Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-198-2011.pdf
PDF · 89.12 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-11C/198/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudcom Mgr. Ivanom Kubínyim v právnej veci navrhovateľa Š. G., D.. XX.XX.XXXX, N. Z. H., H. XXXX, zastúpený JUDr. Emíliou Jancovou, advokátkou so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Jurkovičova 13, proti odporcovi X/ M. O., D.. XX.XX.XXXX, N. Z. H., H. XXXX, odporkyni X/ I. O., D.. XX.XX.XXXX, N. Z. H., H. XXXX o určenie vlastníckeho práva takto
rozhodol:
I. Určuje sa, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom parcely „Y.“ č. XXXXX/X trvalé trávne porasty s výmerou 1258 m2, nachádzajúcej sa v k.ú. Z.Á. H..
II. Určuje sa, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom dielu „.“ s výmerou 100 m2 odčleneného z A. parcely č. XXXXX v k.ú. Z. H. s pôvodnou výmerou 324 m2 geometrickým plánom Ing. I. Špačka č. 244-210-0832-89 zo dňa 25.9.1989, ktorý je súčasťou tohto rozsudku a predmetný diel „L.“ je súčasťou navrhovateľovej parcely „Y.“ č. XXXXX zastavané plochy a nádvoria v k.ú. Z. H., ktorej výmera vrátane dielu „L.“ je 324 m2.
III. Odporcovia 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi náhradu trov konania 467,38 €, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa.
odôvodnenie:
Navrhovateľ žiadal, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom vo výroku uvedenej parcely č. XXXXX/X vytvorenej zlúčením dielu „V.“ z parc. č. XXXXX a dielu „N.“ z parc. č. XXXXX a následne navrhovateľom kúpenej od O. a M. Z. v roku 1992. Súčasne navrhovateľ žiadal určiť svoje vlastnícke právo aj k pozemku, ktorý predstavuje časť parcely č. XXXXX, a to konkrétne diel „L.“ s výmerou 100 m2, ktorý mal byť podľa geometrického plánu z 25.9.1989 nesprávne odčlenený z navrhovateľovej parcely č. XXXXX (324 m2) a začlenený práve do parc. č. XXXXX vo vlastníctve O. a M. Z.. Menovaní následne parc. č. XXXXX predali manželom O. a títo následne odporcom. K obom uvedeným nehnuteľnostiam však navrhovateľ uzavrel riadne kúpne zmluvy, a to v čase pred ich nadobudnutím odporcami, zmluvy boli registrované vtedajším Štátnym notárstvom a navrhovateľ nehnuteľnosti od ich kúpy riadne ako vlastník užíva. O nesúlade zápisu v katastri nehnuteľností (KN) sa dozvedel až v ostatnom čase, keď došlo medzi ním a odporcami k sporu o priebehu spoločnej hranice v súvislosti s ktorým sa navrhovateľ oboznámil aj so zápisom v (KN). Pretože zápis v KN nezodpovedá skutočnosti a nápravu nemožno dosiahnuť inak, má naliehavý právny záujme na požadovanom určení. Navrhovateľ žiadal náhradu trov konania.
Odporcovia s návrhom nesúhlasili, pretože obe nehnuteľnosti nadobudli od ich predchádzajúcich vlastníkov, ktorým vyplatili kúpne ceny. Predchádzajúcim vlastníkom nehnuteľností v čase kúpy svedčil aj zápis v evidencii nehnuteľností, preto nemali žiadny dôvod pochybovať o riadnom nadobudnutí
sporných nehnuteľností a postupovali pri ňom s náležitou obozretnosťou. Poukázali na navrhovateľove neoprávnené zasahovanie do ich vlastníckeho práva spočívajúce v oplocovaní pozemkov (a to aj iných ako sporných) mimo priebeh hraníc a z toho vyplývajúce spory medzi nimi. Odporcovia žiadali náhradu trov konania.
V priebehu konania bolo na návrh navrhovateľa nariadené predbežné opatrenie, ktoré bolo na odvolanie odporcov potvrdené.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a odporcov, oboznámil listinné dôkazy a zistil tento skutkový stav veci:
Z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Z. bolo zistené, že ako vlastník pozemku „Y.“ parc. č. XXXXX/X, trvalé trávne porasty s výmerou 1258 m2 je v katastri nehnuteľností zapísaný odporca 1/. Z geometrického plánu z 28.5.1992 bolo zistené, že predmetná parcela vznikla zlúčením dielu „V.“ s výmerou 740 m2 odčleneného od par. č. XXXXX a dielu „N.“ s výmerou 518 m2 odčleneného od parc. č. XXXXX. Z kúpnej zmluvy z 8.7.1992 bolo zistené, že O. a M. Z. sa 8.7.1992 zaviazali previesť na navrhovateľa vyššie uvedenú parcelu č. XXXXX/X za kúpnu cenu 0,50 Kčs/m2, ktorá cena bola vyplatená pred podpisom zmluvy. Zmluva bola registrovaná rozhodnutím Štátneho notárstva v Trenčíne z 24.9.1992.
Z výpovede odporcu 1/, návrhu na vklad S. XX/XXXX a z rozhodnutia o tomto návrhu bolo zistené, že za účelom prevodu pozemku parc. „Y.“ č. XXXXX/X, v tom čase na LV ešte ako parc. „I.“ č. XXXXX a č. XXXXX bola v roku 2010 uzatvorená kúpna zmluva medzi predávajúcimi O. Z. a V. Z. ako právnou nástupníčkou po už nebohom M. Z. a odporcom 1/ ako kupujúcim. Na základe tejto zmluvy bolo vlastníctvo k predmetnému pozemku zapísané na odporcu 1/
K ďalšej spornej nehnuteľnosti, a to k pozemku s výmerou 100 m2 predstavujúcemu diel „L.“ pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXXXX bolo z geometrického plánu č. 244-210-0832-89 z 25.9.1989 zistené, že týmto geometrickým plánom bol diel „L.“ s výmerou 100 m2 odčlenený od parc. č. XXXXX s pôvodnou výmerou 324 m2 a začlenený do parc. č. XXXXX s výmerou 1.322 m2. Na základe uvedeného geometrického plánu bola nová výmera parc. č. XXXXX teda 224 m2.
Z kúpnej zmluvy z 13.4.1987, teda predchádzajúcej vyššie uvedenému geometrickému plánu bolo zistené, že O. a M. Z. sa 13.4.1987 zaviazali previesť na navrhovateľa okrem iného aj vyššie uvedenú parcelu č. XXXXX s pôvodnou výmerou 324 m2 za kúpnu cenu, ktorá bola vyplatená pri podpise zmluvy. Zmluva bola registrovaná rozhodnutím Štátneho notárstva v Trenčíne z 13.5.1987.
Z výpovede odporcov a kúpnej zmluvy spísanej formou notárskej zápisnice dňa 15.4.1999 bolo zistené, že za účelom prevodu pozemku parc. č. XXXXX s výmerou 1.322 m2 tvorenou i sporným dielom „L.“, bola uvedeného dňa uzatvorená kúpna zmluva medzi predávajúcimi M.Á. a S. O. a odporcami ako kupujúcim. Na základe tejto zmluvy bolo vlastníctvo k predmetnej parcele zapísané na odporcov. Z kúpnej zmluvy z 12.3.1990 bolo zistené, že M. a S. O. uzavreli za účelom nadobudnutia parc. č. XXXXX s výmerou 1.322 m2 kúpnu zmluvu s predávajúcimi M. a O. Z., a to dňa 12.3.1990. Táto kúpna zmluva bola registrovaná štátnym notárstvom dňa 28.4.1990.
Po takto zistenom skutkovom stave bolo pre posúdenie uplatneného nároku podstatné, ktorý z účastníkov nadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam v súlade so zákonom, a naopak, ktorý z nich sa vlastníkom nestal.
Z vykonaných dôkazov bolo zrejmé, že z časového hľadiska došlo k uzavretiu kúpnych zmlúv pri oboch nehnuteľnostiach skôr u navrhovateľa. Pre právne posúdenie spôsobilosti týchto zmlúv k prevodu vlastníckeho práva použil súd právnu úpravu účinnú v čase ich uzavretia registrácie.
Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1992, ak sa nehnuteľná vec prevádzala na základe zmluvy, nadobúdalo sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom.
Keďže boli obe kúpne zmluvy uzatvorené navrhovateľom registrované štátnym notárstvom, došlo na ich základe k prevodu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam na navrhovateľa, a to dňom ich registrácie. Okamžikom registrácie sa tak navrhovateľ stal vlastníkom sporných nehnuteľností Dňom 24.9.1992 parcely č. XXXX/X a dňom 13.5.1987 parcely č. XXXXX, od ktorej sa následne neskôr odčlenil sporný diel „L.“. K prevodom, na základe ktorých sa mal stať vlastníkom odporca 1/, resp. obaja odporcovia došlo pri oboch nehnuteľnostiach až neskôr, a to v roku 2010 (pri parc. č. XXXXX/ X), resp. v roku 1999 a predtým 1990 (pri spornom diele „L.“). Pri týchto neskorších prevodoch však predávajúci ani v jednom prípade už neboli vlastníkmi predávaných sporných nehnuteľností, a tak ich nemohli platne previesť. Ak sa k takémuto prevodu aj zaviazali, bolo plnenie z ich strany nemožné, pretože nikto nemôže previesť viac práv ako má sám. Pre nemožnosť plnenia zo strany predávajúcich boli potom kúpne zmluvy uzavreté odporcami, resp. manželmi O. ako ich právnymi predchodcami v časti týkajúcej sa sporných nehnuteľností neplatnými podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Na tom nemení nič ani skutočnosť, že na základe týchto neplatných zmlúv bol vykonaný zápis do evidencie nehnuteľností v prospech odporcov. Takto vykonaný zápis totiž nezodpovedá skutočnosti, je nesprávny a z vykonaného dokazovania je zrejmé, že pri evidencii vlastníckych práv k sporným nehnuteľnostiam došlo k pochybeniam. Keďže zápis v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočným vlastníckym pomerom, ktoré napriek zápisu svedčia v prospech navrhovateľa, súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a navrhovateľa určil vlastníkom sporných nehnuteľností. Na základe tohto rozsudku budú po jeho právoplatnosti vykonané v katastri nehnuteľností príslušné zmeny.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 a § 145 O. s. p., podľa ktorých súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, a to proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, a to vrátane trov právneho zastúpenia. Navrhovateľ bol v konaní plne úspešný, preto mu proti neúspešným odporcom patrí plná náhrada trov konania v sume 467,38 € Eur.
Trovy konania pozostávajú zo súdneho poplatku z návrhu vo výške 99,50 €, súdneho poplatku z predbežného opatrenia 33 € a trov právneho zastúpenia:
- odmena 2 x 57 Eur (prevzatie zastúpenia 2011, podanie návrhu 2011),
- odmena 2 x 58,96 Eur (dve pojednávania v 2012),
- odmena 1 x 28,50 Eur (návrh na predbežné opatrenie v 2011),
- odmena 1 x 29,34 Eur (vyjadrenie k odvolaniu proti predbežnému opatreniu v 2012)
- režijný paušál 3 x 7,41 Eur (3 úkony v roku 2011), 3 x 7,63 Eur (3 úkony v roku 2012),
O výške náhrady trov právneho zastúpenia rozhodol súd podľa Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách trov advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej Vyhláška). O odmene podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. a), b), c) a ods. 3 Vyhlášky. I keď bola odmena vyúčtovaná podľa § 11 ods. 1 Vyhlášky ako z neurčitej hodnoty predmetu sporu, má súd za to, že hodnota predmetu vlastníckeho práva, o ktoré v konaní ide sa určiť dá a v danom prípade dosahuje najmenej sumu, z ktorej by vyúčtovaná odmena patrila aj podľa použitého § 10 ods. 1 Vyhlášky. O režijnom paušále rozhodol súd podľa § 16 ods. 3.
Súd navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania za dve jednania s protistranou uskutočnené pred podaním žaloby, pretože tieto úkony neboli poskytnuté v priebehu súdneho konania, a preto nie sú trovami súdneho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia
na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie
navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú
podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má
byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa
§ 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť
alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Pokiaľ nebudú povinnosti uložené týmto rozhodnutím splnené dobrovoľne,
môže sa oprávnený domáhať ich plnenia prostredníctvom exekúcie.