Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-193-2003.pdf
PDF · 84.1 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/193/2003
Uznesenie
Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove, Štúrova 7, 080 01 Prešov, IČO: 00 735 850 proti povinnému V. Z., I..X.XX.XXXX, Z. Y. Č..XXX T. Z. o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 33,19 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
Exekúciu vedenú súdnou exekútorkou JUDr. Hildegardou Laclavíkovou pod č. EX 25/03 z a s t a v u j e .
Povinný V. Z.Ý. je p o v i n n ý nahradiť súdnej exekútorke JUDr. Hildegarde Laclavíkovej, so sídlom Hlavná 15, 080 01 Prešov trovy exekúcie vo výške 32,20 EUR, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Oprávnenému a povinnému náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Na návrh oprávneného zo dňa 16.5.2003 adresovaný súdnej exekútorke JUDr. Hildegarde Laclavíkovej sa dňa 21.5.2003 začalo exekučné konanie proti povinnému. Ako exekučný titul oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označil Rozkaz o uložení sankcie za priestupok vydaný Okresným riaditeľstvom PZ ODI Bardejov - č.ORP-P-571/DI-2-2001 zo dňa 24.10.2001. Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal vymoženia sumy 1.000,-Sk ( čo po prepočte na menu euro činí 33,19 EUR ) s príslušenstvom.
Okresný súd Bardejov poverením číslo 5701 016754* zo dňa 11.6.2003 sp. zn. 1Er/193/2003 poveril súdnu exekútorku JUDr.Hildegardu Laclavíkovú vykonaním exekúcie za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného.
Podaním zo dňa 29.1.2010 označeným ako „Oznámenie o uplynutí prekluzívnej lehoty na vymoženie pohľadávky“ súdna exekútorka, poukazujúc na ust.§ 88 ods.1 zákona č.372/1990 Zb. o priestupkoch oznámila, že v danom prípade oprávnenému uplynula prekluzívna trojročná lehota na vymoženie jeho pohľadávky, čím sa rozhodnutie označené ako exekučný titul stalo neúčinným, preto je namieste v časti vymáhanej pohľadávky exekúciu zastaviť a pokračovať v nej vymáhaním exekučných trov. Následne podaním zo dňa 29.3.2010 súdna exekútorka vyúčtovala jej vzniknuté trovy exekúcie a žiadala na ich náhradu zaviazať jedného z účastníkov.
Exekučným titulom v danom prípade je Rozkaz o uložení sankcie za priestupok vydaný Okresným riaditeľstvom PZ ODI Bardejov - č.ORP-P-571/DI-2-2001 zo dňa 24.10.2001, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 8.11.2001.
Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do 3 rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) zák. č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len „Exekučný poriadok“) exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia § 88 ods.1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 rozhodnutie označené ako exekučný titul, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 8.11.2001 bolo možné vykonať do dňa 8.11.2004. Uvedená trojročná lehota je lehotou prekluzívnou, na ktorú súd prihliada z úradnej povinnosti a jej márnym uplynutím sa rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie z dôvodu zániku práva ho vykonať stalo neúčinným. Rozhodnutie v návrhu na vykonanie exekúcie označené ako exekučný titul preto v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty už nie je možné vykonať. Na uvedenom nemení nič skutočnosť, že zákonom číslo 298/2008 Z.z. bolo ustanovenie § 88 ods.1 zákona o priestupkoch s účinnosťou od 1.9.2008 z tohto zákona vypustené, keďže k uplynutiu prekluzívnej lehoty došlo v danom prípade dávno pred nadobudnutím účinnosti tejto zmeny. Právo, ktoré raz zaniklo sa nemôže obnoviť, ibaže by tak výslovne ustanovoval zákon, čo však nie je tento prípad, keďže zákon číslo 298/2008 Z.z. neobsahoval žiadne prechodné či iné ustanovenie z ktorého by takáto možnosť vyplývala.
Vzhľadom na uvedené preto súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 citovaného zákona náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1, 2 citovaného zákona trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, je jeho povinnosťou rozhodnúť aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. O trovách exekúcie vzniknutých súdnej exekútorke súd v danom prípade rozhodol podľa § 200, § 197 ods.1 Exekučného poriadku v spojení s § 196 Exekučného poriadku. Povinný tým, že dobrovoľne nesplnil, čo mu ukladalo vykonateľné rozhodnutie zavinil podanie návrhu na vykonanie exekúcie a tým aj vznik trov spojených s exekúciou. V danom prípade oprávnený podal včas návrh na vykonanie exekúcie, neprichádza preto do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania nemohol ovplyvniť ( viď aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.6 M Cdo 20/2011 zo dňa 11.4.2012). Okrem toho súd by bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania. Keďže exekúcia, začatá pred uplynutím prekluzívnej lehoty na výkon práva oprávneného nebola zastavená zavinením oprávneného, a nie sú tak splnené podmienky pre to, aby trovy exekúcie hradil oprávnený, v súlade s ust.§ 197 ods.1 Exekučného poriadku súd uložil ich náhradu povinnému. Pri určení výšky trov vychádzal súd z ust. § 14, § 15 ods. 1 a § 22 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.4.2008 v spojení s § 27a Vyhlášky. Súdna exekútorka trovy exekúcie vyčíslila podaním zo dňa 29.3.2010 sumou 49,39 EUR, s tým, že suma 33,20 EUR predstavuje
odmenu za 250 minút ( 5 začatých hodín ) vynaložených na exekúciu, suma 8,30 EUR náhradu hotových výdavkov titulom poštových poplatkov, a suma 7,89 EUR daň z pridanej hodnoty.
Súd považoval za účelné trovy exekúcie vo výške 32,20 EUR s tým, že súdnej exekútorke vznikol nárok na odmenu vo výške 19,92 EUR t.j. odmenu za 3 začaté hodiny ( 165 minút ) účelne vynaložené na exekúciu á 6,64 EUR a to za úkony 1./ vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia dňa 28.5.2003 v trvaní 25 min.; 2./vyhotovenie upovedomenia o začatí exekúcie dňa 5.8.2003 v trvaní 60 min.; 3/ vyhotovenie výzvy pre povinného dňa 8.8.2003 v trvaní 30 min; 4./ vypracovanie žiadosti o súčinnosť na Sociálnu poisťovňu, pobočka Bardejov dňa 18.2.2004 v trvaní 20 min; vypracovanie oznámenia o uplynutí prekluzívnej lehoty dňa 29.1.2010 v trvaní 30 min a z náhrady hotových výdavkov, konkrétne z poštovného v celkovej výške 8,30 EUR. Keďže súdna exekútorka je platiteľkou dane z pridanej hodnoty, k trovám exekúcie je potrebné ešte prirátať DPH z odmeny, čo predstavuje 3,98 EUR. Súd nepriznal súdnej exekútorke požadovanú DPH z poštovného, nakoľko podľa § 28 zákona č.222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty ( predtým § 27 zák.č.289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty ) sú univerzálne poštové služby oslobodené od dane z pridanej hodnoty, a teda súdna exekútorka za ne žiadnu DPH neplatila.
Pri určení odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu súd vychádzal z časovej špecifikácie trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti uvedenej súdnou exekútorkou v zaslanom vyúčtovaní trov exekúcie zo dňa 29.3.2010. Pokiaľ ide o exekútorkou požadovanú a súdom nepriznanú odmenu za „vytvorenie spisového obalu a založenie spisu, vypracovanie zapožičania spisu a vypracovanie vyúčtovania trov exekúcie“, k tomu súd uvádza, že čas strávený vytvorením spisového obalu a založením spisu, vypracovaním zapožičania spisu a vypracovaním vyúčtovania trov exekúcie nemožno v žiadnom prípade považovať za čas vynaložený na exekúciu ( § 14 ods.1 písm.a/ Vyhlášky) a preto odmena za tento čas súdnej exekútorke nepatrí, keďže ide svojou povahou o bežné administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou náhrada za ktoré je už zahrnutá v odmene súdneho exekútora ( § 25 Vyhlášky). Za exekučnú činnosť je potrebné považovať tú činnosť exekútora, ktorá bezprostredne smeruje k uskutočneniu núteného výkonu súdnych, prípadne iných rozhodnutí v prospech oprávneného. Za takúto činnosť nemožno považovať bežnú administratívnu činnosť exekútora, ktorá síce súvisí s exekučnou činnosťou, ale bezprostredne nesmeruje k nútenému výkonu rozhodnutia. V prípade povinnosti vyhotovenia vyúčtovania a časovej špecifikácie úkonov ide o povinnosť uloženú súdnym exekútorom § 14 ods.2 Vyhlášky, táto činnosť nie je vôbec vykonávaná v prospech oprávneného, ale exekútora, pri jej plnení súdny exekútor koná vo vlastnom záujme a sám za seba ako účastník konania pri rozhodovaní o trovách exekúcie a ani širším výkladom ustanovení Vyhlášky nemožno vyvodiť vznik nároku na odmenu za takto strávený čas a takýto úkon. Pri určení odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu súd vychádzal z celkového času trvania všetkých účelných úkonov exekučnej činnosti pri jeho sčítaní, keďže z logického a gramatického výkladu ust.§ 14 ods.1 písm.a) a ods.2 Vyhlášky je zrejmé, že pri určení odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu hodinovou sadzbou 200,-Sk ( 6,64 EUR) je rozhodujúci práve celkový čas trvania všetkých úkonov exekučnej činnosti pri jeho sčítaní. Preto sa neodmeňuje touto sadzbou samostatne každý úkon pokiaľ trval menej ako 1 hod. To by totiž znamenalo de facto odmeňovanie nie podľa času vynaloženého na exekúciu, ktoré má na mysli toto ustanovenie, ale odmeňovanie podľa počtu úkonov, na ktoré však myslí iné ustanovenie Vyhlášky, a to ust. § 14 ods.1 písm.b) a § 15. V tejto súvislosti súd poukazuje na rovnaký právny názor obsiahnutý v Uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.2Cdo48/2008 zo dňa 28.10.2008 v odôvodnení ktorého Najvyšší súd v súvislosti s ust.§ 14 ods.1 písm.a) Vyhlášky okrem iného uviedol, že „pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. Bez relevancie je početnosť jednotlivých úkonov.“
Po sčítaní tak súdnej exekútorke vznikol nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 32,20 EUR. Povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnej exekútorke bola uložená povinnému tak ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia. Vzhľadom na skutočnosť, že proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, viazal súd lehotu na plnenie až na právoplatnosť uznesenia ( § 171 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku).
Oprávnený návrh na náhradu trov exekúcie nepodal, povinnému právo na ich náhradu nepatrí, a tak súd o trovách exekúcie u týchto účastníkov rozhodol bez ďalšieho tak, že ich náhradu im nepriznal.
Pri prepočte na novozavedenú menu euro vychádzal súd z konverzného kurzu v zmysle zásad a pravidiel zák.č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( §205 ods.1 O.s.p).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
( 205 ods.2 O.s.p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.