Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Co-56-2012.pdf
PDF · 92.99 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/56/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčka senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského právnej veci navrhovateľky T. K., rod. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. - W., Y. XXX/XX proti odporcovi Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov Jánošík, Kvetnica 116/26, Poprad, IČO: 37 782 690, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Magdalénou Hamaliarovou, Poprad, Šoltésovej 3474/11 v konaní o určenie neplatnosti uznesenia zhromaždenia Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov Jánošík, Kvetnica 116/26, Poprad zo dňa 26. 07. 2010, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 24. 02. 2012 č. k. 11C 151/2010-88 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok
Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania a navrhovateľka na ich náhradu nemá právo.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľky o určenie neplatnosti uznesenia zhromaždenia Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zo zápisnice zo zhromaždenia vlastníkov bytov mal preukázané, že v bode 2 bola voľba nového predsedu spoločenstva vlastníkov bytov, kde pani Laučeková navrhla doterajšieho predsedu pána O. Z. a pani H. B.-L. navrhla pána I. I.. Za P. C. Z. ako nového predsedu spoločenstva vlastníkov bytov hlasovali 5, proti 0, zdralo sa 0. t. z., že Spoločenstvo zvolilo za predsedu spoločenstva pána C. Z.. Poukázal, že podľa článku 2 dodatku č. 2 zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov a bodu 3 za predsedu môže byť zvolená len fyzická osoba, staršia ako 18 rokov, ktorá je spôsobilá na právne úkony, je bezúhonná, plní si svoje povinnosti vo vzťahu k Spoločenstvu a je vlastníkom bytu, alebo nebytového priestoru. Z výpisu Registra spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov vedenom na Krajskom úrade v Prešove mal preukázané, že Krajský úrad v Prešove deň zmeny zápisu, a to 25. 07. 2007, zapísal do registra Spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov Jánošík, Kvetnica č. 116/28, Poprad, sídlo spoločenstva Kvetnica 116/28 Poprad, predsedu spoločenstva C. Z.. Podľa zápisu zo dňa 02. 07. 2007 hlasovali za predsedu spoločenstva 4 vlastníci bytov. Na základe zápisnice Spoločenstva vlastníkov bytov zo dňa 02. 07. 2007 vykonal zmenu zápisu v registri spoločenstiev vlastníkov bytov Krajský úrad v Prešove t. z,, že Krajský úrad v Prešove súhlasil s dodatkom č. 2 k zmluve o Spoločenstve vlastníkov bytov a na základe tohto vykonal zmenu zápisu, kde z funkcie predsedu spoločenstva bola odvolaná p. T. K. a za nového predsedu bol zvolený C. Z.. V čase, kedy bol schválený dodatok č. 2 zmluvy o Spoločenstve, navrhovateľka nenamietala, resp. nepodala návrh na neplatnosť zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov
a to zo dňa 02. 07. 2007 t. z., že akceptovala tento stav. Iný dodatok - iná zmena v zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov nebola vykonaná. Zmluva o Spoločenstve vlastníkov bytov zo dňa 22. 07. 1998 je platná, nebola zrušená a taktiež dodatok č. 2 zo dňa 02. 07. 2007 je platný a podľa týchto zmlúv došlo k voľbe nového predsedu spoločenstva vlastníkov bytov, a to dňa 26. 07. 2010. Zmluvu o spoločenstve vlastníkov bytov schvaľovali vlastníci bytov, a to nadpolovičnou väčšinou a taktiež vlastníci bytov volili predsedu spoločenstva nadpolovičnou väčšinou. Z uvedeného vyplýva, že oni rozhodovali o práve, kto bude vykonávať funkciu predsedu spoločenstva. Poukázal tiež na zákon č. 182/1993 Z. z. ust. § 7c ods. 2, ktorý uvádza kto môže byť zvolený za predsedu spoločenstva. Nestanovuje tu podmienku, že predsedom môže byť výlučne vlastník bytu. Ďalej uviedol, že v ďalšom bode petitu návrhu navrhovateľka žiadala, aby súd určil, že uznesenie zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome Jánošík - Kvetnica č. 116/26 konanom dňa 26.07.2010 - špecifikované v bode 6 zápisnice zo zhromaždenia, ktorým bola zvolená rada v zložení MUDr. C. Z., O. I. a T. X. a zapisovateľka Mgr. W. T., je neplatné. Konštatoval, že nezistil porušenie zákona č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov čo sa týka voľby rady spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov Jánošík, nakoľko za jednotlivých členov hlasovalo 5 osôb, proti nebol nikto, nikto sa nezdržal hlasovania. Navrhovateľka žiadala, aby súd určil, že uznesenie zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome Jánošík - Kvetnica č. 116/26 konanom dňa 26.07.2010 v zmysle ktorého vyjadrilo súhlas s plánom úprav bytového domu na jeseň roku 2010 a jar 2011 je neplatné. Ani v danom prípade nezistil porušenie zákona č. 182/1993 Z. z. Porušenie týchto ustanovení videla navrhovateľka v tom, že bolo porušené jej právo hlasovať na zhromaždení a vyjadrovať sa k prejednávaným skutočnostiam, reagovať na návrh a vyjadriť svoje stanovisko. Z tohto dôvodu napadla aj neplatnosť uznesenia bodu č. 6 zápisnice. Súd však mal preukázané zo zápisnice o schôdzi vlastníkov bytov zo dňa 26.07.2010, že navrhovateľka odmietla podpísať prezenčnú listinu, aj keď sa na schôdzi zúčastnila. Súd mal predloženú prezenčnú listinu vlastníkov bytov, z ktorej vyplýva, že boli prítomní a hlasovali za 5 vlastníci bytov a navrhovateľka odmietla podpísať prezenčnú listinu. Poukázal na ust. § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., v zmysle ktorého vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. Podľa ust. § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou zúčastnených. Tiež poukázal na ust. § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z., v zmysle ktorého prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Konštatoval, že navrhovateľka svoj návrh opiera o vyššie cit. ustanovenie. Súd z listinných dôkazov mal preukázané, že navrhovateľka odmietla podpísať prezenčnú listinu, ale zúčastnila sa na schôdzi, avšak z dôvodu, že odmietla podpísať prezenčnú listinu, tak nehlasovala. Súd vyhodnotil návrh podaný zo strany navrhovateľky a poukázal, že v ust. § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. je stanovená ochrana prehlasovaných vlastníkov v dome. Uvedené ustanovenie má zabezpečiť, aby vlastníci bytov, ktorí z rôznych dôvodov nevedeli o hlasovaní (v danom prípade sa však nejedná o prípad navrhovateľky) sa mohli domôcť svojho práva. Vlastníci bytov v bytovom dome, ktorí sa schôdze nezúčastnili, prípadne sa nemohli o výsledku hlasovania dozvedieť, majú právo obrátiť sa na súd, najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak ich právo zanikne. O výsledku hlasovania sa navrhovateľka dozvedela dňa 26. 07. 2010, nakoľko bola prítomná na predmetnej schôdzi, návrh podala dňa 10. 08. 2010, t.j. v zákonom stanovenej lehote. Súd prvého stupňa tiež poukázal na ust. § § 14 ods. 2 a nasl. zákona č. 182/1993 Z. z., v zmysle ktorého pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov sa rozhoduje väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Konštatoval, že v prípade, ak by aj navrhovateľke nebolo odopreté hlasovať na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov, tak aj tak by nebol dosiahnutý iný výsledok hlasovania - navrhovateľka by v danom prípade nezvrátila výsledok hlasovania. Na uvedenej schôdzi sa totiž dňa 26.07.2010 zúčastnilo 6 vlastníkov bytov, pod jednotlivými uzneseniami sú vedené hlasovania, voľba zapisovateľa a overovateľa zápisnice, voľba nového predsedu, plán opráv na roky 2010/2011 a zvolenie rady, pričom v dvoch bodoch programu prebehlo hlasovanie, kde bolo 5 prezentovaných osôb a jedna vlastníčka sa zdržala hlasovania, t. zn., že za boli 4 vlastníci bytov Poukázal na to, že samotná navrhovateľka uviedla, že nepodpísala prezenčnú listinu, lebo sa bála, bojí a v budúcnosti sa bude báť dať svoj podpis predsedovi spoločenstva. Navrhovateľka uviedla, že s prezenčnou listinou súhlasí, avšak chcela vysvetlenie, ako sa zabezpečí, aby sa podpisy nezneužívali. Poukázala na zápisnicu z roku 2007, avšak touto sa súd nezaoberal, nakoľko nesúvisela s predmetom konania. Z týchto skutočností
vyplýva, že navrhovateľka nemohla výsledok hlasovania zvrátiť svojím prednesom. Navrhovateľka síce uviedla, že výsledok by mohol byť iný, nevie ako by zareagovali jej susedia, aké odpovede by dostala na otázky a či by mohla vôbec predložiť otázky. Zo strany navrhovateľky sa však nejednalo o žiadne konkrétne vyjadrenia. Tiež poukázal na to, že vzťahy medzi navrhovateľom - predsedom spoločenstva a odporkyňou sú veľmi narušené, a to už odo dňa 01.07.2007, kedy bola navrhovateľka odvolaná z funkcie predsedkyne spoločenstva.
So zreteľom na vyššie uvedené návrh zamietol ako nedôvodný a o trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p., tak, že žiadnemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie navrhovateľka. Poukázala na to, že má rovnaké práva ako vlastníci bytového domu. Ako vlastník má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a na hlasovaní, rozhodovať o spoločných častiach domov, v spoločných zariadeniach, a pod. Prezenčná listina má slúžiť ako prezentácia prítomných, avšak dá sa zneužiť, ak sa počet zúčastnených ráta len z prezenčnej listiny, čo sa v minulosti stalo. Tak závažný dokument ako je Zmluva o spoločenstve vlastníkov bytov vlastníci nemajú čo mať v rukách. Podľa jej názoru takáto zmluva nemôže byť platná, prinajmenšom z morálneho hľadiska, žiaľ je zaregistrovaná. Myslí si, že sa manželia Z. dopustili podvodu tým, že zneužili podpisy na prezenčnej listine. Takéto hlasovanie nikdy nebolo, nikto neschválil tento právny stav a žiadna schôdza sa nekonala. Táto zmluva hovorí, že predsedom spoločenstva môže byť dospelá a spôsobilá osoba, bezúhonná osoba a je vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru. Pán Z. je splnomocnený svojou manželkou na výkon všetkých práv a povinností súvisiacich s vlastníctvom bytu, to však neznamená, že je vlastník a spĺňa podmienky ustanovené v zmluve. Vlastníctvo k nehnuteľnosti sa preukazuje listom vlastníctva a nie plnou mocou. Vlastník bytu č. 2 MUDr. Z. má dve funkcie pre seba, je členom rady a predstavuje splnomocneného zástupcu predsedu spoločenstva. Predseda spoločenstva nesmie vykonávať funkciu člena rady. Ako má podpísať nabudúce prezenčnú listinu, keď vie, že jej podpis môže byť zneužitý. Ak je dodatok č. 2 zákonom platný, potom je platné aj jeho ustanovenie, že predsedom spoločenstva môže byť aj jeho vlastník. Pán Z. nespĺňa túto podmienku zmluvy, a preto nemôže ani kandidovať na post predsedu a byť zvolený. V podanom odvolaní ďalej navrhovateľka poukazuje na to, že či bolo dokazovanie súdom prvého stupňa vykonané dostatočne. Za spoločenstvo bola prítomná len splnomocnená zástupkyňa JUDr. Hamuliarová, ktorá zatajila závažné skutočnosti týkajúce sa spoločenstva. Neboli vypočutí žiadni svedkovia, pričom súd mal správne brániť všetkých občanov. Neochránil ani ju, ani jej susedov, ale dal zelenú podvodníkom. Ako vlastník sa cíti byť rozhodnutím súdu byť poškodená. Spoločenstvo disponuje jej osobnými údajmi. Komu na základe rozhodnutia súdu má tieto doklady odovzdať. Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa vyplýva, že nemohla výsledok hlasovania zvrátiť svojím prednesom. Na otázku súdu, čo by bolo keby sa vyjadrovala na schôdzi, nevie dať odpoveď, nevie aká by bola reakcia jej susedov. Sú to dospelí a svojprávni občania spôsobilí na právne úkony a sú to vlastníci bytov. Súd poukazuje aj na to, že vzťahy medzi ňou a predsedom spoločenstva sú narušené a že bola odvolaná z predsedníctva. Potvrdila, že tieto sú narušené, ale nie sú predmetom žaloby. Súd prvého stupňa nesprávne posúdil skutkový stav, rozhodoval na základe toho, čo by bolo, keby sa bola vyjadrila preto je to podľa nej špekulatívne. Tak ako súd konštatoval, že nemohla výsledok hlasovania zvrátiť, mohol tiež skonštatovať, že mohla výsledok hlasovania zvrátiť svojím prednesom. Tvrdí, že ani súd nemal posudzovať, čo by bolo keby bolo, ale skôr či došlo k porušeniu jej práv. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a návrhu vyhovel a aby odporca bol zaviazaný zaplatiť trovy konania.
K podanému odvolaniu sa vyjadril odporca. Uviedol, že odvolanie, ktoré podala navrhovateľka nesúvisí s predmetom prejednávanej veci. Navrhovateľke aj keby bolo možné hlasovať, neovplyvnila by výsledky hlasovania, čo vyplýva z počtu prítomných hlasujúcich vlastníkov bytu. Preto rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Invektívy, ktoré v odvolaní navrhovateľka používa sú predmetom šetrenia orgánov činných v trestnom konaní a nebude sa k nim vyjadrovať.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O. s. p., vec prejednal v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, správne vo veci rozhodol a vo veci prijal aj správne právne
závery, na ktorých sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania a na ktoré v plnom rozsahu poukazuje aj odvolací súd.
Je zrejmé, ako už poukazoval odvolací súd v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení, že navrhovateľka sa domáhala určenia neplatnosti uznesení prijatých na zhromaždení dňa 26. 07. 2010 z dôvodu, že jej bolo odopreté právo hlasovať, keďže sa odmietla podpísať do prezenčnej listiny. Už vtedy odvolací súd poukazoval, že nespornou bola tá skutočnosť, že navrhovateľka sa zhromaždenia zúčastnila, avšak nehlasovala. Tvrdila, že toto právo jej bolo odopreté, pretože po prezentácii odmietla prezenčnú listinu podpísať s odôvodnením, ktoré uvádzala v žalobnom návrhu.
Odvolací súd s poukazom na zistenia súdom prvého stupňa a vyslovené právne závery, má za to, že navrhovateľka v zmysle ust. § 120 ods. 1 O. s. p. neuniesla svoje dôkazné bremeno v tvrdeniach, na ktorých založila svoj návrh, tak ako to konštatoval aj súd prvého stupňa.
Z obsahu napadnutého rozhodnutia a obsahu spisu vyplývajú jednoznačné zistenia o tom, že na schôdzi vlastníkov bytov dňa 26. 07. 2010 navrhovateľka odmietla podpísať prezenčnú listinu, aj keď sa na schôdzi zúčastnila. Súd mal priloženú prezenčnú listinu vlastníkov bytov, z ktorej vyplýva, že boli prítomní a hlasovali za 5 vlastníci bytov a navrhovateľka odmietla podpísať prezenčnú listinu. Z ust. § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. vyplýva, že pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. V danom prípade boli správne zistenia súdu prvého stupňa, že navrhovateľka síce odmietla podpísať preznenú listinu, ale zúčastnila sa na schôdzi a z dôvodu, že odmietla prezenčnú listinu podpísať tak nehlasovala. Súd prvého stupňa sa zaoberal pokynmi odvolacieho súdu v uznesení zo dňa 22. 08. 2011 a zistil, že v prípade, ak by aj navrhovateľke nebolo odopreté hlasovať na schôdzi vlastníkov bytov dňa 26. 07. 2010 tak, aj tak by nebol dosiahnutý iný výsledok na hlasovaní. Navrhovateľka by nezvrátila výsledok hlasovania, pretože na schôdzi sa zúčastnilo 6 vlastníkov bytov, pričom pod jednotlivými uzneseniami sú uvedené hlasovania, za hlasovalo 5 vlastníkov bytov a v dvoch bodoch programu prebehlo hlasovanie, kde bolo prezentovaných 5 osôb, jedna vlastníčka sa zdržala hlasovania, t. zn., že 4 vlastníci bytov boli za.
Z týchto dôvodov odvolací súd po doplnenom dokazovaní súdom prvého stupňa mal za to, že jeho rozhodnutie je správne. Zistil úplne skutkový stav veci a vo veci prijal aj správne právne závery. Tvrdenia, na ktoré navrhovateľka poukazovala v návrhu nielenže nepreukázala, ale v konečnom dôsledku by neboli ani ovplyvnili výsledok hlasovania. Iné skutočnosti, na ktoré navrhovateľka poukazovala boli bez právneho významu a nesúviseli s predmetom žaloby. Bolo na žalobkyni preukázať, či v prípade hlasovania mohla výsledok zvrátiť a či na základe jej prednesu a ňou uvedených informácií by bola schôdza vlastníkov, o veci rozhodla inak. Súd prvého stupňa sa týmito okolnosťami zaoberal, bral ich do predmetu svojich úvah a zohľadňoval aj princíp hlasovania podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov č. 182/1993 Z. z., § 14 ods. 2 a nasl., v zmysle ktorého pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov.
S ohľadom na všetky tieto zistenia súdom prvého stupňa a vyslovené právne závery súdom, bol odvolací súd názoru, že navrhovateľka neuniesla svoje dôkazné bremeno v tvrdeniach, ktoré označila vo svojom žalobnom návrhu.
So zreteľom na vyššie uvedené preto odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 219 O. s. p. ho ako vecne správny potvrdil. Obsah odvolacích námietok samotnej navrhovateľky nie je ničím novým, len konštatovaním tých vyjadrení, ktoré už pred súdom predniesla a prezentovala vo svojich písomných vyjadreniach. S nimi sa súd prvého stupňa riadne vyporiadal. Naviac mnohé vyjadrenia v podanom odvolaní nesúvisia s prejednávanou vecou. So zreteľom na vyššie uvedené, preto odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal, keďže si ich neuplatnil, napriek tomu, že bol úspešný a navrhovateľka bola neúspešná, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.