Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_3Co-144-2022.pdf
PDF · 130.23 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/144/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a členov senátu JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcov: X. F. Y., X. L. Y., I. A. XXX, obaja zastúpení advokátkou Y.. E. Š. W.Y., A. XXB, Y., proti žalovanému: T. Y., A. XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 05.11.2021, č.k. 31C/222/2017-171, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcom v 1. a v 2. rade priznáva proti žalovanému spoločne a nerozdielne plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 05.11.2021, č.k. 31C/222/2017-171, zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu v 1. rade, žalobkyne v 2. rade a žalovaného k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území obce A., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedeného Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor ako parcela registra „Z.“, parcelné číslo XXXX/XXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere 91 m2 (ďalej len „pozemok“ alebo „parcela č. XXXX/XXX“) a vyporiadal ho tak, že žalobcovi v 1. rade prikázal podiel o veľkosti 1/10 k celku do jeho výlučného vlastníctva a žalobcovi v 1. rade a žalobkyni v 2. rade prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) podiel o veľkosti 9/10 k celku (výrok I.), žalobcom v 1. a v 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému titulom náhrady za vyporiadavaný podiel sumu 440 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.) a priznal im proti žalovanému spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (výrok III.).
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobcovia v 1. a v 2. rade sa žalobou zo dňa 14.12.2017 domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemku, s tým, že ho navrhli vyporiadať prikázaním podielu žalovaného o veľkosti 1/10 do ich BSM a titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva žiadali, aby ich konajúci súd zaviazal zaplatiť žalovanému sumu 500 eur. Dôvodili, že označená parcela č. XXXX/XXX patrí do podielového spoluvlastníctva strán sporu, pričom žalovaný vlastní podiel o veľkosti 1/10 k celku, kým podiel 8/10 k celku patrí do BSM žalobcov a žalobcovi v 1. rade patrí podiel o veľkosti 1/10; pozemok má charakter jedinej príjazdovej cesty k nehnuteľnostiam v BSM žalobcov, cez ktorú sa dostanú k svojmu rodinnému domu a pozemku. Žalovaný začal predmetnú príjazdovú cestu zapratávať rôznym odpadom a hnuteľnými vecami, čím im bránil v jej užívaní. Žalobcovia sa snažili so žalovaným dohodnúť na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, avšak z jeho strany nebola ochota; z jeho správania tak usúdili, že reálne rozdelenie uvedenej parcely
nie je možné a ani účelné. S ohľadom na skutočnosť, že daný pozemok predstavuje jediný prístup k ich domu, žalobcovia navrhli, aby bol celý prikázaný do ich vlastníctva, resp. do BSM.
3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním ustálil, že podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, okres Y., obec A., katastrálne územie A., patrí parcela č. XXXX/XXX, o výmere 91 m2 , druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie (spôsob využitia 18, t.j. pozemok, na ktorom je dvor), do podielového spoluvlastníctva strán sporu, keď žalobcom v rámci BSM patrí spoluvlastnícky podiel o veľkosti 8/10 k celku, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/10 k celku je vo výlučnom vlastníctve žalobcu v 1. rade a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/10 k celku vlastní žalovaný; na predmetnej parcele je zapísané aj vecné bremeno, a to právo prechodu v prospech vlastníkov parcely č. XXXX/XXX, katastrálne územie A., (žalobcovia) a právo uloženia inžinierskych sietí. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie A. sú žalobcovia vlastníkmi parcely č. XXXX/XXX, s podielom žalobcu v 1. rade o veľkosti 1/2 k celku a žalovanej v 2. rade 1/2 k celku, pričom ide o parcelu nachádzajúcu sa za vyporiadavanou parcelou č. XXXX/XXX, a táto predstavuje pre žalobcov prístupovú cestu k danej parcele. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX, okres Y., katastrálne územie A., žalovaný je podielovým spoluvlastníkom parcely č. XXXX/XX a stavby rodinného domu na nej, o veľkosti 1/10 k celku, ktorá susedí s vyporiadavanou parcelou; jej ďalším spoluvlastníkom je žalobca v 1. rade, s veľkosťou podielu 1/10 k celku. Žalobcovia, zastúpení právnou zástupkyňou, vyzvali žalovaného výzvou zo dňa 23.10.2017 na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k spornej parcele, namietajúc, že v dôsledku jej zapratávania žalovaným nemôžu cez ňu riadne prechádzať, a preto neprichádza do úvahy iná možnosť vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nej ako tak, že túto nadobudnú do svojho vlastníctva, oplotia ju a žalovanému poskytnú sumu 500 eur ako náhradu; podľa predloženej doručenky si žalovaný ich výzvu v odbernej lehote neprevzal.
4. Z geometrického plánu vypracovaného Y. S. - K.-J. Č.. XX/XXXX (ďalej len „J. č. XX/XXXX“), ako i č. XX/XXXX, konajúci súd zistil, že parcelu č. XXXX/XXX, o celkovej šírke 4,55 m2 a celkovej dĺžke 20 m2, možno rozdeliť tak, že by sa časť z nej o šírke 0,45 m2 a dĺžke 20 m2, susediaca s parcelou č. XXXX/XX, odčlenila ako nová parcela č. XXXX/XXX a zvyšná časť parcely č. XXXX/XXX by ostala v šírke 4,10 m2 a dĺžke 20 m2. Uvedené korešpondovalo s odborným stanoviskom geodeta Y. S.W. zo dňa 23.09.2019, v ktorom konštatoval, že vyporiadavaná parcela č. XXXX/XXX je svojou povahou prístupovou cestou k pozemku parcela č. XXXX/XXX, na ktorom sa nachádza rozostavaný rodinný dom; cez pozemok prechádzajú prípojky inžinierskych sietí k uvedenému domu. Pozemok bol pritom už v minulosti oddelený za účelom prístupu k rodinnému domu v zmysle podmienok pre vydanie stavebného a kolaudačného konania. Geodet konštatoval, že z technickej stránky je pozemok možné rozdeliť, pričom za najvhodnejší spôsob považoval ten, spracovaný v J. Č.. XX/XXXX. Oddelením novej parcely č. XXXX/ XXX, o výmere 9 m2 sa odčlení ideálny spoluvlastnícky podiel 1/10 tak, aby táto časť fyzicky prislúchala k rodinnému domu na parcele č. XXXX/XX; iné rozdelenie by s ohľadom na povahu pozemku nebolo účelné.
5. Žalovaný žiadal vyporiadať podielové spoluvlastníctvo podľa geometrického plánu na rozdelenie pozemku č. XX/XXXX, vyhotoveného U. T. a oddeliť iba časť pozemku od začiatku garáže po susediacu parcelu č. XXXX/XXX, so šírkou 0,79 m2 a dĺžkou 11,5 m2, s tým, že by išlo o novú parcelu č. XXXX/ XXX. Následne predložil obdobný geometrický plán č. XX/XX vyhotovený K.. R. H. (ďalej len „J. Č.. XX/ XX“), podľa ktorého žiadal odčleniť parcelu zarovno garáže o šírke 0,74 m na jednej a 0,75 m na druhej strane ako novú parcelu č. XXXX/XXX. Hoci žalobcovia uviedli, že by súhlasili s akoukoľvek dohodou, namietali, že v tomto prípade by vznikla parcela, ktorá by bola bez prístupovej cesty v strede inej parcely, v spoluvlastníctve i iných subjektov, čo by mohlo spôsobiť v budúcnosti problémy.
6. Konajúci súd vykonal obhliadku spornej nehnuteľnosti, vyhotoviac príslušnú dokumentáciu, z ktorej vyplynulo, že pozemok po ľavej strane susedí s garážou, umiestnenou na parcele č. XXXX/XX, na jeho začiatku je umiestnená dlažba, pričom v jeho polovici sa nachádza železná brána po celej šírke pozemku. Priestor za touto kovovou bránou je po oboch stranách zaprataný rôznymi vecami, zanechaním úzkej časti na priechod pre jednu osobu. Žalovaný používa na priechod k susediacej parcele za garážou drevenú dosku, ktorú zdvíha hore. Celý priestor za garážou, v podielovom spoluvlastníctve žalovaného o veľkosti 1/10 k celku, je taktiež zaprataný rôznymi vecami, nachádza sa na ňom množstvo psov, ktoré v čase obhliadky štekali a skákali do drevenej dosky slúžiacej ako brána pre žalovaného. Za vyporiadavanou parcelou sa nachádza pozemok a rodinný dom žalobcov. Medzi stranami bolo nesporné, že vo vnútri garáže sa nachádzajú priechodové dvere na zadnú časť pozemku v podielovom
spoluvlastníctve žalovaného, avšak do garáže nebolo možné vojsť, keďže bola zaprataná vecami, ktoré zapĺňali i priestor pred ňou. Pri obhliadke konajúci súd tiež zistil, že na zadný pozemok bol možný prístup i priamo zo susediaceho rodinného domu; žalovaný tento priestor však zablokoval, aby mu ním chované psy nevbehli do domu.
7. Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX znalkyne K.. X. V. (ďalej len „A. Č.. XXX/XXXX“), vyplýva, že táto stanovila všeobecnú hodnotu spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/10 na spornej parcele č. XXXX/ XXX na sumu 440 eur, keď vychádzala aj z prieskumu trhových cien obdobných nehnuteľností.
8. Po takto vykonanom dokazovaní, vychádzajúc z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie A., mal konajúci súd za preukázanú aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu strán sporu. V konaní nebolo sporné, že k uzavretiu mimosúdnej dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi stranami pred podaním žaloby nedošlo.
9. Následne, súc viazaný spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti v zmysle § 142 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), súd prvej inštancie skúmal, či vyporiadavaný pozemok je reálne deliteľný a či jeho rozdelenie je dobre možné. Konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že parcela v teréne predstavuje jedinú prístupovú cestu k pozemku a rodinnému domu v BSM žalobcov, je napojená i na verejnú komunikáciu a susedí s parcelou č. XXXX/XX, ktorej podielovým spoluvlastníkom je tak žalobca v 1. rade, ako aj žalovaný, obaja o veľkosti podielu 1/10; na tejto susednej parcele je umiestnená garáž, spojená s rodinným domom, bezprostredne susediaca i s parcelou č. XXXX/XXX a nachádza sa asi v jej polovici, pričom za ňou je menší pozemok. Vychádzajúc i z odborného stanoviska a J. Č.. XX/XXXX dospel konajúci súd k záveru, že rozdelenie spornej parcely nie je dobre možné, keďže vzhľadom na jej povahu by jediné účelné rozdelenie predstavovalo odčlenenie parcely o šírke 0,45 m a dĺžke 20 m, ktorá by bola spojená s miestnou komunikáciou, a táto by pripadla žalovanému; takáto úzka parcela o šírke 0,45 m by však reálne nebola využiteľná vzhľadom na umiestnenie železnej bránky v jej strede. Zároveň, takto reálne nevyužiteľnú parcelu vo výlučnom vlastníctve žalovaného by nebolo možné pričleniť k susediacej parcele č. XXXX/XX, keďže žalovaný na nej vlastní spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/10 k celku. Zdôrazňujúc, že reálne rozdelenie vyporiadanej parcely musí mať funkčné opodstatnenie tak, aby sa v teréne nevytvoril úzky nevyužiteľný pás pozemku, súd prvej inštancie podotkol, že ani žalovaný s týmto rozdelením pozemku nesúhlasil, keďže uviedol, že by takto vytvorená parcela nebola využiteľná.
10. Pokiaľ išlo o žalovaným navrhovaný spôsob riešenia podľa J. Č.. XX/XX, konajúci súd uviedol, že podľa neho by sa sporná parcela rozdelila tak, že by žalovanému pripadla novovytvorená parcela približne v strede vyporiadavanej, hneď vedľa stavby garáže v šírke 0,74 m, avšak bez prepojenia na prístupovú cestu, ktorá by ani neumožňovala prechod z prednej časti parcely č. XXXX/XX na jej zadnú časť, so začiatkom pri bráne. Žalovaný tento návrh odôvodňoval tým, že by si na danej, pomerne úzkej parcele uskladňoval drevo a využíval by ju i na ochranu garáže, vo vlastníctve i žalobcu v 1. rade. Súd prvej inštancie mal však za to, že i v tomto prípade by vznikla parcela, reálne nevyužiteľná, ktorá by naviac umiestnením v strede iných parciel, mohla spôsobovať ďalšie spory medzi stranami. Žalovaný by sa síce stal výlučným vlastníkom úzkej parcely, na ktorej sa nachádzajú okrem iného aj stromy, bez toho, aby bol i výlučným vlastníkom susednej parcely, a tak by nebolo možné jej začlenenie k vedľajšej parcele. Naviac, takéto rozdelenie by ani nezodpovedalo účelu spornej parcely ako jedinej prístupovej cesty k pozemku a rodinnému domu žalobcov. Žalovaným navrhované rozdelenie by napokon nevyriešilo podstatu narušených vzťahov medzi stranami sporu, keď žalobcovia podali žalobu primárne z dôvodu, aby mohli pozemok nerušene užívať na prístup k svojej nehnuteľnosti. Vykonaná obhliadka nehnuteľnosti preukázala, že žalovaný pozemok zapratáva (čo ani nenamietal), vytvoriac žalobcom len úzky priestor na prechod medzi naskladanými vecami. Súd prvej inštancie ako problém označil i chov psov (približne 20) zo strany žalovaného na vedľajšom pozemku, ktoré i počas obhliadky skákali do plotu a štekali a ktoré podľa nesporných vyjadrení strán vypúšťa na spornú parcelu. Žalovaný tieto skutočnosti, nepoprel, uvádzajúc, že psy kŕmi pod dohľadom. Za tejto situácie by podľa mienky konajúceho súdu museli žalobcovia vybudovať nové oplotenie na svojej parcele, ktoré by ešte ich prístupovú cestu zúžilo, aby zamedzili vniknutiu svorky psov. S ohľadom na všetky takto zistené skutočnosti potom súd prvej inštancie dospel k záveru, že ani reálne rozdelenie parcely č. XXXX/XXX navrhované žalovaným by nebolo v danom prípade dobre možné a účelné.
11. So zreteľom na prijatý záver, posudzoval konajúci súd v poradí druhý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to prikázanie nehnuteľnosti niektorému zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu. Zohľadnil, že žalobcovia sú vlastníkmi prevažujúceho podielu o veľkosti 9/10 k celku (žalobca v 1. rade vlastní výlučne podiel 1/10 a v BSM žalobcov sa nachádza podiel 8/10), pričom parcelu využívajú ako jedinú prístupovú cestu k ich nehnuteľnosti, určenej na bývanie, i keď táto nebola doposiaľ skolaudovaná, ktorá okolnosť nebola pre rozhodnutie relevantná. Žalovaný má nesporne prístup k zadnej časti pozemku za rodinným domom, ktorý obýva, z garáže, ako i priamo z rodinného domu, a teda prikázaním parcely č. XXXX/XXX nedôjde k zamedzeniu jeho prístupu na tento pozemok, naviac v spoluvlastníctve i žalobcu v 1. rade; žalovaný si teda bude môcť naďalej zabezpečiť prísun drevnej hmoty na zadný pozemok. So zreteľom na tieto skutočnosti, za aplikácie § 142 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, dospel súd prvej inštancie k záveru o potrebe vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva k parcele č. 3392/380 jej prikázaním žalobcom.
12. Pokiaľ išlo o výšku náhrady za prikázaný spoluvlastnícky podiel žalovaného, súd prvej inštancie pri jeho určení vychádzal zo A. Č.. XXX/XXXX, v ktorom znalkyňa K.. X. V. odôvodnila výber ňou použitej metódy ohodnotenia, riadne vysvetlila uplatnené postupy, pričom ňou vypracovaný znalecký posudok obsahoval i všetky predpísané zákonné náležitosti. Keďže znalkyňa v bode 2. analyzovala polohu nehnuteľnosti ako v obci A., jej využiteľnosť, vykonala i prieskum hodnoty obdobných nehnuteľností, zohľadňujúc pritom ťarchu na pozemku zapísanú na liste vlastníctva, vyhodnotil konajúci súd námietky žalovaného voči znaleckému posudku ako nedôvodné. Poznamenal pritom, že žalovaný v ich rámci nenamietal stanovenie nízkej všeobecnej hodnoty jeho podielu na vyporiadavanej nehnuteľnosti. Na uvedenom základe, keď A. Č.. XXX/XXXX súd prvej inštancie vyhodnotil ako smerodajný, zaviazal žalobcov titulom peňažnej náhrady zaplatiť žalovanému sumu 440 eur, nemajúc pritom pochybnosti o ich schopnosti túto uhradiť.
13. Súd prvej inštancie podotkol, že sa zaoberal i tým, či (ne)existujú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nevyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu, pričom také nezistil, nepovažujúc za relevantné tvrdenie žalovaného, že vyporiadavaný priestor potrebuje na venčenie psov a údržbu priestranstva. Podľa jeho názoru by práve ďalšie zotrvanie v podielovom spoluvlastníctve bolo neúnosné a viedlo k sporom medzi stranami, čomu napokon nasvedčovalo i to, že v minulosti nariadil Okresný súd Malacky uznesením zo dňa 15.02.2018, č.k. 32C/69/2018-13, neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť odstrániť na vlastné náklady všetky prekážky brániace výkonu práva prechodu žalobcov cez vyporiadavaný pozemok. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovaný, ktorý naďalej pokračuje v zapratávaní parcely č. XXXX/XXX, má nesporne prístup na pozemok za rodinným domom, ktorý obýva z garáže (viď fotografia na č.l. 65 spisu), ako aj priamo z rodinného domu (fotografia na č.l. 70 spisu), a preto prikázaním spornej parcely žalobcom mu vo vstupe naň nebude nijako bránené; prísun drevnej hmoty na zadný pozemok si tak dokáže zabezpečiť aj inak ako cez vyporiadavanú nehnuteľnosť.
14. Ako neopodstatnenú vyhodnotil konajúci súd námietku žalovaného, že stavba rodinného domu žalobcov, ku ktorej vedie parcela č. XXXX/XXX, doposiaľ nebola skolaudovaná; táto otázka totiž spadala pod oblasť správneho práva, ktorú v tomto konaní neposudzoval. V tejto súvislosti tiež podotkol, že žalobcovia tvrdili, že skolaudovaniu ich nehnuteľnosti bráni práve stav prístupovej cesty, zapratanej vecami žalovaného. Za bez relevancie hodnotil i výhrady žalovaného ohľadne platnosti kúpnej zmluvy, ktorou žalobcovia nadobudli spornú parcelu, keď porušenie predkupného práva žiadnym spôsobom nepreukázal; nepreukázal pritom ani to, že by si voči všetkým účastníkom zmluvy o prevode vlastníctva uplatnil námietku relatívnej neplatnosti právneho úkonu.
15. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Poznamenal, že v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je pri rozhodovaní o trovách konania rozhodujúci výsledok konania, avšak významným je i to, na ktorej strane existoval dôvod neúspechu pokusu alebo viacerých pokusov o mimosúdne riešenie predmetu sporu (pokiaľ takýto pokus vôbec bol vykonaný) a do akej miery sa spôsob vyporiadania ustálený vydaným rozsudkom prekrýval so spôsobom vyporiadania navrhovaným žalobou.
16. Konajúci súd ďalej uviedol, že žalobcovia v 1. a v 2. rade pred podaním žaloby listom zo dňa 23.10.2017 vyzvali žalovaného na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vyjadrujúc záujem o kúpu jeho spoluvlastníckeho podielu za sumu 500 eur, na ktorú výzvu žalovaný nereagoval; v písomnom
vyjadrení k žalobe pritom žiadal žalobu zamietnuť, popierajúc existenciu vlastníckeho práva žalobcov. V priebehu konania žalovaný zmenil svoj postoj, súhlasiac s vyporiadaním spoluvlastníctva rozdelením nehnuteľnosti podľa jeho návrhu. Žalobcovia, ktorí prejavili ďalšiu snahu o zmierlivé vyriešenie sporu i v priebehu súdneho konania a vyzvali žalovaného výzvou zo dňa 07.08.2019 na mimosúdne urovnanie, dosiahli plný úspech, nakoľko spor sa skončil v plnom rozsahu v súlade s ich žalobným návrhom. Vzhľadom na tieto skutočnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobcom prináleží nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, ktorú im prisúdil spoločne a nerozdielne (§ 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), c), f) a h) C.s.p. a navrhol, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaný považoval napadnutý rozsudok za výsledok nesprávneho procesného postupu konajúceho súdu, ktorý mu znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva a porušil jeho právo na spravodlivý proces. Konajúci súd sa totiž riadne nevysporiadal s tvrdeniami žalobcov a nimi predkladanými dôkazmi, a napokon ani s jeho argumentáciou vo vzťahu k širšiemu vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva.
18. Žalovaný ďalej uviedol, že v konaní navrhol, aby sa konajúci súd oboznámil s J. Č.. XX/XX na oddelenie parcely č. XXXX/XXX, zdôrazňujúc, že existuje viacero spôsobov na oddelenie jeho podielu k pozemku o veľkosti 1/10 k celku, s ohľadom na účelnosť jeho ďalšieho využitia, pri alternatíve postupu podľa J. Č.. XX/XXXX. Súd prvej inštancie však v bode 19. odôvodnenia bezdôvodne argumentoval možným vznikom sporov v budúcnosti, čomu podľa žalovaného nenasvedčoval ním predložený nový dôkaz, ktorý nemohol predložiť v pôvodnom konaní; podľa neho sa stal väčšinovým spoluvlastníkom susednej parcely č. XXXX/XX, v podiele 21/40 k celku. V konaní žalovaný tiež argumentoval tým, že časť spornej nehnuteľnosti pripadajúca na jeho podiel o veľkosti 1/10, ktorá by vznikla reálnym rozdelením, mala slúžiť na vytvorenie bezpečnej zóny, i priestoru na sanáciu garáže, na uskladnenie drevnej hmoty na vykurovanie alebo na materiál na údržbu budovy; vo vzťahu k tomuto pozemku by pritom na vlastné náklady zabezpečil oplotenie, čím by nijako neobmedzil žalobcov Súd prvej inštancie sa s jeho argumentáciou nijako nezaoberal, a to napriek tomu, že jeho návrh by spravodlivo usporiadal vzťahy procesných strán. Pochybil tiež, keď nepreskúmal tvrdenia žalobcov, že na susednom pozemku chová psy ohrozujúce ich deti, ako i, že uskladnený materiál spôsoboval nepriechodnosť pozemku; žalovaný pritom uvedené tvrdenia poprel zdôrazňujúc, že žalobcom vo vstupe a prechode cez vyporiadavanú parcelu nijako nebráni(l). Žalovaný nesúhlasil s konajúcim súdom, pokiaľ tento konštatoval jeho nezáujem o mimosúdne vyriešenie sporu, poukazujúc na to, že výzvu žalobcov v tomto smere neprevzal počas odbernej lehoty, a preto sa ani nezúčastnil stretnutia s geodetom; iniciatívne však žalobcov oslovil s jeho návrhom riešenia, ktorý však títo odmietli.
19. V ďalšom žalovaný konajúcemu súdu vytýkal, že tým, že sa nezaoberal a nevysporiadal s možnosťou reálneho a možného rozdelenia parcely č. XXXX/XXX tak, ako vyplývala z ním predloženého J. Č.. XX/ XX, opomenul skúmať primárny spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva stanovený v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka; odklonil sa tak od ustálenej rozhodovacej praxe bez toho, aby svoje rozhodnutie objektívne a konkrétne zdôvodnil, a preto porušil jeho základné práva. Podľa jeho mienky bolo pritom reálne rozdelenie pozemku podľa návrhu v J. Č.. XX/XX možné, i účelné, a došlo by tým i k spravodlivému vyporiadaniu vzťahov spoluvlastníkov; až v prípade, keby tento postup nebol preukázateľne možný, mal konajúci súd pristúpiť k prikázaniu pozemku do vlastníctva žalobcov. Konajúci súd tak evidentne nemal právny základ na rozhodnutie o vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva prikázaním jeho podielu do spoluvlastníctva žalobcov. V rámci rozhodovania sa pritom nevysporiadal ani s účelom, na ktorý sporná parcela slúži; táto totiž nepredstavuje len prístupovú cestu k domu žalobcov, ale tvorí i jedinú prístupovú cestu k jeho nehnuteľnosti - garáži, vo vzťahu ku ktorej tak stratí možnosť ju obhospodarovať. Keďže táto garáž hraničí s vyporiadavanou parcelou, s ohľadom i na napäté vzťahy sporových strán, bude konajúcim súdom prijaté usporiadanie vyvolávať ďalšie konflikty, najmä pri jej údržbe. V tomto smere preto žalovaný označil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za nelogické, nespravodlivé a neúčelné, zdôrazňujúc, že reálnou deľbou pozemku podľa jeho návrhu by získal prístup ku garáži, ako i možnosť ju obhospodarovať a sanovať, bez obťažovania žalobcov.
20. A napokon sa žalovaný nestotožnil ani s hodnotou náhrady za jeho spoluvlastnícky podiel, ktorý konajúci súd určil podľa A. Č.. XXX/XXXX; znalkyňa v ňom totiž vychádzala z hodnoty nehnuteľnosti v obci V., a nie v obci A., kde sa sporná parcela č. XXXX/XXX nachádza, čo malo následne podstatný
vplyv i na jej cenu. Hoci na uvedené poukázal v písomnom vyjadrení k znaleckému posudku, konajúci súd sa s jeho argumentáciou nezaoberal. Na uvedenom základe žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
21. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu považovali napadnutý rozsudok v celom rozsahu za vecne správny, nakoľko sa v ňom súd prvej inštancie riadne vysporiadal so všetkými vykonanými dôkazmi a na ich základe prijaté závery dostatočne a presvedčivo odôvodnil; nijako tak neporušil právo žalovaného na spravodlivý súdny proces, keďže prerokoval vec v jeho prítomnosti, umožňujúc mu navrhovať dôkazy a k týmto sa i vyjadriť.
22. Žalobcovia označili žalovaného za osobu, ktorá neprejavila ochotu v spôsobe vyporiadania spornej nehnuteľnosti, keďže na ich výzvu na mimosúdne riešenie sporu nereagoval a nezúčastnil sa ani stretnutia s geodetom. Naproti tomu, boli to oni, ktorí na urovnanie sporu urobili, čo bolo v ich silách a finančných možnostiach. V tejto súvislosti tiež podotkli, že pokiaľ by sa žalovaný nesprával nevhodne, neužíval spornú nehnuteľnosť nad rámec svojho podielu, neohrozoval svojim správaním zdravie a život nielen ich, ale i ďalších osôb, nemuseli by vôbec pristúpiť k podaniu žaloby, keďže im neprekážalo, že si na spornej parcele odkladal svoje veci; žalovaný však odmietol akúkoľvek komunikáciu, nerešpektujúc pritom ani právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu.
23. Žalobcovia sa plne stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého reálne rozdelenie nehnuteľnosti nebolo dobre možné, účelné, ani vhodné. Pri vyslovení tohto názoru pritom vychádzal z obhliadky nehnuteľnosti, vyjadrení geodeta, berúc do úvahy i geometrické plány strán sporu. Za správne pritom pokladali i konajúcim súdom prijaté úvahy, že reálnym rozdelením spornej parcely by vznikli pozemky, ktoré by neboli reálne využiteľné, čo by mohlo v budúcnosti spôsobovať ďalšie spory; na uvedené pritom nemal vplyv ani nový dôkaz predložený žalovaným. Na uvedenom základe preto žalobcovia navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
24. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 27.06.2022 zotrval na námietke, že napadnutým rozsudkom sa konajúci súd svojvoľne odklonil od záväzného poradia, v akom mohol v zmysle zákona pristúpiť k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, benevolentne „prekrútil“ dôkazy v jeho neprospech, ignorujúc pritom odborné stanovisko, i J. Č.. XX/XX. Súd prvej inštancie opomenul posúdiť primárny účel využitia spornej parcely č. XXXX/XXX ako prechodového pozemku, dospejúc k záveru, že len prikázaním jemu patriacemu podielu o veľkosti 1/10 do vlastníctva žalobcov sa naplní ochrana zdravia ich detí, ktoré ani neboli účastné sporu; pritom to boli práve žalobcovia, ktorí ich ohrozovali užívaním neskolaudovanej stavby rodinného domu.
25. Podľa mienky žalovaného súd prvej inštancie porušil jeho procesné práva, keď ho riadne nepoučil, nevykonal jeho výsluch, po vykonanej obhliadke určil termín pojednávania až po 15 mesiacoch na 18.01.2021, a pochybil i v ďalších prípadoch.
26. Žalovaný nesúhlasil s tvrdeniami žalobcov o tom, že zapratáva parcelu č. XXXX/XXX odpadom, nerešpektujúc pritom nariadené neodkladné opatrenie vydané v konaní sp. zn. 32C/69/2018, ako i to, že polícia nemohla a nemôže do toho zasahovať. Pokiaľ sa v tomto smere žalobcovia odvolávali na informácie v bulvárnych médiách, tieto boli založené na ohováraní. Podľa jeho mienky by vec nemusela skončiť na súde, pokiaľ by žalobcovia využili možnosť jej riešenia formou mediácie.
27. Žalobcovia v reakcii v podaní zo dňa 09.09.2022 zotrvali na tom, že napadnutý rozsudok je vecne správny, dostatočne a presvedčivo odôvodnený, pričom pred jeho vydaním konajúci súd nijakým spôsobom neopomenul žiadne z procesných ustanovení, neporušil procesné práva žalovaného, a preto považovali celé jeho vyjadrenie len na úrovni ničím nepreukázaných tvrdení; na pravde sa napokon nezakladali ani tvrdenia žalovaného, ktorými napádal geodeta. V ostatnom sa žalobcovia pridržali predchádzajúcich vyjadrení.
28. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), bez viazanosti jeho rozsahom (§ 379 písm. c) C.s.p.) a vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výrokoch vecne správny. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.10.2023 (§ 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.).
29. V prvom rade odvolací súd udáva, že sa nestotožnil s námietkou žalovaného ohľadne nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie sa v dostatočnej miere a v potrebnom rozsahu vyjadril ku všetkým rozhodujúcim skutočnostiam, na ktorých založil svoje rozhodnutie a svoju myšlienkovú úvahu, vedúcu tak ku zrušeniu podielového spoluvlastníctva k spornej parcele č. XXXX/XXX a následne i k ním zvolenému spôsobu jej vyporiadania, uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia presvedčivým spôsobom, vysporiadavajúc sa so všetkými vykonanými dôkazmi, rozhodujúcimi argumentami procesných strán, ako i so všetkými okolnosťami významnými pre meritórne rozhodnutie; odôvodnenie jeho rozhodnutia, rozhodnutie samotné, ako i jemu predchádzajúci procesný postup, nemožno považovať za svojvoľné, arbitrárne alebo nezákonné.
30. So zreteľom na odvolaciu argumentáciu žalovaného odvolací súd osobitne udáva, že konajúci súd vykonal tak dôkazy predložené žalobcami, ako aj žalovaným, ktoré sa vzťahovali k reálnej deľbe sporného pozemku, konkrétne išlo o J. Č.. XX/XXXX, ako i J. Č.. XX/XX, tieto podrobne vyhodnotil, ustáliac, že na ich základe by síce po technickej stránke bola možná reálna deľba parcely č. XXXX/XXX na dve nové, avšak v oboch prípadoch by novovzniknuté pozemky, najmä so zreteľom na ich veľkosť, charakter a účel, nebolo možné funkčne využiť, čo mal napokon preukázané i vykonanou obhliadkou. Pokiaľ žalovaný namietal odôvodnením v bode 19. rozsudku, vychádzajúc z jeho obsahu je zrejmé, že do neho konajúci súd len zakomponoval tú rozhodujúcu argumentáciu žalobcov, ktorou brojili proti J. Č.. XX/XXXX; na podklade tohto geometrického plánu by pritom rozdelením sporného pozemku mala vzniknúť parcela č. XXXX/XXX, o veľkosti 9 m2, avšak bez prístupovej cesty, keďže by sa nachádzala v strede inej parcely v spoluvlastníctve viacerých osôb, čo by podľa mienky žalobcov mohlo spôsobovať ďalšie problémy do budúcna; je teda zrejmé, že v bode 19. odôvodnenia rozsudku konajúci súd vyjadril zistenia vyplývajúce z tvrdení žalobcov; nešlo teda o jeho závery.
31. Súd prvej inštancie nemal dôvod sa v odôvodnení napadnutého rozsudku zaoberať tzv. širším vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, nakoľko takú požiadavku v priebehu konania žiadna z procesných strán, vrátane žalovaného, neuplatnila. Vzhľadom na to, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle zahŕňa otázky investícií do spoločnej veci, ktoré vynaložil niektorý z podielových spoluvlastníkov, nárok na zaplatenie primeranej náhrady si môže uplatniť tento investujúci spoluvlastník, a to za podmienky, že v tomto smere predloží návrh spĺňajúci všetky náležitosti. Možno prisvedčiť, že žalovaný v podaní zo dňa 11.10.2021 (č.l. 151) žiadal pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zohľadniť, že jeho t.č. už nebohá matka E. Y. poskytla žalobcom príspevok v sume 600 eur na stavbu železnej bránky, nachádzajúcu sa v polovici sporného pozemku; tento návrh však nemohol spĺňať požiadavku na vykonanie tzv. širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva; sám žalovaný totiž konštatoval, že sumou 600 eur neprispel on, prípadne žalobcovia ako podieloví spoluvlastníci pozemku, ale jeho nebohá matka. Je teda zrejmé, že predmetnú sumu neinvestoval niektorý z podielových spoluvlastníkov; nebol preto naplnený predpoklad navrhovaného spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva.
32. V ďalšom odvolací súd udáva, že konajúci súd nijako nepochybil ani pri prejednaní sporu, keď, neviazaný návrhom žalobcov, sa v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka primárne zameral na zistenie reálnej deliteľnosti vyporiadavaného pozemku. Zistiac, že jeho deľbu je síce možné technicky vykonať, skúmal v ďalšom i to, či táto deľba je aj dobre možná. Podmienka rozdelenia nehnuteľnosti nie je totiž naplnená len púhou faktickou možnosťou a technickou vykonateľnosťou takého rozdelenia, ale aj jeho funkčnou opodstatnenosťou. Ustálená súdna prax pritom dovodila, že reálne rozdelenie nehnuteľnosti nie je dobre možné, ak by ani po adaptácii nemohli deľbou vzniknúť samostatné veci, ktoré by nemohli slúžiť vlastníkovi spôsobom zodpovedajúcim ich povahe, čo v prípade pozemkov závisí od ich rozlohy, celkovej plochy, tvaru, ako aj od prístupu na nich (k tomu rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 22Cdo 2163/2006). So zreteľom na uvedené súd prvej inštancie pri rozhodovaní sporu vychádzal nielen zo zákonom stanovených spôsobov zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale aj ich záväzného poradia, pričom vyhodnotením vykonaného dokazovania, ktoré zahŕňalo i obhliadku na mieste samom, dospel k správnemu záveru, že reálna deľba parcely č. 3392/380 nie je dobre možná.
33. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na rozsiahle a podrobné zdôvodnenie napadnutého rozsudku v bodoch 32. a 33. odôvodnenia. Konajúci súd v nich vysvetlil, že rozdelenie spornej parcely na dve menšie by síce podľa J. Č.. XX/XXXX, ako i J. Č.. XX/XX, z matematickej (technickej) stránky bolo
možné, avšak výsledkom takej deľby by bola úzka parcela o šírke 0,45 m a dĺžke 20 m, príp. o rozmeroch 0,74 m x 11,5 m, v strede inej parcely; v oboch prípadoch by teda reálna deľba mala za následok vznik absolútne nevyužiteľného pozemku, naviac podľa J. Č.. XX/XX bez prístupu z verejnej komunikácie, ktorá okolnosť patrí medzi rozhodujúce kritériá posudzovania reálnej deliteľnosti pozemku (k tomu aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 22Cdo 2437/2012). V tomto smere pritom neobstojí argumentácia žalovaného, že v prípade novovzniknutej parcely č. XXXX/XXX, o veľkosti 9 m2, by si na tejto mohol uskladňovať drevný materiál, príp. z nej mohol asanovať garáž, a teda, že by naplnila sledovaný účel. Je totiž nepochybné, že prístup na takto vzniknutú parcelu by musel viesť zo susediaceho pozemku parcela č. XXXX/XX, ktorý sa nachádza v podielovom spoluvlastníctve aj iných osôb. Žalovaný síce v tejto súvislosti tvrdil a predložil nový dôkaz, podľa ktorého sa jeho spoluvlastnícky podiel na predmetnej parcele č. XXXX/XX zmenil z pôvodnej veľkosti 1/10 na súčasnú výšku 21/40 k celku, avšak ani táto okolnosť nemala signifikantný význam, keď ako bolo uvedené vyššie, pozemok parcela č. XXXX/XX, rovnako ako aj rodinný dom na ňom stojaci, patrí do podielového spoluvlastníctva viacerých (iných) osôb, a teda je predpoklad, že v súvislosti s týmto pozemkom a jeho užívaním by mohli vzniknúť do budúcnosti ďalšie spory, ako napokon konštatoval i súd prvej inštancie.
34. Vychádzajúc z riadne vykonaného dokazovania a jeho zhodnotenia konajúci súd dospel k správnemu záveru, že reálna deľba spornej parcely č. XXXX/XXX nie je dobre možná, s ktorým záverom sa plne stotožnil i odvolací súd. Rozdelením vzniknuté nové pozemky by nemohli slúžiť zodpovedajúcim spôsobom vlastníkovi, keď v prospech žalovaného by vznikol evidentne pozemok s nevhodnou plochou, tvarom, resp. i bez reálneho prístupu na verejnú komunikáciu. Pri ustálení tohto názoru bral konajúci súd, v súlade s ustálenou judikatúrou (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Cdo 305/2019), zreteľ nielen na veľkosť spoluvlastníckych podielov spoluvlastníkov, ale i na samotnú účelnosť technického spôsobu navrhovaného riešenia a v jeho rámci najmä na účelné využitie pozemkov vzniknutých rozdelením (k tomu rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Cdo 305/2019).
35. Následne, skúmajúc v poradí druhý do úvahy prichádzajúci spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, súd prvej inštancie konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že všetky kritériá pre prikázanie nehnuteľnosti vyzneli v prospech žalobcov. Žalobcovia disponovali prevažujúcim, t.j. majoritným podielom o veľkosti 9/10 k celku, kým žalovaný podielom o veľkosti 1/10 k celku. Sporný pozemok predstavoval pre žalobcov jedinú prístupovú cestu k ich rozostavanému domu na pozemku parcela č. XXXX/XXX, a teda nemali inú možnosť sa k nemu dostať, na rozdiel od žalovaného, ktorý mal zabezpečený vchod na zadný susediaci pozemok (za garážou) a na tento mohol vstupovať buď z garáže alebo priamo z rodinného domu na parcele č. XXXX/XX. Vychádzajúc z tohto zistenia, podporeného i obhliadkou konajúceho súdu, potom žalovaný nedôvodne namietal, že prikázaním jemu patriaceho podielu na parcele č. XXXX/XXX do BSM žalobcov stratil jediný prístup k pozemku za rodinným domom. Zohľadniac zákonom stanovené kritériá vymedzené v ustanovení § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel konajúci súd k správnemu záveru o splnení predpokladov na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v poradí druhým spôsobom, a to prikázaním spoluvlastníckeho podielu žalovaného k pozemku žalobcom za primeranú náhradu.
36. Pokiaľ išlo o výšku tejto náhrady, konajúci súd pri jej ustálení vychádzal správne zo A. Č.. XXX/ XXXX predloženého žalobcami. V odôvodnení rozhodnutia sa pritom vysporiadal, i keď stručnejšie, i so vznesenými námietkami žalovaného. Poukázal na to, že znalkyňa odôvodnila výber použitej metódy, analyzovala polohu nehnuteľnosti, zaradiac ju do obce A.U., a teda nie do obce V., ako chybne namietal žalovaný. Je síce pravdou, že znalkyňa zrejme chybou v písaní uviedla na strane 8 posudku, že východiskovú hodnotu pozemku stanovila pre obec V., avšak z celého obsahu znaleckého posudku je zrejmé, že túto určila, zaradiac spornú parcelu do obce A.. Napokon, žalovaný ňou určenú sumu 440 eur ako všeobecnú hodnotu jeho podielu na vyporiadavanej nehnuteľnosti nijako a ničím nespochybnil.
37. So zreteľom na uvedené a jeho sumarizáciou dospel odvolací súd k záveru, že žalovaný v odvolaní použitou odvolacou argumentáciou nespochybnil skutkové a právne závery, ku ktorým dospel konajúci súd v napadnutom rozhodnutí a ktoré by odôvodnili zmenu alebo zrušenie tohto rozsudku, vrátane výroku o náhrade trov konania. Vo vzťahu k tomuto výroku pritom konajúci súd správne zohľadnil nielen meritórny úspech žalobcov, ktorí dosiahli autoritatívne rozhodnutie súdu súladné s nimi navrhovaným spôsobom, ale i postoj žalovaného tak pred podaním žaloby, ako i v priebehu sporu, keď na ich výzvy
na vyriešenie sporu nereagoval; opak žalovaný nepreukázal. Na uvedenom základe preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej ako vo výrokoch vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
38. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcom v 1. a v 2. rade, ktorí mali v odvolacom konaní úspech, priznal proti žalovanému, ktorý úspech nemal, spoločne a nerozdielne plný nárok na ich náhradu.
39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).