Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21P-18-2012.pdf
PDF · 116 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/18/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Kristinou Glezgovou vo veci starostlivosti o maloletú H. H., narodenú XX. XX. XXXX, občianku SR, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa matky I. T., narodenej X. X. XXXX, bytom W., Š. XX, občianky SR a otca T. H., narodeného X. X. XXXX, bytom M. XX, XXX XX Q.Z., občana SR, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
návrh otca T. H. na určenie styku s maloletou H. H., narodenou XX. XX. XXXX, z a m i e t a .
Matka I. T., narodená X. X XXXX, j e p o v i n n á informovať otca T. H., narodeného X. X. XXXX o zdravotnom stave, školských výsledkoch a podstatných veciach týkajúcich sa maloletej H. H. vždy do posledného dňa toho ktorého mesiaca.
odôvodnenie:
Otec T. H. sa podaným návrhom domáhal určenia styku s dcérou mal. H. H.. Poukázal na to, že rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 11P/179/2010-46 zo dňa 31. 5. 2010 bola jeho dcéra maloletá H. H. zverená do osobnej starostlivosti matky I. T.. Ako otec bol zaviazaný prispievať na výživu dcéry v minimálnom rozsahu rovnajúceho sa 30% zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Takto určené výživné posiela pravidelne k rukám matky. Týmto rozhodnutím však nebol upravený styk maloletej H. s otcom. Tento styk ale nevie realizovať, pretože matka mu v ňom bráni a žiadna dohoda s matkou nie je možná. Iba sporadicky mu je umožnené, aby s dcérou telefonoval. Keďže má záujem stretávať sa s dcérou, podáva návrh v zmysle § 36 Zákona o rodine o úpravu styku s maloletou. O styk má záujem preto, že sa obáva, že by sa po určitej dobe mohol s dcérou odcudziť. Má pritom záujem vedieť, ako dcéra vyrastá, ovplyvňovať jej výchovu a nechce, aby bola maloletá ovplyvňovaná zo strany matky. Navrhuje preto upraviť styk tak, aby sa mohol s maloletou stýkať každú párnu sobotu v mesiaci od 8.00 hod. do 18.00 hod., každú párnu nedeľu v mesiaci v tej istej dobe a každý párny rok na štedrý deň od 8.00 hod. do 18.00 hod.. Tiež chce byť pravidelne informovaný o dcérinom zdravotnom stave a aktuálnych podstatných veciach týkajúcich sa dcéry.
Právny zástupca otca žiadal návrhu vyhovieť a upraviť styk otca s dcérou každú párnu sobotu a nedeľu v mesiaci ako aj počas Vianoc. Predložil list napísaný maloletou počas druhého pobytu otca vo výkone trestu odňatia slobody z ktorého vyplýva, že maloletá má otca rada. V priebehu konania právny zástupca uviedol, že súhlasí s akýmkoľvek stykom otca s dcérou aj v kratšom časovom intervale na základe dohody s matkou.
Otec na pojednávaní uviedol, že bol 20 mesiacov vo výkone trestu odňatia slobody, odkiaľ sa vrátil 27. 10. 2011. Od návratu z výkonu trestu matka neumožňuje jeho dcére maloletej H. stýkať sa s ním. Naposledy videl maloletú počas výkonu trestu odňatia slobody, kedy mal dovolenku. Matka dcéru pustila k nemu, pričom boli v M., kde býva u sestry. Od tej doby dcéra nechce chodiť ku nemu a hovorí s ním len telefonicky. Dcéra mu nadáva, že je hlúpy a odmieta ho. Vlastné bydlisko nemá, ale býva u sestry so švagrom a jeho rodičmi vo veľkom rodinnom dome, kde by sa styk s dcérou mohol realizovať. Sestra a rodina s tým súhlasia. Vlastní aj list, ktorý mu napísala dcéra vlastnou rukou, kde písala, že mu chýba. Má o dcéru obavu, lebo matka dieťaťa býva s drogovým dílerom. Pokiaľ bol opakovane odsúdený pre prečin nebezpečného vyhrážania, tak sa skutky odohrali inak, než je to popísané v odsudzujúcom rozsudku. Nie on napadol matku a jej druha, ale matka ho pichla a jej druh S. ho uhryzol do ruky. On matku chránil a nikomu neprezradil, že v skutočnosti ho matka pobodala. V prípade prvého odsúdenia pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1., 2, písm. a), b) Tr. zák. bol výslovne vyprovokovaný matkou z dôvodu, že ho chcela dostať do výkonu trestu odňatia slobody. Dôkazy na tieto tvrdenia nemá. Dcéra ho mala rada a matka zodpovedá za to, že v súčasnosti má k nemu negatívny vzťah.
Matka I. T. uviedla, že nemá výhrady k úprave styk otca k dcére, maloletej H.. Problém nie je v tom, že ona nechce styk umožniť, ale práve naopak, maloletá sa nechce s otcom stýkať. Príčinou je skutočnosť, že keď sa otec vrátil z výkonu trestu odňatia slobody pre prečin nebezpečného vyhrážania voči jej osobe spojil sa s ňou telefonicky s tým, že chce vidieť svoju dcéru. Ona s tým bez problémov súhlasila, pričom otec prišiel aj s jej švagrinou a zobral maloletú do M., kde v súčasnej dobe otec býva so svojou sestrou a jej rodinou. Na druhý deň sa dcéra vrátila aj s otcom, pričom otec po návrate začal do nej kopať a ťahať ju za vlasy. Pribehol jej druh, ktorý bol celý zakrvavený. Zavolala policajtov a otec dieťaťa bol vzatý do väzby a neskôr, po právoplatnom odsúdený pre prečin nebezpečného vyhrážania, bol otec opätovne preradený do výkonu trestu odňatia slobody. Od tej doby maloletá odmieta otca. Keď jej volá, tak nechce ísť k telefónu, hoci vie, kto je na druhej strane linky. Dcéra odmieta otca možno preto, že bola u toho, keď sa jej vyhrážal a špatne s ňou jednal. Ona opakovane žiadala dcéru, aby sa s otcom stretla, ale maloletá ho odmieta. Nie je preto pravdivé tvrdenie, že ju k otcovi pustiť nechce, ale práve maloletá o to nemá záujem. S dcérou navštívila aj detského psychológa a ten jej navrhol, aby zariadila zákaz styku otca s dcérou. Toto však ona učiniť nechce. Opakovane zdôrazňuje, že nemá výhradu proti styku dcéry s otcom, iba maloletá s tým nesúhlasí. Možno neskôr bude situácia iná. Súhlasí, aby súd maloletú vypočul a vyžiadal si jej názor. Pokiaľ svedkyňa S. H. tvrdí, že sa zdržiavala v pohostinských zariadeniach myslela tým tú skutočnosť, že v takomto zariadení pracovala ako čašníčka a nie to, že by tam chodievala konzumovať alkoholické nápoje. S otcom dieťaťa dlhodobo zvažovala rozchod, až sa k tomu nakoniec odhodlala.
Kolízny opatrovník po začatí konania uviedol, že v súčasnej situácii nenavrhuje nariadiť styk otca s dcérou a žiada vykonať dokazovanie výsluchom maloletej. V priebehu konania kolízny opatrovník vykonal šetrenie v domácnosti matky a uskutočnil aj pohovor s maloletou, kedy konštatoval, že sa maloletá k otcovi stavia negatívne. Dôvody tohto negativizmu vie len maloletá sama. Keďže dieťa potrebuje otca, necháva na zváženie súdu, či súd určí styk otca s maloletou, avšak len v prítomnosti matky.
Súd vo veci vypočul aj maloletú H. H., kedy vykonal opatrenie, aby maloletá bola vypočutá v neprítomnosti rodičov a právneho zástupcu otca. Maloletej kládol súd ako aj kolízny opatrovník otázky primerané veku, pričom išlo spočiatku o dotazy neformálne smerujúce k navodeniu osobného kontaktu. Maloletá sa vyjadrovala veľmi jasne a priamo, samozrejme primerane k svojmu veku. Popísala, že býva s matkou a jej druhom, ktorého volajú „S.. Navštevuje tretí ročník ZŠ vo Q.. V škole aj doma pracuje rada na počítači, navštevuje hodiny informatiky. Má rada zvieratá a vlastní psa menom W.. Chcela by byť zverolekárkou. Má záľubu v spoločenských hrách, ktoré hráva s matkou a s „S.“. Ide pritom o komplikovanejšie spoločenské hry ako sú monopoly a Veľká pardubická. Tieto hry hrajú aj 3 - 4 hodiny, pričom ju to neunavuje, práve naopak, baví ju práca s číslicami a počítaním. Rada sa učí, neraz sa s ňou učí aj „S.“, ktorý sa jej rád a často venuje. Má veľmi rada matku. Otca naposledy videla v decembri, kedy prišiel pre nejaké doklady spolu s policajtmi. Išlo podľa jej názoru o to, že otec potreboval určité písomnosti, kedy spontánne uviedla, že samotného by otca do bytu nepustili. Túto skutočnosť vysvetlila tým, že matka, ale aj ona sa otca veľmi boja, pretože otec v byte dokopal matku a pichol nožom „S.“. Ona tomu zabrániť nevedela, pretože otec ju doviedol domov priamo do bytu. Nevedela sa na vec dívať
a preto ušla a skryla sa do kúpeľne. Styk s otcom jednoznačne odmieta, lebo ublížil matke tým, že ju dokopal. Maloletá pripustila, že by jej otec fyzicky neublížil, ale nechce byť v jeho prítomnosti. Odmieta otca aj v prípade, že by tam bola matka, prípadne teta, otcova sestra „S.“. Čo sa týka svedkyne, otcovej sestry, podľa jej názoru ju táto nemá rada. Maloletá popísala, že s matkou a „S.“ chodievajú na návštevu k jeho sestre, tete F., ktorá hrá divadlo a túto má maloletá veľmi rada. Navštevujú aj „Dokiho“ matku.
Svedkyňa S. H. uviedla, že je sestrou otca. Poukázala na to, že nevie vysvetliť, čo sa s maloletou stalo, pretože kým otec naposledy nenastúpil do výkonu trestu odňatia slobody, dcéra sa s ním stýkať chcela. Zdôraznila, že kým matka chodievala do pohostinských zariadení, tak sa otec o maloletú staral, neraz až do ranných hodín. Svedkyňa pripustila, že negatívnym momentom, prečo dcéra otca odmieta, môže byť skutočnosť, že otec napadol jej matku. Napriek tomu však má za to, že jej brat nemohol byť takým tyranom, ako to matka maloletej popisuje, pretože nechápe, ako s ním potom matka mohla žiť. Uviedla tiež, že matka si okamžite našla priateľa, ako bol jej brat vzatý do väzby, pričom druh matky má zlú povesť a matka, resp. jej druh, dávajú maloletej zlý príklad. Preto sa obáva o osud svojej netere. Pripomenula, že otec má záujem stýkať sa s dcérou a že aj samotná matka jej v minulosti spomínala, že vyrastala bez otca a že to dnes ľutuje. Záverom uviedla, že v minulosti bola maloletá rada v prítomnosti otca, práve naopak, vytýkala matke, že musí byť stále s „S.“ a nie s otcom. Všetko sa zmenilo potom, ako otec nastúpil posledný výkon trestu, hoci nechápe prečo.
Súd vo veci vykonal dokazovanie konštatovaním návrhu na začatie konania, rozsudkom Okresného súdu Lučenec 11P/179/2010-46 zo dňa 31. 5. 2010 o zverení maloletej matke, vyjadrením Obce M., vyjadrením sociálnej poisťovne, vyjadrením Mesta Lučenec, prešetrením pomerov v domácnosti matky a otca, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, potvrdením o prepustení otca z výkonu trestu odňatia slobody, potvrdením otca o pobyte, listami maloletej, správou kolízneho opatrovníka, rozsudkami Okresného súdu Lučenec sp. zn. 2T/115/2010 zo dňa 10. 6. 2010, sp. zn. 22T/28/2011-121 zo dňa 3. 3. 2011 a podstatnými obsahmi spisov Okresného súdu Lučenec sp. zn. 11P/179/2010, 3T/144/2006, 2T/75/2006, 2T/115/2010 a 22T/28/2011 odsúdeného T. H..
Z rozsudku Okresného súdu Lučenec 11P/179/2010-46 zo dňa 31. 5. 2010 súd zistil, že maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo určené výživné v minimálnom rozsahu.
Z vyjadrenia Obce M. bolo zistené, že otec má hlásený prechodný pobyt v tejto obci a trvale býva vo Q..
Sociálna poisťovňa, pobočka Lučenec potvrdila, že otec nepoberá dávky v nezamestnanosti, na ktoré nemá nárok, ale je vedený v evidencii od 18. 11. 2011.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec súd zistil, že otec je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Mesto Lučenec uviedlo, že matka sa nenachádza v ich evidencii.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, pracovisko Fiľakovo vyplýva, že otec žije so svojou sestrou, jej priateľom a jeho rodičmi v M.. Má k dispozícii jednu izbu, pretože sa nemal kam vrátiť. Nevlastní žiaden majetok. Vo výkone trestu bol naposledy od 25. 2. 2010 do 24. 10. 2011. Obdržal resocializačný príspevok 30 Eur a poberá dávku v hmotnej núdzi 62,50 Eur. Podľa vyjadrenia sestry otca si otec vyživovaciu povinnosť neplní, lebo nemá žiaden príjem. Podľa vyjadrenia z výkonu trestu odňatia slobody bol otec v pracovnom pomere a časť peňazí na výživu dieťaťa posielal. Otec je v styku s dcérou iba telefonicky, lebo matka osobný styk neumožňuje.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec uviedol, že otec poberá dávku a príspevky v hmotnej núdzi od 1. 1. 2012 v sume 62,50 Eur.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec o vykonanom šetrení v domácnosti matky súd zistil, že táto býva spolu s maloletou dcérou H. a druhom T. S., T.. XX. XX. XXXX. Obývajú dva a pol izbový byt v osobnom vlastníctve matky, ktorej miestnosti sú zariadené účelovým, zachovalým nábytkom. Hygiena v domácnosti je na dobrej úrovni. Maloletá má vlastnú izbu. Náklady bývania činia 211 Eur. Matka pracuje na polovičný úväzok ako čašníčka. Má príjem 170 Eur a poberá dávku v hmotnej núdzi 89,09 Eur, prídavky na dieťa 22,54 Eur a náhradné výživné 26 Eur. Druh matky je dobrovoľne nezamestnaný, prispieva zárobkom z príležitostných prác. Maloletá navštevuje 3. ročník ZŠ vo Q.Z. a dosahuje vynikajúce výsledky. Navštevuje školský klub a chodí aj na obedy. Matka sa vyjadrila, že dcéra je v styku s otcom telefonicky cca raz za týždeň, osobný kontakt odmieta a ona ju k tomu nechce nútiť. Počas nočného zamestnania je s dcérou jej matka Z. T. alebo druh p. S..
Z potvrdenie o prepustení z výkonu trestu odňatia slobody vyplýva, že otec bol vo výkone trestu od 27. 10. 2010 do 27. 10. 2011. Pri prepustení mu bola vyplatená suma 38,61 Eur.
Z potvrdenia o pobyte z Obce M. súd zistil, že otec je hlásený k prechodného pobytu v tejto obci na súpisnom čísle 25.
Zo šetrenia vykonaného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec súd zisťuje, že maloletá je v škole obľúbená, spoločenská, prospieva výborne. Spolupráca matky so školu je dobrá. Počas šetrenia v domácnosti sa tam zdržiaval druh matky. Maloletá pôsobila kľudne a komunikácia s pracovníkmi referátu jej nespôsobil problém. Maloletá popísala incident, ktorý sa odohral pred nástupom jej otca do výkonu trestu odňatia slobody. Otec pred očami dcéry napadol jej matku a došlo k ublíženiu na zdraví jej druha S.. Podľa maloletej sa otec vyhrážal p. S. nožom. Odvtedy sa otcom nechce stretávať, má na to veľmi zlé spomienky a bojí sa, že by sa to mohlo zopakovať. Otec bol raz za ňou v škole, ale sa nechcela s ním stretnúť. Otec jej nikdy nič nekúpil, len dvakrát omaľovánky a raz na Mikuláša čokoládu. Po príchode p. S. do miestnosti sa k nemu maloletá pritúlila a vyjadrila sa, že ho má veľmi rada, lebo jej kupuje darčeky, venuje jej pozornosť a trávi s ňou čas. Maloletá sa opakovane vyjadrila, že sa otca veľmi bojí a nechce sa s ním stretávať.
Z pripojených trestných spisov Okresného súdu Lučenec súd zisťuje nasledovné:
Rozsudkom 3T/144/2006 bol T. H., stíhaný pre trestný čin zanedbania povinnej výživy voči synovi Y. H., nar. X. X. XXXX, oslobodený z dôvodu úhrady výživného.
Rozsudkom 2T/75/2006 bol otec na základe uzavretej dohody o vine a treste zo dňa 9. 6. 2006 ako obvinený pre prečiny krádeže a porušovania domovej slobody podľa §§ 212 ods. 2 písm. a) a 194 ods. 1 Trestného zákona uznaný za vinného, kedy mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 4. mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 mesiacov.
Rozsudkom Okresného súdu Lučenec 2T/115/2010 bol otec uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov nepodmienečne. T. H. bol uvedeným rozsudkom uznaný za vinného na tom skutkovom základe, že dňa 25. 02. 2010 asi o 12.00 hod. v predizbe bytu na ulici Š. Č.. XXX/XX vo Q. povedal svojej družke I. T., že ju zbije a uvidí, čo jej teraz urobí, potom odišiel do kuchyne, kde sa nachádzala ich maloletá dcéra H. H. a z kuchynskej linky zobral do ruky kuchynský nôž, ktorý priložil dcére k bruchu a keď k nemu prišla jeho družka I. T., ktorej sa mu podarilo nôž zobrať z ruky, tak zobral z kuchynskej linky ďalší nôž, ktorý namieril na družku, pričom družka v snahe, aby ju nepichol, sotila do neho, následkom čoho mu nôž z ruky vypadol a on spadol na zem, pričom u svojej družky I. T. vzbudil dôvodnú obavu o ich život a zdravie a tiež vzbudil obavu o život a zdravie dcéry H. H..
Rozsudkom Okresného súdu Lučenec 2T/28/2011-121 zo dňa 03. 03. 2011 bol T. H. uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 26. 10. 2010 v čase o 07.30 hod. vo Q. T. O. Š. vo vchode bytového domu číslo XXX/XX napadol
bývalú družku I. T. tak, že ju chytil za vlasy, hodil ju na zem, kde do nej kopal a keď sa jej zastal T. S., tak vytiahol kuchynský nôž so žltou rukoväťou o dĺžke čepele 17 cm a začal na neho kričať, že ho zabije, po čom T. S. začal pred ním utekať, kedy ho T. H. dobehol a pichol ho do oblasti chrbta a počas následného zápasenia vykrikoval, že ho zabije, pričom svojím konaním vzbudil dôvodnú obavu u I. T. a T. S., že svoje vyhrážky uskutoční, kedy zároveň spôsobil T. S. zranenia vo forme rezných rán posledných článkov III. a IV. prsta pravej ruky, odreniny chrbta, tržnú ranu o dĺžke 2 mm na pravom ramene, ktoré zranenia si vyžiadali liečbu do 7 dní. Za tento prečin bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody nepodmienečne v trvaní 12 mesiacov.
Podľa § 24 ods. 4, 5 Zákona o rodine ( ďalej len ZR ) súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 36 ods. 1 ZR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Podľa § 43 ods. 1 ZR maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Prevedeným dokazovaním mal súd za preukázané, že rodičia maloletej H. H. nežijú spolu, kedy sa o maloletú stará zodpovedne matka, pričom súd v tomto smere nezistil žiadne závažné pochybenia. Otec T. H. podal na súd návrh na určenie styku s dcérou maloletou H., ktorého sa domáhal každú párnu sobotu a nedeľu v mesiaci ako aj každý štedrý deň v párnom roku a tiež žiadal zaviazať matku, aby bol informovaný o zdravotnom stave a aktuálnych, podstatných veciach svojej dcéry. V priebehu konania otec v zastúpení právnym zástupcom zmenil návrh čo do styku tak, že žiadal styk upraviť v akomkoľvek rozsahu po dohode s matkou. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že po návrate z výkonu trestu odňatia slobody, kedy bol prepustený na slobodu 27. 10. 2011, mu matka osobný styk s dcérou neumožňuje a styk prebieha len vo forme telefonických rozhovorov. Z vyjadrenia otca vyplývalo, že pred posledným nástupom do výkonu trestu odňatia slobody sa s maloletou pravidelne stretával, kedy maloletá mala aj záujem o tento styk. Matka I. T. nemala výhradu k určeniu styku, kedy však poukázala na to, že nie ona nechce styk povoliť, ale práve maloletá sa s otcom stretávať nechce a to od tej doby, ako bol otec naposledy doma z výkonu trestu a pri tejto príležitosti ju napadol a tiež zranil jej druha T. S., čo maloletá videla. Dôvodom odmietania otca môže byť aj skutočnosť, že maloletá videla, ako s ňou otec hrubo jednal a nadával jej.
Súd v danom prípade vypočul maloletú H., ktorá svojou výpoveďou jednoznačne potvrdila svoju neochotu kontaktovať sa s otcom, kedy styk odmietala aj v prítomnosti matky, resp. tety - sestry otca. Výsluch maloletej bol vykonaný vzhľadom na jej duševnú a telesnú vyspelosť, slobodne a voľne bez prinútenia, kedy maloletá odpovedala spontánne a úprimne. Výpoveď bola logická, pričom z výpovede maloletej súd zistil, že maloletá má strach stýkať sa s otcom, ktorého sa bojí a podľa jej úprimného presvedčenia sa otca bojí aj jej matka. Maloletá síce pripustila, že by sa ona otca báť nemala, pretože otec by ju neohrozoval, avšak otca posudzuje ako človeka, ktorý ublížil jej matke. Súd pritom konštatoval,
že výpoveď maloletej bol prejavom dieťaťa nadpriemerne inteligentného, ktoré vedelo svoju situáciu dobre popísať a vzhľadom k veku rozumelo predmetu konania, ktorým bol záujem otca stýkať sa s ňou.
Súd vychádzajúc z tejto výpovede maloletej, kedy zároveň zistil aj z ďalších vykonaných dôkazov, že výpoveď maloletej je hodnoverná a logická. Z dokazovania je totiž zrejmé, že v minulosti sa maloletá s otcom rada stýkala a tomuto ani jej matka nebránila. K prerušeniu tohto kontaktu došlo práve po skutku, za ktorý bol otec naposledy odsúdený a ktorého sa dopustil dňa 26. 10. 2010, kedy maloletá na vlastné oči videla, ako otec v byte matky túto napadol a tiež nožom zranil jej druha. Táto prežitá skutočnosť bola pre maloletú zjavne traumatizujúca, čo vyplýva z jej výpovede, že skutku nevedela zabrániť a ani sa na túto situáciu nevedela ani len dívať, preto radšej ušla a ukryla sa. Táto výpoveď maloletej nie je v rozpore ani s výpoveďou otca, matky, ani svedkyne S. H., ktorí všetci rovnako popisujú dátum návratu otca z posledného výkonu trestu odňatia slobody za obdobie, kedy sa maloletá s otcom prestala stýkať. Nakoľko styku maloletej s otcom bráni strach maloletej, ktorý je logicky odôvodnený protiprávnym jednaním otca, za ktorý bol otec aj právoplatne odsúdený, súd návrhu otca na úpravu styku nemohol vyhovieť. Jedným z aspektov každého rozsudku je totiž aj jeho vykonateľnosť a to aj formou donútenia, čo by však v danom prípade bolo v rozpore so základnými právami maloletého dieťaťa. Zároveň však v budúcnosti nič nebude brániť tomu, aby sa styk nenásilnou formou obnovil, keď maloletá dosiahne vyšší vek a zbaví sa súčasného strachu, pretože bude môcť svoju situáciu inak prehodnotiť.
Vzhľadom však k tomu, že otec sa nemá možnosť s dcérou stýkať, súd vyhovel návrhu otca T. H. na poskytnutie pravidelných informácií o zdravotnom stave, školských výsledkoch a podstatných veciach týkajúcich sa maloletej H. H.. Preto súd uložil matke povinnosť vždy do posledného dňa toho ktorého mesiaca otca informovať o vyššie označených skutočnostiach týkajúcich sa dcéry H..
Trovy konania súd účastníkom nepriznal, nakoľko ide o konania v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. ( konanie mohlo začať i bez návrhu ).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.
Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.