Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-2-2012.pdf
PDF · 85.71 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-24C/2/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Filovou, právnej veci navrhovateľa N.. T. P. T., nar. XX.X.XXXX, bytom X., W. XX, zastúpeného Mgr. Pavlom Mattošom, advokátom, Zámocké schody 2/A, Bratislava, proti odporcom 1./ T. O. , nr. XX.X.XXXX, bytom X., P. X, 2./ N. O. nar. X.X.,XXXX, bytom X., A. 7, o splnenie povinnosti zaplatiť 2.800,-€ s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporcovia v prvom a druhom rade s ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi 2.800,-€ spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9% od 2.3.2010 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania, súdny poplatok vo výške 168,-€ a trovy právneho zastúpenia vo výške 427,30€, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa Mgr. Pavla Mattoša, Zámocké schody 2/A, Bratislava, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého odporcu.
odôvodnenie:
Návrhom podaným dňa 12.9.2011 sa navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal odporcov na zaplatenie 2.800,-€ spolu s príslušenstvom - poplatkom z omeškania vo výške 1 promile, počas skonania zmeneného na 9% ročný úrok z omeškania od 2.3.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania, titulom neuhradenia nájomného za odbývané obdobie december 2009 až marec 2010, v súvislosti s nájmom bytu číslo XX, nachádzajúceho sa v X. na P. ulici č. XX/A,.. poschodie, ktorého je navrhovateľ podielovým spoluvlastníkom.
Súd vo veci dňa 14.9.2011 platobný rozkaz č.k. 26Ro 1168/2011-8, zrušený z dôvodu nemožnosti doručenia odporcovi v prvom rade.
Odporcovia sa na pojednávanie napriek predvolaniam, doručeným uložením na pošte, nedostavili ani nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie. Podľa §101 ods. 2 O.s.p. súd prejednal vec v neprítomnosti odporcov, prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.
Skutkovým základom pre rozhodnutie súdu boli skutočnosti tvrdené navrhovateľom.
Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:
Nájomnou zmluvou zo dňa 16.7.2009, uzavretou medzi navrhovateľom ako prenajímateľom a odporcami ako nájomcami, prenechal prenajímateľ nájomcom do nájmu byt č. XX, nachádzajúci sa v X. na P. ulici
č. XX/A, X. poschodie, pozostávajúci z troch obytných izieb a príslušenstva, zapísaného na LV č. XXXX, kat. územie P., okres X. N... Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 1.9.2009 do 1.8.2010.
Podľa čl. III bod 1 nájomnej zmluvy si účastníci dohodli nájomné vo výške 700,-€ mesačne, splatné vždy na jeden mesiac dopredu, v ktorom boli zahrnuté aj poplatky za spotrebu tepla, odvoz smetia, spotrebu teplej a studenej vody do výšky zálohových platieb, nájomné bolo splatné vždy k 1. dňu v mesiaci. Podľa čl. IV bod 5 zmluvy prenajímateľ má právo vypovedať zmluvu s okamžitou účinnosťou v prípade ak nájomca neuhradí nájomné alebo ostatné dohodnuté poplatky v stanovenom termíne.
Navrhovateľ uviedol, že spolu s otcom sú podielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu, ktorý nadobudli kúpou. S otcovým súhlasom prenajal byt odporcom za podmienok dohodnutých nájomnou zmluvou. Odporcovia od decembra 2009 prestali platiť nájomné, listom zo dňa 23.3.2010 im nájomnú zmluvu vypovedal, odporkyňa v druhom rade osobne výpoveď prevzala, v prípade odporcu v prvom rade sa zásielka vrátila z adresy jeho trvalého bydliska neprevzatá. Požadoval zaviazať odporcov na zaplatenie dlžného nájomného za štyri mesiace december 2009 až marec 2010, kedy odporcovia fakticky byt opustili.
Listom zo dňa 23.3.2010, odporkyňa v druhom rade svojím podpisom potvrdila prevzatie dňa 23.3.2010, navrhovateľ vypovedal odporcom nájom predmetného bytu z dôvodu neplatenia nájomného za dobu od 1.12.2009 do 31.3.2010.
Podľa LV č. 5747 vedeného Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, navrhovateľ spolu s N.. C. P., nar. XX.X.XXXX, bytom X. W. XX, sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v X-ici bytu č. XX, nachádzajúceho sa v X. na P. ulici č. XX/A, X.p, postaveného na pozemku parc.č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, byt nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, vklad do katastra nehnuteľností bol realizovaný pod V-XXXX/XX.
Podľa §685 ods. 1 Občianskeho zákonníka /OZ/ nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
Podľa §686 ods. 1 veta prvá OZ nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsah užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu.
Podľa §671 ods. 1 OZ nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čas uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
Podľa §697 OZ ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.
Podľa §711 ods. 1 písm. d/ OZ prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné za čas dlhší ako tri mesiace.
Podľa §710 ods. 3 OZ ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom uplynutím výpovednej lehoty, ktorá je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď.
Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je oprávnený. Navrhovateľ ako spoluvlastník bytu so súhlasom druhého spoluvlastníka prenechal odporcom ako
nájomcom a užívateľom do užívania byt, za užívanie ktorého vznikla odporcom povinnosť platiť mesačné nájomné, dohodnuté v účastníkmi uzavretej zmluve zo dňa 16.7.2009 vo výške 700,-€ mesačne. Odporcovia si svoju povinnosť nájomcu nesplnili, nedodržali podmienky nájomnej zmluvy, v dôsledku nezaplatenia nájomného za dobu dlhšiu ako tri mesiace, navrhovateľ pristúpil k výpovedi nájmu bytu, ktorú odporkyňa v druhom rade osobne prevzala 23.3.2010, odporcovi v druhom rade bola výpoveď doručená uložením na pošte. Navrhovateľ právom požadoval zaviazať odporcov na zaplatenie žalovanej istiny, predstavujúcej nezaplatené nájomné za obdobie december 2009 až marec 2010, kedy odporcovia fakticky byt užívali a neuhrádzali dohodnuté mesačné platby nájomného.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, výšku ktorých stanovuje vykonávací predpis.
Podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. je úrok z omeškania stanovený dvojnásobkom diskontnej sadzby určenej Národnou bankou SR k prvému dňu omeškania. Podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., v znení č. 586/2008 Zb., účinného od 15.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Odporcovia sa s vrátením peňažného plnenia dostali do omeškania, preto súd, v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, priznal navrhovateľovi príslušný zákonný úrok z omeškania, stanovený odo dňa nasledujúceho po dni účastníkmi dohodnutej splatnosti nájomného.
Podľa §511 ods. 1 OZ ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
Pasívna solidarita v zmysle citovaného zákonného ustanovenia vznikla odporcom na základe skutočnosti, že obaja v žalovanom období boli účastníkmi nájomného zmluvného vzťahu k bytu, uzavretého dňa 16.7.2009, predmetný byt spoločne užívali. Právne následky pasívnej solidarity spočívajú v tom, že veriteľ je oprávnený požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek dlžníka a ten je povinný veriteľovi poskytnúť celé plnenie. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných vo vzťahu k veriteľovi zanikne. Z pasívnej solidarity vyplýva regresný vzťah medzi dlžníkom, ktorý plnil a ostatnými dlžníkmi.
O trovách konania súd rozhodol podľa §142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi v konaní súd priznal náhradu vynaložených trov konania, spočívajúcich v súdnom poplatku vo výške 168,-€ a trovách právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci /prevzatie veci, podanie žaloby, účasť na pojednávaní 14.5.2012/ po á 111,21€+režijný paušál dvakrát 7,41€, jedenkrát 7,63€ +20%DPH podľa§13, §16 vyhlášky č. 655/2004 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení č. 232/201 Zb. Osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty právny zástupca navrhovateľa predložil, platiteľom dane je od 21.5.2010.
O povinnosti odporcov zaplatiť trovy konania právnemu zástupcovi navrhovateľa súd rozhodol podľa §149 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch písomných vyhotoveniach, na podpísanom súde. V odvolaní sa má okrem všeobecných náležitostí podľa § 42 ods.
3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom rozhodnutie súdu alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/,
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O. s. p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ak povinní dobrovoľne nesplnia, čo im ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podaný návrh.