Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-178-2021.pdf
PDF · 116.86 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/178/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v právnej veci žalobcu: Union poisťovňa, a.s, Karadžičova 10, 813 60 Bratislava, IČO: 31 322 051, proti žalovanému: JUDr. Marek Glemba
- správca konkurznej podstaty, Odborárske námestie 3, 815 70 Bratislava, v konaní o zaplatenie 491,48 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/34/2017-90 zo dňa 25.10.2019, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/34/2017-90 zo dňa 25.10.2019 v spojení s opravným uznesením č.k. 25Cb/34/2017-150 zo dňa 24.08.2021 potvrdzuje.
II. Žalobca má proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 491,48 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 491,48 Eur od 21.06.2016 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,- Eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Rozhodol tak s poukazom na § 261 ods. 1, 9, § 369 ods. 2, § 369c ods. 1 zák. č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 801 ods. 2, § 803 ods. 1 zák. č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).
3. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobou doručenom tunajšiemu súdu dňa 07.03.2017 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 491,48 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 491,48 Eur od 21.06.2016 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,- Eur a uplatnil si aj nárok na náhradu trov konania. Žalobca svoj návrh odôvodnil na tom skutkovom základe, že dňa 09.10.2013 uzavreli žalobca a žalovaný poistnú zmluvu č. 263119 o poistení zodpovednosti za škodu správcu konkurznej podstaty s účinnosťou od 09.10.2013 na dobu neurčitú, s povinnosťou platiť ročné poistné vo výške 422,65 Eur. Poistné bolo splatné naraz, pričom splatnosť bola vždy 09.10. príslušného kalendárneho roka. K poistnej zmluve bol dňa 16.05.2014 uzatvorený Dodatok č. 1 s účinnosťou od 16.05.2014. Predmetom dodatku č. 1 bolo navýšenie poistnej sumy a rozdelenie poistného na dve splátky. V zmysle Dodatku č. 1 bol žalovaný povinný platiť ročné poistné vo výške 702,67 Eur v dvoch splátkach; dňa 09.10. príslušného kalendárneho roka 351,34 Eur a 09.04. príslušného kalendárneho roka vo výške 351,34 Eur. Neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky poistenia za škodu VPPZ/0109. Žalovaný uhradil poistené
za obdobie od 09.10.2013 do 08.10.2015, ďalšie poistné uhradené nebolo. Žalobca listom zo dňa 17.06.2016, doručeným žalovanému dňa 20.05.2016 vyzval žalovaného na zaplatenie poistného vo výške 702,67 Eur. Následne listom zo dňa 28.07.2016 upozornil žalovaného na zánik poistenia z poistnej zmluvy pre nezaplatenie poistného, a to dňom 20.07.2016 a vyzval žalovaného na úhradu dlžného poistného vo výške 549,08 Eur. Žalobca však v liste zo dňa 28.07.2016 urobil chybu v písaní a počítaní, a preto žalovanému poslal nový list zo dňa 31.01.2017, ktorým žalovaného upozornil na zánik poistenia, a to dňom 20.06.2016 a vyzval žalovaného na úhradu dlžného poistného vo výške 491,48 Eur. Dlžné poistenie žalovaný neuhradil. Žalobca poukázal na ustanovenie § 801 ods. 2, § 803 ods. 1, § 369 ods. 1, § 369c, zákona č. 40/1964 Zb. a § 2 nariadenia vlády SR 21/2013 Z.z.
4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 19.07.2017 uviedol, že dňa 28.09.2015 kontaktoval pracovníčku žalobcu p. Marianu Ovadovú, kde sa informoval o možnom zániku poistnej zmluvy z dôvodu nezaplatenia poistného, ktoré malo byť splatné dňa 09.10.2015 z dôvodu, že nakoľko sa k 01.07.2015 zapísal do zoznamu advokátov SAK, kde sa musel aj poistiť a kde si pripoistil aj výkon funkcie správcu, pričom v zákonom stanovenej lehote, t.j., 6 týždňov pred ukončením poistného obdobia nestihol vypovedať poistnú zmluvu. Žalobca odpovedal e-mailom zo dňa 29.09.2015, že je ochotný vysporiadať zánik poistnej zmluvy podľa § 801 ods. 2 OZ a predmetnú výzvu zašle v mesiaci október 2015. Žalobca doručil žalovanému výzvu na zaplatenie poistného zo dňa 17.06.2016 v sume 702,67 Eur s príslušným poučením, že ak nedôjde k úhrade poistného poistná zmluva zanikne. Žalobca doručil žalovanému dňa 28.07.2016 oznámenie o zániku poistenia z poistnej zmluvy č. 263119, ktorým si uplatnil u žalovaného dlžné poistné vo výške 549,08 Eur titulom alikvótnej čiastky. Žalobca doručil žalovanému dňa 31.01.2017 oznámenie o zániku poistenia z poistnej zmluvy č. 263119, ktorým si uplatnil u žalovaného dlžné poistné vo výške 491,48 Eur titulom alikvótnej čiastky. Napriek uvedenému zníženiu si ešte výzvou z 03.02.2017 prostredníctvom osoby INTRUM IUSTITIA Slovakia, s.r.o., uplatňoval sumu 549,08 Eur. Žalovaný doručil žalobcovi dňa 11.08.2016 vyjadrenie, v ktorom poukázal na svoje postavenie spotrebiteľa a nemožnosť použitia výkladu § 801 ods. OZ, pri ktorom žalobca zaslal výzvu až po márnom uplynutí druhého splatného termínu poistného, ktorý nie je pre spotrebiteľa priaznivejší a poukázal na skutočnosť, že keby žalobca dôsledne použil ustanovenie § 801 ods. 2 OZ muselo by poistné zaniknúť už po cca 3 mesiacoch od prvého omeškania s platbou poistného. Poukázal na znenie ustanovení § 801 ods. 2, § 52 ods. 4, § 54 ods. 2, § 3 ods. 1, § 261 ods. 9 OZ a § 261 ods. 9, § 325 a § 370 ObchZ. Žalovaný založil svoju procesnú obranu na téze, že konanie keď poisťovňa pri bežnom poistnom dohodnutom v splátkach čaká s ukončením platnosti poistnej zmluvy postupom podľa § 801 ods. 2 OZ do momentu 2 mesiace po márnom uplynutí splatnosti druhej splátky a neukončí poistnú zmluvu bez zbytočného odkladu po tom ako sa dozvie o omeškaní so zaplatením prvej splátky je postupom poškodzujúcim spotrebiteľa, a preto odporuje platnému právu, alternatívne odporujúcim dobrým mravom, a preto nemožno požívať právnu ochranu. Žalovaný poukázal na rozsudok súdneho dvora EÚ z 03.09.2015 C-110/14, Horatio Ovidio proti SC Volksbank Romania SA a je toho názoru, že hoci pri uzatváraní konal ako správca, t.j. podnikateľ a hoci sa na poistnú zmluvu vzťahuje režim § 261 ods. 9 OBZ, napriek tomu je spotrebiteľom v poistnej zmluve. Výška nároku žalobcu bola pred podaním uplatnená v troch rozličných sumách. Žalobca až v žalobe uviedol jasne akej sumy sa dožaduje, a preto je žalovaný toho názoru, že až dovtedy bol žalobca v omeškaní.
5. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 09.10.2018 uviedol, že dôvody zániku poistenia sú upravené v § 800 a nasl. OZ. Dôvodom zániku poistenia je nezaplatenie poistného v lehote 1 mesiac od dňa doručenia výzvy. Takouto výzvou poisťovateľa bola výzva zo dňa 17.06.2016, doručená žalovanému dňa 20.05.2016, hoci zrejme došlo k chybe v písaní na doručenke, lebo správne malo byť uvedené 20.06.2016. Po uplynutí jedného mesiaca dochádza k zániku poistenia, čo v tomto prípade sa stalo ku dňu 20.06.2016. Ak žalovaný nemal záujem zotrvať v zmluvnom vzťahu, nič mu nebránilo využiť iný spôsob, napr. výpoveď alebo dohodu. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka nevyplýva povinnosť zaslať výzvu poistenému obsahujúcu príslušné upozornenie na zánik poistenia v určenej lehote. Uvedené rozhodnutie súdneho dvora EU nemožno aplikovať na uvedený prípad, pretože poistnou zmluvou č. 26-3119 si žalovaný poistil zodpovednosť za škodu správcu konkurznej podstaty. V tomto prípade, nie je možné uvažovať o tom, že by správcovi bolo priznané postavenie spotrebiteľa, pretože uvedený záväzkový vzťah vznikol v súvislosti s podnikaním správcu konkurznej podstaty.
6. Na pojednávaní dňa 27.09.2019 žalobca uviedol, že medzi stranami bola uzatvorená poistná zmluva
- poistenie zodpovednosť za škodu na obdobie od 09.10. do 08.10. Bola dohodnutá dodatkom zmena výšky poistného plnenia na sumu 702, 67 Eur s frekvenciou platenia 2-krát ročne ku dňu 9.10. a 09.04.
Za prvé poistné obdobie prvý rok bolo uhradené poistné, za druhý poistný rok rovnako bolo uhradené, bolo uhradené do 08.10.2015. Listom zo 17.06.2016 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžného poistného, pričom na doručenke prevzatia predmetného listu je uvedený dátum 20.05.2016. Poukázal na to, že zjavne ide o omyl. Žalovaný bol vyzvaný na úhradu sumy 702,67 Eur, čo predstavovalo ročné poistenie. Vzhľadom na poukázaný omyl na doručenke ustálil žalobca doručenie predmetnej výzvy ku dňu 20.06.2016 a zánik poistenia ku dňu 20.07.2016, to predstavuje druhú vyzvanú čiastku ako alikvotnú časť poistenia do zániku. Žalobca na základe poukázaného omylu na doručenke prepočítal alikvotnú čiastku poistného ku dňu 20.06.2016 - teda akceptoval na doručenke 20.05.2016, to predstavuje tretiu vyzvanú sumu adresovanú žalovanému. Žalobcovi žiadne zákonné ustanovenie lehotu na zaslanie výzvy neukladá.
7. Na pojednávaní dňa 27.09.2019 žalovaný uviedol, že to, že zákonné ustanovenie žalobcovi neukladá povinnosť kedy má vyzvať poistenca na úhradu dlžného poistného, nemôže znamenať že si žalobca môže zvoliť poslednú splátku platenia časti poistného. Nestihol výpovednú dobu, žalobcovi oznámil v e-maile 28.09.2015, že uzatváram iné poistenie, na čo mu zamestnankyňa odpovedala mailom dňa 29.09.2015 že výzvu vedia odoslať v priebehu mesiaca október, čo sa nestalo a výzva mu došla až následne po zaplatení po druhej nezaplatenej splátky.
8. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že pohľadávka žalobcu je dôvodná. V konaní bolo nesporne preukázané, že medzi sporovými stranami existoval platný poistný vzťah, ktorý vznikol na základe uzavretia poistnej zmluvy č. 263119. Na základe uvedenej zmluvy vznikol žalovanému finančný záväzok vo vzťahu k žalobcovi. Predmetný právny vzťah súd posúdil ako obchodnoprávny vzťah, ktorý sa bude spravovať podľa ustanovenia § 261 ods. 9 OBZ. Medzi stranami nebola sporná aktívna ani pasívna legitimácia. Medzi stranami nebolo sporné, že v zmysle Dodatku č. 1 bolo ročné poistné dohodnuté vo výške 702,67 Eur. Jeho splatnosť bola dohodnutá na dve splátky, k 09.04. a k 09.10. príslušného kalendárneho roka. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný riadne plnil, uhradil poistné do 08.10.2015. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný neuhradil poistné za poistné obdobe nasledujúce po 09.10.2015 do zániku poistenia. Keďže žalovaný svoju povinnosti prestal plniť včas a riadne, žalobca oprávnene vyzval žalovaného k zaplateniu evidovaného dlhu na poistnom. Žalovaný na výzvu nereagoval, preto v súlade so zákonom (§ 801 ods. 2 OZ) a všeobecnými poistnými podmienkami došlo k zániku poistného vzťahu.
9. Poistenie zaniklo ku dňu 20.06.2016, dňom uplynutia jedného mesiaca odo dňa kedy bola žalovanému doručená výzva na úhradu nedoplatku na poistnom. Výzvu žalovaný podľa predloženej doručenky prevzal dňa 20.05.2016. Predmetný dátum doručenia bol žalobcom v konaní spochybnený, nakoľko podľa pečiatky pošty došlo k prevzatiu zásielky na prepravu 20.06.2016 a zásielka bola na pošte uložená 20.06.2016. Dátum doručenia predchádza dátum odoslania, čo je zrejmou, zjavne pisárskou chybou, ale napriek uvedeným nezrovnalostiam ustálil žalobca dátum doručenia na dátum uvedený na doručenke, teda ku dňu 20.05.2016. K zániku poistenia teda v zmysle ustanovenia § 801 ods. 2 OZ došlo ku dňu 20.06.2016. Na uvedenú skutočnosť nemá žiaden vplyv prísľub zaslania výzvy v mesiaci október, vyjadrený zamestnancom žalovaného v e-maile zo dňa 29.09.2015. Súd teda ustálil, že za uvedené obdobie patrí žalobcovi alikvótna časť dohodnutého poistného. Samotná výška alikvótnej čiastky poistenia ku dňu zániku určeného žalobcom sporná medzi stranami nebola, preto ju súd priznal v plnom rozsahu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti. Uvedená výška zodpovedá alikvótnej čiastke dohodnutého ročného poistného.
10. Obrana žalovaného spočívala v klasifikovaní svojho postavenia ako spotrebiteľa a s tým súvisiace poukázanie na nesprávny výklad a aplikáciu ustanovenia § 801 ods. 2 OZ, ktorý spočíva v tom, že žalobca ako poistiteľ nezaslal výzvu žalovanému ako poistníkovi podľa § 801 ods. 2 OZ už pri neuhradení prvej splátky poistného, teda po 09.10.2015, ale predmetnú výzvu zaslal až po neuhradení druhej splátky ročného poistného, teda po 09.04.2016, konkrétne 20.06.2016. Žalobca mal predmetným konaním poškodiť spotrebiteľa, čo je v rozpore s platným právom, resp. je v rozpore s dobrými mravmi, a takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu.
11. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného a vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalovaný v predmetnom zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa nemal. Súd mal za to, že predmetnú zmluvu nie je možné posúdiť podľa § 52 a nasl. OZ ako zmluvu spotrebiteľskú, nakoľko žalovanému, vzhľadom k tomu, že zmluvu uzatváral v rámci svojej podnikateľskej činnosti nemožno prisúdiť postavenie
spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 OZ. Predmetom poistenia bolo poistenie zodpovednosti, zodpovednosť správcu konkurznej podstaty, teda žalovaný pri jej uzatváraní konal ako správca v rámci podnikateľskej činnosti. Žalovaný v rámci svojej obrany poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora z 03.09.2015 vo veci C-110/14, Horatiu Ovidiu Costea proti SC Volskbank Romania SA. Súd poukázal na odlišnosť právneho základu s prejednávanou právnou vecou. Predmetné konanie Súdneho dvora sa týkalo sporu, v ktorom sa posudzoval charakter úverovej zmluvy, pri ktorej nebol špecifikovaný účel tohto úveru, zatiaľ čo predmetom tohto konania je posúdenie charakteru poistnej zmluvy, ktorá sa bez pochýb týka podnikateľskej činnosti žalovaného.
12. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže súd neposúdil postavenie žalovaného v spore ako spotrebiteľa, nebolo dôvodné posudzovať či konaním žalobcu, keď výzvu na úhradu poistného zasielal až pri poslednej splátke ročného poistenia, je možné posudzovať ako konanie, ktoré znevýhodňuje spotrebiteľa. Z ustanovenia § 801 ods. 2 OZ účinného v rozhodnom čase, teda do 30.09.2018 nevyplývala žalobcovi povinnosť zaslať výzvu v konkrétnej zákonom určenej lehote. Súd teda konštatoval, že konanie žalobcu bolo v súlade so zákonnou úpravou a nemožno ho teda posúdiť ako konanie proti dobrým mravom. Súd poukázal na zmenu predmetnej právnej úpravy od 01.10.2018, novelou 213/2018 Z.z., ktorá určuje lehotu na zaslanie predmetne výzvy.
13. Žalovaný sa nezaplatením dlžného poistného dostal do omeškania, na základe čoho si žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania. Žalobcovi bol priznaný uplatnený nárok na úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne. Predmetná výška neodporuje zákonnej úprave v zmysle § 369 OBZ a nariadenia č. 21/2013 Z.z., výška úrokovej sadzby ECB v rozhodnom období bola 0,5 % ročne. Žalobcovi súd priznal nárok na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po zániku poistenia, teda počnú dňom 21.06.2016. Uvedený nárok nie je v rozpore so zákonným nárokom, preto ho súd priznal v plnom rozsahu.
14. Podľa § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40,- Eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania. V zmysle uvedeného ustanovenia súd priznal žalobcovi uplatnený nárok na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur.
15. O trovách konania rozhodoval sud v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom k tomu, že mal žalobca plný úspech vo veci priznal mu súd nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
16. Súd svojim opravným uznesením č.k. 25Cb/34/2017-150 zo dňa 24.08.2021 opravil v záhlaví rozsudku sídlo žalobcu i žalovaného.
17. Proti rozhodnutiu súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. f/ CSP a síce, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
18. Bol toho názoru, že pokiaľ zamestnanec spravujúci poistnú zmluvu v pracovnom e-maile zo dňa 29.09.2015 v komunikácii týkajúcej sa poistnej zmluvy uvedie, že výzvu v zmysle § 801 ods. 2 OZ pošle v mesiaci október 2015, tak toto má vplyv na meritum veci tohto sporu a súd posúdením tohto dôkazu ako nedôležitého pre rozhodnutie vo veci.
19. K citovanému rozhodnutiu Súdneho dvora z 03.09.2015 vo veci C-110/14, Horatiu Ovidiu Costea proti SC Volskbank Romania SA, bol toho názoru, že súd namiesto aby prihliadol na uvádzaný dôvod predloženia rozsudku - a síce, že aj právne povolanie vykonávané ako podnikateľská činnosť - v danom prípade advokát - v tomto prípade správca - nemusí byť prekážkou toho, že je takýto podnikateľ spotrebiteľom v prípade, ak sa zmluvný vzťah netýka predmetu jeho podnikania. Je nepochybné, že ako správca nevykonáva podnikanie na úseku poistných služieb, posúdil situáciu nesprávne a síce, že poistná zmluva súvisela s podnikaním správcu. Myslím, že toto posúdenie je v rozpore s ustanoveniami dodávateľa a spotrebiteľa v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa.
20. Odvolanie podal aj z dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. h/ CSP a síce, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
21. Žalovaný založil svoju procesnú obranu na nasledovnej téze: Konanie, keď poisťovňa pri bežnom poistnom dohodnutom v splátkach čaká s ukončením platnosti poistnej zmluvy postupom podľa § 801 ods. 2 OZ do momentu 2 mesiace po márnom uplynutí splatnosti druhej splátky a neukončí poistnú zmluvu bez zbytočného odkladu po tom ako sa dozvie o omeškaní so zaplatením prvej splátky, je postupom poškodzujúcim spotrebiteľa, a preto odporuje platnému právu, alternatívne odporujúcim dobrým mravom, a preto nemôže požívať právnu ochranu.
22. Je nepochybné, že žalovaný založil svoju obranu nielen na možnosti že by mohol byť posudzovaný ako spotrebiteľ, ale rovnako aj na situácii, keď konanie žalobcu odporuje dobrým mravom, resp. zásady poctivého obchodného styku. Hlavný pilier procesnej obrany (aj na pojednávaní) spočíval v tvrdení, že keby bolo ročné poistné dohodnuté v mesačných splátkach, tak pri výklade, aký používa žalobca, by k zániku z dôvodu nezaplatenia poistného napr. po nezaplatení prvej mesačnej splátky až po nezaplatení 12. splátky + 2 mesiace, ktoré žalovaný tvrdí, že potrebuje aby sprocesoval v svojom systéme obchodný prípad. Čiže by pri takomto prípade musel poistený zaplatiť de facto 14 mesačných plátok, čo je absurdné. Podľa názoru odvolateľa, v súlade so zásadami na ktorých stojí civilné právo, by mal žalobca zaslať výzvu na plnenie s poučením o zániku poistenia v prípade neuhradenia poistného už po nezaplatení prvej splátky. Poisťovne takto parazitujú na „grey zone“ právnej úpravy a uplatňujú si nárok na poistné „naviac“.
23. V zmysle vyššie uvedeného žalovaný žiadal odvolací súd aby vydal nasledovný rozsudok: „Rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 25.10.2019 č.k. 25Cb/34/2017-90 sa mení nasledovne: Žaloba sa zamieta v celom rozsahu. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania pred súdom prvého stupňa aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.“
24. K odvolaniu sa vyjadril žalobca. Uviedol, že žalovaný podal odvolanie proti rozhodnutiu z dôvodu, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
25. Žalovaný vo svojom odvolaní s poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora z 03.09.2015 vo veci C-110/14, Horatiu Ovidiu Costea proti SC Volskbank Romania SA uviedol, že je nepochybné, že ako správca nevykonáva podnikanie na úseku poistných služieb, a tak sa zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným netýka predmetu jeho podnikania. Má za to, že má v tomto zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa.
26. Ďalej má žalovaný za to, že konanie žalobcu odporuje dobrým mravom a nemôže preto požívať právnu ochranu. Podľa názoru žalovaného v súlade so zásadami, na ktorých stojí civilné právo, by mal žalobca zaslať výzvu na plnenie s poučením o zániku poistenia v prípade neuhradenia už po nezaplatení prvej splátky.
27. S uvedenými tvrdeniami žalovaného žalobca nesúhlasil. Žalobca mal za to, že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza zo správneho právneho posúdenia a že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam.
28. Žalobca zotrval na všetkých svojich doterajších tvrdeniach a opätovne zdôraznil, že: Na poistnú zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným sa nevzťahujú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a žalovaný nie je v postavení spotrebiteľa. Poistnou zmluvou si žalovaný poistil zodpovednosť za škodu spôsobenú tretej osobe v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou
- výkonnom činnosti správcu konkurznej podstaty.
29. Poistenie zaniklo v zmysle ustanovenia § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.j. do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na zaplatenie dlžného poistného. Toto, a ani žiadne iné zákonné ustanovenie, neukladalo žalobcovi povinnosť poslať žalovanému výzvu na zaplatenie dlžného poistného v zákonnom stanovenej lehote, a preto nemožno konanie žalobcu považovať za konanie proti dobrým mravom. Zaslanie výzvy v lehote do dvoch mesiacov po splatnosti celého ročného poistného (t.j. oboch splátok v poistnom období) považuje žalobca za primerané.
30. Žalobca opäť pre doplnenie uviedol, že ak žalovaný nemal záujem zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom, nič mu nebránilo využiť iný spôsob zániku poistenia, napríklad výpoveď alebo dohodu. Poistný vzťah je dvojstranným vzťahom, z ktorého vyplývajú pre zmluvné strany práva i povinnosti až do zániku poistnej zmluvy so všetkými dôsledkami z nej vyplývajúcimi.
31. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
32. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že s vyjadrením žalobcu v celom rozsahu nesúhlasí a pridržiava sa skutočností, ktoré opísal v odvolaní proti Rozsudku č.k. 25Cb/34/2017-90 zo dňa 25.10.2019.
33. Uviedol, že žalobca si výšku žalovaného nároku pred podaním žalobného návrhu uplatnil v troch rôznych sumách, čo tiež nemožno považovať za profesionálne a spoľahlivé konanie zo strany žalobcu. Výslednú sumu, ktorú si žalobca uplatnil sa dozvedel až zo žalobného návrhu, a teda žalovaný je toho názoru, že dovtedy bol žalobca ako veriteľ v omeškaní v zmysle § 370 OBZ keď neposkytol spolupôsobenie, aby mohol žalovaný riadne plniť svoju povinnosť zaplatiť alikvotné poistné plnenie, a preto si za dané obdobie nemôže žalobca uplatniť žiadne nároky voči žalovanému.
34. Opätovne požiadal, aby odvolací súd vydal nasledovný rozsudok: „Rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 25.10.2019 č.k. 25Cb/34/2017-90 sa mení nasledovne: Žaloba sa zamieta v celom rozsahu. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania pred súdom prvého stupňa aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.“
35. Žalobca v odvolacej duplike poukázal na to, že nakoľko žalovaný vo svojom podaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, žalobca sa pridržiava všetkých svojich doterajších písomných podaní, ako aj vyjadrenia, ktoré predniesol na pojednávaní dňa 27.09.2019.
36. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, odvolaním žalovaného a vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením je vecne správne.
37. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
38. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
39. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie veci.
40. Podľa § 261 ods. 9 OBZ, Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, <. a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, <. spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku <.a týmto zákonom.
41. Podľa § 369 ods. 2 OBZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
42. Podľa § 369c ods. 1 OBZ, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, § 369a a § 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
43. Podľa ustanovenia § 801 ods. 2 zákona č. 40/1961 Občiansky zákonník účinného v rozhodnom období (znenie účinné do 30.09.2018) (ďalej aj „OZ“), poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie
poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.
44. Podľa § 803 ods. 1 OZ, poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.
45. Základnou otázkou pre posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia je, či prvostupňový súd dospel k správnemu záveru, že žalovaný nie je v postavení spotrebiteľa, že poistenie zaniklo ku dňu 20.06.2016, že uvedená výška zodpovedá alikvotnej čiastke dohodnutého ročného poistenia, že nešlo o konanie v rozpore s dobrými mravmi.
46. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením súdu. Súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, jeho výsledky správne vyhodnotil a na jeho základe dospel k správnemu právnemu záveru, že nárok žalobcu je oprávnený.
47. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd dodáva: Je nesporné, že medzi sporovými stranami bola dňa 09.10.2013 uzatvorená poistná zmluva č. 263119 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone funkcie správcu konkurznej podstaty. V zmysle dodatku č. 1 poistnej zmluvy bol žalovaný povinný zaplatiť ročné poistné vo výške 702,67 Eur v dvoch splátkach, dňa 09.10. príslušného kalendárneho roka 351,34 Eur a 09.04. príslušného kalendárneho roka vo výške 351,34 Eur. Žalovaný uhradil poistné za obdobie od 09.10.2013 do 08.10.2015, ďalšie poistné uhradené nebolo. Poistné teda po 09.10.2015 do zániku poistenia žalovaný neuhradil.
48. Taktiež je nesporné, že žalobca listom zo dňa 17.06.2016 vyzval žalovaného na zaplatenie poistného vo výške 702,67 Eur. Následne žalobca listom zo dňa 28.07.2016 upozornil žalovaného na zánik poistenia z Poistnej zmluvy pre nezaplatenie poistného, a to dňom 20.07.2016 a vyzval žalovaného na úhradu dlžného poistného vo výške 549,08 Eur. Žalobca však v liste zo dňa 28.07.2016 urobil chybu v písaní a počítaní, a preto žalovanému poslal nový - opravený list zo dňa 31.1.2017, ktorým žalovaného upozornil na zánik poistenia pre nezaplatenie poistného a to dňom 20.06.2016 a vyzval ho na úhradu dlžného poistného vo výške 491,48 Eur, čo predstavuje alikvótnu čiastku dohodnutého ročného poistného.
49. Sám žalobca považoval doručenie výzvy zo dňa 17.06.2016 žalovanému dňa 20.05.2016 (hoci to mal byť dátum doručenia 20.06.2016). Po uplynutí jedného mesiaca (pre prípad neuhradenia poistného) dochádza k zániku poistenia, čo v tomto prípade nastalo ku dňu 20.06.2016, tak ako to ustálil žalobca. Podľa odvolacieho súdu výzva zo dňa 17.06.2016 spĺňa všetky náležitosti, ktoré vyžaduje ust. § 801 ods. 2 OZ, a to doručenie výzvy na zaplatenie a upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že žalobca urobil v liste zo dňa 28.07.2016 chybu v písaní (nesprávne uviedol, že zánik poistenia nastal dňa 20.07.2016) a chybu v počítaní (namiesto dlžnej alikvotnej čiastky 491,48 Eur uviedol sumu 549,08 Eur). Zánik poistenia nastáva po prvom upozornení na zaplatenie poistenia a po uplynutí jedného mesiaca. Ak by totiž poisťovateľ poslal ďalšiu výzvu (čo je aj tento prípad), jednomesačná lehota, v dôsledku ktorej by poistenie zaniklo, neplynie znova. Ak by však poistený po ďalšej výzve poistenie zaplatil, nedošlo by k jeho zániku, čo nie je tento prípad. Odvolací súd podotýka, že žalobca si uplatnil svoj nárok vo výške 491,48 Eur od 09.10.2015 do 20.06.2016, t.j. do zániku poistenia, čo je oprávnené.
50. Odvolací súd sa stotožnil aj s právnym názorom súdu v bode 28. odôvodnenia rozhodnutia, ktorý uviedol, že žalovaný v predmetnom zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa nemal. Súd mal za to, že predmetnú zmluvu nie je možné posúdiť podľa § 52 a nasl. OZ ako zmluvu spotrebiteľskú, nakoľko žalovanému, vzhľadom k tomu, že predmetom poistenia bolo poistenie zodpovednosti, zodpovednosť správcu konkurznej podstaty, teda žalovaný zmluvu uzatváral v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto mu nemožno prisúdiť postavenie spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 OZ. Žalovaný v rámci svojej obrany poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora z 03.09.2015 vo veci C-110/14, Horatiu Ovidiu Costea proti SC Volskbank Romania SA, pričom súd poukázal na odlišnosť právneho základu s prejednávanou právnou vecou, na čo odvolací súd odkazuje.
51. Taktiež sa odvolací súd stotožnil s právnym záverom súdu v bode 29. odôvodnenia rozhodnutia, ktorý uviedol, že nakoľko súd neposúdil konanie žalovaného ako spotrebiteľa, nebolo dôvodné posudzovať, či konaním žalobcu, keď výzvu na úhradu poistného zasielal až pri poslednej splátke ročného poistenia, je možné posudzovať ako konanie, ktoré znevýhodňuje spotrebiteľa. Ustanovenie § 801 ods. 2 OZ, ani žiadne iné zákonné ustanovenie, neukladalo žalobcovi povinnosť poslať žalovanému výzvu na zaplatenie dlžného poistného v zákonom stanovenej lehote, a preto nemožno konanie žalobcu považovať za konanie proti dobrým mravom.
52. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu v znení opravného uznesenia potvrdil ako vecne správny.
53. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
54. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).