v zmysle ktorých môže byť sprostredkovateľská zmluva uzavretá aj v ústnej forme, a teda podpísanie písomného znenia zmluvy o sprostredkovaní môže byť zavŕšením celej predchádzajúcej činnosti sprostredkovateľa. Správca dane pritom nevysvetlil, ako došlo k uzavretiu Rámcovej kúpnej zmluvy bez toho, aby sa žalobca stretol s ALFAFIN, s.r.o., t. j. bez toho, aby sa F. G. stretol s C. D. E.. Nezodpovedal tak otázky, kto zabezpečil dohodnutie a uzavretie Rámcovej kúpnej zmluvy. Žalobca zdôraznil, že z vykonaných dôkazov jednoznačne vyplynulo, že sprostredkovateľ LEGA TRADE, s.r.o. bol v preukazovaní splnenia povinností z uzavretej Sprostredkovateľskej zmluvy úspešný. Došlo k uzavretiu sprostredkúvanej zmluvy, a to Rámcovej kúpnej zmluvy medzi žalobcom a ALFAFIN, s.r.o., pričom vykonané sprostredkovanie potvrdil aj ALFAFIN, s.r.o., a preto je opačný záver správcu dane arbitrárny, ústavne neudržateľný a odporujúci základným zásadám právneho štátu. Nie je prijateľné, aby rovnakej dôkaznej situácii bol žalobca na jednej strane povinný zaplatiť sprostredkovateľovi províziu a zároveň nebol oprávnený si ju vo svojich výdavkoch uplatniť.
14. Žalobca namietal aj vyhodnotenie výpovede H. I., ktorá bola nesprávne zaprotokolovaná a jeho tvrdenia boli vytrhnuté z kontextu, pokiaľ bolo v zápisnici o ústnom pojednávaní z 24. októbra 2018 uvedené, že: „obchodných rokovaní, týkajúcich sa poskytnutia fakturovaných služieb sa v zmysle
uzavretej Zmluvy o sprostredkovaní služieb zúčastnili konatelia obidvoch spoločností“, pretože H. I. sa takých stretnutí nikdy nezúčastnil a ani nemohol zúčastniť, pretože v tom čase nebol zástupcom ALFAFIN, s.r.o. V dodatočne zaslanej odpovedi na písomné otázky správcu dane potvrdil vykonanie sprostredkovania na úrovni C. D. E. a A. B.. Z jeho vyjadrenia tiež vyplynulo, že F. G. a C. D. E. sa bližšie nepoznajú a nestretávajú. Nezákonnosť rozhodnutí žalovaného pre podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy žalobca odôvodnil tvrdením, že H. I., splnomocnený zástupca ALFAFIN, s.r.o., ktorý sa vyjadroval k položeným otázkam správcu dane pri miestnom zisťovaní v ALFAFIN, s.r.o. bol v skutočnosti vypočutý ako svedok, a to bez dodržania procesných ustanovení Daňového poriadku. Naviac, jeho výpoveď nemohol správca dane účelovo vylúčiť z hodnotenia dôkazov, na základe ktorého bol zistený skutkový stav veci, pretože ak ho správca dane vypočul v rámci miestneho zisťovania, a teda nie ako svedka, potom je právne bezvýznamné, či bol v rozhodnom čase zástupcom spoločnosti ALFAFIN, s.r.o., pretože vyjadrenie splnomocneného zástupcu nie je, na rozdiel od svedeckej výpovede, viazané na jeho osobné skúsenosti, či zážitky. Žalobca označil záver správcu dane, že Potvrdenia o obchodnej spolupráci C. D. E. a A. B. nevykazuje znaky dôkazu, ktorý by mal vplyv na zistený skutkový stav za hrubo nezákonný postup, odporujúci § 24 ods. 4 Daňového poriadku a svedčí len o neochote správcu dane hodnotiť všetky vykonané dôkazy v ich vzájomných súvislostiach. Podľa žalobcu správca dane nesprávne nepovažoval možnú verifikáciu Potvrdení o obchodnej spolupráci výsluchmi A. B. a C. D. E. za dôkaz, pretože mu taký postup zákon neumožňuje. Nemôže dôkaz vylúčiť len preto, že ho nie je možné verifikovať listinou. Žalobca zdôraznil, že v rámci hodnotenia dôkazov správca dane účelovo negoval dôkazy predložené daňovým subjektom bez toho, aby disponoval dôkazmi o opaku. Keďže obidva subjekty, ktoré sa zúčastnili rokovania zhodne potvrdili jeho obsah a tento bol aj v súlade so skutočne realizovanou obchodnou činnosťou (dodávkami šrotu), potom správca dane nemôže takéto dôkazy ignorovať a nemôže ich len jednoducho spochybniť bez akéhokoľvek logického odôvodnenia na základe konkrétnych skutočností a dôkazov. Zaťažovanie daňového subjektu povinnosťou predkladať ďalšie dôkazy, ktorými ani nemá ako disponovať z dôvodu spochybňovania jeho tvrdení, ktoré nemá oporu v žiadnych konkrétnych a preukázateľných skutočnostiach, je postupom v hrubom rozpore so zásadami dokazovania v daňovom konaní.
15. Na Krajskom súde v Banskej Bystrici, ako správnom súde, boli začaté konania na podklade správnych žalôb, a to pod sp. zn. 72S/8/2021,72S/9/2021, 72S/10/2021, 72S/11/2021, 72S/12/2021, 72S/13/2021, 72S/14/2021 a 72S/15/2021. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 72S/8/2021-107 zo dňa 17. marca 2023 spojil na spoločné konanie veci žalobcu proti žalovanému vedené pod sp. zn. 72S/8/2021,72S/9/2021, 72S/10/2021, 72S/11/2021, 72S/12/2021, 72S/13/2021, 72S/14/2021 a 72S/15/2021, s tým, že sa ďalej budú viesť pod sp. zn. 72S/8/2021.
16. Žalovaný v zhodných vyjadreniach k správnym žalobám zotrval na vecnej správnosti preskúmavaných rozhodnutí, ktorými boli potvrdené rozhodnutia správcu dane. Žaloby navrhol ako nedôvodné zamietnuť. Podľa žalovaného rozhodnutia tak správcu dane ako aj žalovaného vychádzajú z úplne zisteného skutkového stavu, sú preskúmateľné a zrozumiteľné.
17. K námietkam žalobcu pod bodom III. Žaloby žalobca uviedol, že V zmysle predloženej Rámcovej kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcim ALFAFIN, s.r.o. a kupujúcim MRO, s.r.o. zo dna 31.03.2016 a predloženej Zmluvy o sprostredkovaní uzatvorenej medzi sprostredkovateľom LEGA TRADE s.r.o. a záujemcom MRO, s.r.o. zo dňa 31.03.2016 nie je zrejmé, ku podpísaniu ktorej zmluvy došlo skôr, nakoľko na oboch zmluvách sa uvádza dátum podpísania zmluvy deň 31.03.2016. Zamestnanci správcu dane uvedenú skutočnosť (rovnaký deň podpisu obidvoch zmlúv) vyhodnotili tak, že ak by sprostredkovateľ LEGA TRADE, s.r.o. mal začať plniť predmet Zmluvy o sprostredkovaní dňa 31.03.2016, teda ak by mal začať „vyvíjať činnosť smerujúcu k odo dňa 31.03.2016, tak nie je možné, aby v ten istý deň, teda 31.03.2016 umožnil svojím konaním uzavrieť Rámcovú zmluvu medzi predávajúcim ALFAFIN, s.r.o. a kupujúcim MRO, s.r.o. ako záujemcom o sprostredkovanie. Správca dane uvedené zistenie vyhodnotil ako účelové konanie kontrolovaného daňového subjektu a LEGA TRADE s.r.o., pretože podľa obsahu predložených zmlúv Rámcová kúpna zmluva (so spoločnosťou ALFAFIN, s.r.o.) musela byť v čase podpísania Zmluvy o sprostredkovaní (so sprostredkovateľom LEGA TRADE, s.r.o.) už vopred pripravená, pričom nie je zrejmé, akú činnosť smerujúcu k príležitosti uzatvoriť Rámcovú kúpnu zmluvu so spoločnosťou ALFAFIN, s.r.o. mohol sprostredkovateľ LEGA TRADE, s.r.o. vyvíjať po 31.03.2016.
18. Žalovaný poznamenal, že správca dane aj žalovaný prijali a vyhodnotili všetky dôkazy žalobcu aj vyjadrenie Jána Kána (všetko je uvedené v napadnutom rozhodnutí), avšak vo svetle zistení správcu dane v predmetnej veci (uvedené nižšie) nebolo toto vyjadrenie spôsobilé zvrátiť právny názor správcu dane ako aj žalovaného a preto nedošlo zo strany správnych orgánov k porušeniu § 24 ods. 4 Daňového poriadku.
19. Podľa názoru žalovaného - odvolacieho orgánu, správca dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania zistil objektívne skutočnosti, ktoré ho viedli k pochybnosti, že reálne došlo k dodaniu služby sprostredkovania od spoločnosti LEGA TRADE, s. r. o. Odvolací orgán sa stotožňuje s názorom správcu dane, že iba samotná faktúra a uzatvorená Sprostredkovateľská zmluva to dňa 31.03.2016 nepreukazuje, že k sprostredkovaniu došlo. Daňový subjekt síce uzavrel aj Rámcovú kúpnu zmluvu dňa 31.3.2016 so spoločnosťou ALFAFIN, s. r. o., avšak správca dane zistil, že konatelia všetkých dotknutých spoločnosti sa dlhodobo poznajú zo vzájomných obchodných vzťahov, ktoré medzi sebou realizovali. Podľa názoru odvolacieho orgánu, je irelevantná skutočnosť, že F. G., konateľ daňového subjektu obchodoval so spoločnosťou ALFAFIN, s. r. o. a spoločnosťou LEGA TRADE, s. r. o. ako samostatný podnikateľ F. G. - MEDMETAL. Žalovaný poukázal na svedeckú výpoveď pána A. B., konateľa spoločnosti LEGA TRADE, s. r. o. zo dňa 4.9.2017, v ktorej uviedol, že so spoločnosťou ALFAFIN s. r. o., spolupracuje dlhodobo, pričom od spoločnosti nakupoval šrot, ktorý mu následne odvážal motorovými vozidlami pán F. G., ktoré mal vo svojom vlastníctve ako F. G. – MEDMETAL. Keďže pán Kán v minulosti kupoval šrot od spoločnosti ALFAFIN, s. r. o. a následne ho predával F. G., z dôvodu zjednodušenia nákupu a následného predaja kovového šrotu sa dohodli s pánom E. na zmene odberateľa a síce, že kovový odpad bude kupovať pán F. G. priamo a pánovi B. bude patriť len provízia za sprostredkovanie obchodu. Tvrdenie svedka pána B., že chcel zjednodušiť obchod s kovovým šrotom cez sprostredkovateľskú zmluvu odporuje zmluve samotnej o sprostredkovaní, v zmysle ktorej má sprostredkovateľ vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu zmluvy s treťou stranou. Táto činnosť, podľa názoru odvolacieho orgánu, zo strany sprostredkovateľa nebola preukázaná a zo strany daňového subjektu neboli predložené žiadne nové dôkazy, ktoré by potvrdzovali, že reálne došlo k dodaniu služby sprostredkovania od spoločnosti LEGA TRADE, s. r. o.
20. V ďalšom texte zhodných vyjadrení k správnym žalobám žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a tiež krajských súdov, ktoré sa týkajú preukazovania splnenia podmienok na odpočet DPH.
21. V závere žalovaný poznamenal, že žalobca v žalobe neoprávnene poukazuje na nedostatok dôkazov na strane správcu dane pre prijatie jeho záveru k predmetnej veci. V daňovom konaní je žalobca ten kto preukazuje svoje tvrdenia. Správca dane len prejednáva a overuje tvrdenia žalobcu a nie je povinný preukazovať „neuskutočnenie zdaniteľného obchodu“. Žalobca mal dostatok času na preukázanie tvrdení hodnovernými dôkazmi, čo však neurobil. Správca dane nespochybňuje existenciu Rámcovej kúpnej zmluvy a ani existenciu Sprostredkovateľskej zmluvy. Správca dane spochybňuje ekonomický prínos sprostredkovania obchodu pre kontrolovaný daňový subjekt MRO, s.r.o. a reálnosť dodania služby sprostredkovania spoločnosťou LEGA TRADE, s.r.o.
22. Žalobca v žalobnej replike týkajúcej sa všetkých ním podaných žalôb zotrval na tom, že všetky žalobami napadnuté rozhodnutia žalovaného ako aj správcu dane sú zmätočné, že skutkový stav ktorý vzali za základ je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, že postup žalovaného a aj správcu dane , ktorý vyžaduje od žalobcu predkladanie dôkazov, ktorými disponovať nemusí, je v hrubom rozpore s Ústavou SR, Daňovým poriadkom a zásadami daňového konania a v neposlednom rade, že rozhodnutie žalovaného a správcu dane vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Žalobca má za to, že sú tu dané dôvody pre zrušenie žalobami napadnutých rozhodnutí.
23. Zákonom č. 151/2022 bol zriadený správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a/ uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto pôvodné spoločné konanie vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 72S/8/2021 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-72S/8/2021.
24. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na 26.10.2023. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní plne pridržal podaných žalôb a navrhol, aby správny súd žalobami napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Naproti tomu zástupca žalovaného na pojednávaní navrhol žaloby zamietnuť, nakoľko mal za to, že žaloby neboli podané dôvodne.
25. Správny súd preskúmal správnymi žalobami napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia orgánov verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov v jednotlivých správnych žalobách (§ 134 SSP) a dospel k záveru, že ani jedna správna žaloba žalobcu nebola dôvodná, preto ich podľa § 190 SSP zamietol.
26. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Každý kto tvrdí, že jeho práva, alebo právom chránené záujmy boli porušené, alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánov verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, môže sa za podmienok ustanovených Správnym súdnym poriadkom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1 a 2 SSP).
27. Správny súd preskúmava zákonnosť rozhodnutí (prípadne opatrení) orgánov verejnej správy a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, teda či rozhodnutia orgánov verejnej správy a ich postup sú v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania, správny súd nenahrádza a nedopĺňa konanie orgánov verejnej správy a nie je v jeho právomoci vykonávať prieskum správnou žalobou napadnutých aktov orgánov verejnej správy (a ich postupu) nad rozsah a dôvody správnej žaloby (ak nejde o vec, v ktorej to SSP pripúšťa). Nie je v právomoci správneho súdu ani vykladať za žalobcu nezákonnosti v postupe a v rozhodnutiach orgánov verejnej správy, prípadne konkretizovať všeobecné a nekonkrétne žalobné námietky. Iniciátorom súdneho konania pred správnym súdom je žalobca – účastník administratívneho konania a je na ňom, ako svoje právo na prieskum zákonnosti rozhodnutí (prípadne opatrení) orgánov verejnej správy využije, konkrétne aké žalobné dôvody v správnej žalobe prednesie a vymedzí.
28. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci boli rozhodnutia žalovaného, ktorým boli potvrdené rozhodnutia správcu dane, ktorými bol žalobcovi určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu a bol mu znížený nadmerný odpočet z dôvodu porušenia § 49 a § 51 Zákona o DPH. Podľa daňových orgánov žalobca nepreukázal, že bolo skutočne realizované poskytnutie služby - sprostredkovanie dodania kovového šrotu na základe Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 31.03.2016, za ktoré bola sprostredkovateľom - spoločnosťou LEGA TRADE, s.r.o., fakturovaná sprostredkovateľská odmena v jednotlivých zdaňovacích obdobiach (apríl, máj, jún, júl, september, október, november a december 2016). Z dôvodu nepreukázania reálnosti deklarovanej obchodnej transakcie správca dane neuznal nárok žalobcu na odpočítanie dane, čo sa prenieslo do zníženia sumy uplatňovaného nadmerného odpočtu za príslušné zdaňovacie obdobie.
29. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH; právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
30. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH; platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
31. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH; právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
32. Z relevantnej právnej úpravy, obsiahnutej v Zákone o DPH, ale aj z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že uplatnenie nároku na odpočítanie dane je viazané na kumulatívne splnenie hmotnoprávnych podmienok vymedzených v Zákone o DPH. Bez splnenia týchto podmienok nie je možné nárok na odpočet DPH priznať a splnenie týchto podmienok nemožno žiadnym spôsobom odpustiť.
33. Na preukázanie nároku na odpočítanie dane nestačí len predloženie faktúry a ostatných účtovných dokladov, preukazujúcich formálnu stránku deklarovaného plnenia - v tomto prípade poskytnutia služby. Predloženie písomných dokladov, spĺňajúcich všetky požiadavky, ktoré sú na účtovné doklady kladené, samo o sebe nestačí. Zákonodarca pri uplatnení nároku na odpočet DPH požaduje aj preukázanie materiálnej stránky - preukázanie reálneho uskutočnenia deklarovaného zdaniteľného plnenia. Z uvedeného vyplýva, že je potrebné preukázať skutočné/reálne dodanie tovaru resp. poskytnutie služby deklarovaným dodávateľom.
34. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal, že Rámcová kúpna zmluva zo dňa 31.03.2016 bola so spoločnosťou ALFAFIN, s.r.o. uzavretá v dôsledku sprostredkovania spoločnosťou LEGA TRADE, s. r. o., podľa správneho súdu táto skutočnosť nemá pre posúdenie nároku na odpočet DPH v príslušných zdaňovacích obdobiach žiaden význam. Toto tvrdenie žalobcu nijako nepreukazuje reálnosť obchodnej transakcie - dodania služby na základe Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 31.03.2016, nakoľko Rámcová kúpna zmluva bola uzavretá v rovnaký deň, t. j. dňa 31.03.2016, čo vylučuje to, že k uzavretiu Rámcovej kúpnej zmluvy by bez sprostredkovania spoločnosťou LEGA TRADE, s. r. o., nebolo došlo. Za sprostredkovanie uvedenej Rámcovej kúpnej zmluvy si spoločnosť LEGA TRADE, s. r. o., nenárokovala žiadnu sprostredkovateľskú províziu. Z administratívneho spisu navyše vyplýva, že spoločnosť ALFAFIN, s. r. o., nebola a nie je priamym producentom kovového odpadu, ale odoberá ho od TATRAVAGÓNKY, a.s., Poprad. Žalobca sa na základe tvrdeného sprostredkovania preto nedostal k priamemu producentovi kovového šrotu.
35. Rámcová kúpna zmluva uzatvorená medzi predávajúcim ALFAFIN, s. r. o., a kupujúcim MRO, s. r. o., v úvodných ustanoveniach uvádza, že predávajúci a kupujúci majú záujem uzatvoriť bližšie neurčený počet kúpnych zmlúv na kovový šrot, premet kúpy tak ako je definovaný v bode 2.1 tejto zmluvy, za kúpnu cenu určenú podľa bodu 3.1 tejto zmluvy. V zmysle bodu 3.1 v prípade predmetu kúpy celého rozsahu kovového šrotu kategórie D52, D95 a D27 sa zmluvné strany dohodli, že výška kúpnej ceny sa určí vo výške o 20% nižšej ako je aktuálna priemerná trhová cena a prípade predmetu kúpy 50% z celého rozsahu výskytu kovového šrotu kategórie D16 a D12 sa dohodli, že výška kúpnej ceny sa určí vo výške o 40% nižšej ako je aktuálna priemerná trhová cena predmetu kúpy. V zmluve sa nenachádza žiadna podmienka, že kupujúcemu, čiže kontrolovanému daňovému subjektu MRO, s.r.o., bude tovar dodaný len, ak bude tovar dodaný prostredníctvom sprostredkovateľa a taktiež sa nenachádza ani podmienka, že aby bolo ukončené sprostredkovanie prostredníctvom dodávateľskej spoločnosti LEGA TRADE, s.r.o., došlo by k ukončeniu spolupráce so žalobcom.
36. Zmluva o sprostredkovaní uzatvorená medzi sprostredkovateľom LEGA TRADE, s.r.o., a záujemcom MRO, s.r.o., uvádza, že sprostredkovateľ sa touto zmluvou zaväzuje vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal záujemca príležitosť uzatvoriť s treťou osobou, obchodnou spoločnosťou ALFAFIN, s.r.o., Rámcovú kúpnu zmluvu na výkup kovového šrotu a záujemca (MRO, s.r.o. ) sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi (LEGA TRADE, s.r.o. ) odplatu, províziu vo výške dohodnutej podľa predmetnej zmluvy. Sprostredkovateľ má nárok na províziu vo výške určenej dohodou zmluvných strán, a to v prípade obchodov, jednotlivých kúpnych zmlúv, uzatvorených na základe Rámcovej zmluvy, pričom záujemca je povinný zaplatiť sprostredkovateľovi províziu vo výške 20% z priemernej trhovej hodnoty obchodu za kovový šrot kategórie D52, D95 a D27 uvedenej na faktúre vystavenej ALFAFIN, s.r.o., bez DPH a 40% z priemernej trhovej hodnoty obchodu za kovový šrot kategórie D16 a B12 uvedené na faktúre vystavenej spoločnosťou ALFAFIN, s.r.o., bez DPH.
37. Žalobca, ako daňový subjekt, po zaplatení hodnoty kovového šrotu z dodávateľskej faktúry od spoločnosti ALFAFIN, s.r.o., a príslušné provízie z hodnoty kovového šrotu uvedenej na faktúre od spolu sprostredkovateľa LEGA TRADE, s.r.o., dosiahne aktuálnu priemernú trhovú cenu kovového šrotu, čo v konečnom dôsledku pre žalobcu, nemá žiadny ekonomický prínos. K rozdielnej cene kovového šrotu, ktorý by mohol byť dodávaný žalobcovi aj priamo, oproti cenám kovového šrotu, ktorého dodanie mala sprostredkovala spoločnosť LEGA TRADE, s.r.o., správny súd ešte uvádza, že žalobca nič konkrétne v tomto smere neuviedol, teda prečo by nebolo možné odoberať kovový šrot priamo za trhové ceny. V priebehu daňového konania sa teda nepreukázalo tvrdenie žalobcu, že by sprostredkovanie bolo potrebné za účelom dojednania lepších cenových podmienok, ani to, že bez uzavretia Zmluvy o sprostredkovaní, by žalobca nemohol byť odberateľom spoločnosti ALFAFIN, s.r.o., zvlášť v situácii, keď konateľ žalobcu F. G. bol v minulosti obchodným partnerom spoločnosti ALFAFIN, s.r.o., a to pod obchodným menom F. G. – MEDMETAL (fyzická osoba). Žalobca podľa správneho súdu žiadnym
spôsobom nepreukázal, že by kúpna cena kovového šrotu bola určená dodávateľskou spoločnosťou ALFAFIN, s.r.o. rozdielne pre rozdielnych odberateľov.
38. Pokiaľ ide o špecifiká obchodnej činnosti v oblasti s kovovým šrotom, správny súd považuje tieto skutočnosti za nepreukázané a navyše bez významu k prejednávanej veci.
39. Správny súd ďalej poukazuje na to, že vyjadrenia J. I., ktoré považoval žalobca za zásadné a daňovými orgánmi za nesprávne vyhodnotené, sú rozporné. J. I., splnomocnený zástupca dodávateľa ALFAFIN, s.r.o., uviedol, že pri uzatváraní Rámcovej zmluvy zastupovali jednotlivé zmluvné strany konatelia spoločností, a to ALFAFIN, s.r.o., Ing. Alexej Beljajev a spoločnosť MRO, s.r.o, Pavol Medveď. J. I. je však splnomocneným zástupcom ALFAFIN, s.r.o., pri správe daní od 07.08.2017, teda nemohol mať relevantné informácie o činnosti spoločnosti ALFAFIN, s.r.o., v predmetných zdaňovacích obdobiach roku 2016. Správne správca dane a aj žalovaný považovali vyjadrenia J. I. za irelevantné vo vzťahu ku konaniu spoločnosti ALFAFIN, s.r.o., v roku 2016.
40. Nemohlo obstáť ani tvrdenie žalobcu, že správca dane nevyhodnotil výpoveď H. I., pretože nezodpovedalo obsahu prvostupňových rozhodnutí. Správca dane v nich okrem iného uviedol, že v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku preskúmal všetky vyjadrenia H. I. a vyhodnotil ich vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi a zistenými skutočnosťami a zistil, že vyjadrenia H. I. nie sú relevantné vo vzťahu ku konaniu spoločnosti ALFAFIN, s.r.o. v preverovaných zdaňovacích obdobiach. Preto nepovažoval správca dane výpoveď H. I. za dôkaz, ktorý by mal vplyv na výsledné vyhodnotenie zisteného skutkového stavu. Z uvedeného vyplýva, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že správca dane výpoveď H. I. nevyhodnotil, pretože ju ako dôkaz vyhodnotil tak, že ho považoval za nepreukazný vo vzťahu k preverovaným zdaniteľným plneniam.
41. Pokiaľ ide o preukazovanie reálnosti deklarovanej obchodnej transakcie, v tomto prípade dodania služby, správny súd uznáva argumentáciu žalobcu, že nie o všetkom je v prípade sprostredkovateľskej činnosti spisovaná písomná dokumentácia a že často ide aj o rôzne ústne alebo telefonické rokovania. Aj napriek tomu je podľa názoru správneho súdu realizáciu sprostredkovateľskej činnosti možné preukázať. Základný rámec skutočností, ktoré by preukazovali realizáciu sprostredkovania, sú prinajmenšom zhodné výsledky konfrontácie výpovedí osôb, ktoré sa rokovaní mali zúčastniť, a to ohľadom obdobia, miesta a spôsobu rokovaní. Konateľ spoločnosti LEGA TRADE, s. r. o., sa v zápisnici zo dňa 01.06.2018, okrem iného vyjadril, že „...v podstate som odoberal ten kovový odpad ja a vozil ho pán G. svojimi nákladnými autami. Celá táto spolupráca vznikla, aby sa tento obchod zjednodušil, aby pán G. obchodoval so spoločnosťou ALFAFIN na priamo, a ja som následne vystavil zmluvu o sprostredkovaní. Moja úloha tam bola taká, že som vždy niekoľkokrát v mesiaci komunikoval s pánom E., v tom čase s pánom K. ako šéfom šrotoviska Tatravagonky a samozrejme s pánom G.. Podklady na fakturáciu som získal od pána K..“ Sám konateľ spoločnosti LEGA TRADE, s.r.o., tak potvrdil, že žiadne sprostredkovanie medzi spoločnosťami ALFAFIN, s.r.o. a MRO, s.r.o., neprebehlo, akurát spoločnosť MRO, s.r.o, nahradila odberateľa spoločnosti ALFAFIN, s.r.o., konkrétne LEGA TRADE, s.r.o.
42. Žalobcom tvrdená nezákonnosť rozhodnutia žalovaného pre podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy v súvislosti s neuznaním ústneho vyjadrenia A. B. správcom dane za dôkaz, pretože nebol podložený listinným dôkazom tiež nemohla obstáť, pretože nemala oporu v obsahu preskúmavaných rozhodnutí, ani v platnej právnej úprave. Vo vzťahu k ústnemu vyjadreniu A. B. správca dane uviedol, že nie je dôkazom o vecnej realizácii preverovaných zdaniteľných plnení, na základe čoho ho neuznal za taký dôkaz, ktorý by preukazoval skutočnosti deklarované žalobcom v daňových priznaniach k dani z pridanej hodnoty v preverovaných zdaňovacích obdobiach. To znamená, že správca dane sa zaoberal týmto dôkazom a jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach s ostatnými vykonanými dôkazmi ho vyhodnotil, a teda zaujal svoje stanovisko k jeho dôkaznej hodnote vo vzťahu k preukázaniu preverovaného zdaniteľného plnenia, čím postupoval v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Správny súd nespochybňuje tvrdenie žalobcu, že dôkazmi v daňovom konaní nie sú len listinné dôkazy, žalobca sa mýli, pokiaľ sa domnieva, že vyjadrenie A. B. nepovažoval správca dane za dôkaz o faktickom naplnení preverovanej sprostredkovateľskej činnosti LEGA TRADE, s.r.o. preto, že nebol podložený listinným dôkazom. Správca dane ho nepovažoval za preukazný dôkaz preto, že vyjadrenie A. B. je len tvrdením o určitých skutočnostiach, ak nie je podložené (ako tomu bolo v tomto prípade) takými dôkazmi o vecnej realizácii sprostredkovania, ktorých obsah je možné overiť aj s odstupom času, teda napr. listinnými dôkazmi. Samotné vyjadrenie A. B., konateľa LEGA TRADE, s.r.o. (sprostredkovateľa)
vyhodnotil správca dane ako dôkaz v súlade so svojou povinnosťou v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku, a to ako dôkaz nepreukazujúci vecné naplnenie deklarovanej sprostredkovateľskej činnosti, s čím žalobca nesúhlasil. Nesúhlas žalobcu s vyhodnotením tohto dôkazu nie je skutočnosťou, na základe ktorej by bolo možné dospieť k záveru, že vyjadrenie A. B. nepovažoval správca dane vo všeobecnej rovine za dôkaz. Z uvedených dôvodov nebola takto formulovaná námietka nezákonnosti dôvodná.
43. Správny súd zdôrazňuje, že povinnosťou správcu dane v prejednávanom prípade nebolo vyvracať tvrdenia daňového subjektu - žalobcu. Jeho povinnosťou bolo preveriť tvrdenia daňového subjektu a to, či bola skutočne realizovaná sprostredkovateľská činnosť žalobcom deklarovaný spôsobom. Správca dane tvrdenia žalobcu spochybnil, čím sa dôkazné bremeno na vyvrátenie pochybností správcu dane prenieslo na žalobcu a žalobca dôkazné bremeno neuniesol.
44. Obsahu administratívneho spisu nezodpovedalo tvrdenie žalobcu, že správca dane (žalovaný) žalobcu zaťažoval povinnosťou predkladať ďalšie dôkazy z dôvodu spochybnenia jeho tvrdení na preukázanie oprávnenosti uplatneného nadmerného odpočtu DPH. Z § 24 ods. 1 písm. a), b), c), Daňového poriadku vyplýva, že dôkaznou povinnosťou na preukázanie skutočností, ktoré majú vplyv na správne určenie dane je zaťažený žalobca. Správca dane dokazovanie vedie (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku) za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutočností nevyhnutných na účely správy daní. Nie je pritom viazaný iba návrhmi daňového subjektu. Pokiaľ na základe zistených skutočností spochybní vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť skutočností deklarovaných žalobcom v preverovaných daňových obdobiach, a teda správnosť údajov uvedených v daňových priznaniach k DPH za preverované zdaňovacie obdobia, jeho dôkazná povinnosť v rámci zisťovania skutočností rozhodných pre správne určenie dane bola vyčerpaná a dôkazné bremeno sa opäť presúva na žalobcu, aby preukázal, že pochybnosti správcu dane nie sú dôvodné. Správca dane nezaťažoval žalobcu povinnosťou predkladať dôkazy, ktorými nemôže disponovať. Vyzýval ho len na predloženie takých dôkazov, ktorými by preukázal oprávnenosť uplatneného nadmerného odpočtu DPH.
45. V neposlednom rade žalobca namietal aj nepreskúmateľnosť rozhodnutí tak žalobcu, ako aj správcu dane. Správny súd k tomu uvádza, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003, sp. zn. IV. ÚS 115/03). Túto požiadavku výstižne zvýraznil vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uviedol: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ Európsky súd pre ľudské práva ale súčasne tiež pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ruiz Torija proti Španielsku z 09.12.1994, č. sťažnosti 18390/91 a rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Hiro Balani proti Španielsku z 09.12.1994, sťažnosť č. 18064/91). Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (napr. IV. ÚS 20/05). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Uvedené závery a východiská súdov sú primerane použiteľné aj na správne konanie vedené orgánom verejnej (moci) správy, teda aj pre posúdenie preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutí žalovaného
a správcu dane (keďže prvostupňové a odvolacie rozhodnutie tvoria jeden celok), ktoré v odôvodnení v zrozumiteľnom obsahu a dostatočnom rozsahu reagovali na všetky relevantné otázky, ktoré v konaní vyvstali.
46. Súčasťou správnej žaloby sú aj všeobecné námietky týkajúce sa vykonaného dokazovania a preverovania tvrdení žalobcu správcom dane, kde žalobca bez konkretizácie dopadu týchto námietok na zákonnosť napadnutých rozhodnutí požadoval zrušenie žalobou napadnutých rozhodnutí. Vzhľadom na všeobecný obsah týchto námietok nie je možné sa k nim v rámci prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia relevantne vyjadriť.
47. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní žalobami napadnutých rozhodnutí žalovaného a predchádzajúcich prvostupňových rozhodnutí ako aj postupu, ktorý ich vydaniu prechádzal, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia sú v súlade so zákonom, a preto žaloby ako nedôvodné podľa § 190 SSP zamietol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
48. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v konaní nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal.
49. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).