Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_21P-39-2012.pdf
PDF · 67.12 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/39/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Kristinou Glezgovou v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa F. A. B., narodenú XX. XX. XXXX, bytom u matky, občianku SR, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa matky A. L., nar. XX. X. XXXX, bytom E., F. XX, občianky SR a otca P. B., narodeného XX. X. XXXX, trvale bytom E., E. XX, občana SR, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
z v e r u j e maloletú F. A. B., narodenú XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti otca P. B..
Matka A. L. je p o v i n n á prispievať na výživu maloletej F. A. v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona od právoplatnosti tohto rozsudku.
Takto určené výživné je matka p o v i n n á zasielať vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca.
odôvodnenie:
Otec podaným návrhom žiadal maloletú zveriť do svojej osobnej starostlivosti. Matka s návrhom súhlasila. Kolízny opatrovník so zverením maloletej otcovi súhlasil tiež.
Podľa § 36 odsek 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 citovaného zákona obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 citovaného zákona každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 citovaného zákona pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 citovaného zákona výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Súd určil splatnosť výživného podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine.
Podľa § 157 odsek 3 O. s. p. ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
O náhrade trov konania súd nerozhodol, pretože z § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. vyplýva, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie mohlo začať i bez návrhu, ako v tomto prípade.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Nakoľko účastníci po vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku vzdali sa práva odvolania, nadobudne rozhodnutie právoplatnosť dňom doručenia poslednému z nich.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.