Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-6P/29/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov-matky: T. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. a otca: T. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. O..Č.. P. Ú. H. Ú.P. I., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

I. Maloletý T. V., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

II. Otec je p o v i n n ý platiť výživné pre maloletého T. v sume 100 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky s účinnosťou od 05.04.2023.

III. Nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 350 eur je otec p o v i n n ý zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 10 eur splatných spolu s bežným výživným až do úplného splatenia dlhu s tým, že omeškanie čo i len jednej splátky stáva sa splatným celé dlžné plnenie.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka maloletého sa návrhom podaným na Okresnom súde Piešťany dňa 05.04.2023 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd maloletého T. zveril do jej osobnej starostlivosti a otcovi určil vyživovaciu povinnosť voči maloletému v sume 150 eur mesačne, Matka svoj návrh odôvodnila potrebou úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, pretože ako matka zabezpečuje starostlivosť o dve maloleté deti I. H. T., pričom jej jediným príjmom je rodičovský príspevok a prídavky na deti. Otec maloletého na výživu dieťaťa neprispieva.

2. Otcovi maloletého bol návrh doručený 23.05.2023 a otec doručil súdu písomné vyjadrenie, v ktorom namietal výšku výživného s odôvodnením, že je vo výkone trestu a nemá dostatok financií na pokrytie výživného, pričom platí sumu 50 eur mesačne. Uviedol, že matka maloletého od jeho narodenia bývala v spoločnej domácnosti s jeho matkou, čiže starou matkou maloletého a na chod domácnosti starej matke neprispievala. V júli 2021 išla matka spolu s maloletým bývať k svojej matke. V auguste 2021 bol zapísaný ako otec do rodného listu maloletého. Momentálne náklady na maloletého hradí stará matka J. O. a po jeho príchode z výkonu trestu, bude hradiť výdavky maloletého on. Navrhol výšku výživného 50 eur mesačne po dobu výkonu trestu odňatia slobody.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise, výsluchom matky maloletého a zistil nasledovný skutočný stav.

4. Z rodného listu vyplýva, že dňa 18.07.2020 sa narodil maloletý T. matke T. V. a otcovi T. T..

5. Matka na pojednávaní dňa 26.10.2023 uviedla, že na podanom návrhu trvá. Momentálne býva spolu s oboma maloletými deťmi T. H. I. v azylovom dome v L.. Stará matka maloletého T. jej pomáha, bráva maloletého na víkendy k sebe a platí jej výživné 50 eur mesačne namiesto otca maloletého. T. by mal navštevovať materskú školu, avšak ju nenavštevuje, pretože je finančne nákladná. Uviedla, že je bez príjmu, avšak si požiadala o predĺženú rodičovskú dovolenku, odpoveď ešte nedostala. Má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému I.. Maloletý T. je zdravý, zvýšené nároky na výživu nemá.

6. Podľa Čl.4 Základných princípov , súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.

7. Podľa Čl.5 Základných zásad Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

8. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

9. Podľa § 31 ods. 1, 2 Zákona o rodine, rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé. Žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“).

10. Podľa § 32 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou starostlivosťou.

11. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

12. Podľa § 62 ods. 1 Zákon o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

17. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

18. Hľadiskami určujúcimi rozsah vyživovacej povinnosti sú odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti a možnosti povinného. Je potrebné zdôrazniť, že výživné má zabezpečiť približne také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Primeraná hranica výživného je daná pritom samou spotrebnou povahou výživného, v ktorej je potrebné uspokojovať aj rozumné ďalšie potreby dieťaťa nad hranicu základných potrieb, pokiaľ ich uspokojovanie dovoľujú možnosti a schopnosti povinného rodiča. Pri ustálení výšky výživného je nutné vziať do úvahy aj priamu starostlivosť o dieťa, ktorá sa jeho vekom mení, teda čím je dieťa staršie, tým táto osobná starostlivosť je menšia.

19. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je tak smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné.

20. Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 20-30% jeho čistého príjmu, samozrejme s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu.

21. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania s prihliadnutím na skutočnosť, že otázka týkajúca sa zverenia maloletého T. do osobnej starostlivosti matky, ako aj jeho zastupovania a spravovania jeho majetku v bežných veciach oboma rodičmi sporná nebola, súd rozhodol tak, že maloletého zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky - matky, s tým, že obaja rodičia sú oprávnení dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

22. Spornou zostala otázka určenia výšky vyživovacej povinnosti otca pre maloletého T. za obdobie od podania návrhu t.j. 05.04.2023. Matka žiadala výživné vo výške 150 eur mesačne od podania návrhu. Otec nesúhlasil s navrhovanou výškou výživného 150 eur a požadoval určiť výživné vo výške 50 eur mesačne.

23. Súd v rámci rozhodovania o výživnom pre maloletého T. za obdobie od apríla 2023 vychádzal z jeho odôvodnených základných potrieb ktorými sú strava, bývanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť, ale i ďalších rozvíjajúcich sa potrieb spojených so záujmami, aktivitami i zdravotným stavom. Pritom sa

súd prioritne zameriaval na jeho najlepší záujem, ktorý stojí nad všetky záujmy, dokonca aj nad záujmy rodičov. Maloletý T. má 3 roky, mal by navštevovať materskú školu v L., s čím sú spojené poplatky za stravu 32,50 eur mesačne, školné 20 eur, poplatok rodičovského združenia a členský ročný príspevok, čo predstavuje pre matku vysokú položku, ktorú nedokáže zaplatiť, pretože je momentálne bez príjmu. Poberá iba prídavky na dve deti a pomáha jej charita, ktorá jej zaplatí stravu. Otec je momentálne vo výkone trestu odňatia slobody, na starostlivosti o maloletého T. sa žiadnym spôsobom nepodieľa, neplatí mu ani výživné, ktoré uhrádza každý mesiac jeho matka, teda stará matka maloletého. Podľa potvrdenia Ú. H. Ú. I. je otec pracovne zaradený a ku dňu 16.08.2023 predstavovala jeho priemerná čistá mesačná mzda 221 eur.

24. Súd dospel k záveru, že výška výživného 100 eur zohľadňuje odôvodnené základné bežné potreby maloletého T. a zároveň zodpovedá aj možnostiam a schopnostiam otca, u ktorého je potrebné aplikovať § 75 ods. 1 zákona o rodine, nakoľko otec je vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý si privodil spáchaním úmyselného trestného činu a maloletému nemôže byť na ťarchu nezodpovedné konanie jeho rodiča. Okrem toho pri páchaní úmyselného trestného činu si páchateľ musí byť vedomý, že spáchanie takéhoto činu spoločnosť sankcionuje odňatím slobody, pričom, pokiaľ ide o závažnejší trestný čin, sankciou je nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý je vždy spojený s nemožnosťou ďalej vykonávať pôvodné zamestnanie, resp. podnikanie a dosahovať tak pôvodný zárobok. To znamená, že spáchaním úmyselného trestného činu osoba, ktorá má vyživovaciu povinnosť, dobrovoľne na seba preberá riziko budúceho zníženia svojho zárobku, preto je na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 75 ods. 1 zákona o rodine.

25. Vzhľadom na to, že výživné súd určil spätne, za obdobie 7 mesiacov (apríl-október 2023) vznikol na výživnom celkový dlh 700 eur (100 eur x 7). Keďže bolo za toto obdobie uhrádzané výživné po 50 eur mesačne, je potrebné sumu 350 eur (50 eur x 7) odpočítať a teda suma celkového nedoplatku predstavuje čiastku 350 eur.

26. Podľa , ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

27. Podľa , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

28. Podľa , ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

29. Vzhľadom na súčasné pomery na strane otca súd určil otcovi povinnosť zaplatiť celkový nedoplatok na výživnom v splátkach po 10 eur mesačne až do úplného vyrovnania dlhu, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

30. Podľa žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko tento zákon neustanovoval inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa , ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.