Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Er-874-2007.pdf
PDF · 83.98 KB
Case nature
Area
Subarea
6Er/874/2007
Uznesenie
Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zast. Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Bratislava, Mojzesova 8 proti povinnej: I. R., nar. XX.X.XXXX, bytom O. č. XX/XX, G., o vymoženie pohľadávky vo výške 487,95 € (14.700,- Sk) s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, odklad exekúcie a o námietke zaujatosti, takto
rozhodol:
Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava pod sp. zn. 6Er/874/2007, EX 1913/2007 z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
Na základe poverenie tunajšieho súdu č. 5401 021526* zo dňa 13.7.2007 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý uskutočňuje exekúciu proti povinnej na vymoženie 14.700,- Sk s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie a to na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn. SR 1600/07 zo dňa 22.3.2007 ( deň právoplatnosti 16.4.2007 a vykonateľnosti 19.4.2007 ) Týmto exekučným titulom povinnej bola uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 14.700,- Sk spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 14.400,- Sk od 9.12.2006 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 4.444,- Sk, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodcovský rozsudok bol Stálym rozhodcovským súdom vydaný v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
Dňa 23.5.2011 povinná súdu doručila návrh na zastavenie exekúcie. Poukázala na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach, keď mala za to, že rozhodcovská doložka ustálená v zmluve je neprijateľná. Taktiež poukázala na neprimeranosť kompenzácie za porušenie záväzku spotrebiteľa, ktorým bol úrok z omeškania vo výške 91,25 % ročne z dlžnej sumy, čo považovala za v rozpore s dobrými mravmi a teda za neprijateľnú podmienku. Mala za to, že tak vysoká odplata za poskytnuté plnenie je úžerou. Navrhla preto exekúciu zastaviť a žiadnemu z účastníkov nepriznať trovy exekúcie, keďže táto podľa jej názoru ani nemala byť povolená. Dňa 1.6.2011 povinná súdu doručila návrh na povolenie odkladu exekúcie a to až do času rozhodnutia o zastavení konania. Dňa 11.8.2011 povinná predložila tunajšiemu súdu námietku zaujatosti vznesenú voči súdnemu exekútorovi. Námietku zaujatosti odôvodnila existenciou pochybností o nestrannosti a nezávislosti súdneho exekútora pre pomer k oprávnenému, ktorý bol jeho bývalým zamestnávateľom.
O vyše uvedených úkonoch povinnej rozhodol vyšší súdny úradník tunajšieho súdu a to uznesením zo dňa 14.12.2011 č.k. 6Er/874/2007-38. Toto rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka tunajšieho súdu napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním, preto s prihliadnutím na ust. § 374 ods. 4 OSP napadnuté rozhodnutie zo zákona sa zrušilo, preto súd vo veci opakovane rozhoduje týmto uznesením ( potom, čo Krajský súd v Nitre spis vrátil tunajšiemu súdu dňa 4.5.2012 na postup podľa §-u 374 ods.4 OSP) .
Vzhľadom na skutočnosti uvedené povinnou , súd opätovne preskúmal zákonne podmienky exekúcie. Oprávnený poskytol povinnej na základe Zmluvy o úvere zo dňa 4.8.2006 úver, ktorý sa povinná zaviazala zaplatiť oprávnenému spolu s poplatkom za jeho poskytnutie. V zmluve o úvere v časti Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, bod. 17 bola upravená rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z uzavretej zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z.z. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z.z. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z.z., ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z.z. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z.z. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z.z. v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Vzhľadom na to, že vymáhané právo vzniklo zo spotrebiteľskej zmluvy, súd skúmal či predmetná zmluva neobsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, treba mať za to, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zamietne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, resp. prebiehajúcu exekúciu zastaví v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa, t.j. oprávneného. Takúto rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, pričom pri voľbe spôsobe riešenia prípadných sporov nemal na výber vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými štandardnými zmluvnými podmienkami. Povinný mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo prijať všetky Všeobecným obchodné podmienky. Nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spočíva jednoznačne aj v tom, že si oprávnený v predmetnej rozhodcovskej doložke
jednostranne vymienil konkrétny rozhodcovský súd, ktorý mal rozhodovať prípadné spory vzniknuté medzi ním a povinným. Tým, že takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Neprijateľné podmienky demonštratívne uvedené v ustanoveniach § 53 Občianskeho zákonníka ako inštitút, predstavujú prevzatie princípu dobrých mravov do pozitívneho práva, preto bez ohľadu na účinnosť novely Občianskeho zákonníka, ktorá zaviedla neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka týkajúcu sa rozhodcovskej doložky (zákonom č. 568/2007 Z. z. účinným od 1.1.2008), takéto ustanovenie, ak je obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve, je v rozpore s dobrými mravmi. V zmysle § 4 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa sa za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Táto zákonná definícia je vytvorená na účely ochrany spotrebiteľa, ako je však zrejmé z jej znenia, zodpovedá aj všeobecnému chápaniu dobrých mravov, resp. konania proti nim. Prijatie § 53 ods. 4 do Občianskeho zákonníka znamenalo, že niektoré z právnych vzťahov, ktoré odporujú dobrým mravom dostali svoju výslovnú a legálnu definíciu ich prenesením do pozitívneho práva, to však neznamená, že v citovanom ustanovení demonštratívne uvedené zmluvné podmienky neboli v rozpore s dobrými mravmi aj v čase pred účinnosťou uvedenej novely Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti treba brať na zreteľ aj povinnosť súdu vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice (rozsudok Súdneho dvora vo veci C-14/83 Sabine von Colson, Elisabeth Kamann v Land Nordrhein-Westfalen). K ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv predstavuje takéto interpretačné pravidlo smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čo je podporené aj rozsudkom Súdneho dvora v spojených prípadoch C-240/98 - C-244/98 Océano Grupo Editorial SA, Rocio Murciano Quintero (C-240/98) v Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades (C-241/98), José Luis Copano Badillo (C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C- 244/98). V predmetnom rozsudku Súdny dvor o. i. konštatuje povinnosť národného súdu pri aplikácii ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu než uvedená smernica, interpretovať ich pokiaľ je to možné vo svetle presného znenia a účelu tejto smernice. V tejto exekučnej veci vzhľadom na vyššie uvedenú smernicu ( zavedenú zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.4.2004), ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník treba mať na zreteli aj bod 1 písm. q) prílohy vyššie uvedenej smernice, podľa ktorého možno za nekalú považovať podmienku, ktorej zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
Predmetná rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a fakticky núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Spotrebiteľ nemal skutočnú možnosť ovplyvniť samotnú existenciu a znenie rozhodcovskej doložky, Je zrejmé, že v prípade vzniku sporu medzi zmluvnými stranami, si oprávnený zvolí riešenie sporu pred rozhodcovským súdom, ktorý si sám určil. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 40/08 - Asturcom Telecomunicaciones SL v. Cristina Rodríguez Nogueira, podľa ktorého Smernica Rady 93/13/EHS z dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave, aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať také posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. Pokiaľ ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Ustanovenie § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. má nielen vo vzťahu k exekučným titulom predstavovaným rozhodcovskými rozsudkami, ale aj vo vzťahu k ustanoveniam Exekučného poriadku povahu špeciálnej úpravy, na základe ktorej možno rozhodcovskému rozsudku za splnenia pre to zákonom ustanovených podmienok odoprieť vykonateľnosť. Rozhodcovský rozsudok musí byť vydaný v takom rozhodcovskom konaní , ktoré netrpí vadou uvedenou v ustanovení § 40 písm. a) alebo b) zákona č. 244/2002 Z.z. a teda nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. V opačnom prípade tieto jeho nedostatky predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Vzhľadom na to, že rozhodcovská doložka je v zmysle vyššie uvedeného neplatná, exekučný titul vydaný na základe takejto neplatnej rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie. Súd preto vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, že exekúciu zastavil. Súd považuje za potrebné uviesť, že zastavením exekúcie , o návrhu na odklad exekúcie a takisto o námietke zaujatosti voči súdnemu exekútorovi nebolo potrebné rozhodovať, pretože rozhodovanie o týchto úkonoch povinnej stratilo s ohľadom na rozhodnutie o návrhu na zastavenie exekúcie význam.
O trovách exekúcie rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie prípustné nie je podľa ust.§-u 202ods.2 OSP v súvislosti s ust.§-u 57 ods.2 EP