Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2P-47-2012.pdf
PDF · 75.1 KB
Case nature
Area
Subarea
2P/47/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnej veci žalobkyne Z. B. nar. XX.XX.XXXX, bytom I. č. XXX, občianka SR proti žalovanému P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. č. XXX, občan SR, v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 30.03.2012 žiadala aby súd zaviazal žalovaného prispievať jej na výživu sumou 10 eur mesačne.
Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila dňa 02.07.2005 manželstvo, z manželstva sa narodilo jedno dieťa, manželstvo bolo rozvedené dňa 22.11.2011.
Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach. Žalovanému súčasne doručil návrh spolu s výzvou aby sa k nemu v lehote 15 dní písomne vyjadril. Oboch účastníkov súd vyzval aby do termínu pojednávania zdokladovali svoje osobné, zárobkové a majetkové pomery, doložili rozvodový rozsudok.
Účastníci konania na výzvu súdu nereagovali.
Pojednávania sa účastníci nezúčastnili aj keď predvolanie im bolo riadne a včas doručené, žalobkyni dňa 27.04.2012 a žalovanému dňa 17.04.2012. Svoju neúčasť účastníci neospravedlnili, preto súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v ich neprítomnosti.
XP/XX/XXXX
- X -
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, ako aj obsahom pripojeného rozvodového spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2C /142/2011 na základe čoho ustálil tento skutkový stav:
Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 2C/142/2011 zo dňa 22.11.2011, vo vzťahu k mal. dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva (mal. Z., nar. XX.XX.XXXX) bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bola maloletá zverená matke a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 80 eur mesačne, súčasne bo upravený styk otca k mal. Z. každú stredu a každú párnu nedeľu v mesiaci.
Ďalej súd zistil, že k návrhu napriek výzve súdu neboli doložené žiadne doklady preukazujúce tvrdenia žalobkyne, neboli doložené doklady preukazujúce osobné, zárobkové a majetkové pomery účastníkov konania.
Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZoR) rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Podľa § 72ods. 2 ZoR ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Podľa § 72 ods. 3 ZoR príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri učení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopností, možností a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 ZoR výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 ods. 1 ZoR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Vzhľadom na zistený skutkový stav a citovanú právnu úpravu súd dospel k záveru, že
XP/XX/XXXX
- X -
žalobkyňa nesplnil dôkaznú povinnosť, ktorej cieľom je unesenie dôkazného bremena na skutočností, ktoré tvrdí. Dôkazným bremenom rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácií dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na o predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
Keďže žalobkyňa ignoroval výzvu súdu nepreukázala, že nie je schopná sama sa živiť, že je odkázaná na primeraný príspevok od bývalého manžela, že je v schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch bývalého manžela jej na výživu prispievať, súd žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., teda podľa zásady úspechu. Žalovaný ako úspešný účastník má právo na ich náhradu, avšak ako to vyplýva z obsahu spisu žiadne trovy jej nevznikli, preto súd vyslovil, že žalovanému právo na náhradu trov nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.