Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/88/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vargu a prísediacich Ľudmily Palšovej a Pavla Hanudeľa, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.mája 2012 takto

rozhodol:

obžalovaní

1/ ml. C. X., nar. XX.X.XXXX v J., trvale bytom K. č. XXX, okr. R.,

2/ ml. G. R., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom K. č. XX, okr. R.,

3/ H. H., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom K. č. XX, okr. R.,

s ú v i n n í , ž e

dňa X.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode spolu s maloletým V.N. nar. XX.X.XXXX vošli do dvora rodinného domu č. XXX v obci K., okr. R., v ktorom bývala poškodená C. R. a túto najprv sledovali cez okno a následne obžalovaný H. H. a obžalovaný ml. C. X. s kapucňami na hlave vošli cez neuzamknuté dvere do kuchyne, kde na posteli ležala poškodená C. R., ktorú po tom, ako sa z postele postavila obžalovaný ml. C. X. rukou sotil do pleca v dôsledku čoho táto spadla na posteľ a kričala, aby odišli, obžalovaný ml. C. X. z nej sňal sveter, stiahol jej kamaše, ktoré jej pritom roztrhol, na jej krik, aby odišli jej dal facku, aby bola ticho, pričom obžalovaný ml. G. R. a maloletý V.N celú situáciu sledovali cez okno a keď obžalovaný ml. C. X. a obžalovaný H. H. z domu vyšli, všetci štyria spoločne odišli aj z dvora, avšak následne po opätovnej predchádzajúcej vzájomnej dohode v úmysle uspokojenia sexuálnej žiadostivosti sa vrátili do dvora rodinného domu poškodenej C. R., pri pozorovaní cez okno, keď sa obliekala sa dohodli, že po vojdení do domu maloletý V.N zhasne svetlo v kuchyni, obžalovaný ml. C. X. zhasne svetlo v zadnej izbe a zapne televízor, čo aj po vstupe do uvedeného domu vykonali s kapucňami na hlave a obžalovaný ml. C. X. so škraboškou na tvári v obývačke poškodenú C. R. zhodil na posteľ, stiahol jej kamaše, s obžalovaným H. H. jej roztiahli nohy, na to obžalovaný H. H. jej viackrát vložil pravú ruku do pošvy, obžalovaný ml. C. X. jej viackrát vložil kávovú lyžičku do pošvy, napriek tomu, že ich poškodená C. R. viackrát vyzývala, aby odišli, obžalovaný ml. G. R. držal poškodenej ľavú nohu a obžalovaný ml. C. X. si stiahol nohavice nad kolená a niekoľkokrát opakovane zasunul svoj pohlavný úd do pošvy poškodenej C. R., pričom ho poškodená kopla a následne všetci obžalovaní upustili od svojho konania a z domu ušli, pričom svojim konaním spôsobili poškodenej C. R. drobné poranenia po tele, trhlinu pošvovej steny v klembe o rozmeroch 4 x 2,5 cm, ktoré zranenie si vyžiadalo operačný zákrok s dobou liečenia a práceneschopnosti 5 - 7 dní, ako aj posttraumatickú stresovú poruchu vrátane reaktívneho úzkostne depresívneho syndrómu s dobou liečenia najmenej 42 kalendárnych dní, počas ktorej závažným spôsobom ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodenej C. R.,

t e d a

spoločným konaním násilím donútili ženu k súloži a spôsobili ním ťažkú ujmu na zdraví, násilím donútili iného k sexuálnym praktikám a spôsobili ním ťažkú ujmu na zdraví, neoprávnene vnikli do obydlia iného a čin spáchali najmenej s dvoma osobami,

č i m s p á c h a l i

formou spolupáchateľstva podľa obzvlášť závažný zločin znásilnenia podľa , v jednočinnom súbehu s obzvlášť závažným zločinom sexuálneho násilia podľa , a v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa , .

Z a t o i m s ú d u k l a d á

1/ obžalovanému ml. C. X.

Podľa , s použitím , , , v spojení s , v spojení s , úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov.

Podľa , obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa v spojení s ochranný dohľad na 3 (tri) roky. 2/ obžalovanému ml. G. R.

Podľa , s použitím , , , v spojení s , v spojení s , úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa , obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa v spojení s ochranný dohľad na 3 (tri) roky.

3/ obžalovanému H. H.

Podľa , s použitím , , , , , , v spojení s úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 15 (pätnásť) rokov.

Podľa obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa v spojení s ochranný dohľad na 3 (tri) roky.

Podľa poškodenú C. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. č. XXX, okr. R. zastúpenú opatrovníkom H. R., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom K. s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Dňa 14.5.2008 podala prokurátorka Krajskej prokuratúry v Prešove na Okresný súd Prešov obžalobu na obžalovaných ml. C. X., ml. G. R. a H. H. v bode 1/ obžaloby pre obzvlášť závažný zločin sexuálneho násilia podľa , , s poukazom na ustanovenia formou spolupáchateľstva podľa a prečin porušovania domovej slobody podľa , formou spolupáchateľstva podľa na obžalovaného ml. G. R. v bode 1/ obžaloby pre prečin porušovania domovej slobody podľa , formou spolupáchateľstva podľa , obžalovaných ml. C. X., H. H. a ml. G. R. v bode 2/ obžaloby pre obzvlášť závažný zločin znásilnenia podľa , , , formou spolupáchateľstva podľa Trestného zákon a prečin porušovania domovej slobody podľa , formou spolupáchateľstva podľa na tom skutkovom základe, že v bode 1/ obžaloby v nočnej dobe dňa X.XX.XXXX v čase asi o XX.XX hod. do XX.XX hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode za účasti mal. Y. X., nar.. XX.X.XXXX, bytom K. č. XXX prišli na dvor rodinného domu poškodenej C. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. č. XXX, okr. R., kde potom, čo ju sledovali cez okno, obv. H. H. a obv. ml. C. X. s kapucňami na hlave vošli cez neuzamknuté dvere do kuchyne, kde na posteli ležala odkrytá C. R. a obv. C. X. ju potom, čo sa postavila, rukou sotil do pleca načo poškodená spadla na posteľ a keď kričala, aby odišli, stiahol z nej sveter, ostala do pol pása nahá, poškodená skĺzla na zem, kde jej stiahol kamaše, prekrížila si nohy, aby jej nestiahol nohavičky, tie jej na boku roztrhol, a keď kričala, aby odišli, dal jej facku, aby bola ticho, chytil jej pravú nohu v oblasti kolena a stehna, obv. H. H. chytil jej ľavú nohu za koleno, odtiahli jej nohy od seba, na to obv. H. H. viackrát vložil pravú ruku do pošvy poškodenej, napokon upustil od svojho konania, keď kričala, obv. mal. G. R. a mal. Y. X. sledovali oboch obvinených cez okno kuchyne a keď obaja obvinení vyšli z domu, všetci stekali smerom ku schodom vedúcim k cintorínu, v bode 2/ obžaloby dňa X.XX.XXXX o niekoľko minút neskôr po prechádzajúcej vzájomnej dohode, v úmysle uspokojenia sexuálnej žiadostivosti, sa opäť vrátili na dvor rodinného domu s popisným číslom XXX v obci K., okr. R., cez okno kuchyne pozorovali C. R. ako sa oblieka, vzájomne sa dohodli, že po vojdení do domu mal. Y. X. zhasí svetlo v prednej izbe, obv. ml. C. X. zhasí svetlo v obývačke a zapne televízor, čo aj po vstupe do domu urobili, s kapucňami na hlave a obv. C. X. so škraboškou na tvári v obývačke C. R. zhodil na posteľ, stiahol jej kamaše a s obv. H. H. jej roztiahli nohy, na to obv. H. H. jej viackrát vkladal pravú ruku do pošvy, obv. ml. C. X. jej viackrát vložil kávovú lyžičku do pošvy, popri ruke obv. H. H., pričom C. R. ich viackrát vyzývala, aby odišli, napokon obv. ml. G. R. držal ľavú nohu poškodenej a obv. ml. C. X. si stiahol nohavice nad kolená a niekoľkokrát zasunul svoj pohlavný úd do jej pošvy, a keď vstával, poškodená ho kopla, následne upustili od svojho konania a z domu ušli, čím svojím konaním spôsobili C. R. okrem drobných poradní po tele aj trhlinu pošvovej steny v klenbe o rozmeroch 4 x 2,5 cm, zranenie si vyžiadalo operačný zákrok a po psychickej stránke poškodená utrpela posttraumatickú stresovú poruchu s nutnosťou psychiatrickej liečby, ktorá naďalej trvá.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných ml. C. X., ml. G. R. a H. H., výsluchom svedkyne poškodenej C. R., svedkov H. R., Y. X., znalcov H.. E. C., H.. F. H., J.. H. D., H.. F. H., čítaním zápisníc o výsluchu svedkov E. L., H.. H. J., V. R., H. R., H. E., Y. D., H. Y., U. M., čítaním znaleckých posudkov znalkýň MUDr. M. - Y. a MUDr. H. a KEÚ PZ Košice a čítaním listinných dôkazov a to zápisnice o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou, fotodokumentácie k zraneniu poškodenej C. R., úradných záznamov o zaistení veci, zápisnice o vydaní a vrátení veci, lekárskych správ, čiernej škrabošky, fotodokumentácie škrabancov pravej ruky H. H., rozhodnutí Okresného súdu Prešov, správ a charakteristík, hodnotenia, odpisov z registra trestov a na základe takto vykonaného dokazovania, po vyhodnotení dôkazov jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že skutok ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku sa stal, tento je trestným činom a spáchali ho obžalovaní ml. C. X., ml. G. R. a H. H. Obžalovaný ml. C. X. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať, preto súd prečítal zápisnice o jeho skorších výpovediach. Z jeho výpovede z prípravného konania zo dňa 5.11.2007 vyplýva, že v inkriminovaný deň sa všetci traja obžalovaní spoločne s maloletým Y. X. - jeho bratom, na

návrh obžalovaného H. H. dohodli, že pôjdu do domu poškodenej R. s úmyslom mať s ňou pohlavný styk. Po príchode k uvedenému domu, najprv cez okno pozerali, čo sa deje v dome a dohodli sa, že on pôjde s H. prvý a ostatní prídu za nimi, pričom navrhol, aby si dali kapucne a on si dal na oči aj škrabošku, ktorú nosil pri sebe. Do domu dnu vošiel on a obžalovaný H.. Keď boli dnu drgol do poškodenej tak, že táto spadla na posteľ a vyháňala ich z bytu preč. Stiahol z nej sveter, spadla pri tom z postele na zem, tam jej stiahol dole kamaše, pod ktorými nemala nič. Bránila sa, niečo kričala, prekrížila nohy, takže jej nemohol dať dole spodné nohavičky a pritom ako ich jej chcel stiahnuť, jej ich roztrhol. Následne ju chytil za jednu nohu, obžalovaný H. za druhú, nohy jej roztiahli a vtedy jej obžalovaný H. strčil viackrát ruku do pošvy. Obžalovaný G. R. spolu s maloletými Y. X. boli vonku. Všetci štyria potom ušli smerom k cintorínu. Asi po dvoch minútach na jeho otázku či sa vrátia späť, obžalovaný H. povedal, že „dobre, poďme“, tak sa vrátili späť do domu poškodenej. Všetci štyria vošli dnu, on drgol do poškodenej, ktorá spadla na gauč, stiahol jej kamaše s obžalovaným H. jej roztiahli nohy tak, že on jej držal pravú nohu v oblasti kolena a stehna, obžalovaný H. jej držal ľavú nohu. Obžalovaný H. jej viackrát strčil pravú ruku do jej pošvy a rukou robil pohyby v pošve. On zobral kávovú lyžičku a túto jej popri ruke H. viackrát zasunul do pošvy asi do hĺbky 5 cm. Obžalovaný H. potom zavolal k ním obžalovaného G. R., aby jej držal nohu, čo tento aj urobil. Obžalovaný ml. X. ďalej uviedol, že následne sa postavil, rozopol si nohavice, ľahol si na poškodenú a vnikol do jej pošvy svojim pohlavným údom. Keď jej zbadal na pošve krv, prestal vo svojom konaní. Na to všetci z domu ušli preč a cestou pri kostole mu obžalovaný H. ukazoval zakrvavenú pravú ruku, pričom si nevšimol, aby ju mal zakrvavenú predtým, on si pozrel na svoj penis a videl tam trocha krvi. Obžalovaný na tejto výpovedi zotrval aj na výsluchu pred sudkyňou pre prípravné konanie, keď bol vypočúvaný v súvislosti s návrhom prokurátora na vzatie do väzby. Z jeho výpovede zo dňa 8.4.2008, vyplýva, že čiastočne pozmenil svoju predchádzajúcu výpoveď v tom, že keď vošli do domu poškodenej prvýkrát, vtedy jej obžalovaný H. nestrkal ruku do pošvy. Pokiaľ tak predtým vypovedal, tak zmenu výpovede zdôvodnil tým, že sa pomýlil a bol v strese. Zotrval na tom, že k vloženiu ruky do pošvy poškodenej došlo až vtedy, keď došli do domu poškodenej druhýkrát. Zo zápisnice o výsluchu obžalovaného ml. C. X. z hlavného pojednávania zo dňa 25.8.2008 vyplýva, že tento zotrval na svojej výpovedi z prípravného konania v pozmenenom znení, tak ako to uvádzal na svojom výsluchu dňa 8.4.2008 a bol vyzvaný, aby odstránil rozpor medzi svojou výpoveďou na hlavnom pojednávaní a výpoveďou z prípravného konania zo dňa 5.11.2007. Na hlavnom pojednávaní totiž neuviedol, že dal poškodenej facku, kým v prípravnom konaní tak uvádzal. Taktiež vo výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že po roztrhnutí nohavičiek poškodenej z domu odišiel, zatiaľ čo v prípravnom konaní uvádzal, že po roztrhnutí nohavičiek spolu s obžalovaným H. roztiahli nohy poškodenej a obžalovaný H. do nej viackrát vkladal prsty. Na to obžalovaný uviedol, že keď 5.11.2007 vypovedal, bol v strese a až po čase rozmýšľal ako to bolo a 8.4.2008 už vypovedal tak ako na hlavnom pojednávaní. Čo sa týka rozporu v tvrdení zo dňa 5.11.2007, kde uviedol, že zasunul svoj pohlavný úd do poškodenej a urobil to iba raz, lebo videl, že je tam krv a na hlavnom pojednávaní uviedol, že tak neurobil, na to odpovedal, že tento rozpor nevie odstrániť, lebo si nie je istý či to urobil alebo nie, ale znečistený pohlavný úd mal, pani R. tiekla z pošvy krv, možno sa dotkol tej krvi.

Obžalovaný ml. G. R. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať, preto súd prečítal zápisnice o jeho skorších výpovediach. Z jeho výpovede z prípravného konania zo dňa 5.11.2007 vyplýva, že vypovedal v podstate rovnako ako obžalovaný ml. C. X., pričom uviedol, že v inkriminovaný deň spolu s obžalovanými ml. C. X., H. a maloletým Y. X. sa dohodli, že pôjdu do domu poškodenej R.. Keď vošli do dvora poškodenej pozorovali ju cez okno a videli ju ležať na gauči. Do domu vošli obžalovaný ml. C. X. a H. pričom predtým ale sa zamaskovali tak, že si na hlavy dali kapucne z búnd. On spolu s maloletým Y. X. ostali vonku a cez okno pozerali, čo sa deje. Videl, ako poškodenú ml. C. X. núka fľašou, čo ona odmietla, C. túto fľašu položil na stôl, chytil poškodenú za odev, položil ju na zem a začal ju vyzliekať, pričom táto sa pri vyzliekaní bránila, tak jej obžalovaný H. držal ruky. Vyzliekli ju od pol pása nahor, či ju vyzliekli aj od pol pása dole, toto obžalovaný uviesť nevedel, lebo nebolo dobre vidno. Obžalovaný ml. C. X. ju udrel otvorenou dlaňou po zadku a tiež jej dal facku po tvári, potom sa postavili a odišli vonku k nim a následne všetci štyria ušli smerom k cintorínu, kde asi po dvoch minútach na návrh obžalovaného H. sa vrátili späť. Keď všetci štyria vošli dnu do domu, mali už stiahnuté kapucne na hlavách, aby ich nebolo poznať a obžalovaný ml. C. X. mal na tvári škrabošku. On s maloletým Y. ostal pri dverách kuchyne a maloletý Y. zhasil svetlo v izbe a obžalovaní ml. C. X. s H. vošli dnu do izby kde bola poškodená a obžalovaný ml. C. X. zhasol svetlo v tejto izbe a zapol televízor. Keď prišli do tejto izby s maloletým Y., tak videl, že poškodená už bola nahá, ležala na gauči, obžalovaný H. jej držal obe ruky a obžalovaný ml. C. X. prišiel k jej nohám, bol akoby v pokľaku, on nevidel čo presne robí. Poškodená začala kopať, preto na požiadanie obžalovaného H. jej chytil ľavú nohu, obžalovaný ml. C.

X. vybral svoj pohlavný úd z nohavíc a tento jej strčil do pošvy, pričom obžalovaný H. jej stále držal obe jej ruky. Obžalovaný ml. R. ďalej uviedol, že nohu poškodenej neudržal, táto kopla ml. C. X. do boku, preto ju pustili a ušli preč. Počas toho, ako utekali preč, obžalovaný H. mu ukazoval ruku s tým, že ju má od krvi. Na to sa obžalovaný ml. C. X. pozrel na svoj pohlavný úd, ktorý mal trocha krvavý. Obžalovaný na tejto výpovedi zotrval aj na výsluchu pred sudkyňou pre prípravné konanie, keď bol vypočúvaný v súvislosti s návrhom prokurátora na vzatie do väzby, s tým, že je to pravda a nechce už k tomu nič doplniť. Obžalovaný ml. G. R. na výsluchu dňa 8.4.2008 vypovedal zhodne ako dňa 5.11.2007 a k tomu ešte uviedol, že keď boli v dome poškodenej prvýkrát, tak nevidel, aby či už obžalovaný H. alebo ml. C. X. niečo strkali do pošvy poškodenej.

Obžalovaný H. H. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vypovedať, preto súd prečítal zápisnice o jeho skorších výpovediach. Zo zápisnice o výsluchu obvineného H. H. z prípravného konania zo dňa 5.11.2007, vyplýva, že vypovedal zhodne ako obžalovaní ml. C. X. a ml. G. R., pričom uviedol, že v inkriminovaný deň spolu s obžalovanými ml. C. X., ml. G. R. a maloletým Y. X. na návrh obžalovaného ml. C. X. sa dohodli, že pôjdu do domu poškodenej za účelom pohlavného styku s poškodenou. Po príchode k domu poškodenej najprv cez okno sledovali čo robí poškodená a tak do domu vošiel on spolu s obžalovaným ml. C. X., pričom na hlavy si nasadili kapucne. Keď vošli dnu, obžalovaný ml. C. X. k poškodenej pristúpil so slovami: „P., hybaj jebac, poc pic“ a ponúkol ju fľašou, na čo mu táto ruku odsotila, preto fľašu položil, buchol poškodenú do pleca, táto spadla na posteľ a potom sa zošmykla na zem. Na zemi jej vyzliekol sveter aj kamaše, nohavičky však už nemohol, lebo poškodená prekrížila nohy, preto jej ich na boku roztrhol. Poškodená ich vyzývala, aby odišli preč, preto jej obžalovaný ml. C. X. dal facku po ústach, ako aj po zadku. Poškodená sa postavila a ušla do druhej izby, na čo obžalovaný ml. C. X. začal bežať preč a všetci traja utekali za ním. Následne sa na návrh obžalovaného ml. C. X. všetci vrátili späť a vonku sa dohodli, že maloletý Y. zhasne svetlo v kuchyni a ml. C. X. zhasne svetlo v zadnej izbe a zapne televízor, čo aj spravili. Obžalovaný H. ďalej uviedol, že následne v izbe chytil poškodenú za stehno pravej nohy, ml. C. X. za ľavú nohu, ale keďže poškodená stiahla nohy, tieto jej roztiahol späť. Následne jej vopchal jedenkrát dva prsty do pošvy a obžalovaný ml. C. X. jej viackrát strčil kávovú lyžičku do pošvy. Potom zavolal obžalovaného ml. R., lebo poškodenej nemohol udržať nohy a keď jej tento chytil nohu, obžalovaný ml. C. X. si rozopol nohavice a svojim pohlavným údom asi 3 alebo 4 krát do poškodenej vnikol a prestal, keď ho táto kopla, zazipsoval sa a ušli preč. Keď prišli k potoku, zistil, že má krvavé prsty od poškodenej. Obžalovaný na tejto výpovedi zotrval aj na výsluchu pred sudkyňou pre prípravné konanie, keď bol vypočúvaný v súvislosti s návrhom prokurátora na vzatie do väzby. Vo svojej výpovedi zo dňa 12.12.2008 obžalovaný uviedol, že nevidel, aby obžalovaný ml. C. X. vkladal lyžičku do pošvy poškodenej. Poškodenú si vybrali na spáchanie skutku preto, lebo mala povesť že „za fľašu dá každému.“

Svedkyňa poškodená C. R. na hlavnom pojednávaní uviedla, že trvá na tom, čo vypovedala v prípravnom konaní v celom rozsahu. Prišla domov, prezliekla sa, ľahla si, zapla TV a zaspala. Dvere nechala otvorené, lebo syn mal ísť za ňou, avšak zdržal sa. Medzi tým kým prišiel, tak ju znásilnili a to všetci traja obžalovaní, pričom vošli cez otvorené dvere. Najprv pocítila facku a potom sa prebrala až keď prišiel syn a našiel ju, pričom všade bola krv. Následne išla na snímok, na vyšetrenie, pričom mala poškodený kŕčok maternice, na ktorý ju hneď operovali. Mala aj podliatiny na prsníku a o psychike ani nehovorí. Keď obžalovaných vidí, stále sa ich bojí. Čo sa týka psychiky, tak sa stále bála, bola tam úzkosť, plač, ona sa stále zamykala. Toto trvalo asi 2 roky a po dvoch rokoch sa odvážila vyjsť aj medzi ľudí, ale tie myšlienky tam stále boli. Po skutku bola 3 dni hospitalizovaná a tak brala lieky, najmä na ukľudnenie, aby mohla spať, pričom postupne dávky liekov znižovala až po dobu kým ich vysadila, čo trvalo približne jeden rok po skutku. S obžalovanými sa nestretla, ani sa jej neospravedlnili, pričom oni majú zákaz sa k nej priblížiť. Ani rodinní príslušníci sa jej neospravedlnili a ani by ospravedlnenie neprijala. Keď bola prvýkrát vypočúvaná na polícii, uvádzala len skutočnosti, ktoré uvádza teraz, po skutku obžalovaných videla iba z veľkej diaľky, bližšie sa s nimi nestretla. Svedkyňa poškodená ďalej uviedla, že list ktorý jej písal obžalovaný ml. C. X. našiel jej syn v schránke, ktorý ho roztrhal. Pani V. X. za ňou bola, ale ona jej povedala, že toto konanie sa nedá ospravedlniť.

Svedok H. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol v F. a tak prišiel do K., kde sa stretol s mamou, ktorá následne išla domov a on išiel do baru J. F.. Následne išiel domov, cestou ho niekto napadol, on spadol, ale nevie kto to bol. Tak prišiel domov a našiel mamu, ktorá krvácala a pýtal sa jej, čo sa stalo. Povedala mu, že ju znásilnili, ale kto, to uviesť nevedela, ani on nikoho nevidel. Tak išiel k bratrancovi, odkiaľ zavolal prvú pomoc a následne prišla záchranka a aj polícia, mamu odviezli a polícia uzamkla

dom, aby mohla zabezpečiť dôkazy, preto tú noc ani nespal doma. V čase jeho príchodu domov mal vypité, avšak nebol až taký opitý, všetko čo videl si pamätá. Na otázky prokurátora svedok uviedol, že keď prišiel, mama sa postavila a videl, že krváca, mala košeľu, ale či mala aj spodnú bielizeň, svedok uviesť nevedel. Kto to mal spraviť, mu nepovedala, on keď ju videl a došlo mu čo sa stalo, tak sa zľakol a rýchlo utekal zavolať záchranku. Mama v tom čase intímny vzťah s iným mužom neudržiavala, ani nemá vedomosť, aby udržiavala v čase po tomto skutku a kým bol doma, tak si pánske návštevy nevodila, iba ak jej niekto prišiel pomôcť, čiže o tom nevie. Od skutku sa jej správanie zmenilo, bojí sa, strachuje stále keď niečo buchne, je stresovaná a tento stav ešte trvá. Na otázky obhajcu JUDr. Naništu svedok uviedol, že jeho mama v čase jeho príchodu po skutku mala na sebe košeľu, asi nočnú a nevie, či jeho mama poskytovala rozhovory novinárom, televízia u nich bola, ale on ju nepustil. Na otázky obhajcu JUDr. Onďáka svedok uviedol, že jeho mama v priebehu inkriminovaného dňa požívala alkoholické nápoje, ale koľko to uviesť nevedel a či po skutku javila príznaky ich požitia, to si ja nepamätal. V súčasnej dobe jeho mama vykonáva bežné činnosti tak ako pred skutkom, varí, robí na záhrade, robí okolo domu. Svedok poprel, aby požičal domček nejakým svojím známym na nejaké intímnosti. Na otázky obhajcu JUDr. Dubňanského svedok uviedol, že teraz pracuje na dohodu, predtým boli aj na Maďaroch, aj v Bratislave. Bol zamestnaný na dohodu na obecnom úrade, kedy presne si nepamätá, robil aj v Bratislave. V čase po skutku bol nezamestnaný. Teraz, keď robí v Prešove tak ráno ide z domu a večer okolo 17.00 hod. je doma, pričom spáva doma, ale záleží od roboty. Jeho matka po psychickej stránke trpí smrťou manžela, inú vedomosť o jej fyzickej alebo psychickej chorobe v čase skutku nemá.

Svedok Y. X. využil svoje právo a odmietol vypovedať, z dôvodu, že je bratom obžalovaného ml. C. X., avšak aj s poukazom na názor Krajského súdu v Prešove, uvedený v uznesení tohto súdu sp. zn. zo dňa 20.5.2009 súd nečítal jeho výpoveď z prípravného konania, nakoľko mal za to, že táto nebola vykonaná procesným spôsobom.

Znalec MUDr. E. C. PhD. na hlavnom pojednávaní uviedol, že ako súdny znalec bol vyzvaný OR PZ v Prešove na vypracovanie znaleckého posudku z odboru gynekológia a pôrodníctvo. Všetky uvedené otázky, ktoré mu boli dané v uznesení boli zodpovedané a za všetkými odpoveďami ako znalec stojí. Zo záverov jeho znaleckého posudku vyplýva, že došlo k násilnému činu, kde boli spôsobené fyzické poškodenia na pohlavných orgánoch ženy -menovanej. Jednak sa jednalo o vnútorné ženské pohlavné orgány a taktiež o oblasť ľavého prsníka. Tieto nálezy, ktoré dostal v rámci vypracovania posudku, svedčia pre násilné poškodenie organizmu ženy. Ak sa môže vyjadriť k poraneniam, išlo o trhlinu pravej časti vaginálnej (pošvovej) klenby s následným ošetrením v nemocnici a došlo k vytvoreniu hematómu (krvnej zrazeniny) v oblasti ľavého prsníka. Pacientka bola hospitalizovaná jeden deň na oddelení gynekologickom a pôrodníckom v Prešove. Doba liečenia na základe správy od obvodného gynekológa bola asi týždeň. Z kontrolného vyšetrenia, ktoré bolo o mesiac po úvodnej kontrole gynekologický nález bol v norme. Podľa posledného kontrolného vyšetrenia, ktoré bolo prevedené mesiac po čine, následky ani zmeny pohlavného orgánu ženy nie sú, alebo neboli. Čo sa týka trhlín v oblasti pošvy, väčšinou ide o násilný trestný čin, alebo môže vzniknúť pri športe, alebo iných úkonoch, napr. pri páde na ostré alebo tupé predmety. V danom prípade išlo o pacientku, ktorá šesťkrát rodila a jej pošvový priestor bol široký a pošva bola elastická a muselo dôjsť k značnej fyzickej sile, aby došlo k trhline. U mladých žien, ktoré ešte nerodili, je väčšia pravdepodobnosť vzniku takýchto poranení ako u starších, ktoré už rodili. Uvedené poškodenie u poškodenej vzniklo v dôsledku použitia lyžičky obžalovanými. Vo všeobecnosti takéto trhliny vznikajú pri používaní rôznych nástrojov, ako napríklad vibrátor, fľaša a podobne, v tomto prípade mohlo dôjsť pravdepodobne lyžičkou. Teoreticky mohlo dôjsť k vzniku uvedeného poškodenia rukou, alebo prstami, alebo muselo by ísť o silný tlak. K takým zraneniam mohlo dôjsť aj pri neadekvátnom pohlavnom styku, väčšinou sa tak stáva u mladších žien. Má za to, že menovaní nemali predispozíciu jej spôsobiť takúto trhlinu pri bežnom styku, prsty nie sú schopné zájsť tak hlboko ako lyžička, ktorá je spôsobila vzniknúť do klenby o niekoľko centimetrov hlbšie. Podľa natrhnutia to vyzeralo, že išlo poškodenie predmetom a nie prstami, obžalovaní by prstami nevnikli až do klenby. Poškodená nemala výtoky, netrpela ochoreniami, bola úplne v norme. To či žila pohlavným životom, to sa nedá z vyšetrenia zistiť, preto sa k tomu nevie vyjadriť.

Znalec MUDr. F. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že spolu s MUDr. H. vyšetrili menovanú pani R. dvakrát, prvýkrát 30.8.2009, druhýkrát 27.12.2010. Zo záverov tohto znaleckého vyšetrenia vyplýva, že u menovanej konštatujú syndróm závislosti od alkoholu, pričom tento stav je dlhodobý, podľa dokumentácie z roku 1980 a ktorý sa prejavil na osobnostných zmenách menovanej v zmysle degradácie osobnosti. Súčasne konštatujú v prvom znaleckom posudku v čase vyšetrenia prítomnosť

reaktívneho stavu, úzkostne - depresívneho syndrómu v trvaní, ktorý bol v priamej súvislosti s predmetným konaním. Taktiež konštatujú v prvom znaleckom posudku prítomnosť posttraumatickej stresovej poruchy u menovanej po predmetnom skutku. V druhom znaleckom posudku konštatujú už zmienený syndróm závislosti od alkoholu s osobnostnými zmenami a degradáciu osobnosti. Obidvoma znaleckými vyšetreniami u menovanej nezistili prítomnosť závažnej psychickej poruchy (psychózy), teda stavu, ktorý by chorobne podmienene významnou mierou ovplyvňoval jej rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. Menovaná je schopná napriek psychickému stavu konštatovanému v záveroch psychiatrických posudkov (pri osobnostných zmenách v dôsledku dlhoročného konzumu alkoholu s vytvorením závislosti) správne vnímať, zapamätať si a zreprodukovať prežité predmetné udalosti. Táto schopnosť môže byť do určitej miery oslabená vzhľadom ku skutočnosti, že v predmetnom čase mala užité alkoholické nápoje, avšak toto oslabenie nie je forenzne psychiatricky významné. Znaleckým vyšetrením zistili, že poškodená trpela prítomnosťou posttraumatickej stresovej poruchy v období po predmetnom skutku, čo predstavovalo priamu psychickú ujmu. Toto zistenie bolo pri prvom znaleckom vyšetrení v roku 2009. V roku 2010 pri druhom znaleckom vyšetrení konštatujú u poškodenej, že v čase znaleckého vyšetrenia netrpí žiadnou psychickou poruchou, ktorá by priamo súvisela s predmetnou udalosťou. Konštatujú u nej príznaky a celkový stav súvisiaci s jej dlhoročným nadmerným konzumovaním alkoholických nápojov, teda syndróm závislosti od alkoholu s degradáciou osobnosti. V čase pred spáchaním predmetného činu, ako aj v čase spáchania tohto činu u menovanej nezistili prítomnosť psychickej choroby ako takej (psychózy), avšak zistili a konštatovali, že ide u nej o psychickú poruchu vyplývajúcu z dlhodobého užívania alkoholu, teda syndróm závislosti od alkoholu s degradáciou osobnosti, pričom tento stav sa vyskytoval pred aj v čase spáchania predmetnej udalosti. U menovanej z psychopatologického hľadiska boli prejavy úzkostne depresívneho syndrómu v zmysle náladových zmien, teda depresívnej nálady spolu s prejavmi anxiety, teda úzkostnosti vyššieho psychického napätia, poruchami spánku, poruchami koncentrácie pozornosti, ako aj vzhľadom k prítomnosti vegetatívneho doprovodu, ktorý sa prejavoval bolesťami hlavy, jemným trasom horných končatín, pocitmi búšenia srdca, potenia a pocitmi žalúdočnej nervozity, alebo nevoľnosti. Spúšťačom tohto stavu, resp. syndrómu bola jednoznačne inkriminovaná udalosť, teda negatívny traumaticky zážitok, alebo exogenný faktor na základe ktorého došlo k vývoju tohto stavu spočiatku len na úrovni syndrómu úzkostnej depresie, ktorý v ďalšom priebehu progregoval - postupoval, postupne sa vyvíjal do obrazu posttraumatickej stresovej poruchy. Z hľadiska aktivít bežného života došlo u menovanej k výraznému narušeniu spánku, s tým spojenou únavou v priebehu dňa, ako aj k zvýšenému potenciálu sa zľaknúť aj pri neprimerane malom podnete, taktiež k prítomnosti vtieravých neodbytných myšlienok, v ktorých opätovne prežívala stresujúcu udalosť, tzv. flashbackov. Z hľadiska časového vo všeobecnej rovine posttraumatická stresová porucha má obmedzené časové trvanie, väčšinou rádovo v mesiacoch až rokoch, po ktorom období dôjde k zmene tohto stavu buď smerom k úprave (teda vymiznutiu psychopatologických fenoménov), alebo k progresii do tzv. trvalej zmeny osobnosti po katastrofickom zážitku. U menovanej z časového hľadiska v decembri 2010 konštatovali ústup psychopatologických fenoménov do takej miery, že neboli prítomné v čase znaleckého vyšetrenia. Vychádzali zo skutočnosti, že menovaná nebrala v čase vyšetrenia žiadne psychiatrické lieky, ani nechodila v tom čase na kontroly k ambulantnému psychiatrovi. Stav postupne slabol, presne na dni sa to nedá určiť, ani sa to nedá presne špecifikovať, ale určite to bolo po znaleckom vyšetrení v roku 2009, teda niekedy v priebehu roka 2010. Na otázku obhajcu JUDr. Naništu znalec uviedol, že príznakmi syndrómu závislosti od alkoholu sú výbuchy hnevu, podráždenosť a poruchy koncentrácie, ale ostražitosť, ľakanie sa a poruchy spánku nie. Na otázky obhajcu JUDr. Onďáka, či mohol mať mediálny záujem o osobu poškodenej vplyv na jej stav a vyjadrovala sa poškodená o predmetných veciach pri svojom vyšetrení znalec uviedol, že z pohľadu znalca medializácia tejto udalosti nemala vplyv na jej daný psychický stav. O tejto skutočnosti, teda o medializácii, sa v čase vyšetrenia menovaná nezmienila. Menovaná zažila negatívny traumatizujúci zážitok, ktorý mal vplyv na jej ďalší psychický stav, na jeho vývoj a určité zmeny. Z hľadiska skutočnosti, že udávala, že si nepamätá, resp. nepresne pamätá na to čo prežila, tento stav mohol byť do určitej miery ovplyvnený množstvom alkoholu, ktoré mala užité v čase predmetného skutku, avšak nie vo forenzne psychiatricky významnej miere. Najväčší vplyv na nepresnosti v jej výpovediach podľa názoru znalca mal čas, ktorý prešiel od predmetnej udalosti. Táto skutočnosť súvisí s mechanizmom, adaptáciou osobnosti na určitú danú väčšinou stresujúcu životnú situáciu a slúži ako ochranný faktor v rámci psychického stavu, resp. jeho integrity. Syndróm závislosti od alkoholu spolu s degradáciou osobnosti menovanej sa prejavoval v prvom rade na jej správaní vo vzťahu k užívaniu alkoholických nápojov, teda v oslabení kritického postoja k tomu kedy a koľko má vypiť. Vo vzťahu k telesnému stavu sa tento stav manifestne neprejavoval, teda nezistili u nej prejavy akútneho stavu v rámci syndrómu závislosti od alkoholu (odvykacieho stavu, alebo delirantného stavu), ktorý by sa mohol

prejavovať charakteristickým trasom prstov rúk, ako aj neprimeranosťami v správaní. Poškodenú C. R. prvýkrát vyšetrovali spolu so znalcom MUDr. H. 30.8.2009, v nálezovej časti vychádzali jednak zo spisu, zo zdravotnej dokumentácie menovanej, konkrétne z psychiatrického oddelenia Prešov, taktiež z dokumentácie z gynekológie, z ambulantného psychiatrického vyšetrenia MUDr. P. a taktiež brali na vedomie, resp. vychádzali zo znaleckého posudku MUDr. L., ako aj zo znaleckého posudku MUDr. P.. V priamej a kauzálnej súvislosti s predmetným činom zistili u poškodenej prítomnosť posttraumatickej stresovej poruchy a taktiež reaktívneho úzkostne - depresívneho syndrómu po danom skutku a to už pri prvom vyšetrení dňa 30.8.2009.Uvedená posttraumatická stresová porucha sa prejavovala poruchami vnímania, tzv. flashbackami, čo sú vtieravé neodbytné myšlienky vnucujúce sa človeku, pri ktorých dochádza k znovuprežívaniu inkriminovanej stresujúcej udalosti, ďalej konštatovali nadmernú predráždenosť, alebo hyperiritabilitu, ktorá sa prejavuje neprimeranou reakciou aj na malý podnet, ktorý môže súvisieť obsahovo s daným skutkom, ďalej poruchy spánku, narušenie prosekcie, pozornosti, zvýšený potenciál k úľaku, anxiete, depresívnu náladu, negatívne napätie, tenziu, ktorá pramení z pocitov bezmocnosti, frustrácie, z pocitov ohrozenia, taktiež inhibíciu, spomalenie psychomotorického tempa, konkrétne spontability, a taktiež sprievodné tzv. vegetatívne reakcie ako sú tras končatín, bolesti hlavy, bolesti žalúdka, búšenie srdca, nadmerné potenie. Tento stav nastal v období po predmetnom skutku, pričom spúšťačom bol predmetný skutok. Túto postraumatickú stresovú poruchu by bolo možné hodnotiť, resp. z jeho pohľadu by ju hodnotil ako stredne ťažkú až ťažkú. Tento stav, teda posttraumatická stresová porucha u človeka mladého vyžaduje takmer vždy práceneschopnosť, to znamená, pokiaľ sa u niekoho vyskytne, závažnou mierou zasiahne do jeho bežných činnosti, jedna sa najmä o veľmi nepríjemné zmienené poruchy vnímania, tzv. flashbacky, ktoré človeka vracajú späť k danej udalosti napriek adekvátnej liečbe. Teda kvalita života človeka, ktorý utrpí posttraumatickú stresovú poruchu, je významným spôsobom narušená a znížená. Z hľadiska prítomnosti posttraumatickej stresovej poruchy pokiaľ sa u niekoho vyskytne, tak úzkostne depresívny syndróm je jej súčasťou. Jeho vplyv na kvalitu života je tak isto negatívny v zmysle zhoršenia nálady a prítomnosti strachu pri konfrontácii s danou situáciou, či už myšlienkovou, alebo pri stretnutí takto postihnutého človeka s aktérmi takéhoto skutku. Čo sa týka jeho priebehu, resp. vývoja, tak korešponduje s priebehom posttraumatickej stresovej poruchy. Dĺžka je prísne individuálna, u každého človeka je iná. V tomto prípade v čase vyšetrenia jeho prítomnosť konštatovali. V prípade trvania práceneschopnosti u poškodenej by táto trvala jednoznačne viac ako 42 kalendárnych dní. Zmienený úzkostne depresívny syndróm je súčasťou posttraumatickej stresovej poruchu, teda jeho prítomnosť treba chápať ako prítomnosť posttraumatickej stresovej poruchy až do jeho odoznenia. Delenie treba chápať prísne akademicky, operacionálne, kde vlastne ostatné prejavy posttraumatickej stresovej poruchy mali tendenciu ústupu, avšak treba súčasne dodať, že tento dej znamená ústup posttraumatickej stresovej poruchy, ide o dynamický dej, ktorý je ovplyvňovaný viacerými faktormi a preto ústup posttraumatickej stresovej poruchy ako celku možno konštatovať až po odoznení aj tohto úzkostne depresívneho syndrómu. Na otázku obhajcu JUDr. Naništu, či je možné rozlíšiť u osoby, ktorá mala tento syndróm tie prejavy, ktorými sa preukazuje od prejavov, ktoré menoval ako prejavy posttraumatickej stresovej poruchy, znalec uviedol, že prejavy alkoholickej degradácie osobnosti, alebo alkoholickej pseudopsychopatizácie osobnosti vykazujú iné kvality, hlavne pri globálnom posudzovaní dynamiky psychických procesov. Teda na základe psychiatrického vyšetrenia anamnestických údajov, heteroanemnestických údajov a po zhodnotení kvality daných psychických procesov a ich dynamiky možno oddiferencovať, že sa jedná o prejavy posttraumatickej stresovej poruchy, ktoré majú väčšinou dynamický priebeh od prejavov degradácie osobnosti, ktoré sú viac stacionárne. Takto postihnutý človek môže urobiť vyhlásenia pre média, resp. vyjadriť sa na kameru o negatívnych zážitkoch, ktoré zažil kvôli tomu, že je to obyčajne na mieste, kde sa cíti bezpečne, teda má určitú oporu v tom, aby dokázal zozbierať vnútorné sily a rozprávať o takomto zážitku, táto schopnosť človeka takto sa vyjadrovať je prísne individuálna a súvisí s obrannými mechanizmami osobnosti človeka, ktorý musí do určitej miery použiť, aby dokázal urobiť takéto vyjadrenia. Na otázku obhajcu JUDr. Onďáka znalec uviedol, že poškodená počas znaleckého úkonu pri vyhotovovaní znaleckého posudku konkretizovala rozdiel v kvalite života pred a po skutku, ktorý sa jej mal stať, keď vravela, že sa stále bojí, keď dačo buchne, pričom poukazovala na myšlienky, že si mysli, že prišli ľudia, ktorí jej spravili tento skutok, taktiež konkretizovala zmenu v spôsobe života, kde udávala, že sa zamyká a taktiež že majú nové okná a nové dvere. V psychiatrii hodnotia tvrdenia človeka v kontexte s jeho emočným prejavom pri vyšetrení. To znamená, ak človek hovorí, že sa bojí a konštatujú u neho prejav strachu, ktorý väčšinou nie je prítomný u človeka, ktorý sa v skutočnosti nebojí, takýto údaj musia brať ako vážny, teda v kontexte čo povie tento človek, ako aj v kontexte jeho nonverbálnych prejavov, mimických, v čase vyšetrenia, ktoré sa situačne prispôsobujú odpovedi na otázky a v prípade tohto vyšetrenia súhlasil neverbálny prejav poškodenej s jej verbálnym prejavom. Poškodená neverbalizovala pri vyšetrení,

že po skutku nemôže robiť niečo čo predtým mohla. Znalec skonštatoval, že z jeho pohľadu každá posttraumatická stresová porucha predstavuje závažné ovplyvnenie života, teda aj v tomto prípade ide o závažné ovplyvnenie života poškodenej.

Znalec PhDr. H. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že vypracoval v uvedenej veci viacero znaleckých posudkov. Pod č. 87/2007 vypracoval znalecký posudok na poškodenú C. R. a zistil, že osobnosť poškodenej je premorbidne simplexná s degradáciou osobnosti v dôsledku syndrómu závislosti od alkoholu, kvôli čomu mala aj čiastočne obmedzenú spôsobilosť na právne úkony. Intelektové schopnosti sú na dolnej hranici priemeru. V čase vypracovania znaleckého posudku boli prítomné známky posttraumatickej stresovej poruchy. Aj keď v dôsledku skutku utrpela ujmu v zmysle rozvoja posttraumatickej stresovej poruchy, stresová udalosť a nepriaznivé okolnosti boli príčiny, faktorom, vyskytovalo sa u nej neodbytné vybavovanie a znovuprežívanie stresu v podobe rušivých spomienok, nočných mor, izolovania sa od ľudí, precitlivenosti vo vzťahu k okoliu, ťažkostí so spánkom nadmernej úľakovej reakcie. Menovaná v čase vypracovania znaleckého posudku bola čiastočne schopná v podstatných rysoch vnímať, zapamätať si a správne reprodukovať prežité udalosti, nakoľko prežitá stresová udalosť má za následok výpadok pamäti, potencovaný tiež požitím alkoholu pred inkriminovaným skutkom. Vyšetrením poškodenej znalec nezistil také skutočnosti, ktoré by vo všeobecnosti z psychologického hľadiska znižovali vierohodnosť jej osoby. V znaleckom posudku č. 97/2007 na obvineného ml. C. X. znalec zistil, že jeho osobnosť je mentálne subnormná, v tom čase ešte nezrelá, vo vývine, ktorý bol disharmonický, s dissociálnymi prejavmi v správaní. Intelektové schopnosti sú v pásme zjavného podpriemeru. Povahové črty osobnosti obvineného sa v podstate zhodujú s vykonaným skutkom (psychosexuálne nezrelá, disharmonický vyvíjajúca sa osobnosť, latentne agresívna, v čase činu bol navyše pod vplyvom alkoholu, ktorý u neho znížil morálne zábrany, spôsobil odbrzdenosť správania sa, potencoval latentnú agresivitu a vyvolal sexuálnu žiadostivosť. Obvinený je schopný správne vnímať, zapamätať si a správne reprodukovať prežité udalosti. Prognóza vývoja osobnosti vo vzťahu k protispoločenskému konaniu je priaznivá. Obvinený si uvedomil následky svojho konania, má pocity viny a skutok ľutuje, je schopný svojej sebareflexie. Motivácia činu z psychologického hľadiska má úzky súvis s požitým alkoholom, stratou zábran, nezrelosťou simplexnejšej osobnosti, jeho konanie bolo tiež pod značným vplyvom skupiny a súviselo s dedinskými fámami, ktoré sa im pod vplyvom alkoholu videli lákavé a chceli si to overiť. V znaleckom posudku č. 98/2007 na obvineného ml. G. R. znalec okrem iného uvádza, že osobnosť menovaného je introvertovaného typu, ešte nezrelá vo vývine, vývin disharmonicky, s dissociálnymi prejavmi v správaní, intelektové schopnosti sú na dolnej hranici priemeru. Povahové črty osobnosti obvineného sa v podstate zhodujú s vykonaným skutkom podobne ako u predchádzajúceho obvineného. Vplyv alkoholu znížil morálne zábrany, spôsobil odbrzdenosť správania sa, potencoval latentnú agresivitu a vyvolal sexuálnu žiadostivosť. Obvinený je schopný správne vnímať, zapamätať si a správne reprodukovať prežité udalosti. Prognóza vývoja osobnosti je priaznivá, tiež si uvedomil následky svojho konania, má pocity viny, skutok ľutuje, je schopný svojej sebareflexie. Motivácia činu tak isto má úzky súvis s použitím alkoholu, stratou zábran, nezrelosťou osobnosti, vplyvom skupiny a s dedinskými fámami. Na obvineného H. H. vypracoval znalec znalecký posudok č. 99/2007, v ktorom uvádza, že osobnosť obvineného je mentálne subnormná, ešte nezrelá, intelektové schopnosti sú v pásme zjavného podpriemeru, podobne ako u predchádzajúcich dvoch obvinených povahové schopnosti sa zhodujú s vykonaným skutkom. Je schopný správne vnímať, zapamätať si a správne reprodukovať prežité udalosti. Prognóza vývoja osobnosti je priaznivá. Motivácia činu tiež úzko súvisela s požitým alkoholom. Znalec ďalej uviedol, že dissiociálne znaky v správaní obžalovaných videl v tom, že sa túlali po nociach, požívali alkoholické nápoje, správali sa dissociálne, pričom týka sa to všetkých obžalovaných, čo bolo dôsledkom disharmonického vývoja osobnosti, nezvládnutej výchovy a vplyvu skupiny. Aj keď nebol na to výslovne dotazovaný, zistil u všetkých obvinených zvýšené lží skóre, snahu javiť sa v lepšom svetle a skresľovať udalosti vo svoj prospech a to vo všeobecnosti a zistené skutočnosti znižujú vierohodnosť obžalovaných vo všeobecnosti. Znalec skonštatoval, že posttraumatická stresová porucha patrí do odvetvia aj psychiatria, aj psychológia. Závery, ku ktorým dospel konzultoval aj s psychiatričkou MUDr. Husovskou. K výsledkom dospel na základe metodík, použitých testov a techník, pričom ide o štandardizované testy. Posttraumatická stresová porucha má množstvo prejavov, pričom inak sa prejavuje u jednoduchej osobnosti a inak u intelektuálne vzdelanej osobnosti. Na otázku obhajcu JUDr. Onďáka, či sa môže vyjadriť, či trvá na závere svojho znaleckého posudku, že resocializačná prognóza u obžalovaného Novotného je priaznivá za predpokladu, že od spáchania tohto skutku sa nedopustil ďalšieho protispoločenského konania, znalec uviedol, že za predpokladu, že obžalovaný X. sa nedopustil ďalšieho protispoločenského konania od spáchania skutku, na tomto závere svojho posudku trvá.

Znalec MUDr. F. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že na poškodenú C. R. v priebehu rokov 2009, 2010 a 2011 vypracoval tri znalecké posudky, eventuálne doplnky znaleckých posudkov. Už pri vyšetrení v roku 2009, posudok podaný 30.8.2009, sa konštatuje, že sa u menovanej jedná o syndróm závislosti od alkoholu s degradáciou osobnosti, úzkostne depresívny reaktívny syndróm a príznaky posttraumatickej stresovej poruchy už neboli prítomné. Pri vyšetrení 27.12.2010 netrpela žiadnou psychickou poruchou, ktorá by súvisela s inkriminovanou udalosťou. Posledné znalecké vyšetrenie s MUDr. O. dňa 1.6.2011, z neho vyberá, že poškodená bola v roku 1991 čiastočne obmedzená na spôsobilosti na právne úkony a vo finančnej oblasti, v roku 1999 na jej žiadosť bolo znalcom Dr. Z. prevedené kontrolné vyšetrenie duševného stavu s tým, že nebolo odporučené prinavrátenie spôsobilosti na právne úkony. Znalkyňa MUDr. P. v znaleckom posudku zo dňa 30.11.2007 konštatovala, že sa u poškodenej jedná o posttraumatickú stresovú poruchu, podľa jej názoru v čase jej vyšetrenia stav vyžadoval PN. Dňa 27.2.2008 znalec Dr. L. píše, že v klinickom obraze dominuje posttraumatická stresová porucha ako dôsledok akútnej reakcie na stres. Ďalej píše, že v minulosti prekonala ťažké abstinenčné stavy a halucinatórne syndrómy. Zo zdravotnej dokumentácie vyplýva, že poškodená bola v roku 1980 opakovane hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení pre syndróm závislosti od alkoholu. Podľa ich zistení po inkriminovanom skutku navštívila psychiatrickú ambulanciu iba raz, dňa 4.2.2008 a to ambulanciu Dr. P., ktorá jej doporučila antidepresíva Koaxil, prísny zákaz užívania alkoholu, Oxazepan podľa potreby. Pri poslednom vyšetrení v roku 2011 znalci konštatovali, že u poškodenej sa jedná o syndróm závislosti od alkoholu s už spomínanou degradáciou osobnosti, v čase vyšetrení bez iných psychopatologických syndrómov. Po inkriminovanom skutku, teda po tom údajnom znásilnení, alebo znásilnení, došlo k rozvoju posttraumatickej stresovej poruchy, ku ktorej dĺžke trvania je veľmi ťažko sa vyjadriť v tom zmysle, že v praktickom živote znalci majú k týmto veciam rôzny prístup v tom zmysle, že tá dĺžka môže kolísať od niekoľkých týždňov až po rok liečby. Čo sa týka dĺžky eventuálnej PN pri posttraumatickej stresovej poruche, ktorá u poškodenej po skutku vznikla je veľmi ťažké sa vyjadriť v tom zmysle, že priebeh jednotlivých symptómov tejto poruchy nebol sledovaný a zdokumentovaný žiadnym psychiatrom, keďže poškodená okrem jednej návštevy psychiatrickej ambulancie v liečbe nepokračovala, podľa jej tvrdení užívať mala nejaké lieky, ktoré jej predpisoval obvodný lekár, rovnako významným sa javí aj ten fakt, že podľa zistení pri vyšetrení poškodená 100 % neabstinovala a je jednoznačne známy fakt, že konzumácia alkoholu hlavne vo väčších množstvách spôsobuje sekundárne depresívny stav, úzkostné stavy a iné symptómy, pre ktoré ľudia závislý od alkoholu vyhľadávajú lekársku pomoc. V prípade poškodenej je znalcom veľmi ťažko sa vyjadriť aká dĺžka PN by prináležala posttraumatickej stresovej poruche, o ktorú sa u poškodenej po určitú dobu po skutku jednalo, čo však tiež nevedia jednoznačne objektívne doložiť. Čo sa týka narušenia obvyklého spôsobu života poškodenej oproti stavu pred inkriminovanou udalosťou, jednalo sa u nej o určitú psychickú nepohodu spôsobenú nepríjemnými vtieravými spomienkami na zažitú udalosť po určitú dobu, po určitú dobu trvajúcimi obavami opakovaného napadnutia osobou, občas sa objavujúcimi úzkostnými stavmi a ľahšou depresiou, nespavosťou. Ako však už uviedol v predchádzajúcej časti výpovede je ťažké odlíšiť do akej miery sa na týchto nepríjemných stavoch, nepríjemných subjektívnych prežitkoch spolupodieľali symptómy vyvolané konzumáciou alkoholických nápojov. Posttraumatická stresová porucha je psychická porucha, ktorá sa vyvinie u každého jedinca po katastrofickom zážitku. Úzkostný depresívny syndróm, pre ktorý je príznačná úzkosť a depresie je ako následok nepríjemného zážitku, mysliac tým nielen samotný inkriminovaný skutok, ale všetky náležitosti s tým spojené počnúc od procesných úkonov, od výsluchov na polícii, opakované znalecké vyšetrovania, účasť na súdnych pojednávaniach, teda inak povedané všetky okolnosti spojené s inkriminovaným skutkom do určitej miery vyvolávali už spomínanú psychickú nepohodu. Úzkosť a depresia navzájom súvisia a rovnako úzkostný depresívny stav vznikol v dôsledku skutku a nadväzoval na posttraumatickú stresovú poruchu, ktorá bola najskôr a po nej nastúpil depresívne reaktívny syndróm. Flashbacky u poškodenej nezistili a je to aj tým, že poškodená už má dosť nedobrú pamäť. Ak je poškodená v triezvom stave, netrpí takou psychickou poruchou aby nemala schopnosť správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité. V inkriminovanej dobe mala stredný stupeň opitosti a podľa nich kvôli tomu nebola schopná spomenúť si na okolnosti skutku, aj keď sa to nedá jednoznačne určiť. Znalec ďalej uviedol, že medzi symptómy posttraumatickej stresovej poruchy patrí aj hyperiritabilita, teda zvýšená dráždivosť, ale u poškodenej niečo také nediagnostikovali, poškodená má problém vybavovať si, resp. spomínať na konanie v minulosti. Nedá sa vylúčiť, že poškodená sa nechce k tomu vracať. Znalci pri vyšetrení pri otázkach týkajúcich sa okolnosti trestného činu nezistili tendencie zveličovať, eventuálne vymýšľať, domýšľať nejaké skutočnosti, keďže pri vyšetrení rovnako im poškodená tvrdila, že si nepamätá na detaily skutku. Pri poslednom vyšetrení udávala, že ju hnevá to, že obžalovaní chodia po dedine, smejú sa jej do

očí a nič sa im nestalo a ona sa musí obávať, aby jej neublížili, občas si spomenie na to, čo sa jej stalo, ale nechce na to myslieť. Na otázku, či požíva alkoholické nápoje odpovedá, že čo to má spoločné s tým čo sa jej stalo. Je možné dedukovať, že samotné okolnosti inkriminovaného skutku nerozvádzala, nedetailizovala. Znalci vyšetrením a analýzou spisového materiálu zistili, že u poškodenej sa v období po skutku jednalo o posttraumatickú stresovú poruchu, ktorej trvanie nevedia upresniť. Z hľadiska závažnosti posttraumatickej stresovej poruchy by ju definoval ako vážnu duševnú poruchu, aj keď je tam veľa symptómov, preto sa to ťažko určuje, alebo meria, ale berú to ako ťažkú poruchu. Znalec skonštatoval, že trvajú na následkoch, ktoré ovplyvnili spôsob života poškodenej uvedené v znaleckom posudku. Posttraumatická stresová porucha vzniká po katastrofickom zážitku, avšak určité percento ľudí ju nemusí mať. Nie u každého jedinca po traumatickom zážitku takáto porucha vznikne. Znalec ďalej skonštatoval, že ak vezmú do úvahy štatistické údaje o dĺžke PN pri posttraumatickej stresovej poruche, dĺžka 42 dní je určite obvyklá. Určite priemer PN pri takejto posttraumatickej stresovej poruche je viac ako 42 kalendárnych dní. Ide o vyjadrenie vo vzťahu k zdravému jedincovi, avšak aj konkrétne u poškodenej C. R. táto porucha trvala viac ako 42 kalendárnych dní. Po oboznámení sa s výpoveďou znalca MUDr. F. H. znalec MUDr. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že to, čo vypovedal znalec MUDr. H. je aj v posudku. Poškodená je degradovaná po alkohole a zároveň utrpela ujmu v podobe posttraumatickej stresovej poruchy. Môže byť diskusia, či ide o ťažkú, alebo ľahkú ujmu, pričom ide vždy o subjektívne posúdenie. Podľa jeho názoru ide o poruchu stredne ťažkú až ťažkú, pričom dĺžka PN je podľa neho individuálna, nakoľko podľa jeho názoru je lepšie človeka práceuschopniť a umožniť mu ísť medzi ľudí. Na otázku prokurátora, či by bola dĺžka prípadnej PN v tomto prípade dlhšia, alebo kratšia ako 42 kalendárnych dní znalec uviedol, že táto otázka mu pripadá hypotetická, závisí od individuálneho posúdenia lekára. Na ďalšiu otázku prokurátora, aby sa vyjadril k tomu, že MUDr. H. vo svojej výpovedi uviedol, že dĺžka PN v takýchto prípadoch je jednoznačne viac ako 42 kalendárnych dní, znalec MUDr. H. uviedol, že on by to netvrdil, ale v praxi je to tak, že by mala byť dlhšia ako 42 kalendárnych dní. Na otázku súdu, či súhlasí s tým, že v tomto prípade ide o závažné ovplyvnenie života poškodenej tak ako to konštatoval MUDr. H., znalec MUDr. H. uviedol, že čo sa týka kvality aktuálneho života poškodenej, ak by to hodnotili s kvalitou života pred skutkom, došlo k zhoršeniu kvality v zmysle vzniknutej psychickej nepohody, ktorá vyplývala z prítomnosti niektorých symptómov posttraumatickej stresovej poruchy a to zo strachu, z úzkosti, nespavosti, anticipácie, eventuálneho ďalšieho útoku a ďalších symptómov, teda áno. Čo sa týka kvality života komplexne, takým podstatnejším zmenám v zmysle posudzovania plnenia funkcii vo vzťahu poškodenej k rodine, k spoločnosti a v ďalších atribútoch vzhľadom k jej závislosti od alkoholu, v týchto oblastiach k podstatným zmenám nedošlo. V zmysle narušenia kvality psychiky teda áno, avšak v ostatnom nie, najmä vo vzťahu k rodine a životu v obci, resp. v spoločenskom živote, v sebarealizácii sa. V prípade posudzovania sťaženia spoločenského uplatnenia vychádzajú z takýchto širších súvislostí. Na ďalšiu otázku súdu, či súhlasí s vyjadrením MUDr. H., že prejavy posttraumatickej stresovej poruchy sa dajú oddiferencovať od prejavov alkoholickej degradácie osobnosti, nakoľko vykazujú iné kvality, hlavne pri globálnom posudzovaní dynamiky, nakoľko prejavy posttraumatickej stresovej poruchy majú väčšinou dynamický prejav, a prejavy degradácie osobnosti sú väčšinou stacionárne znalec MUDr. H. uviedol, že v klinickej praxi je možné a dá sa odlíšiť psychická porucha degradácie osobnosti pri alkoholizme a psychická porucha posttraumatická stresová porucha, teda súhlasí s vyjadrením MUDr. H..

Zo zápisnice o výsluchu svedka Jozefa Birčáka z prípravného konania zo dňa 3.1.2008 a z hlavného pojednávania zo dňa 25.8.2008 vyplýva, že v kritický večer bol v spoločnosti s obžalovanými a obžalovaný H. mu navrhol, aby šli ku poškodenej. On odmietol a šiel domov, s obžalovanými už potom nebol, až na druhý deň zistil z počutia, že čo sa malo stať. Pokiaľ ide o poškodenú, túto pozná, náhodne sa stretávali v obchode a pokiaľ ju stretol, tak to väčšinou v pohostinstve. Nepobadal nijaké rozdiely medzi jej správaním pred skutkom a po skutku.

Zo zápisnice o výsluchu svedka Mgr. H. J. z prípravného konania zo dňa 19.2.2008 a z hlavného pojednávania zo dňa 25.8.2008 vyplýva, že tento je starostom obce K.. Podľa jeho výpovede nie je tajomstvom, že poškodená má problémy s alkoholom. Po dedine sa mohlo rozprávať, že ju mohli navštevovať nejakí chlapi. O tom, že poškodená je pozbavená spôsobilosti k právnym úkonom sa dozvedel niekedy v prevej polovici roka 2007. Predtým, než sa stal starostom obce nevedel, že je pozbavená spôsobilosti k právnym úkonom. Neprejavila sa takým spôsobom, aby to potvrdzovalo, že je zbavená svojprávnosti. Skôr ho táto skutočnosť prekvapila. Z výpovede tohto svedka nevyplýva, aby v správaní poškodenej bolo niečo také, čo by vybočovalo z priemeru. Na otázku či došlo k nejakým badateľným zmenám po 2.11.2007, svedok uviedol, že to nevie posúdiť. Všimol si len, že zo začiatku

bola mĺkva. Nestretol sa s tým, že by niekto z občanov prišiel na úrad, že jej treba nejako pomôcť, že má nejaké problémy, aby obec zasiahla. Podľa jeho názoru si ju ľudia nevšímajú, majú ľahostajný postoj. Nevie o tom, že by mala v obci priateľky alebo priateľov s ktorými by sa porozprávala.

Zo zápisnice o výsluchu svedkyne V. R. z prípravného konania zo dňa 17.4.2008 a z hlavného pojednávania zo dňa 25.8.2008 vyplýva, že svedkyňa je bezprostrednou susedou poškodenej. Z obžalovaných pozná H. H. iba letmo, t.j. vie, že je z K. a pozná jeho rodičov, pozná taktiež brata C. X., Y., lebo bol spolužiakom jej dcéry a G. R. bol spolužiakom jej syna. Čo sa týka poškodenej, tak vie, že je zbavená svojprávnosti z dôvodu požívania alkoholických nápojov od jej nebohej mamy. Ak je poškodená triezva, tak sa vie postarať o domácnosť, avšak zvykne si pravidelne vypiť, najmä keď dostane dôchodok, tak ju nie je vidieť aj 3 - 4 dni. Čo sa týka pánskych návštev u poškodenej, svedkyňa nikdy nevidela, že by za ňou chodili nejakí chlapi a nevie sa vyjadriť ani k tomu, či mala nejakého priateľa. Čo sa týka rečí o poškodenej, tak svedkyňa tiež počula, že sa hovorí, že za poškodenou chodia chlapi, ktorí s ňou spia za pálenku, avšak ona nikdy nebola svedkom niečoho takého. O udalosti sa dozvedela na druhý deň, keď po obci chodili policajti. Svedkyňa udáva, že po udalosti sa na správaní poškodenej nič nezmenilo. Predtým ako sa skutok stal nepobadala, že by mala nejaké zdravotné problémy.

Zo zápisnice o výsluchu svedkyne H. R. z prípravného konania zo dňa 17.4.2008 a z hlavného pojednávania zo dňa 25.8.2008 vyplýva, že je susedou poškodenej. O poškodenej vie, že došla bývať z J. do obce K., býva v rodinnom dome so svojím synom. H.. O tom, čo sa malo stať sa dozvedela od jej syna H.. Svedkyňa ďalej k osobe poškodenej uviedla, že pokiaľ nevypije, vie sa postarať o domácnosť. Keď ale pije, zvyčajne to býva v čase, keď dostáva dôchodok, nevidno ju na dvore, má pozatvárané okná. Svedkyňa nepobadala zmeny v správaní sa poškodenej pred a po skutku. Aj po tom, čo sa skutok stal, starala sa o záhradku, upratovala, chodila na nákupy. O tom, že je pozbavená spôsobilosti na právne úkony vedela od jej mamy. Vie o tom, že mala problémy s alkoholom. Svedkyňa nepobadala, aby poškodená mala po skutku nejaké zmeny v správaní. Nikto z obecného úradu k nej ako k susede neprišiel s tým, aby bolo potrebné poskytnúť pomoc rodine poškodenej.

Zo zápisnice o výsluchu svedkyne H. E. z hlavného pojednávania zo dňa 14.11.2008 vyplýva, že je zamestnaná v pohostinstve v K.. Poškodenú pozná zbežne z obce. Do pohostinstva chodila ako zákazníčka, požívala alkoholické nápoje buď so synom, alebo nejakými inými chlapmi. Pohostinstvo navštívila aj po skutku, ktorý sa mal stať. Nepobadala zmeny v jej správaní po udalosti, ktorá sa jej mala stať a ani nemá vedomosti o tom, že by poškodená mala mať nejaké zdravotné problémy. Vie tiež o tom, že poškodená si brala alkoholické nápoje domov. O poškodenej nie je jej známe nič, čo by sa vymykalo bežnému rámcu.

Zo zápisnice o výsluchu svedkyne Y. D. z hlavného pojednávania zo dňa 14.11.2008 vyplýva, že poškodenú pozná, je zamestnaná v pohostinstve na ihrisku v obci K.. K osobe poškodenej uviedla, že ju pozná a teraz sa správa tak ako sa správala predtým, žiadne zmeny na nej nevidí. Okrem popisu okolnosti jej prípadného požívania alkoholických nápojov z jej výpovede nevyplynulo, aby pobadala na poškodenej, že by mala také správania, že je chorá, alebo jej správanie sa vymykalo z bežného rámca.

Zo zápisnice o výsluchu svedkyne H. Y. z hlavného pojednávania zo dňa 14.11.2008 vyplýva, že bola zamestnaná v obci K. ako predavačka. Poškodenú pozná. V predajni, kde bola zamestnaná, poškodená R. nakupovala alkohol, pivo a nejaké potraviny. V jej správaní nedošlo ku nijakým zmenám. Po skutku, ktorý sa jej stal, zo začiatku sa zdala ako vystrašená, ale potom „to už bolo riadne, dostalo sa to riadnych koľají“. O poškodenej vie, že sa občas zdržiavala pred predajňou v spoločnosti iných ľudí a požívala tam aj alkoholické nápoje. Niekedy „alkohol užila nad mieru, tam pred predajňou“. Svedkyňa ďalej uviedla, že poškodená sa jej javila ako bežná kupujúca aj pred a aj po skutku, keď bola triezva, javila sa ako ostatní bežní občania. Niečo zvláštne na nej nevidela a keby sa bola nejakým zvláštnym spôsobom prezentovala, bola by to pobadala.

Zo zápisnice o výsluchu svedkyne U. M. z hlavného pojednávania zo dňa 17.2.2009 vyplýva, že je susedou poškodenej. O skutku nevie nič bližšie povedať, nakoľko spala. S poškodenou sa nestretávali, nenavštevovali, občas sa náhodne stretli. Vie o poškodenej, že požíva alkoholické nápoje. Nepostrehla na nej, aby mala nejaké zdravotné problémy a nepostrehla nejaké zmenu v jej návykoch po, alebo pred skutkom.

Zo znaleckého posudku znalkýň z odboru psychiatrie MUDr. U. H. a MUDr. G. M. - Y. zo dňa 15.2.2008 na osobu ml. C. X. č.p. 04/2008 vyplýva, že obvinený mohol v čase spáchania skutku rozpoznať spoločenskú nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť a mohol svoje konanie aj ovládať. V čase spáchania skutku netrpel ani duševnou chorobou ani prechodnou duševnou poruchou. Skutku sa nedopustil ani pod vplyvom sexuálnej deviácie. Obvinený sa trestného činu dopustil pri plnom vedomí, netrpel ani kvalitatívnou poruchou vedomia, ani zmätenosťou. V čase spáchania skutku bol pod vplyvom alkoholu, išlo však o prostú opilosť. Prognóza ďalšieho vývinu osobnosti je dobrá, menovaný je schopný chápať zmysel trestného konania v plnom rozsahu. Menovaný nekonal pod vplyvom chorobnej motivácie. U menovaného sa nezistili príznaky duševnej choroby ani prechodnej duševnej poruchy, preto nebola navrhnutá ani žiadna forma liečenia. U menovaného nebol zistený prejav sexuálnej úchylky ani porucha sexuality. U obvineného bolo vykonané phalopletyzmografické vyšetrenie, pričom prítomnosť sexuálnej deviácie nebola zistená. Pobyt obvineného na slobode nie je z psychiatrického hľadiska pre spoločnosť nebezpečný a nie je potrebné ho liečiť. Obvinený ani po spáchaní trestného činu netrpel duševnou chorobou ani prechodnou duševnou poruchou, ktorá by bránila v plnohodnotnom chápaní trestného konania.

Zo znaleckého posudku znalkýň z odboru psychiatrie MUDr. U. H. a MUDr. G. M. - Y. zo dňa 15.2.2008 na osobu H. H. č.p. 05/2008 vyplýva, že rozpoznávacia ani ovládacia schopnosť obvineného v čase spáchania skutku zmenená, znížená ani zaniknutá nebola. Netrpí ani netrpel žiadnou duševnou poruchou ani chorobou ani prechodnou psychotickou poruchou. Menovaný bol počas páchania trestného činu pri plnom vedomí, netrpel ani kvalitatívnou poruchou vedomia ani zmätenosťou. Prognóza ďalšieho vývinu osobnosti u menovaného je otázna, menovaný ľahko podlieha vplyvom okolia a skupiny, preto bude pre neho a ďalší vývin dôležité kde a kto bude na neho vplývať. Jeho schopnosť chápať správne zmysel trestného konania zmenená ani znížená nie je. Nebolo zistené, že by menovaný konal pod vplyvom chorobnej motivácie. Obvinený netrpí ani netrpel psychickou poruchou, pre ktorú by ho bolo treba liečiť. Sexodiagnostickým a phalopletyzmografickým vyšetrením nebola zistená prítomnosť sexuálnej deviácie, jeho sexuálne motivačné systémy sú integrované, je u neho výrazná črta sexuálnej dominancie. Phalopletyzmografické vyšetrenie - graf zodpovedá veku a sexuálnym skúsenostiam menovaného. Je vysoko vzrušivý, reagoval na podnety štandardne, vzhľadom na vysokú vzrušivosť pri dlhšej explorácii obrázkov sa reakcie stávali viacej všeobecnými, menej špecifickými. Graf potvrdzuje prítomnosť sexuálnej dominancie. Pobyt obvineného na slobode nie je z psychiatrického hľadiska pre spoločnosť nebezpečný a nie je potrebné ho liečiť. Obvinený netrpel duševnou chorobou či duševnou poruchou ani pred, ani počas, ani po spáchaní skutku. Menovaný chápe zmysel trestného konania v plnom rozsahu.

Zo znaleckého posudku znalkýň z odboru psychiatrie MUDr. U. H. a MUDr. G. M. - Y. zo dňa 15.2.2008 na osobu ml. G. R., č.p. 06/2008 vyplýva, že rozpoznávacia ani ovládacia schopnosť obvineného v čase spáchania skutku neboli znížené ani vymiznuté. Počas skutku netrpel žiadnou duševnou poruchou ani chorobou, ktorá by mala vplyv na úroveň ovládacích a rozpoznávacích schopností. Menovaný bol počas páchania trestného činu pri plnom vedomí, netrpel ani kvalitatívnou poruchou vedomia ani zmätenosťou. Prognóza ďalšieho vývinu osobnosti u menovaného je vcelku priaznivá, avšak vzhľadom na vek a submisivitu osobnostných štruktúr, sociálne prostredie v ktorom sa menovaný pohybuje je jeho ďalší vývin od týchto faktorov závislý, preto nie je celkom isté, ako sa bude menovaný vyvíjať. Nie sú však v osobnosti prítomné antisociálne či agresívne rysy, je skôr submisívny, úzkostlivý, čo je prognosticky priaznivé. Motivácia činu nemala chorobný charakter, v jeho prípade bolo pre neho motivujúce správanie sa „vodcov“ skupiny, on sa pasívne podriadil. Jeho pobyt nie je z psychiatrického hľadiska pre spoločnosť a okolie nebezpečný. Nie je potrebné ho psychiatricky liečiť. Sexodiagnostickým a phalografickým vyšetrením nebola zistená prítomnosť sexuálnej deviácie. Phalopletyzmografické vyšetrenie bolo vykonané za štandardných podmienok, pri vyšetrení nebola zistená prítomnosť sexuálnej deviácie, obvinený na erotické podnety reagoval veku primerane a syntónne so svojimi sexuálnymi motivačnými systémami. Pobyt obvineného na slobode nie je z psychiatrického hľadiska pre spoločnosť nebezpečný a nie je potrebné ho liečiť. Obvinený netrpel duševnou chorobou či duševnou poruchou ani pred ani počas ani po spáchaní skutku. Menovaný chápe zmysel trestného konania v plnom rozsahu.

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, Kuzmányho 8, Košice, č.p. PPZ-4198/KEU-KE-EXP-2007 zo dňa 12.12.2009 vyplýva, že predložené predmety skúmania označené č. 1 - 20 boli vyhodnotené ako vhodné na ďalšie kriminalisticko - expertízne skúmanie. DNA profil krvných stôp, zaistených ako predmety skúmania č. 1, 2, 3, krvi, zaistenej z

nohavičiek (predmet č. 4), krvi zaistenej z plachty (predmet č. 5), krvných stôp, zaistených ako predmety skúmania č. 6 a 7, krvi, zaistenej z lyžičiek, označených ako predmety č. 11b a 11c, krvi zaistenej z nočnej košele (predmet č. 12), krvi zaistenej z výteru z pošvy (predmet č. 13) a krvi zaistenej zo šnúrky mikiny (predmet č. 15) sa zhodoval s DNA profilom porovnávacej vzorky bukálneho výteru označenej „C. R., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX“. DNA analýzou bolo dokázané, že pôvodnom uvedených stôp bola osoba, od ktorej bol zaistený porovnávací materiál označený „C. R., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX“. DNA profil šiestich ohorkov, označených ako predmet č. 10 sa zhodoval s DNA profilom porovnávacej vzorky bukálneho výteru označenej „H. R., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/ XXXX“. DNA analýzou bolo dokázané, že pôvodnom uvedených stôp bola osoba, od ktorej bol zaistený porovnávací materiál označený „H. R., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX“. DNA analýzou dvoch ohorkov cigariet nezistených značiek s filtrami bolo zistené, že tieto pochádzajú od jednej a tej istej osoby mužského pohlavia. Osoby, od ktorých boli zaistené porovnávacie vzorky označené „H. R., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX“, „C. X., nar. XX.X.XXXX“, „H. H., nar. XX.XX.XXXX“ a G. R., nar. XX.XX.XXXX“ sú jednoznačne vylúčené ako možní pôvodcovia týchto ohorkov. Pôvodca uvedených ohorkov je zároveň vylúčený ako možný pôvodca spermy, zaistenej z plachty (predmet č. 5). DNA analýzou spermy zaistenej z plachty (predmet č. 5) bola zistená prítomnosť zmiešaného biologického materiálu, pochádzajúceho od poškodenej C. R. a osoby mužského pohlavia. Osoby, od ktorých boli zaistené porovnávacie vzorky označené „H. R., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX“, „C. X., nar. XX.X.XXXX“, „H. H., nar. XX.XX.XXXX“ a G. R., nar. XX.XX.XXXX“ sú jednoznačne vylúčené ako možní pôvodcovia analyzovaných spermatických stôp. DNA analýza krvných stôp zaistených z lyžičky (predmet č. 11d) a nohavíc (predmet č. 18) nebola úspešná. Na predmetoch č. 4 - nohavičkách, č. 12 - nočnej košeli a č. 13 - výtere z pošvy poškodenej C. R. nebola zistená prítomnosť spermy. Na predmetoch č. 11a - kávovej lyžičke, č. 14 - mikine, č. 16 - mikine, č. 17 - tričku, č. 19 - ponožkách a č. 20 slipoch nebola zistená prítomnosť krvi. DNA profil zistený DNA analýzou predloženej stopy č. 10 - dvoch kusov ohorkov bol vložený do príslušnej kategórie národnej DNA databázy. V indexoch DNA profilov stôp zaistených z miest trestných činov, podozrivých, obvinených a právoplatne odsúdených osôb nebol zistený zhodný DNA profil. Národná DNA databáza bude pravidelne podrobená prehliadaniu. DNA profily zistené DNA analýzou predložených porovnávacích vzoriek bukálnych výterov označených „C. X., nar. XX.X.XXXX“, „H. H., nar. XX.XX.XXXX“ a „G. R., nar. XX.XX.XXXX“ boli štandardným spôsobom vložené do príslušnej kategórie národnej DNA databázy. V DNA indexoch stôp, zaistených z miest trestných činov neboli zistené zhodné DNA profily.

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, Kuzmányho 8, Košice, č.p. PPZ-4198-2/KEU-KE-EXP-2007 zo dňa 17.1.2008 vyplýva, že zaistené predložené predmety č. 8 (daktyloskopická stopa zaistená z vínovej fľaše zn. Frankovka modrá) a č. 9 (daktyloskopická stopa zaistená z vínovej fľaše zn. Frankovka modrá) sú vhodné na daktyloskopické skúmanie. Upotrebiteľné daktyloskopické stopy označené číslami 8, 9 sú zhodné s predloženými odtlačkami poškodenej osoby C. R., nar. 14.X.XXXX. Nakoľko boli daktyloskopické stopy č. 8, 9 stotožnené s odtlačkami poškodenej osoby, ich spracovanie v systéme AFIS vykonané nebolo.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu zo dňa X.XX.XXXX vyplýva, že miesto činu bolo riadne ohliadnuté, fotograficky a písomne zdokumentované, na mieste boli zistené a zaistené biologické stopy č. 1 - 7 a 10 a daktyloskopické stopy č. 8 a 9, ktoré boli zaslané na kriminalistické skúmanie. Služobný pes nebol použitý pre neúčelnosť.

Z fotodokumentácie k zraneniu osoby poškodenej C. R. vyplýva, že úkon bol vykonaný dňa 5.11.2007 a bol zdokumentovaný rozsah zranení poškodenej.

Z úradného záznamu o zaistení veci zo dňa 5.11.2007 vyplýva, že dňa 5.11.2007 v čase o 11.00 hod. bola H. H., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX zaistená vec 1 ks pánska flisovaná mikina na zips, čierno- šedej kombinácie s nápisom v hornej ľavej časti „NEWLAND 5“, 1 ks pánska mikina s kapucňou, na hrudi s chrbte khaki farby, rukávy a kapucňa maskáčového vzoru na hrudi s nadpisom „LONSDALE London“ v strede s vyšitým levom.

Z úradného záznamu o zaistení veci zo dňa 5.11.2007 vyplýva, že dňa 5.11.2007 v čase o 10.30 hod. bola F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX zaistená vec 1 ks maska zv. škraboška čiernej farby z podžehľovacej látky s tenkou klobúkovou gumičkou čiernej farby.

Z úradného záznamu o zaistení veci zo dňa 5.11.2007 vyplýva, že dňa 5.11.2007 v čase o 14.15 hod. bola C. R., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX zaistená vec 1 ks dámska nočná košeľa s krátkym rukávom, podklad bielej farby s ružovými kvetmi, krvavé škvrny.

Z úradného záznamu o zaistení veci zo dňa 5.11.2007 vyplýva, že dňa 5.11.2007 v čase o 10.00 hod. bola H. R., nar. X.XX.XXXX, bytom K. XXX zaistená vec 4 ks malých kovových lyžičiek.

Zo zápisnice o vydaní veci zo dňa 5.11.2007 vyplýva, že ml. C. X. vydal dňa 5.11.2007 o 15.00 hod. 1 ks červená mikina s nápisom Unique style, 1 ks červené tričko s dlhými rukávmi so sivým vzorom na prednej časti, 1 ks pánske modré rifle zn. BOSS, 1 pár modré pánske ponožky, 1 ks tmavomodré pánske slipy, dobrovoľne.

Zo zápisnice o prevzatí zaistenej veci vyplýva, že dňa 5.11.2007 o 14.00 hod. boli ppor. Bc. G. L., policajtkou OKP ÚJaKP OR PZ Prešov prevzaté veci 1 ks dámska nočná košeľa s krátkym rukávom podklad bielej farby s ružovými kvetmi, krvavé škvrny, ktoré boli dňa 5.11.2007 zaistené u C. R., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXX.

Zo zápisnice o prevzatí zaistenej veci vyplýva, že dňa 5.11.2007 o 12.15 hod. boli ppor. H. O., policajtom OKP ÚJaKP OR PZ Prešov prevzaté veci 1 ks maska zv. škraboška čiernej farby z podžehľovacej látky s tenkou klobúkovou gumičkou čiernej farby, ktoré boli dňa 5.11.2007 zaistené u F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX.

Zo zápisnice o prevzatí zaistenej veci vyplýva, že dňa 5.11.2007 o 12.10 hod. boli ppor. H. O., policajtom OKP ÚJaKP OR PZ Prešov prevzaté veci 1 ks pánska flisovaná mikina na zips, čierno-šedej kombinácie s nápisom v hornej ľavej časti „NEWLAND 5“, 1 ks pánska mikina s kapucňou, na hrudi s chrbte khaki farby, rukávy a kapucňa maskáčového vzoru na hrudi s nadpisom „LONSDALE London“ v strede s vyšitým levom, ktoré boli dňa 5.11.2007 zaistené u H. H., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX.

Zo zápisnice o prevzatí zaistenej veci vyplýva, že dňa 5.11.2007 o 12.05 hod. boli npor. J. R., policajtom OKP ÚJaKP OR PZ Prešov prevzaté veci 4 ks malých kovových lyžičiek, ktoré boli dňa 5.11.2007 zaistené u H. R., nar. X.XX.XXXX, bytom K. XXX.

Zo zápisnice o vrátení veci vyplýva, že dňa 4.2.2008 o 11.40 boli vyšetrovateľom PZ vrátené veci 4 ks kávové lyžičky, posteľné prestieradlo - biela plachta, dámske nohavičky so vzorom, nočná košeľa bielej farby, ktoré boli zaistené pri obhliadke miesta činu dňa 3.11.2007 a to H. R. (opatrovníkovi poškodenej C. R.).

Zo zápisnice o vrátení veci vyplýva, že dňa 26.2.2008 o 12.45 boli vyšetrovateľom PZ vrátené veci 1 ks červená mikina s nápisom Unique style, 1 ks červené tričko s dlhými rukávmi so sivým vzorom na prednej časti, 1 ks pánske modré rifle zn. BOSS, 1 ks pár modré pánske pomožky, 1 ks tmavomodré pánsky slipy, a to C. X., nar. XX.X.XXXX, ktoré boli vydané Y. X., nar. XX.X.XXXX.

Zo zápisnice o vrátení veci vyplýva, že dňa 27.2.2008 o 10.00 boli vyšetrovateľom PZ vrátené veci 1 ks pánska mikina s kapucňou khaki - maskáč s nápisom Lonsdale London, 1 ks pánska flisovaná mikina čierno-šedej farby s nápisom Newland E. H., nar. X.X.XXXX, ktoré boli zaistené pri obhliadke miesta činu H. H., nar. XX.X.XXXX.

Z lekárskych správ vyplýva zdravotný stav poškodenej C. R. a lekárske zákroky, ktoré boli vykonané.

Z fotodokumentácie škrabancov pravej ruky H. H. vyplýva rozsah poranení pravej ruky H. H..

Z uznesenia Okresného súdu Prešov č.k. -98 zo dňa 22.9.1999 vyplýva, že C. R., nar. XX.X.XXXX bol ustanovený opatrovník H. R., nar. X.XX.XXXX, ktorý je oprávnený ju v bežných veciach zastupovať.

Z rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. -100 zo dňa 22.9.1999 vyplýva, že bol zamietnutý návrh na vrátenie spôsobilosti na právne úkony C. R., nar. XX.X.XXXX.

Z rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. -24 vyplýva, že C. R., nar. XX.X.XXXX bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony s výhradou, že je spôsobilá hospodáriť s finančnou sumou do 500,- Kčs mesačne.

Z posudku Združenej strednej školy v R. zo dňa 13.11.2007 vyplýva, že obžalovaný H. H. ja žiakom druhého ročníka Združenej strednej školy v R., študuje v učebnom odbore kuchár. Pre slabé študijné výsledky opakoval prvý ročník. Na vyučovaní je pasívny, príprava na vyučovanie je slabá. Pri praktickom vyučovaní sa dňa 7.6.2006 dopustil krádeže na pracovisku praktického vyučovania v hoteli V., kde odcudzil tri krabičky cigariet. V školskej šatni sa dopustil krádeže športovej obuvi zn. Nike. Rád si prisvojil aj desiate, ktoré si doniesli spolužiaci. V komunikácii so spolužiakmi sa prejavovala jeho nadriadenosť, ktorá vyplývala z toho, že bol najstarší z ročníka a bol povýšenecký. Mal sklony k podvodom, čoho dôkazom bolo klamanie ospravedlneniami od lekára, pričom pečiatky boli skenované. Rodičia sa rodičovských združení nezúčastňovali, jediná účasť je evidovaná v zastúpení jeho sestry.

Z posudku Základnej školy v Z. zo dňa 16.11.2007 vyplýva, že obžalovaný ml. G. R. je žiakom 9.D triedy ZŠ Z.. Pochádza z neúplnej rodiny, rodičia sú rozvedení. Zákonným zástupcom obžalovaného je matka, ktorá ústretovo reaguje na všetky požiadavky ohľadom jeho priestupkov pri porušovaní školského poriadku. Problémy u obžalovaného sa objavili koncom šiesteho ročníka v podobe záškoláctva a klamstva, na koncoročnom vysvedčení mal z toho dôvodu zníženú známku zo správania. V siedmom ročníku nastala v jeho správaní zmena, priznal si keď niečo vyparatil, začal hovoriť pravdu. Počas siedmeho ročníka s ním neboli takmer žiadne problémy. Nastali na konci ôsmeho ročníka opäť v podobe záškoláctva. Jeho správanie sa ešte zhoršilo v deviatom ročníku, v jeho komunikácii začalo prevládať vulgárne vyjadrovanie, fajčil na verejnosti, konflikty riešil násilne. Aj napriek uvedeným skutočnostiam bol v kolektíve obľúbený.

Z posudku Stredného odborného učilišťa stavebného zo dňa 13.11.2007 vyplýva, že obžalovaný ml. C. X. je žiakom prvého ročníka učebného odboru autoopravár - mechanik, nie je veľmi komunikatívny, skôr introvertný typ bez záujmu nadväzovať rozhovory s ostatnými spolužiakmi, voči spolužiakom neprejavuje známky agresivity ani nevhodného správania. Voči pedagogickým zamestnancom je jeho správanie bezkonfliktné. Dochádzka žiaka bola bezproblémová. Prospech menovaného je podpriemerný.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny J. zo dňa 11.4.2008 vyplýva, že obžalovaný H. H. je študentom 2. ročníka Združenej strednej školy v R.. Na oddelení sociálnej kurately je evidovaný od spáchania skutku. Iné skutočnosti o ňom nie sú známe.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny J. zo dňa 19.11.2007 vyplýva, že obžalovaný ml. G. R. pochádza z rodiny, kde rodičia sú rozvedení, pričom obžalovaný bol zverený do osobnej starostlivosti matky. Je žiakom deviateho ročníka Základnej školy v Z.. V škole je priemerným žiakom. Stravuje sa doma. Matka mu uhrádza cestovné vo výške 540,- Sk mesačne. Matka je vedená v evidencii nezamestnaných ako uchádzačka o zamestnanie. Výchovu zabezpečuje sama, otec nemá záujem o svoje deti, nepomáha pri ich výchove a neprispieva na ich výživu. Pri pohovore matka uviedla, že so synom G. nemá výchovné problémy. Nikdy sa nesnažil ubližovať ľuďom, občas mal výbušnú povahu. Doposiaľ nebol na oddelení sociálnej kurately v evidencii.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny J. zo dňa 19.11.2007 vyplýva, že obžalovaný ml. C. X. pochádza z manželstva rodičov Y. a F. X., spolu s 2 súrodencami býva v 3 izbovom rodinnom dome. Je študentom 1. ročníka SOU stavebného v J.. V škole dosahuje stupeň známky 4. Stravuje sa doma. Mesačne mu rodičia uhrádzajú cestovné vo výške 540,- Sk. Obaja rodičia sú vedení v evidencii nezamestnaných ako uchádzači o zamestnanie. Otec je dlhodobo práceneschopný. Rodičia pri pohovore uviedli, že so synom doposiaľ nemali vážnejšie problémy. Od útleho veku bol však hyperaktívnym dieťaťom. Jeho záľubou boli autá a práce v domácnosti.

Zo správy o povesti Obce K. zo dňa 29.11.2007 vyplýva, že obvinení neboli riešení priestupkovou komisiou. Ich správanie a povahové vlastnosti na verejnosti boli primerané ich veku - upútať pozornosť okolia, z čoho vyplývali slovné potýčky so spoluobčanmi. Správanie obvinených však nikdy nenasvedčovalo tomu, že by boli schopní páchať trestnú činnosť. Poškodená R. bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Žije v spoločnej domácnosti so synom H.. Na verejnosti má slušné

vystupovanie, nikomu neubližuje, je úctivá. Má sklony k požívaniu alkoholických nápojov, ktoré sú kontrolovateľné.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného ml. G. R. vyplýva, že tento nemá záznam v registri trestov.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného H. H. vyplýva, že tento nemá záznam v registri trestov.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného ml. C. X. vyplýva, že tento nemá záznam v registri trestov.

Na základe takto vykonaného dokazovania, po vyhodnotení dôkazov podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností, jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti, dospel súd k záveru že skutok sa stal tak, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku, tento je trestným činom a spáchali ho obžalovaní ml. C. X., ml. G. R. a H. H..

Obžalovaní sú zo spáchania skutku usvedčovaní svojimi výpoveďami z prípravného konania a obžalovaní ml. C. X. aj z hlavného pojednávania, ktoré súd na hlavnom pojednávaní prečítal, nakoľko všetci obžalovaní využili svoje právo a odmietli vypovedať. Obžalovaní v týchto výpovediach sa v podstate k skutku im kladenému za vinu priznali a podrobne opísali spôsob spáchania skutku vrátane toho ako v inkriminovaný deň po predchádzajúcej vzájomnej dohode spolu s maloletým V.N. išli do domu poškodenej R., ktorú najprv sledovali cez okno a následne obžalovaní H. a ml. C. X. s kapucňami na hlave vošli do domu, kde obžalovaný ml. C. X. poškodenú rukou sotil do pleca v dôsledku čoho táto spadla na posteľ a kričala, aby odišli, vyzliekol jej sveter, stiahol jej kamaše, ktoré jej pritom roztrhol, na jej krik, aby odišli jej dal facku, aby bola ticho, pričom obžalovaný ml. G. R. a maloletý V.N celú situáciu sledovali cez okno a keď obžalovaný ml. C. X. a obžalovaný H. H. z domu vyšli, všetci štyria uši z dvora poškodenej, avšak po opätovnej predchádzajúcej vzájomnej dohode sa vrátili do domu poškodenej R., ktorú obžalovaný ml. C. X. zhodil na posteľ, stiahol jej kamaše, s obžalovaným H. H. jej roztiahli nohy, na to obžalovaný H. H. jej viackrát vložil pravú ruku do pošvy, obžalovaný ml. C. X. jej viackrát vložil kávovú lyžičku do pošvy, obžalovaný ml. G. R. držal poškodenej ľavú nohu a obžalovaný ml. C. X. si stiahol nohavice nad kolená a niekoľkokrát opakovane zasunul svoj pohlavný úd do pošvy poškodenej C. R., pričom ho poškodená kopla a následne všetci obžalovaní upustili od svojho konania a z domu ušli. Uvedené skutočnosti sú plne podporované výpoveďou svedkyne poškodenej C. R., ktorá uviedla, že prišla domov, prezliekla sa, ľahla si, zapla TV a zaspala, dvere nechala otvorené, lebo syn mal ísť za ňou, avšak zdržal sa a medzi tým kým prišiel, ju znásilnili všetci traja obžalovaní, pričom vošli cez otvorené dvere. Najprv pocítila facku a potom sa prebrala až keď prišiel syn a našiel ju, pričom všade bola krv. Následne išla na snímok, na vyšetrenie, pričom mala poškodený kŕčok maternice, na ktorý ju hneď operovali. Mala aj podliatiny na prsníku a o psychike ani nehovorí. Uvedené tvrdenia sú v súlade aj s výpoveďou svedka H. R. - syna poškodenej, ktorý uviedol, že keď prišiel domov, našiel mamu, ktorá bola oblečená v košeli, asi nočnej, či mala aj spodnú bielizeň, toto uviesť nevedel, krvácala a pýtal sa jej, čo sa stalo. Povedala mu, že ju znásilnili, ale kto, to uviesť nevedela, ani on nikoho nevidel. Tak išiel k bratrancovi, odkiaľ zavolal prvú pomoc a následne prišla záchranka a aj polícia, mamu odviezli a polícia uzamkla dom, aby mohla zabezpečiť dôkazy. V čase jeho príchodu domov mal vypité, avšak nebol až taký opitý, všetko čo videl si pamätá. Uvedené skutočnosti sú v plnom rozsahu podporované výpoveďou znalca z odboru gynekológia a pôrodníctvo MUDr. E. C. PhD., ktorý uviedol, že došlo k násilnému činu, kde boli spôsobené fyzické poškodenia na pohlavných orgánoch ženy - menovanej. Jednak sa jednalo o vnútorné ženské pohlavné orgány a taktiež o oblasť ľavého prsníka. Tieto nálezy svedčia pre násilné poškodenie organizmu ženy. Išlo o trhlinu pravej časti vaginálnej (pošvovej) klenby s následným ošetrením v nemocnici a došlo k vytvoreniu hematómu (krvnej zrazeniny) v oblasti ľavého prsníka. Pacientka bola hospitalizovaná jeden deň na oddelení gynekologickom a pôrodníckom v Prešove. Doba liečenia na základe správy od obvodného gynekológa bola asi týždeň. Z kontrolného vyšetrenia, ktoré bolo o mesiac po úvodnej kontrole gynekologický nález bol v norme. Podľa posledného kontrolného vyšetrenia, ktoré bolo prevedené mesiac po čine, následky ani zmeny pohlavného orgánu ženy nie sú, alebo neboli. Čo sa týka trhlín v oblasti pošvy väčšinou ide o násilný trestný čin, alebo môže vzniknúť pri športe, alebo iných úkonoch, napr. pri páde na ostré alebo tupé predmety. V danom prípade išlo o pacientku, ktorá šesťkrát rodila a jej pošvový priestor bol široký a pošva bola elastická a muselo dôjsť k značnej fyzickej sile, aby došlo k trhline. U mladých žien, ktoré ešte nerodili, je väčšia pravdepodobnosť vzniku takýchto poranení ako u starších, ktoré už rodili. Uvedené poškodenie u poškodenej vzniklo v dôsledku použitia lyžičky obžalovanými. Vo všeobecnosti takéto trhliny vznikajú pri používaní rôznych nástrojov, ako napríklad vibrátor, fľaša a podobne, v tomto prípade mohlo dôjsť pravdepodobne lyžičkou.

Teoreticky mohlo dôjsť k vzniku uvedeného poškodenia rukou, alebo prstami, alebo muselo by ísť o silný tlak. K takým zraneniam mohlo dôjsť aj pri neadekvátnom pohlavnom styku, väčšinou sa tak stáva u mladších žien. Má za to, že menovaní nemali predispozíciu jej spôsobiť takúto trhlinu pri bežnom styku, prsty nie sú schopné zájsť tak hlboko ako lyžička, ktorá je spôsobilá vzniknúť do klenby o niekoľko centimetrov hlbšie. Podľa natrhnutia to vyzeralo, že išlo poškodenie predmetom a nie prstami, obžalovaní by prstami nevnikli až do klenby. Uvedené výpovede sú v plnom rozsahu podporované aj listinnými dôkazmi a to najmä zápisnicou o obhliadke miesta činu, fotodokumentáciou poškodenej a lekárskymi správami poškodenej.

Z výsluchu svedka E. L. vyplývajú iba všeobecné skutočnosti týkajúce sa jeho stretnutia s obžalovanými v čase bezprostredne pred spáchaním inkriminovaného skutku, pričom aj tento svedok potvrdil, že obžalovaný H. H. ho volal, aby išiel s nimi k R., čo on odmietol, pričom ostatní obžalovaní išli s H. a na druhý deň sa dozvedel, že niekto mal R. znásilniť. Rovnako z výsluchu znalca PhDr. H. D. vyplývajú skutočnosti dôležité pre posúdenie osobnosti a jej štruktúry u poškodenej R. a osobností obžalovaných ml. X., ml. R. a H. a ich štruktúr. Zo znaleckých posudkov znalkýň MUDr. M. - Y. a MUDr. H. vyplývajú skutočnosti potrebné pre posúdenie trestnej zodpovednosti obžalovaných, príp. potrebné pre posúdenie potreby uloženia ochranného liečenia.

Po právnej stránke bol skutok uvedený v rozsudku, ktorého sa obžalovaní ml. C. X., ml. G. R. a H. H. dopustili kvalifikovaný ako formou spolupáchateľstva podľa spáchaný obzvlášť závažný zločin znásilnenia podľa , v jednočinnom súbehu s obzvlášť závažným zločinom sexuálneho násilia podľa , a v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa , . Súd nekvalifikoval konanie obžalovaných ako dva samostatné skutky, tak, ako to navrhovala prokurátorka v obžalobe, nakoľko z vykonaného dokazovania mal za to, že k skutku došlo tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a je potrebné to kvalifikovať ako jednočinný súbeh uvedených trestných činov spáchaný formou spolupáchateľstva a to aj s poukazom na názor Krajského súdu v Prešove uvedený v uznesení tohto súdu sp. zn. zo dňa 20.5.2009.

Objektívna stránka uvedených trestných činov bola naplnená konaním obžalovaných ml. C. X., ml. G. R. a H. H. a to tým, že spoločným konaním násilím donútili ženu k súloži a spôsobili ním ťažkú ujmu na zdraví, násilím donútili iného k sexuálnym praktikám a spôsobili ním ťažkú ujmu na zdraví, neoprávnene vnikli do obydlia iného a čin spáchali najmenej s dvoma osobami. Vo vzťahu k spôsobenej ťažkej ujme na zdraví zakladajúcej trestnú zodpovednosť za trestný čin znásilnenia podľa , resp. za trestný čin sexuálneho násilia podľa súd udáva, že podľa , ods. 4 ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia trvajúca dlhší čas, ktorou sa na účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného. Napriek tomu, že z výsluchov svedkov R. - syna poškodenej, ktorý uviedol, že mama po skutku varí, robí na záhrade, aj okolo domu, teda bežné činnosti vykonáva po skutku rovnako ako pred skutkom, svedkov V. R., H. R., U. M. - susied poškodenej a H. E., Y. D. a H. Y., pracovníčok pohostinstiev v K., resp. potravín v K., ktoré poškodená navštevovala, ktoré uviedli, že na poškodenej po skutku nezbadali žiadne zmeny a správa sa pred skutkom tak ako predtým vyplýva, že poškodenej obvyklý spôsob života nebol v čase po skutku závažne ovplyvnený, mal súd za to, že u poškodenej došlo v súvislosti so spáchaným skutkom k ťažkej ujme na zdraví a to najmä s poukazom na výpovede znalca z odvetvia psychiatrie MUDr. F. H., ktorý uviedol, že u poškodenej C. R. v čase po skutku zistili prítomnosť posttraumatickej stresovej poruchy vrátane úzkostného depresívneho syndrómu, ktorú považujú za ťažkú poruchu zdravia, ktorá by u poškodenej v prípade PN trvala určite viac ako 42 kalendárnych dní a v bežnom živote poškodenej došlo k výraznému narušeniu spánku, s tým spojenou únavou v priebehu dňa, ako aj k zvýšenému potenciálu sa zľaknúť aj pri neprimerane malom podnete, taktiež k prítomnosti vtieravých neodbytných myšlienok, v ktorých opätovne prežívala stresujúcu udalosť, tzv. flashbackov, k prítomnosti anxiety, teda úzkostnosti vyššieho psychického napätia, poruchám spánku, poruchám koncentrácie pozornosti, ako aj vegetatívneho doprovodu, ktorý sa prejavoval bolesťami hlavy, jemným trasom horných končatín, pocitmi búšenia srdca, potenia a pocitmi žalúdočnej nervozity, alebo nevoľnosti, pričom znalec potvrdil, že spúšťačom tohto stavu, resp. syndrómu bola jednoznačne inkriminovaná udalosť, teda negatívny traumaticky zážitok, ako aj to, že kvalita života človeka, ktorý

utrpí posttraumatickú stresovú poruchu, je významným spôsobom narušená a znížená. Znalec MUDr. H. zároveň uviedol, že je možné rozlíšiť u osoby, ktorá mala tento syndróm tie prejavy, ktorými sa preukazuje od prejavov alkoholickej degradácie osobnosti, alebo alkoholickej pseudopsychopatizácie osobnosti, nakoľko tieto vykazujú iné kvality, hlavne pri globálnom posudzovaní dynamiky psychických procesov, teda na základe psychiatrického vyšetrenia anamnestických údajov, heteroanemnestických údajov a po zhodnotení kvality daných psychických procesov a ich dynamiky možno oddiferencovať, že sa jedná o prejavy posttraumatickej stresovej poruchy, ktoré majú väčšinou dynamický priebeh od prejavov degradácie osobnosti, ktoré sú viac stacionárne. Uvedené skutočnosti potvrdil aj znalec z odvetvia psychiatrie MUDr. F. H., ktorý rovnako skonštatoval, že v čase po skutku u poškodenej C. R. zistili prítomnosť posttraumatickej stresovej poruchy vrátane úzkostného depresívneho syndrómu, pričom podľa jeho názoru ide o poruchu stredne ťažkú až ťažkú, ktorej dĺžka PN je podľa neho individuálna a v praxi je to tak, že by dĺžka PN mala byť dlhšia ako 42 kalendárnych dní, pričom došlo k zhoršeniu kvality v zmysle vzniknutej psychickej nepohody, ktorá vyplývala z prítomnosti niektorých symptómov posttraumatickej stresovej poruchy a to zo strachu, z úzkosti, nespavosti, anticipácie, eventuálneho ďalšieho útoku a ďalších symptómov a rovnako uviedol, že v klinickej praxi je možné a dá sa odlíšiť psychická porucha degradácie osobnosti pri alkoholizme a psychická porucha posttraumatická stresová porucha. Z uvedeného mal súd za preukázané, že u poškodenej R. došlo konaním obžalovaných k ťažkej ujme na zdraví. Zároveň vo vzťahu k uvedeným svedkom súd dodáva, že svedkyne H. R., V. R. a U. M. sú síce susedy poškodenej, ale všetky popreli, aby sa s poškodenou navštevovali, resp. uviedli, že sa málo stretávajú a svedkyne H. E., Y. D. a H. Y. uviedli, že poškodenú poznajú iba zbežne z pohostinstva, resp. potravín, kde pracovali, pričom svedkyňa E. uviedla, že poškodenú v pohostinstve po skutku videla 3 krát až 4 krát a svedkyňa D., že poškodenú v pohostinstve po skutku videla 2 krát, preto mal súd za to, že tieto osoby sa k psychickému stavu poškodenej, resp. k ujme ktorú mala utrpieť nevedeli relevantne vyjadriť, nakoľko túto poznali len z bežne a boli s ňou v minimálnom kontakte. K tomuto súd dodáva, že samotný syn poškodenej - svedok H. R. konštatoval, že správanie poškodenej sa po skutku zmenilo, táto sa bojí, strachuje stále keď niečo buchne, je stresovaná a tento stav ešte trvá. Záverom súd dodáva, že výsluchom jednotlivých svedkov sa nepreukázalo, aby o poškodenej bolo v obci všeobecne známe, že je chorou osobou, resp. že je obmedzená, alebo pozbavená spôsobilosti na právne úkony, nakoľko tieto skutočnosti vedel potvrdiť len svedok Mgr. J., ktorý sa to dozvedel ako starosta obce a svedkyne H. a V. R., ktoré sa to dozvedeli ako bezprostredné susedy poškodenej. S poukazom na uvedené súd neuznal obžalovaných vinných z trestného činu znásilnenia podľa , resp. z trestného činu sexuálneho zneužívania podľa , tak ako to navrhovala obžaloba, nakoľko nemal za preukázané, že obžalovaní vedeli, resp. mohli vedieť, že poškodená je obmedzená, alebo pozbavená spôsobilosti na právne úkony, resp. že je chorou osobou, aj vzhľadom na skutočnosť, že uvedení svedkovia uviedli, že poškodená svojim správaním sa nijako nezvyčajne neprejavovala.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku trestných činov znásilnenia a sexuálneho násilia podľa , resp. obžalovaní ml. C. X., ml. G. R. a H. H. konali vo forme priameho úmyslu v zmysle , pretože chceli spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, t.j. záujem na ochrane ľudskej dôstojnosti. Pokiaľ ide o subjektívnu stránku trestných činov znásilnenia a sexuálneho násilia podľa , resp. obžalovaní ml. C. X., ml. G. R. a H. H. konali minimálne vo forme nepriameho úmyslu v zmysle , nakoľko vedeli, že svojím konaním môžu porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, t.j. záujem na ochrane ľudskej dôstojnosti a pre prípad, že ho spôsobia, boli s tým uzrozumení. Pokiaľ ide o trestný čin porušovania domovej slobody podľa , obžalovaní ml. C. X., ml. G. R. a H. H. konali vo forme priameho úmyslu v zmysle , pretože chceli spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, t.j. záujem na ochrane slobody.

Podľa trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľom v zmysle , ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy v zmysle .

Podľa , ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.

Podľa , pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa , ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa , zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.

Podľa , ochranný dohľad uloží súd páchateľovi, ktorého odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody.

Podľa , ochranný dohľad sa ukladá na jeden rok až tri roky.

Podľa trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákone sa u mladistvých znižujú na polovicu; horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať sedem rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby dva roky.

Podľa , nepodmienečný trest odňatia slobody môže súd mladistvému uložiť len za podmienky, že by vzhľadom na okolnosti prípadu, osobu mladistvého alebo vzhľadom na predtým uložené opatrenia uloženie iného trestu zjavne neviedlo k dosiahnutiu účelu trestu podľa tohto zákona.

Podľa ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.

Za obzvlášť závažný zločin znásilnenia podľa je možné uložiť trest odňatia slobody na pätnásť až dvadsať rokov.

Za obzvlášť závažný zločin sexuálneho násilia podľa je možné uložiť trest odňatia slobody na pätnásť až dvadsať rokov.

Pri rozhodovaní o uložení trestu spojeného s odňatím slobody a pri určovaní výmery trestu odňatia slobody obžalovaného ml. C. X., súd aplikoval ustanovenia , , , v spojení s a s , , nakoľko mal v prípade obžalovaného ml. C. X. za preukázanú jednu poľahčujúcu a jednu priťažujúcu okolnosť. U obžalovaného bral súd do úvahy ako poľahčujúcu okolnosť to, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život ( ) a ako priťažujúcu okolnosť to, že obžalovaný spáchal viac trestných činov ( ).

Pri výmere trestu odňatia slobody s trestnou sadzbou 15 až 20 rokov vzal súd do úvahy všetky skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výmeru ukladaného trestu, pričom prihliadal najmä na skutočnosť, že obžalovaný ml. C. X. spáchal čin ako mladistvý ako aj na spôsob spáchania trestného činu, ale aj na osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného a vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Na základe týchto skutočností, súd upravil za použitia trestnú sadzbu na 2 až 7 rokov. Súd mal za to, že obžalovanému ml. C. X. zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život a súčasne

iných odradí od páchania trestných činov, trest odňatia slobody na hornej hranici trestnej sadzby v trvaní 7 rokov. Keďže obžalovaný ml. C. X. bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody, súd mu zároveň obligatórne uložil ochranný dohľad v trvaní troch rokov.

Aj keď obžalovaný ml. C. X. spáchal obzvlášť závažný zločin, súd ho v zmysle pre výkon uloženého trestu odňatia slobody nezaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia, ale podľa ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, vzhľadom na to, že uvedený skutok spáchal ako mladistvý a súd mal za to, že v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená.

Pri rozhodovaní o uložení trestu spojeného s odňatím slobody a pri určovaní výmery trestu odňatia slobody obžalovaného ml. G. R., súd aplikoval ustanovenia , , v spojení s a s , , nakoľko mal v prípade obžalovaného ml. G. R. za preukázanú jednu poľahčujúcu a jednu priťažujúcu okolnosť. U obžalovaného ml. G. R. bral súd do úvahy ako poľahčujúcu okolnosť to, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život ( ) a ako priťažujúcu okolnosť to, že obžalovaný spáchal viac trestných činov ( ).

Pri výmere trestu odňatia slobody s trestnou sadzbou pätnásť až dvadsať rokov vzal súd do úvahy všetky skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výmeru ukladaného trestu, pričom prihliadal najmä na skutočnosť, že obžalovaný spáchal čin ako mladistvý ako aj na spôsob spáchania trestného činu a mieru jeho účasti na konaní, ale aj na osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného ml. G. R. a vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a upravil trestnú sadzbu za použitia na 2 až 7 rokov. Súd mal za to, že obžalovanému ml. G. R. zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby v trvaní 3 rokov. Súd u obžalovaného ml. G. R. prihliadol aj na skutočnosť, že obžalovaný v priebehu skutku poškodenej R. iba na požiadanie obžalovaného H. pridržal nohu a na rozdiel od ostatných spoluobžalovaných jej do pošvy nevložil pohlavný úd, ani lyžičku. Keďže obžalovaný ml. G. R. bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody, súd mu zároveň obligatórne uložil ochranný dohľad v trvaní troch rokov.

Aj keď obžalovaný ml. G. R. spáchal obzvlášť závažný zločin, súd ho v zmysle pre výkon uloženého trestu odňatia slobody nezaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia, ale podľa ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, vzhľadom na to, že uvedený skutok spáchal ako mladistvý a súd mal za to, že v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená.

Pri rozhodovaní o uložení trestu spojeného s odňatím slobody a pri určovaní výmery trestu odňatia slobody obžalovaného H. H., súd aplikoval ustanovenia , , , , , , nakoľko mal v prípade obžalovaného H. H. za preukázané dve poľahčujúce a jednu priťažujúcu okolnosť. U obžalovaného H. H. bral súd do úvahy ako poľahčujúce okolnosti to, že spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých ( ) a pred spáchaním trestného činu viedol riadny život ( ) a ako priťažujúcu okolnosť to, že obžalovaný spáchal viac trestných činov ( ).

Pri výmere trestu odňatia slobody s trestnou sadzbou pätnásť až dvadsať rokov vzal súd do úvahy všetky skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výmeru ukladaného trestu, pričom prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu, ale aj na osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného a prevahu poľahčujúcich okolností, a preto upravil trestnú sadzbu za použitia , , na pätnásť rokov až osemnásť rokov a štyri mesiace. Súd mal za to, že obžalovanému H. H. zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 15 (pätnásť) rokov. Keďže obžalovaný H. H. bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody, súd mu zároveň obligatórne uložil ochranný dohľad v trvaní troch rokov.

Nakoľko obžalovaný H. H. spáchal obzvlášť závažný zločin, súd ho podľa pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa , ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže poškodeného na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Poškodeného treba označiť jeho menom a priezviskom, dátumom a miestom narodenia a miestom bydliska. Ak je poškodeným právnická osoba, treba ju označiť jej obchodným menom alebo názvom, sídlom a identifikačným číslom podľa záznamu v obchodnom registri, živnostenskom registri alebo inom registri.

Vzhľadom na to, že poškodená C. R. si nárok na náhradu škody uplatnila riadne a včas, avšak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody a na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd poškodenú s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 ( pätnástich ) dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súd Prešov.